Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, právne zastúpený JUDr. Jánom Surmom, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 122, 080 01 Prešov, proti odporcovi: T. T., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. X, XXX XX Y., právne zastúpená Mgr. Janou Rojčekovou, advokátska kancelária so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.683,57 € s prísl, takto

rozhodol:

I. žalobu zamieta,

II. žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca Mesto Prešov na základe mandátnej zmluvy so spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o. podal žalobu o zaplatenie 3.683,57 € s prísl.. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou mal uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú a predmetom je nájomné za obdobie od 1.2.2012 do 31.1.2015.

2. Súd vo veci vydal dňa 21.4.2016 platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor. So žalobou v celom rozsahu nesúhlasila. Poukázala na dohody o uznaní a splácaní dlhu medzi ňou a Mestom Prešov, ale aj medzi J. X. a Mestom Prešov.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkom, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobu oprel žalobca o skutočnosť, že žalovaná uzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú od 1.2.2012 do 31.1.2015 tým, že žalobca prenechal do užívania žalovanej byt č. XX V. X.Y. bytového domu nachádzajúceho sa v Prešove na ul. R. XX. Žalovaná podala žalobcovi žiadosť o spoločný nájom bytu, ktorý by vznikol aj jej vtedajšiemu druhovi J. X., ale k vybaveniu tejto žiadosti nedošlo. Z týchto dôvodov podľa žalobcu bola stále vedená ako nájomkyňa T. T., 2.2.2015 uzavrela žalovaná s J. X. dohodu o prevzatí dlhu, na základe ktorej J. X. mal prevziať voči žalobcovi dlh vo výške 3.180,76 €. Strany v tejto dohode konštatovali, že berú na vedomie potrebu súhlasu veriteľa, t.j. Mesta Prešov o prevzatie dlhu. Takýto súhlas veriteľ a zároveň žalobca v tejto veci však neudelil a preto k platnému prevzatiu dlhu podľa žalobcu nedošlo. Zároveň žalovaná, ako aj J. X. uzavreli so žalobcom dohodu o uznaní a splácaní dlhu, avšak keďže k platnému prevzatiu dlhu nedošlo, žalujú iba žalovanú v tomto konaní. Poukazovali pritom na skutočnosť, že bola jediným nájomcom podľa nájomnej zmluvy. Výpoveď nepodala a nenastala ani iná právna skutočnosť, ktorá by zakladala skorší zánik nájomného vzťahu.

5. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, poukazovala na to, že dlh nespôsobila ona. Byt dostali od mesta s jej bývalým druhom J.V. X.. V zmluve bolo uvedené iba jej meno, pretože neboli zosobášení, ale napríklad v

evidenčnom liste, alebo v iných papieroch bol vždy uvedený aj J. X.. V máji 2012 sa rozišli, on ju vyhodil z bytu pre násilie, ona odišla hľadať si podnájom a predložila súdu aj doklady z ďalších nájomných zmlúv ktoré mala za predmetné obdobie, ktoré dokladovali to, že v predmetnom byte nebývala. Žalovaná uviedla, že sa hneď zaujímala o to, ako túto situáciu vyriešiť, nenechala to len tak, bola na referáte, kde jej povedali, že ak to majú posudzovať ako spoločný nájom má si podať takúto žiadosť. Spísali to 14.9.2012. V roku 2013 prišla prvá exekúcia od mesta a vtedy žalovaná zistila, že X. neplatí nájomné. Keď to začala riešiť, p. X. za ten rok dlh zaplatil. On si tam nasťahoval ale svoju novú rodinu a žalovaná túto situáciu vždy chcela riešiť. Opätovne išla na PREŠOV REAL, s.r.o., za J.. P., podala trestné oznámenie na políciu, ale polícia trestné stíhanie zastavila, že to nie je trestný čin. Žalovaná tvrdila, že stále tú situáciu chcela riešiť, nenechala to len tak, pravidelne chodila na PREŠOV REAL, s.r.o., nevedela si rady, podala celý prípad do médií. Následne jej J.. P. poradila, aby dlh prepísali na pána X. u notára, pán X. osvedčil že v byte žalovaná nebýva. Pri notárovi podpísali dohodu o prevzatí dlhu, následne v ten deň v kancelárii v PREŠOV REAL, s.r.o. im J.. P. dala podpísať dohodu o uznaní a splácaní dlhu, jednak jej a jednak pánovi X., on si sám určil splátky po 100 €, ale zaplatil len jednu časť a ďalej nesplácal. Žalovaná tvrdila, že všetko to čo robila, robila len na základe rád z PREŠOV REAL, s.r.o., uviedla, že nemohla byt odovzdať, keďže byt nebol vyprataný. Výpoveď zo zmluvy nepodala, pretože sa stále riešil ten spoločný nájom, také rady jej dávali a stále si myslela, že sa to týmto spôsobom vyrieši. V konaní 13Ro/426/2013 ktoré prebehlo na tunajšom súde žalovaná uviedla, že už mala spísaný odpor, ale napokon sa to vyriešilo s pánom X. tak, že on tento dlh zaplatil a odpor napokon vo veci nepodávala. Žalovaná uviedla, že sa jednoducho v týchto veciach nevyzná, že od začiatku chcela túto situáciu riešiť a že nie vlastnou vinou sa dostala do toho, že stále bola vedená ako nájomkyňa. Bola predložená z Mesta Prešov žiadosť o spoločný nájom bytu, zo dňa 12.9.2012 ( čl.110).

