Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: Y. F., X..XX.X.XXXX, L. Y. C. XX, zastúpenej: Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 834,93 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.9.2020 č.k. -77 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 834,93 eur s prísl. Rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha voči žalovanej plnenia 834,93 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, jej nárok nie je opodstatnený, preto žalobu zamietol.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalovanej Consumer Finance Holding, a.s. bola uzavretá dňa 24.6.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni ako dlžníčke poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver veriteľom vo výške 5.000,- eur.

4. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX boli uvedené tieto údaje týkajúce sa poskytnutej pôžičky:

- výška a mena úveru 5 000,- eur

- celkové náklady spotrebiteľa 1 543,- eur

- celková čiastka 6 543,- eur

- výška mesačnej splátky 109,05 eur

- počet splátok 60

- sadzba poistenia 2,90 %

- splátka s poistením 112,21 eur

- prvá splátka splatná dňa 20.7.2015

- ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci

- termín konečnej splatnosti 06/2020

- priemerná hodnota RPMN 18,24 %

- RPMN 11,72 %

- fixná ročná úroková sadzba 11,72 %

- odplata 11,72 %

- najvyššia prípustná výška odplaty 27,66 %

- doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy.

5. V článku IV. zmluvy je pod názvom tejto časti Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky uvedený text (Poistenie nie je povinné). V uvedenom článku je vyznačená voľba základného súboru poistenia z dvoch možností a to základného alebo rozšíreného súboru poistenia.

6. Dňa 24.6.2015 žalobkyňa podpísala Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere evidenčné číslo zmluvy XXXXXXX, kde podľa bodu 3. Náklady spojené so spotrebiteľskom úvere je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe.

7. V Informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov číslo zmluvy XXXXXXX podpísanej dňa 24.6.2015 sú uvedené predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov s uvedením konkrétnych číselných údajov.

8. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1 500 do 6 500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 1. štvrťrok roku 2015 bola 18,24 % ročne.

9. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 1. štvrťrok roku 2015 bola 13,83 % ročne.

10. Súd prvej inštancie danú úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že právnym predchodcom žalovanej jej bol poskytnutý úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v spomínanej zmluve je nesprávne uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v jej neprospech, toto tvrdenie súd prvej inštancie nemal za preukázané. 11. Platby poistného musia byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov avšak len v tom prípade, ak poistenie je nevyhnutnou súčasťou úveru. Je totiž nepochybné, že poistenie ako doplnková služba v zmysle má byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky úveru len v prípade, ak podmienkou získania úveru bolo uzavretie zmluvy o poskytnutí takejto doplnkovej služby alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok, t.j., ak poistenie úveru bolo povinné.

12. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že v predmetnej zmluve je prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky upravená v časti IV. zmluvy pod názvom „Poistenie nie je povinné“. Tento text je síce v zátvorkách a menej výrazným písmom uvedený ako je názov IV. časti zmluvy, avšak veľkosť písma je tá istá a text je aj podľa názoru dostatočne viditeľný a jednoznačne zrozumiteľný. Hoci táto časť zmluvy obsahuje kolónku na vyznačenie len spôsobu poistenia a neobsahuje kolónku na jeho odmietnutie, je podľa názoru súdu nepochybné, že dojednanie poistenie úveru nebolo v prípade uzatvorenia zmluvy povinné. Táto skutočnosť vyplýva aj z tlačiva Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX, ktoré podpísala žalobkyňa dňa 24.6.2015 pri uzatvorení úverovej zmluvy, kde v časti III. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienkou sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Dňa 24.6.2015 žalobkyňa podpísala aj

informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, kde sú uvedené predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, že do vzorca na jej výpočet sú vpísané konkrétne číselné hodnoty s tým, že pokiaľ sa údaje týkajú výšky splátky, táto je uvedená vo výške bez započítania mesačnej splátky poistného.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa mala možnosť rozhodnúť sa, či predmetný úver chce poistiť alebo nie. V prípade rozhodnutia, že úver poistí mala možnosť sa rozhodnúť pre jeden z dvoch súborov poistenia. Preto konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že pokiaľ by chcela získať úver, musela uzavrieť poistenie úveru. Výška poistného plnenia preto nemala byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa.

14. Vzhľadom na tieto zistenia súd uzavrel, že predmetná zmluva obsahuje správnu výšku celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v sume 6.543,- eur a výšku celkových nákladov spotrebiteľa v sume 1.543,- eur, keďže úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 109,05 eur, čo predstavuje 6.543,- eur. Zmluva obsahuje aj správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, v ktorej sú uvedené aj predpoklady, z ktorých bola táto vypočítaná. Preto nemožno daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa zaoberal, či táto zmluva obsahuje aj ďalšie zákonné náležitosti uvedené v a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky tam uvedené náležitosti.

