Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-52-2017.pdf
PDF · 132.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO 31 749 542, právne zastúpený: AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO 35 951 125, proti žalovaným: 1/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. XXX, právne zastúpení Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 28.010,26 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 447,21 Eur zastavuje.
II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 26.881,74 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 26.881,74 Eur od 12.12.2015 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
III. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta
IV. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 86,12 %, ktoré sú povinní žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu žalobcu formou pokračovania v splátkach vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, po zaplatení istiny spolu s úrokmi z omeškania, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2017 proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 28.010,26 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,5 % ročne od 12.12.2015 z nesplatenej istiny vo výške 28.010,26 Eur do 14.07.2017 vo výške 876,52 Eur, so zmluvným úrokom vo výške 3,5 % ročne od 15.07.2017 z nesplatenej istiny vo výške 28.010,26 Eur do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.12.2015 z nesplatenej istiny vo výške 28.010,26 Eur do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 573,76 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň si uplatnil i náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXX/XXXX bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 33.193,92 Eur pri základnej úrokovej sadzbe
3,5 % ročne s lehotou splatnosti 30 rokov, keď v tomto období poskytovali banky porovnateľné úvery pri základnej úrokovej sadzbe v rozpätí medzi 12 % až 15 %. V zmysle článku IV. bod 1 Zmluvy o poskytnutí podpory sa dlžník zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou 3,5 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy a dlžník sa zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami, a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Začiatok splácania bol určený podľa článku IV. bod 4.4. Zmluvy o poskytnutí podpory dobou 3 mesiace po uzavretí tejto zmluvy. Žalobca zaslal žalovaným Výzvu na úhradu zo dňa 03.06.2015, v ktorej ich vyzval, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach a boli vyzvaní na úhradu sumy 1.084,96 Eur. Výzvu žalovaní prevzali dňa 17.06.2015. Napriek tejto výzve nedošlo zo strany žalovaných k úhrade. Žalovaní mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky. Následne neskôr uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými boli v omeškaní. Z histórie pohybov na účte je zrejmé, že žalovaní neuhrádzali splátky riadne a včas v rokoch 2015, 2014 ako aj počas predchádzajúcich rokov. K dátumu 02.11.2015 boli v omeškaní so 6-timi splátkami, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 4 Zmluvy o poskytnutí podpory, oprávňujúcej žalobcu požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom. V predmetnom prípade podľa žalobcu nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Žalobca odstúpil od Zmluvy o poskytnutí podpory podaním zo dňa 09.11.2015, čím sa celý dlh stal splatným. Žalovaní oznámenie prevzali dňa 11.11.2015. V oznámení o odstúpení boli žalovaní vyzvaní, aby dlžnú sumu uhradili v lehote 30 dní od doručenia odstúpenia. Odstúpenie bolo doručené riadne, nebolo prevzaté v odbernej lehote. Napriek doručenému odstúpenia nedošlo zo strany žalovaných k úhrade celkovej dlžnej sumy. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Podľa žalobcu je opodstatnené, aby po odstúpení od Zmluvy o poskytnutí podpory podľa citovaného ustanovenia dlžník naďalej platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré boli zmluvne dojednané, pretože v opačnom prípade by sa veriteľ dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII. bod 4. Zmluvy o poskytnutí podpory, a to vo výške 2.856,14 Eur (28.010,26 + 551,12) x 10 : 100. Žalobca ďalej uviedol, že úver ním poskytnutý nie je spotrebiteľským úverom, zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na daný vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej špecifikoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky ako náklad za odstúpenie od zmluvy o úvere vo výške 413,98 Eur. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaní vykonali úhrady v celkovej výške 4.173,96 Eur, ktoré boli započítané na zmluvnú pokutu, nesplatený úrok z omeškania, nesplatený úrok a zmluvný úrok. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie nesplatenej istiny vo výške 28.010,26 Eur, zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne od 12.12.2015 (dátum prevzatia odstúpenia + 30 dní) z nesplatenej istiny do 14.07.2017 vo výške 876,52 Eur (po započítaní), zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne od 15.07.2017 z nesplatenej istiny do zaplatenia, úrok z omeškania o výške 8,05 % ročne od 12.12.2015 z nesplatenej istiny do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 573,76 Eur.
2. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.04.2018 uviedli, že Zmluva o poskytnutí podpory je neplatnou zmluvou, pretože v nej absentujú obsahové náležitosti uvedené v zákone o štátnom fonde rozvoja bývania, Obchodnom zákonníku, ako i Občianskom zákonníku, a to poukazujúc na ustanovenia § 34, § 40 ods. 3 a § 46 Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvy o poskytnutí podpory, ktorá bola zo strany žalobcu predložená ako listinný dôkaz vo veci samej vyplýva, že na tomto právnom úkone absentuje na strane žalobcu podpis oprávnenej osoby. Ďalej poukázali na to, že hoci žalobca sa v žalobe pomerne rozsiahlym spôsobom snaží preukázať skutočnosť, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale je absolútnym obchodom, oni tento názor nezdieľajú a majú za to, že Zmluva o poskytnutí podpory je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s ukončením Zmluvy o poskytnutí podpory, ku ktorému malo dôjsť tak, že zo strany žalobcu malo byť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ doručené dňa 11.11.2015 odstúpenie od zmluvy uviedli, že žalovanému 1/ toto odstúpenie zo dňa 09.11.2015 nebolo nikdy doručené, a to napriek skutočnosti, že žalobca disponuje doručenkou. Uviedli tiež, že podpis na doručenke, nie je odpisom žalovaného 1/, teda odstúpenie od zmluvy nebolo žalovanému 1/ nikdy doručené, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný 1/ aj po
údajnom doručení odstúpenia naďalej vykonával splátky v zmysle zmluvy. Na základe uvedeného majú za to, že v prípade, ak by súd posúdil, že Zmluva o poskytnutí podpory je platnou zmluvou napriek namietaným nedostatkom, vzhľadom na nedoručenie odstúpenia od tejto zmluvy žalovanému 1/, by bolo možné tvrdiť, že tento zmluvný vzťah aj naďalej trvá. Z uvedených dôvodov žalovaní žiadajú, aby súd žalobu zamietol a aby určil, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru zo dňa 22.03.2007 je neplatná a zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že na posúdenie predmetného právneho vzťahu by sa mali použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie právneho vzťahu strán sporu je podstatný účel poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom podľa § 8 ods. 1 Zákona o ŠFRB je jedným z druhov podpory úver. Na základe zmluvy bola poskytnutá podpora vo forme úveru, čo podmieňuje aplikovanie výlučne úpravy úverového záväzkového vzťahu v zmysle Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere v spojení s § 261 ods. 6 písm. d) a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu, boli všetky podmienky ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka splnené. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť zmluvy o poskytnutí podpory poukázal na str. 11 predmetnej zmluvy, kde je na konci strany podpísaný veriteľ - žalobca a k jeho podpisu je pripojená aj okrúhla pečiatka žalobcu. Taktiež poukázal na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý priamo uvádza, že spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov, pričom osobitným predpisom je i zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ďalej poukázal, že ani za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nemôže ísť o spotrebiteľský úver, pretože § 3 ods. 1 stanovuje, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Žalobca nespĺňa ani jeden z týchto znakov, ktoré zákon striktne definuje, preto tvrdenia žalovaných, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, považuje za účelové a v rozpore so zákonom. Činnosť, ktorú žalobca vykonáva nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, pretože nespĺňa všetky taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca odstúpil od zmluvy, čím sa stal celý dlh splatným. Zotrval na svojom názore, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným riadne doručené. Žalovaní sa pred zaslaním samotného odstúpenia mali možnosť dozvedieť o tom, že sú v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich z ustanovenia článku V. (Splácanie úveru).
4. Dňa 20.09.2018 žalobca súdu doručil čiastočné späťvzatie žaloby s poukazom na skutočnosť, že žalovaní od podania žaloby vykonali čiastočné úhrady celkovo vo výške 447,21 Eur, ktoré žalobca započítal na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.12.2015 zo sumy 28.010,26 Eur do 19.06.2018 vo výške 4.932,96 Eur - zostáva uhradiť 4.485,75 Eur. Na základe uvedeného žalobca zotrval na uplatnenom žalobnom nároku proti žalovaným v rozsahu zaplatiť istinu vo výške 28.010,26 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 3,5 % ročne od 20.06.2018 z istiny vo výške 28.010,26 Eur do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.12.215 z istiny vo výške 28.010,26 Eur do 19.06.2018 vo výške 4.485,75 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 20.06.2018 z istiny vo výške 28.010,26 Eur do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 573,76 Eur.
5. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Súd konanie v súlade s citovaným ustanovením, s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu a súhlas žalovaných v predmetnom konaní v časti o zaplatenie sumy 447,21 Eur zastavil.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ a žalovaného 2/, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaných, Zmluvy o poskytnutí podpory, výzvy na úhradu, oznámenia o odstúpení, histórie pohybov na účte, príkazov na úhradu, hromadných príkazov, faktúr, dodacieho listu, platobnej histórie a zistil skutkový stav veci.
