Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-80-2021.pdf
PDF · 107.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci manželov: navrhovateľky, matky V. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom v Y. W., D..P.., C. XX, G., proti manželovi, otcovi A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, G.L., o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom: G. G., D.. XX.XX.XXXX, G.Á. G., D.. XX.XX.XXXX, D. G., D.. XX.XX.XXXX, D. G., D.. XX.XX.XXXX V. D. G., D.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov: V. G., F.. Z., nar. XX.XX.XXXX a A. G., D.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu G. - Z. O., vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti D. G., D.. X.X.XXXX, D. G., D.. XX.X.XXXX, D. G., D.. XX.X.XXXX, G. G., D.. X.X.XXXX V. G. G., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III. Styk otca s mal. deťmi súd n e u p r a v u j e .
IV. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obidvaja rodičia.
V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí D. G., D.. X.X.XXXX sumou 35 €, D. G., D.. XX.X.XXXX sumou 35 €, D. G., D.. XX.X.XXXX sumou 50 €, G. G., D.. X.X.XXXX sumou 50 € a G. G., D.. XX.X.XXXX sumou 50 € mesačne, vopred k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci, a to počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.8.2021 domáhala rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel. V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti. Zo strany otca žiadala určiť výživné na maloleté deti v sume spolu 500 Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala určiť.
2. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa pozná od detstva, pár tvoria od roku 2009. Dňa 6.7.2019 uzatvorili manželstvo a z ich vzťahu, ktorý bol spočiatku harmonický pochádza päť maloletých detí. Počas druhého tehotenstva manžel nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, pričom tam bol rok. Navrhovateľka bývala u jej rodičov, kam sa po skončení výkonu trestu odňatia slobody vrátil aj jej manžel. Po krátkom čase navrhovateľka opäť otehotnela. Rodičia navrhovateľky si však neželali, aby s nimi býval manžel navrhovateľky vzhľadom na jeho spôsob života ako aj na to, že nepracoval. Manžel sa následne odsťahoval ku kamarátovi, u ktorého býval dva roky a u ktorého ho navrhovateľka často
navštevovala. Následne navrhovateľka znova otehotnela. Po narodení štvrtého dieťaťa navrhovateľka odišla bývať s maloletými deťmi do centra W., D..P.., kde bývala s deťmi sama približne 1 rok, nakoľko manžel s nimi bývať v tomto centre nechcel. V tom čase bola navrhovateľka v očakávaní piateho dieťaťa. Manželia sa na istý čas rozišli, nakoľko si odporca našiel novú známosť, s ktorou bol približne dva roky. Z ich vzťahu sa narodilo dieťa, následne sa s manželom nová partnerka rozišla. Keďže manžel chcel prísť bývať k navrhovateľke do centra, kde podmienkou bolo, aby boli partneri v manželskom zväzku, tak sa zosobášili. V centre bývali spolu ako rodina približne dva mesiace. Navrhovateľke bol následne pridelený sociálny byt. Do tohto bytu si manžel často vodil návštevy, ktoré tam niekedy aj prespali, veľa času trávil mimo bytu, finančne ani osobnou starostlivosťou sa nepodieľal na chode domácnosti. Výchovu maloletých detí zabezpečovala navrhovateľka. Počas rodičovskej dovolenky si navrhovateľka privyrábala upratovaním spoločných priestorov bytových domov, jej príjem bol spolu s rodičovským príspevkom vo výške 520 Eur. Manžel nemal žiadnu prácu a rodina tak bola odkázaná aj na pomoc matky navrhovateľky a blízkych. Pre časté sťažnosti spojené s návštevami v byte a nedostatok financií na zaplatenie nájmu v plnej výške musela rodinu z prenajatého bytu odísť. Navrhovateľka sa s maloletými deťmi odsťahovala opäť do centra W., D..P.., manžel túto možnosť odmietol a odišiel bývať ku kamarátke, s ktorou sa zblížil.
3. Mesačný príjem navrhovateľky pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na maloleté deti, spolu vo výške 405 Eur. Mesačne vynaloží na stravu, nájomné a hygienické potreby maloletých detí sumu 400 Eur. Za školu a internát, kde je ubytovaný maloletý G. mesačne uhrádza 85 Eur, za materskú škôlku maloletej D. 60 Eur a školskú družinu maloletých detí 33 Eur. Maloleté deti majú od nového školského roka v septembri nastúpiť do školy, s čím budú spojené zvýšené výdavky. O majetkových pomeroch manžela nemá žiadne vedomosti.
4. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom nevyjadril.