6. Žalovaná predložila súdu zmluvy o nájme zo dňa 18.5.2012, zo dňa 1.5.2013, ako aj 1.9.2014, ktoré dokladajú, že bývala v iných bytoch a teda nie v byte žalobcu.

7. Vo veci bola vypočutá svedkyňa J.. E. P., zamestnankyňa spoločnosti PREŠOV REAL, s.r.o. uviedla, že mali v správe aj byty na R.X. C.. Podľa jej vedomostí v lete 2012 prišla za nimi žalovaná ohľadne spoločného nájmu s tým, že oni ju poslali na odbor sociálnych služieb, ktorý tieto žiadosti vybavoval, následne v roku 2014 opätovne prišla za ním, že pán X. jej robí veľké problémy, bola psychicky a fyzicky týraná, tak zisťovala čo sa s tou žiadosťou z r. 2012 stalo. Našla tam len list kde zamestnankyňa spoločnosti MBP uvádzala, že k spoločnému nájmu nemôže dôjsť, keďže žalovaná deklarovala, že chce z bytu odísť, neboli splnené podmienky v zmysle občianskeho zákonníka. Svedkyňa potvrdila, že pani T. chodila túto situáciu riešiť od roku 2014, stále ju informovali o tom, že ju považujú ako výlučnú nájomníčku a že teda je zaviazaná z tých dlhov, ktoré v byte boli. Tú situáciu jej chceli ale pomôcť riešiť. Potvrdila to, že v januári 2015 bola za ňou a poradila jej, aby išla za notárom aj s pánom X., aby si ona mohla v budúcnosti uplatniť náhradu škody voči nemu. Potvrdila aj to, že pán X. bol v spoločnosti PREŠOV REAL, s.r.o. správal sa agresívne s tým, že dlhy uhradí, že to má dohodnuté s primátorkou, že bude pokračovať v nájme bytu. Následne boli urobené dve dohody, ktoré doniesla pani T. na uznanie dlhu, jednak pani T. a jednak pána X.. Dve dohody boli dôležité pre PREŠOV REAL, s.r.o. z dôvodu, aby mohol získať pán X. opakovaný nájom bytu v prípade, že tento dlh uhradí. Svedkyňa uviedla, že stále pani T. zdôrazňovala, že aj keď z bytu odišla, stále ju považujú ako výlučnú nájomníčku tohto bytu. Uviedla, že stále pani T. vysvetľovali, že tam nechala neoprávnene bývať inú osobu a že PREŠOV REAL, s.r.o. nemôže do bytu vkročiť a byt vypratať. Svedkyňa potvrdila to, že pán X. tvrdil, že chce tieto dlhy vyplatiť. Svedkyňa potvrdila, že väčšina až 80 % nájomníkov Mesta Prešov sú dlžníkmi. Pri prvom uzatvorení nájomného vzťahu sa vyžaduje, aby nemali žiaden dlh voči mestu, avšak pri opakovanom nájme sa to už nedodržiava a to práve pre to, že väčšina prípadov sú sociálne odkázaní ľudia, ale je dôležité aby mali uzatvorenú dohodu o splácaní dlhu, to bolo aj v tomto prípade, preto vlastne tieto dohody odporučili, ako pre pani T., tak aj pre pána X..

