Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-189-2018.pdf
PDF · 93.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/189/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Majcherom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S.L. O., H. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: M. O., H. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., V.. N. Č.. XXX/XX, okres F., a otca: T. T., H. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., V. H. Č.. XXXX/XX, o návrhu Z. F., H. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Š. Č.. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Zveruje maloletú S. O., H.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti Z. F., H.. XX.XX.XXXX, slovenský štátny občan, trvale bytom D. Š. XXX.
Z. F., H.. XX.XX.XXXX je povinný zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, má právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka je povinná platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného na tunajší súd dňa 14.09.2018 zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojím návrhom, ktorý bol na tunajší súd podaný dňa 28.08.2018 žiadal, aby súd maloleté dieťa zveril do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov platením výživného. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že maloletá žila s ním a s jej matkou od troch rokov v spoločnej domácnosti. Je citovo naviazaná na navrhovateľa a považuje ho za otca. Navštevuje zvláštnu základnú školu, lebo je mentálne zaostalá, ale v rámci svojich možnosti dosahuje dobre výsledky. Podieľal sa na jej výchove takisto ako aj jej matka. Jej matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v máji 2018 a maloletú S. vzala so sebou k svojim rodičom do Z.. Maloletá navštevovala aj školu v F., ale necítila sa tam dobre, spolužiaci jej robili zle a vysmievali sa jej. Takisto aj u starých rodičov sa necítila dobre, bola smutná chýbal jej brat, ktorý bol tu na D. Š., aj navrhovateľ jej chýbal, necítila sa tam
doma. Chýbala jej aj matka, ktorá pracovala v Q. ako opatrovateľka a pracovala na turnusy. Potom sa matka rozhodla odsťahovať do N. C. k svojmu novému priateľovi, čo maloletá veľmi ťažko niesla a často plakala, neniesla to psychicky dobre. Videla to aj jej matka, preto po vzájomnej dohode doniesla maloletú ku navrhovateľovi. Maloletá je u neho od začiatku júla. S matkou sa dohodli, že začne konať vo veci náhradnej starostlivosti, keďže je ona dlhodobo v zahraničí, aby maloletú mohol zastupovať v základných veciach. Čo sa tyká otca maloletej, ten o ňu nejaví veľký záujem, za cely čas čo boli v spoločnej domácnosti ju bol navštíviť raz, keď bola ešte malá. Potom platil len výživné aj to tak, že museli jedenkrát vymáhať výživné exekútorom. Teraz keď bola v F.i, niekoľkokrát ju bol odprevadiť na autobus, keď šla zo školy alebo ju bol čakať pri autobuse, keď šla do školy, ale aj to nebolo pravidelne a bolo to len keď to jemu vyhovovalo. U navrhovateľa má maloletá aj svoju lekárku, ktorá ju pozná od 3 rokov, má svoju zubárku. Má tu všetko, čo potrebuje k svojmu zdravému vývoju.
2. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila prostredníctvom mailu zo dňa 06.10.2018. Uviedla, že maloletá nemôže byť bez brata, je chorá a nechce ich rozdeliť. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2018 bol prítomný otec, kolízny opatrovník a navrhovateľ. Matka sa na pojednávaní nezúčastnila, predvolanie jej bolo doručené riadnym spôsobom. Svoju neprítomnosť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ), podľa ktorého, ak sa predvolané osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti matky.
4. Súd vykonal dokazovanie:
- výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka a otca,
- rodným listom maloletého dieťaťa,
- čestným vyhlásením navrhovateľa zo dňa 22.08.2018,
- mailovou poštou zo strany matky zo dňa 29.08.2018,
- návrhom navrhovateľa zo dňa 14.09.2018 o nariadení neodkladného opatrenia,
- odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na matku,
- odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca,
- správou Sociálnej poisťovne zo dňa 21.09.2018,
- správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 24.09.2018,
- mailovou poštou zo strany matky zo dňa 06.10.2018,
- potvrdeniami o zdravotnom stave matky.
a zistil tento skutkový stav:
5. Maloletá je v starostlivosti navrhovateľa od 01.07.2018, po vzájomnej dohode s matkou.
6. Matka sa v súčasnosti nachádza vo N. C.. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 159,60 eur. Matka má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 60 % - ľahká mentálna retardácia s depresívnou symptomatikou.