5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním zo dňa 03.12.2021 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného určiť na základe posúdenia oprávnených potrieb na strane oboch rodičov a na strane maloletého dieťaťa a posúdenia majetkových možností a schopností otca. Styk navrhol neupravovať. Ďalej v správe bolo uvedené, že príjem navrhovateľky pozostáva z prídavkov na deti a dávky pomoc v hmotnej núdzi, spolu v sume 487 Eur mesačne. Navrhovateľka mesačne vynaloží sumu 130 Eur na bývanie, 200 Eur na stravu, 30 Eur na hygienické potreby, 16 Eur na mobil a 5 Eur na oblečenie. Navrhovateľka nežije s manželom v spoločnej domácnosti od marca 2021. Od uvedenej doby býva v zariadení, manžel túto možnosť bývania odmietol. V zariadení má s maloletými k dispozícií jednu väčšiu izbu. Manžela kontaktuje za účelom informovania o maloletých deťom, manžel na jej telefonáty nereaguje. Navrhovateľka si dokáže ako upratovačka brigádnicky privyrobiť 130 Eur mesačne. Manžel jej na výchovu maloletých detí finančne neprispieva. Pre prípad, že by nebolo možné preukázať príjem manžela súhlasí s minimálnou výškou výživného. Napriek tomu, že maloleté deti majú záujem stretávať sa s otcom, na dohodnuté stretnutia otec neprišiel. Zo sociálneho zisťovania pomerov na strane manžela vyplýva, že býva v malej záhradnej chatke so svojou súčasnou partnerkou. V chatke sa nenachádza sociálne zariadenie, hygiena v domácnosti je nevyhovujúca. Manžel toho času nepracuje, občas chodí na „fušky“. Stále zamestnanie si nevie nájsť kvôli úrazu nohy, má v nej osem klincov. Za chatku platí jeho súčasná partnerka. S maloletými deťmi je v občasnom telefonickom kontakte. Maloletá G. toho času navštevuje 5. ročník základnej školy, maloletá D. navštevuje 3. ročník základnej školy a maloletý D. navštevuje 2. ročník základnej školy. Navrhovateľka mesačne uhrádza za školské potreby sumu 10 Eur na jedno dieťa, prípadne maloletým kúpi nejaké oblečenie vo výške 10 Eur na jedno dieťa. Maloletý G. navštevuje U. - S. sanatórium v N., kde chodí do 2. ročníka. Maloletý je v uvedenej škole na internátnom pobyte a za matkou chodí každý druhý víkend. Mesačné výdavky maloletého pozostávajú: vreckové, cestovné na MHD, lieky 15 Eur. Maloletému bol diagnostikovaný syndróm ADHD. Maloletá D. navštevuje materskú školu, za ktorú navrhovateľka mesačne uhrádza školné, poplatok ZPRŠ a stravu v predškolskom zariadení spolu vo výške 35 Eur. Navrhovateľka z dôvodu poberania pomoci v hmotnej núdzi neuhrádza mesačne náklady súvisiace so školskou jedálňou a klubom detí. Väčšinou oblečenie, obuv pre maloleté deti zabezpečuje cez sociálnu sieť Facebook, kde ľudia ponúkajú rôzne oblečenie a obuv formou daru.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.9.2021 vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavok na dieťa od XX.XX.XXXX do doby trvania podmienok, naposledy v sume 127,50 Eur mesačne
na päť detí a rodičovský príspevok od XX.XX.XXXX do doby trvania podmienok, naposledy v sume 275,90 Eur mesačne na dieťa D. G., D.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka nepoberá dávku v hmotnej núdzi.
7. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 24.09.2021 súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii ako fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku od 01.02.2021. Navrhovateľka nie je poberateľkou dávok v nezamestnanosti a nie je evidovaná ako poberateľ dôchodku.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.11.2021 súd zistil, že manžel nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky. Manžel nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia trvala v období od 22.5.2015 do 19.10.2015 a vyradený bol z dôvodu nespolupráce s úradom.
9. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.3.2022, na ktoré bol manžel riadne predvolaný, avšak na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal, aby súd pojednávanie odročil. Preto súd pojednával aj v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP a § 31 CMP.
10. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplýva, že na podanom návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom trvá, nakoľko skutočnosti uvádzané v návrhu sú aktuálne aj toho času. Manžel bol naposledy s deťmi v júli 2021, nijakým spôsobom sa o ne nezaujíma, navrhovateľku nekontaktuje. Manžel na výživu maloletých detí žiadnym spôsobom neprispieva. So starostlivosťou o maloleté deti jej pomáhajú sociálne pracovníčky v krízovom centre.
11. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj finančné možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk navrhol neupravovať, Napriek tomu, že manžel bol opakovane predvolávaný, aby sa dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa manžel nedostavil.
12. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
15. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
22. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
25. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľ ako aj manželka odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
27. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
28. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CSP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
29. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive maloletých detí, otec o maloleté deti neprejavuje záujem. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky.
30. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine), nakoľko súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ktoréhokoľvek rodiča vylučovali z výkonu týchto práv.
31. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa a miery rozsahu v akom sa rodičia majú podieľať na ich úhrade. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku, keďže v zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade zárobky, jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna zákonná povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku
a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať.
32. Súd pri dokazovaní majetkových pomerov otca, jeho možností a schopností uplatnil zásadu potencionality upravenej v § 75 ods. 1 ZoR a vychádzal z fikcie prímu otca a to, že otec dosahuje minimálnu mzdu nakoľko aj z vykonaných lustrácii nebolo zistené, že otec je toho času zamestnaný resp. že by bol vo výkone trestu odňatia slobody. Aktuálna výška minimálnej mzdy pre rok 2022 je to suma 646 Eur brutto t.j. 453,15 Eur netto (https://www.platy.sk/vypocet-mzdy/vysledky). Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd z vykonaného dokazovanie taktiež nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili otcovi sa uplatniť na trhu práce.
33. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca súd zohľadnil potreby maloletých detí, diverzifikoval výšku vyživovacích povinností otca s poukazom na vek maloletých detí vo vzťahu k príjmu otca.
34. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil nakoľko otec sa toho času nachádza na súdu neznámom mieste.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.