8. Žalovaná k svedeckej výpovedi uviedla, že od začiatku chcela túto situáciu riešiť a to od mája 2012, kedy nebývala v tomto byte. K samotnej žiadosti o spoločný nájom je napríklad uvedená aj adresa na Q. X, Y. a doposiaľ vlastne k tejto žiadosti nedostala oficiálnu odpoveď, žiadosť podala 14.9.2012.

9. Ako svedok bol vypočutý aj J. X.Á., uviedol, že celá situácie je taká, že na tento byt veľmi dlho čakali. Dostali ho ako trojčlenná rodina v roku 2006 a podľa neho to nedostala len jeho bývala družka, ale dostali to spoločne. Napísaná tam však bola iba ona. Keď sa rozišli, nevedeli čo majú robiť. Napokon ostal v byte on, nebolo to tak, že to len tak nechali a nechceli to riešiť. Chodili na mestský bytový podnik,

pýtali sa čo majú robiť, či si majú podať žiadosť o spoločný nájom, ale žiadna odpoveď neprišla. Keď bol následne platobný rozkaz, ktorý znel na meno bývalej družky, tak tie peniaze zaplatil za nejaké obdobie on. Čo sa týka toho nového dlhu, tak on vie, že je to za obdobie, kedy býval v tomto byte on a on ten dlh chce zaplatiť, aj ho zaplatí. Teraz žije s novou družkou aj s deťmi v Anglicku, pracuje a dlh naozaj chce zaplatiť, nechcel však súdu sľúbiť, že to bude do leta, možno to bude aj skôr, ale svedok potvrdil, že je to jeho dlh a že ten dlh zaplatí. Žalovaná ako jeho družka odišla po Veľkej noci v r. 2012 a v byte už nebývala. Potom ako sa rozišli, podali žiadosť o spoločný nájom, hoci už spolu nebývali, ale bolo to preto, pretože im to poradili na mestskom bytovom podniku. Na č.l. 7 sa nachádza nájomná zmluva zo dňa 20.4.2012. následne evidenčný list, vyúčtovanie.

10. Na čl. 26 je predložená dohoda o prevzatí dlhu, uzavretá medzi T. T. a J. X., predmetom ktorej je dlh na predmetnom byte v celkovej výške 3.180,76 €. Zmluvné strany zobrali na vedomie, že na prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa - Mesta Prešov. Na čl. 28 a 29 sa nachádza dohoda o uznaní a splácaní dlhu uzavretá medzi Mestom Prešov, zast. PREŠOV REAL s.r.o. a J. X. a taká istá dohoda uzavretá medzi Mestom Prešov, zast. PREŠOV REAL s.r.o. a T. T., obe zo dňa 2.2.2015.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

13. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

16. Nespornou medzi stranami bola skutočnosť, že došlo medzi nimi k uzavretiu nájomnej zmluvy. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol byt na R. C., ktorý dostala žalovaná už v predchádzajúcom období a bývala v predmetnom byte spolu so svojim druhom J. X. a ich spoločnou dcérou V. X.. Tieto okolnosti vyplývajú aj z evidenčného listu a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Spornou sa medzi stranami ani nejavil fakt, že žalovaná v predmetnom byte od mája 2012 nebývala, že spolu s dcérou opustili spoločnú domácnosť s jej druhom a v byte zostal bývať J. X.. Táto skutočnosť bola nesporná a podložená jednak nájomnými zmluvami zo strany žalovanej, výpoveďou žalovanej, výpoveďou svedkov. Je zrejmé, že aj žalobca mal vedomosť o tom, že v byte nebýva žalovaná.

