Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-329-2017.pdf
PDF · 89.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/329/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: C. G., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Ladislav Riedl, so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o zdržanie sa zrážok, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 6759662987 vytvorenej Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890 na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 6759662987 vytvorenej Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890 na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
Poučenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 19.12.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že zabezpečovaný záväzok, ktorý mal byť obsahom Zmluvy o úvere, pre porušenie ustanovení o kontraktačnom procese nevznikol.
2. Okresný súd uznesením č.k. 9Csp/329/2017 - 8 zo dňa 09.01.2018 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia - povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesenie bolo potvrdené uznesením KS v Prešove č.k. 6Co/45/2018 - 49 zo dňa 14.05.2018.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco: a) V zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť v osobitných prípadoch vôbec nasledovaný žalobou, vtedy má povahu podania vo veci samej. Žalovaný má za to, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom
jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V tejto poukazujeme na skutočnosť, že ďalším konaním súdu vo veci samej bude dochádzať len k neúmernému navyšovaniu trov zo strany žalobcu na úkor žalovaného, a to naviac za situácie, ak Krajský súd v Prešove pod č. k.. 6Co/45/2018-43 zo dňa 14.05.2018, potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov pod č. k. 9Csp/329/2017-8 zo dňa 09.01.2018, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie medzi stranami sporu. b) Žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže máme za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenia § 53a odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv na nielen na odporcu, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa Poštovú bankou, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava 821 09, IČO: 31340890 ( ďalej len „Poštová banka, a.s.), ktorá je dodávateľom. c) Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu, podľa ustanovenia § 137 písmeno c) CSP. d) Žalovaný trvá na tom, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je určitá, jasná ako aj zrozumiteľná. Je formulovaná jasne, zreteľne a dostatočne určito. Uvedenému svedčí aj jednoznačná formulácia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorú žalobca sám poukazuje, a to v článku II, bod 6 zmluvy o úvere: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“
4. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.10.2018 a z dokazovania listinami tvoriacimi súdny spis zistil nasledujúce: 4.1. Dňa 29.05.2012 mala byť medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere s názvom „Stavebný úver so sporením“ s nasledujúcimi parametrami: O poskytnutá čiastka úveru - 3850 €, O počet splátok - 120, O mesačná splátka - 53,95 €, O ročná úroková sadzba - 08,90 €, O poplatok za správu a vedenie účtu - 1,66 € mesačne, O dátum prvej splátky 25.06.2012, O dátum konečnej splatnosti 25.05.2022.
5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: Súd preskúmal Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o požadovanom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádzajú bode 3. zmluvy - Žiadosť o poskytnutie úveru. Žalobca požadoval úver vo výške 17000 € so splatnosťou 10 rokov. V bode 4. zmluvy - Zmluva o úvere sa nachádzajú údaje o schválenom úvere, tak ako sú uvedené v bode 4.1. odôvodnenia.
6. Podľa
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
§ 551 ods.1 Občianskeho zákonníka - Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. § 551 ods.2 Občianskeho zákonníka - Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka - Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka - S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 6.1. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c ods. 2 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977759&FragmentId2=3977759>). Prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977765&FragmentId2=3977765>vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v § 43a ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977743&FragmentId2=3977743>za nový návrh so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov, t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta). 6.2. V prejednávanej veci je tak zrejmé, že zmluva o úvere nevznikla. Návrh žalobkyne totiž prijatý nebol, keďže tento obsahoval zmeny a dodatky, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Správny postup mal byť taký, že právnym predchodcom žalobcu zmenený návrh mal byť predložený na prijatie žalobcovi. 6.3. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne bezvadnom právnom stave mal žalovaný nepochybne právo (teda vykonávať prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy), súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. V prípade ak neoprávnený zásah pretrváva, je zdržovacia žaloba aj žalobou o odstránenie závadného stavu. Na základe právoplatného rozsudku bude žalobca povinný vykonávanie zrážok prostredníctvom zamestnávateľ žalobcu ukončiť, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy sa vykonávať nemajú. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.
7. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol v obdobných situáciách judikovaný aj napr. rozsudkom KS v PO sp. zn. 7Co/11/2017 - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> o odmietnutie návrhu žalobcu, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcom v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09. 2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom
revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. 7.1. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý jednotne, keďže je uvedený aj rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017 v rozhodnutí KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp.zn. 5Co/797/2014, 6Co107/2016 a ďalších.
8. K námietkam žalovaného, súd uvádza: a) V prejednávanej veci nejde o neodkladné opatrenie, ktoré by konzumovalo vec samu. Neodkladné opatrenie bolo v prejednávanej veci skutočne „neodkladným“ a pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné podrobnejšie preskúmanie veci. b) Z hmotného práva nevyplýva, že vo veci by malo ísť o nerozlučné spoločenstvo a teda, že vec nemôže byť preskúmaná iba vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný tvrdeným nadobudnutím pohľadávky voči žalobcovi postúpením nadobudol aj právo na jej zabezpečenie, výkon ktorého uskutočnil a ktorý je predmetom tohto konania. c) Predmetom konania nebola žaloba o určenie podľa ô 137 písm.c) C.s.p. ale žaloba o plnenie podľa § 137 písm.a) C.s.p. d) Skutočnosti uvádzané žalovaným žalobca netvrdil. Prejednávaná zmluva má inú formuláciu Dohody o zrážkach zo mzdy ako cituje žalovaný. Pravdou však je, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola skrytá do bodu 4.8 Zmluvy, bez nejakého upozornenia, že ide o zabezpečovací inštitút so závažnými dôsledkami pre dlžníka. Vzhľadom na súdom zaujatý právny názor, na ktorom založil svoje rozhodnutie, sa neprijateľnosťou Dohody o zrážkach zo mzdy, z hľadiska jej umiestnenia ako súčasti Zmluvy, nezaoberal.
9. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. V konaní plne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od neúspešného žalovaného.