16. Nakoľko nezistil absenciu ďalších zákonných náležitosti zmluvy konštatoval, že zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

17. Na základe týchto úvah žalobu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť jej uplatnenú sumu s prísl. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní vyslovila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že poistenie bolo dojednané na dobrovoľnej báze. Je zjavné, že predtlač spotrebiteľskej zmluvy, kde je v zátvorke uvedené, že poistenie nie je povinné, je len účelové a má slúžiť len ako obrana v súdnych konaniach, keď za tým hneď nasleduje pevný text „Zvolením si jedného zo súboru poistenia...“. Zároveň nie je tam vyznačená kolónka, že sa poistenie odmieta. Pri systematickom pohľade na zmluvu, kde sa v časti VIII. bod 2. nachádza kolónka „Odmietam vydanie platobnej karty“ je zjavné, že neexistoval žiaden technický alebo iný dôvod neposkytnúť takúto možnosť aj v časti poistenia. Žalovaná zmluvu naformulovala zámerne, aby príslušný zamestnanec, ktorý v mene žalovanej zmluvu vypĺňal nemal ani len možnosť ponúknuť odmietnutie poistenia. Žalovaná tak zmluvou vyvolala účelový zmätok k posúdeniu, či poistenie je povinné alebo nie. Zmluva sa podpisovala až po jej vyplnení v počítači a vytlačení, žalobkyňa tak bola postavená do polohy podpisu vyplnenej zmluvy so zaškrtnutou kolónkou poistenia, ktorú vyplnil zamestnanec žalovanej a ktorý žalobkyni neuviedol tretiu možnosť, poistenie odmietnuť. Poistenie tak nebolo predmetom výberu o to viac, že zmluva v ďalšom texte hovorí „Ďalej súhlasím s výškou poistného za zvolený súbor poistenia s tým, že poistné je súčasťou splátky...“. Súd tak dospel k nesprávnemu záveru o tom, že dohodnutie poistenia bolo dobrovoľné.

20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že výška RPMN je v zmluve uvedená správne, nakoľko v nej nemá byť zahrnuté poistenie. Žalobkyňa mala možnosť predloženú zmluvu a dokumentáciu si prečítať (naštudovať) a v prípade záujmu zmluvu podpísať. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola povinná uzatvoriť poistenie vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere ako aj zo Štandardných európskych informácií, ktoré sú súčasťou zmluvu a tiež Všeobecných podmienok pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky. V tej súvislosti poukázala na viacero rozsudkov krajských súdov, ktoré rozhodli zhodne ako súd v napadnutom rozsudku.

21. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Poukázala na to, že ustanovenia o poistení úveru sa nachádzajú v podstate v každej časti zmluvy ako pevný predtlačený text. Zmluva s nepoistením úveru ani nepočíta. Poukázala tiež na novelizáciu ust. účinnú od 24.6.2015, kde poistenie nespadá pod režim zisťovania dobrovoľnosti dojednania.

22. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 24. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.3.2022 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a na webovej stránke tohto súdu dňa 10.3.2022 v zmysle ust. ,

26. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. a , teda, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

27. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že tieto nemožno považovať za naplnené.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

29. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

30. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

31. V danom prípade súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je opodstatnený. Zmluva, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a v zmluve je aj správne uvedená výška RPMN.

32. V zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

33. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie svedčia aj podľa názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemusela navyše popri zmluve o úvere uzavrieť aj zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby - poistenia za tým účelom, aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok. Bolo totiž v konaní preukázané, a to predovšetkým obsahom samotnej zmluvy o úvere, ale aj z obsahu Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobkyňa podpísala, že uzavretie poistnej zmluvy bolo dobrovoľné. Niet pochýb o tom, že v danom prípade žalobkyni ako klientke bola ponúknutá možnosť uzavretia poistenia, avšak toto poistenie nebolo

povinné. Poistné preto nebolo potrebné zarátať do celkových nákladov spotrebiteľa a tieto zohľadniť pri výpočte RPMN.

34. Názor súdu prvej inštancie o tom, že poistenie bolo v danom prípade dobrovoľné, čo vyplýva z ním označených článkov zmluvy vyplýva aj zo Spoločného prehlásenia k zvolenému súboru poistenia vyznačeného hrubým písmom v rámci článku 4 zmluvy, keď z tohto textu vyplýva, že len v prípade vyznačenia žiadosti o súbor niektorého uvedeného poistenia klient žiada a súhlasí s poistením vo zvolenom rozsahu. V ďalšom sa uvádza text „V prípade zvolenia si jedného zo súboru poistenia...“ celkový text zmluvy je tak koncipovaný, že klient má možnosť si vybrať jeden zo súborov poistenia, pričom nemusí si vybrať ani poistenie žiadne. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobkyňa zmluvu podpísala po tom, ako sa s jej obsahom a obsahom ďalších spomínaných listín oboznámila a pokiaľ subjektívne bola toho presvedčenia, že poistenie je povinné, toto presvedčenie nevyplýva z obsahu zmluvy, ktorý vyznieva jednoznačne tak, že poistenie bolo dojednané na dobrovoľnej báze. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ po riadnom oboznámení sa s obsahom zmluvy si musela byť vedomá toho, že poistenie môže v rámci zmluvy o úvere dojednať, ale zároveň tak urobiť nemusí, keďže uzavretie poistenia nebolo podmienkou dojednania zmluvy o úvere.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).