10. Dňa 22.03.2007 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/, žalovaný 2/ ako dlžníci zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom podporu formou úveru vo výške 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 3,5 % s lehotou splatnosti 30 rokov. Podľa článku V. Zmluvy o poskytnutí podpory sa dlžníci zaviazali splatiť veriteľovi celý úver spolu s úrokom so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,5 % pravidelnými mesačnými splátkami vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej doby splatnosti úveru. Prvá až 359. mesačná splátka bola určená vo výške 149,07 Eur (4.491,- Sk) a posledná 360. splátka bola určená vo výške zostatku dlhu. Začiatok splácania poskytnutého úveru bol určený tri mesiace po nadobudnutí právoplatnosti zmluvy. Podľa článku VIII. bod 4. Zmluvy o poskytnutí podpory, ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru, vrátane prislúchajúceho úroku. V takomto prípade má veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy do termínu 30. dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom.
11. Žalovaní po odstúpení od zmluvy vykonali od 13.11.2015 do 13.07.2017 splátky vo výške 4.173,96 Eur (13.11.2015 - 149,07 Eur, 14.12.2015 - 149,07 Eur, 16.12.2015 - 745,35 Eur, 13.01.2016 - 149,07 Eur, 13.01.2016 - 149,07 Eur, 13.01.2016 - 149,07 Eur, 13.01.2016 - 149,07 Eur, 15.02.2016 - 149,07 Eur, 14.03.2016 - 149,07 Eur, 13.04.2016 - 149,07 Eur, 13.05.2016 - 149,07 Eur, 13.06.2016 - 149,07 Eur, 13.07.2016 - 149,07 Eur, 13.08.2016 - 149,07 Eur, 13.09.2016 - 149,07 Eur, 13.10.2016 - 149,07 Eur, 14.11.2016 - 149,07 Eur, 13.12.2016 - 149,07 Eur, 13.01.2017 - 149,07 Eur, 13.02.2017 - 149,07 Eur, 13.03.2017 - 149,07 Eur, 13.04.2017 - 149,07 Eur, 15.05.2017 - 149,07 Eur, 13.06.2017 - 149,07 Eur, 13.07.2017 - 149,07 Eur. Predmetné splátky boli započítané na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.856,14Eur, úrokov z omeškania vo výške 85,39 Eur, nesplatený úrok vo výške 551,12 Eur a zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne zo sumy 28.010,26 Eur od 12.12.2016 do 14.07.2017 vo výške 1.557,83 Eur - 681,31 Eur, čím zostala neuhradená časť vo výške 876,52 Eur).
12. Písomnými podaniami zo dňa 09.11.2015, označenými ako odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXX/ XXX/XXXX, adresované jednotlivo žalovanému 1/ a žalovanému 2/ oznámil veriteľ zmluvným stranám, že ku dňu 02.11.2015 sa dostali do omeškania so 6 splátkami v celkovej výške 894,12 Eur, na základe čoho žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a celý dlh sa stal splatným. Nesplatená istina je vo výške 28.010,26 Eur, úrok vo výške 551,12 Eur, nesplatený úrok z omeškania 85,39 Eur a zmluvná pokuta vo výške 2.856,14 Eur. Žalobca tak vyzval zmluvné strany na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 31.502,91 Eur v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka adresovaná žalovanému 1/ a 2/ bola doručená dňa 11.11.2015. Žalovaný 1/ namietol prevzatie odstúpenia od zmluvy.
13. Žalobca na pojednávaní dňa 25.06.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne poukázal na charakter zmluvného vzťahu ako absolútneho obchodu, keď na zmluvný vzťah nemožno aplikovať spotrebiteľskú ochranu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nespĺňa zákonné podmienky alebo zákonné charakteristiky postavenia dodávateľa. Žalovaní porušili uzatvorenú zmluvu, a preto žalobca od zmluvy odstúpil. Odstúpenie bolo žalovaným doručené dňa 11.11.2015, pričom žalobca nebol v tomto smere povinný skúmať, či podpisy na doručenkách boli skutočne podpismi žalovaných.