17. Pravdou však je, že žalovaná bola vedená ako nájomníčka predmetného bytu a jej druh J. X. nebol vedený ako spoločný nájomca, hoci od začiatku vzniku tohto nájomného vzťahu so žalovanou býval. Ak by súd mal pristúpiť k rozhodnutiu v zmysle zákona, upravujúceho nájomnú zmluvu a práva a povinnosti vyplývajúce z nej v zmysle Občianskeho zákonníka, musel by žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Je pravdou aj to, že hoci žalobca vedel od začiatku vzniku tohto problému, že žalovaná v byte nebýva, neprestal sa ku nej správať ako ku nájomkyni a z tejto pozície s ňou aj jednal. To, že žalovaná vedela, že je nájomkyňou, nepoprela ani ona sama. Na druhej strane však žalovaná od počiatku túto situáciu chcela riešiť, nenechala to len tak.

18. Práve tieto špecifické okolnosti prípadu doviedli súd k rozhodnutiu, že žalobu zamietol z dôvodov dobrých mravov. Rozhodnutie súdu s odvolaním sa na § 3 Občianskeho zákonníka má byť výnimočným, kedy má prelomiť tvrdosť zákona s ohľadom na špecifickú situáciu prípadu.

19. Zmyslom ustanovenia o dobrých mravov je zamedziť výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré je možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Súdna prax zastáva názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má priestor len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem. Podľa súdu je práve toto ten prípad. V prvom rade žalovaná v predmetnom byte za dané obdobie, ktoré je predmetom žaloby, nebývala. Od začiatku chcela túto situáciu riešiť práve so žalobcom. Žalovaná pochádza zo sociálne slabších pomerov (preto jej bol aj pridelený sociálny byt zo strany Mesta). Ďalším dôvodom, pre ktoré sa súd rozhodol pre aplikáciu dobrých mravoch v zmysle Občianskeho zákonníka, je aj predložená žiadosť o spoločný nájom bytu, na základe ktorej je zrejmé, že žalovaná chcela túto situáciu riešiť a to na základe rád, ktoré jej poskytovali zamestnanci Prešov Real, resp. MBP, resp. samotného Mesta Prešov. Ďalšou skutočnosťou je aj dohoda o prevzatí dlhu. Je pravdou, že súhlas Mesto Prešov k takejto dohode nedalo, avšak samotné Mesto Prešov má dohodu o uznaní a splácaní dlhu nielen so samotnou žalovanou, ale aj s J. X., o ktorom Mesto Prešov vedelo, že v predmetnom byte býva a užíva ho.

20. Všetky tieto skutočnosti v súhrne primäli súd k tomu, aby žalobu zamietol s použitím § 3 o ochrane dobrých mravov. V súhrne týchto skutočností sa javí súdu, že by vyhovenie takejto žalobe bolo neprimerane nespravodlivé voči žalovanej, ktorá sa do tejto situácie dostala nielen svojim zavinením, ale aj konaním svojho bývalého druha, radami od samotného žalobcu. Na druhej strane žalobcovi - Mestu Prešov nespôsobí toto rozhodnutie značnú nerovnováhu, súd poukazuje na to, že o tejto špecifickej situácii od začiatku vedel a ako žalobca má k dispozícii dohodu o uznaní dlhu voči J. X., ktorý v byte reálne býval a uznal svoj dlh aj pred súdom v tomto konaní. Podľa názoru súdu zamietnutie žaloby voči Mestu Prešov neznevýhodňuje Mesto Prešov v súvislosti, že si pohľadávku môže uplatniť aj voči J. X., osobe, ktorá skutočne a reálne v predmetnom byte bývala a takéto rozhodnutie voči Mestu Prešov mu v konečnom princípe nie je na ujmu v zmysle právnych úvah vyššie uvedených. V súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobcu zamietol.

21. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 257 CSP. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v tom, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne a súd žalobe nevyhovel z dôvodov dobrých mravov. Na základe tejto skutočnosti sa javí nespravodlivé, aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov konania voči žalovanej a s poukazom aj na vyššie uvedené hmotnoprávne dôvody zamietnutia žaloby sa javí spravodlivé rozhodnutie v zmysle ust. § 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania môže len voči súdu a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nakoľko sa ho osoby oprávnené podať odvolanie vzdali.

Podľa 221 CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.