7. Otec uviedol, že s predmetným návrhom navrhovateľa súhlasí. Súhlasí s tým, aby bola jeho dcéra zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a je mu vyplácaný dôchodok vo výške 135,50,- eur mesačne (o čom otec predložil súdu k nahliadnutiu aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne). Nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletú, nakoľko je situácia taká, že by nedokázal adekvátne zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jeho príjem je veľmi nízky a samozrejme aj v neposlednom rade je tu aj tá skutočnosť, že maloletá je radšej u navrhovateľa, pričom aj keď bola nejakú dobu v F., tu sa necítila dobre, ani keď chodila do školy. Je šťastnejšia a veselšia, keď je v starostlivosti navrhovateľa. Rovnako musí konštatovať, že aj citové puto medzi ním a dcérou nie je také silné, ako medzi navrhovateľom a maloletým dieťaťom.
8. Navrhovateľ je nezamestnaný, je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Je zdravotne spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Je poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 189,60 eur.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že v danom prípadne súhlasia s podaným návrhom a to z toho dôvodu, ako už aj bolo spomínané v konaní o zverení maloletého syna Z. do starostlivosti navrhovateľa, jediné, čo sa dá navrhovateľovi vytknúť je možno hygiena v domácnosti, ktorá je ale spôsobená tým, že sa rekonštruovala kúpeľňa a postupne tam prebiehajú nejaké rekonštrukčné práce. Starostlivosť navrhovateľa o S. je ukážková, čo bolo opätovne potvrdzované aj zo školského zariadenia, a preto samozrejme tým, že matka ani otec v súčasnej dobe nie sú schopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, aj s ohľadom na to, že maloletá je u navrhovateľa veselšia, šťastnejšia, chce žiť s ním v spoločnej domácnosti, doporučujú maloletú zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom., v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
11. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
12. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
13. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
14. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné
poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
21. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
22. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
23. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rodinné prostredie u navrhovateľa vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa a zveril maloleté dieťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Matka v súčasnej dobe nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletú, keďže sa zdržiava vo N. C., a pre maloletú by táto prípadná zmena prostredia bola nevhodná (s ohľadom na jej zdravotný stav). Matka preto súhlasila, aby maloletá bola v starostlivosti navrhovateľa, jej manžela. Otec nemá vytvorený vzťah s maloletou do takej miery, aby mohol o ňu zabezpečovať starostlivosť. O maloletú nejavil pravidelný záujem, maloletá bola v starostlivosti matky a navrhovateľa. Sám otec uviedol, že súhlasí so zverením do starostlivosti navrhovateľa, nakoľko si uvedomuje, že nemá vytvorený vzťah s maloletou. Pokiaľ aj bola maloletá nejakú dobu v F., tu nebola šťastná, čo sa návratom do D. Š. zmenilo. Kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľa o maloleté dieťa a doporučil maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.
26. Súd určil tiež vyživovaciu povinnosť matky a otca na maloleté dieťa. Pri určovaní výživného súd prihliadal na skutočnosť, že matka aj otec sú poberateľmi invalidných dôchodkov, matka vo výške 159 eur a otec vo výške 135 eur. Súd určil výživné v minimálnom zákonnom rozsahu vo výške 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
27. Výška životného minima sa prehodnocuje každoročne k 01.07. a prípadnú zmenu výšky výživného si dosleduje ÚPSVaR Martin. V súčasnosti výška 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa predstavuje sumu 28,08 eur.
28. Na základe oprávnenia navrhovateľa, disponovať s návrhom na začatie konania, súd podľa ustanovenia § 29 ods. 1 CMP rozhodol o zastavení konania o nariadení neodkladného opatrenia, keďže nepovažoval za potrebné v konaní o tomto návrhu pokračovať, keďže súd rozhodol vo veci samej.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).