14. Žalovaní trvali na tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú však žalobca nesprávne posudzuje, pretože vychádza z právnej úpravy účinnej od účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., no zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2007. Pokiaľ ide o doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému 1/, tento odstúpenie nikdy osobne neprevzal, a preto majú za to, že žalovaný 1/ počas celej doby od údajného doručenia, t.j. od 11.11.2015 naďalej poskytuje plnenia žalobcovi tak, ako je na to podľa zmluvy zaviazaný. Dali do pozornosti, že časť prostriedkov fondu rozvoja bývania je vytváraných v rámci ziskov z ich činnosti.
15. Žalovaný 1/ uviedol, že od roku 2007 riadne platil splátky, od roku 2015 si založil samostatný účet a prevzal všetky záväzky, ktoré mali a z tohto účtu na základe trvalých príkazov platil jednotlivé splátky. O vzniknutom nedoplatku sa dozvedel až na základe listín doručených zo súdu. Zásielku prevzal v sobotu a nedoplatok vo výške 890,- Eur zaplatil hneď v pondelok a pokračoval v splácaní splátok. Do roku 2015 sa splátky platili z účtu jeho manželky, ku ktorému nemal prístup a tak nevedel o vzniknutom nedoplatku. Čo sa týka doručovania odstúpenia od zmluvy, o tom sa dozvedel až z listín doručených súdom, s manželkou nemali podpísané splnomocnenie na preberanie zásielok. Zároveň poprel, že podpis na doručenke je jeho.
16. Žalovaný 2/ uviedol, že v čase do roku 2015 sa platili splátky z jeho účtu. Mal nižší príjem, takže sa stávalo, že niekedy splátky nezaplatil. O tom manžel však nevedel, pretože v tom čase mali manželskú krízu a o finančnej stránke spolu nekomunikovali. Podľa podpisov sa zdá, že zásielky o odstúpení od zmluvy prevzal, no to už s istotou uviesť nevedel. Manželovi doručenie odstúpenia od zmluvy neoznámil.
17. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „zákon č. 607/2003 Z.z.“) financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania 1) (ďalej len "fond"). Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 607/2003 Z.z. prostriedky fondu možno použiť na podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, realizáciu vládneho programu zatepľovania a správu fondu.
19. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 607/2003 Z.z. druh podpory je úver.
20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 607/2003 Z.z. zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, b) účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania, i) podmienku o dodržaní ustanovení § 5 ods. 1 a § 10 ods. 4 až 6 počas lehoty splatnosti úveru, j) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. b), ktorá požiadala o podporu na účel podľa § 5 ods. 1 písm. e), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu.
21. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania štátny fond rozvoja bývania podľa zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov je fondom podľa tohto zákona.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníkaposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 23. Podľa § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatýchv súvislosti s týmto účelom.
24. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia akorok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
25. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebojednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, abydlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluvaalebo tento alebo iný zákon.
26. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatnéporušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je vomeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
27. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
28. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
29. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej vzmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradunákladov s tým spojených.
30. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
31. Podľa § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkova poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
32. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a h) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverocha pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
33. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak jeto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzkualebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovaťz nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitnéhoupozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškaniav sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnejbanky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia a okrem nižšie špecifikovanej časti, pretože mal preukázanú jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver na výstavbu rodinného domu v celkovej výške 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 3,5 % ročne s lehotou splatnosti 30 rokov. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a aplikoval na právne vzťahy plynúce zo zmluvy Obchodný zákonník. V súlade s ustanovením § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že nemožno vzťah medzi stranami sporu posudzovať ako vzťah zo spotrebiteľského úveru ani predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol a je zriadený ako účelový fond na financovanie štátnej podpory výstavby bytov, rodinných domov a pod., resp. financovanie priorít štátnej bytovej politiky. Jeho správcom je Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Aj keď zdrojmi (príjmami) fondu sú okrem iného aj splátky úverov, úroky, sankcie a pod., žalobca nie je subjektom, ktorý by cielene z týchto zdrojov vytváral zisk, ktorý by bol oprávnený vyplácať zisk svojim zamestnancom, štatutárom, správcom a pod. Teda u žalobcu absentuje základný, hlavný účel podnikateľskej a obchodnej činnosti. Úvaha súdu je podporená aj charakterom podpory, ktorá bola poskytnutá žalovaným. Žalobca na rozdiel od iných finančných inštitúcií nevyvíja iniciatívu za účelom hromadného uzatvárania zmlúv, nesnaží sa osloviť a nalákať potencionálnych klientov celoplošnou reklamou. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. VI. Štatútu fondu rozvoja bývania vydaného podľa § 20 zákona č. 150/2013 Z.z., podľa ktorého fond hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý schvaľuje vláda SR a ktorý je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, pričom prostriedky fondu možno použiť na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a na výdavky súvisiace s činnosťou fondu. V súlade so zmluvou mali žalovaní úver hradiť v dohodnutých mesačných splátkach. Splátky podľa histórie pohybov na účte riadne a včas v dohodnutých termínoch žalovaní nehradili, s plnením viacerých splátok sa dostali opakovane do omeškania, čo potvrdil aj žalovaný 2/. Žalobca žalovaných vyzval na úhradu omeškaných splátok. Následne žalobca od zmluvy odstúpil, pretože žalovaní omeškané splátky ani dodatočne riadne neuhradili. Súčasne boli vyzvaní na úhradu celého dlhu, no žalovaní dlh neuhradili v celosti. Zo strany žalovaných došlo len k čiastočným plneniam, ktoré mali za následok čiastočné späťvzatie žaloby. Pre posúdenie odstúpenia od zmluvy súd aplikoval ustanovenie § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zmluva zaniká okamihom, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (ex nunc). Aj keď by si žalovaný 1/ zásielku (prejav vôle) neprevzal, okamih doručenia nastal v zmysle§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka doručením na adresu bydliska. V tento moment sa prejav vôle žalobcu dostal do dispozičnej sféry žalovaného 1/. Dôjdením do sféry dispozície, možno pritom rozumieť, dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. môže objektívne oboznámiť. Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1/ adresu, na ktorú mu bola doručovaná zásielka, nahlásil žalobcovi, neuvádzal skutočnosti svedčiace tomu, že na danej adrese sa nezdržoval. Účinky odstúpenia od zmluvy teda nastali dňom 11.11.2015. Po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Pokiaľ sa žalovaný 1/ bránil, že splnil podmienky pre stornovanie odstúpenia od zmluvy, s týmto jeho tvrdením sa nemožno stotožniť, keďže účinky odstúpenia možno meniť alebo odvolať len spoločným konsenzom zmluvných strán, ktorý súdu nebol preukázaný.
38. Pokiaľ ide o nárok na úhradu zmluvných úrokov je potrebné uviesť, že v čase uzatvárania zmluvy zmluva zakladala odplatu za poskytnutie úveru za úverové obdobie na dobu trvania úverového vzťahu do splatnosti pohľadávky. Práve úroky za úver do splatnosti úveru vyjadrujú cenu úveru a sú teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľné od sankcii za omeškanie s plnením dlhu dlžníka. Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti riešia situáciu
spojenú s omeškaním. Žalobca sa domáha zaplatenia úrokov, ktoré by mu patrili v prípade trvania záväzku zo Zmluvy o poskytnutí podpory za stavu, že veriteľ aj dlžník budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Zosplatnením úveru zo strany veriteľa došlo k zmene záväzku. K predčasnému zosplatneniu záväzku dlžníka došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať z podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku. Zmena záväzku predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. V dôsledku toho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Keďže nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom, a preto súd žalobu v časti uplatnených úrokov po zosplatnení zamietol a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť 26.881,74 Eur, keď súd zohľadil zaplatenú sumu 4.173,96 Eur, pričom sumu vo výške 681,31 Eur, ktorá bola započítaná na úroky, súd započítal na istinu.
39. Vzhľadom k tomu, že žalovaní sa dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania, súd žalobcovi priznal i nárok na náhradu úrokov z omeškania v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 (§ 10c vyhlášky), a to vo výške 8,05 % ročne zo sumy zo sumy 26.881,74 Eur od 12.12.2015 do zaplatenia (t. j. počnúc dňom nasledujúcim po dni už uplynutia lehoty na plnenie).
40. Podľa § 232 ods. 3, 4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Súd je povinný stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznané plnenia v reálnom čase. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právo povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie § 232 C.s.p. umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalovaných boli preukázané podmienky pre povolenie splniť si súdom uloženú povinnosť v splátkach, povolil, povolil súd žalovaným splácanie dlžnej sumy formou splátok vo výške 150,- Eur vždy do 25. dňa v mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2, 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a posúdi procesné zavinenie v prípade zastavenia konania (k zastaveniu konania došlo z dôvodu vykonania úhrad žalovanými po začatí konania). V danom prípade mal žalobca úspech vo veci v rozsahu 86,12 %, (úspech žalobcu bol vo výške 95,97 % vypočítaný 26.881,74 Eur / 28.886,78 Eur x 100 - úspech žalovaného vo výške 6,94 %) a preto súd žalobcovi priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 86,12 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.