Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Cpr/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: Mgr. S. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. X, XXX XX I. E., zast.: JUDr. Martin Kákoš, advokát so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany proti žalovanému: W.. V.. M. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. Č.K. XXX/XX, XXX XX I., zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom zo strany zamestnanca, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 09.06.2016 elektronickou poštou a dňa 10.06.2016 predložením originálu podania, je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným končí dňom 10.06.2016.

III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 99,50 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa emailom dňa 09.08.2016 podala na tunajšom súde žalobu na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom zo strany zamestnanca, ktoré jej bolo elektronickou poštou doručené dňa 09.06.2016 a dňa 10.06.2016 predložením originálu podania, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným končí dňom 10.06.2016 podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Žalobu podala z dôvodu, že žalovaný u nej pracoval na základe pracovnej zmluvy na pracovnej pozícii advokátsky koncipient. Dňa 10.06.2016 jej žalovaný doručil osobne písomnosť okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorej ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádza neuhradené cestovné náklady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 do dňa skončenia pracovného pomeru. Ako ďalší dôvod uvádza žalovaný neuhrádzanie hotových výdavkov - poštovného a úhrad za vyhotovovanie fotokópii spisov a výplata mzdy za mesiac apríl 2016 bola žalovanému vyplatená až 06.06.2016. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa odôvodňuje tým, že ku dňu skončenia pracovného pomeru neboli splnené podmienky formulované v hypotéze ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď omeškanie v trvaní 6 kalendárnych dní s úhradou mzdy nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa citovaného ustanovenia. Žalovanému boli v roku 2016 na ním označený účet poukázané a v hotovosti odovzdané preddavky na úhradu cestovných nákladov a vecných nákladov, ktoré nielen ku dňu skončenia pracovného pomeru, ale ani ku dňu podania žaloby žalovaný ako zamestnanec nevyúčtoval. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom nebola uzavretá písomná dohoda

o použití súkromného motorového vozidla na účely pracovných ciest. Žalovaný ako zamestnanec si nesplnil povinnosť predložiť vyúčtovanie pracovnej cesty v zákonnej lehote. Vo februári 2016 žalovaný odovzdal ním podpísané tlačivá Cestovný príkaz, ktoré boli vyplnené tak, že pracovné cesty realizoval osobným motorovým vozidlom zamestnávateľa s uvedením nesprávnej spotreby vozidla. Vzhľadom na zjavnú nesprávnosť týchto údajov tieto vyúčtovania nemohli byť uznané ako náklad zamestnanca na pracovnú cestu. Viaceré žalovaným vyúčtovaných pracovných ciest v skutočnosti nerealizoval, čo bolo potvrdené aj obsahom klientskych spisov a internou evidenciou zamestnávateľa. Náklady na skutočne realizované pracovné cesty za obdobie do 31.12.2016 boli ku dňu 10.06.2016 kryté prijatými zálohami. Vyúčtovanie pracovných ciest za obdobie od 01.01.2016 do dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, žalovaný odoslal poštovou zásielkou dňa 13.06.2016, teda po odovzdaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Doklady o vynaložených vecných nákladoch boli doručené rovnako až po 10.06.2016. Žalovaný ku dňu 10.06.2016 nepredložil vyúčtovanie pracovných ciest za obdobie od 01.01.2016 do 10.06.2016, vyúčtovanie záloh prijatých od zamestnávateľa a doklady o vynaložených nákladoch, nemohol byť zamestnávateľ v omeškaní s výplatou cestovných náhrad a náhrady vecných výdavkov. Žalovaný sa v dňoch 06.06. až 10.06.2016 z vlastného rozhodnutia nedostavil na miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve a nepreukázal, že mu v tom bránila objektívna prekážka, preto ak bol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, tento existoval na strane zamestnávateľa a nie na strane zamestnanca. Z uvedených dôvodov žalobkyňa nemá záujem, aby žalovaný vykonával prácu v zmysle pracovnej zmluvy.

2. S podaním žaloby žalobkyňa súčasne žiadala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že nároky žalovaného podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zloží do súdnej úschovy, odkiaľ budú vyplatené žalovanému alebo jej vrátené. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.08.2016 č.k. 6Cpr/5/2016-7 bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý, keď neuviedla výšku nárokov, ale nepripojila žiadne listinné dôkazy. Až následne podaním došlým tunajšiemu súdu 20.09.2016 predložila listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu, okamžité skončenie pracovného pomeru, cestovné príkazy, doklad o doručení zásielky a elektronickú správu od žalovaného zo dňa 31.06.2016.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Z priloženého potvrdenia okresného súdu vyplýva, že tento potvrdzuje, že dňa 24.08.2016 bol prijatý návrh na začatie konania v predmetnej veci. skončenie pracovného pomeru z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení podľa § 69 ods. 1 písm. b) v písomnej forme osobne doručil žalobkyni dňa 10.06.2016 o 14:29 hod., čo potvrdila svojím podpisom. S poukazom na § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením je možné uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Vychádzajúc z listín doručených okresným súdom má za to, že posledným dňom na podanie žalobného návrhu bol 11.08.2016. Z uvedeného zistenia žalovaný uplatňuje námietku z dôvodu podania žalobného návrhu po uplynutí dvojmesačnej hmotnoprávnej lehote stanovenej zákonom. Dňa 10.06.2016 osobne doručil žalobkyni ako zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP. Dôvody sú vo výpovedi konkretizované. Dňa 21.06.2016 žalobkyni poslal písomnosť označenú ako druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je preukázateľné, že žalobkyňa mu neuhradila všetky ním vynaložené hotové výdaje, ktoré bol nútený znášať v prospech chodu jej advokátskej kancelárie. Tieto náklady sú súčasťou konkrétnych klientskych spisov. Niektoré mu žalobkyňa uhradila po viacerých urgenciách. V pracovnej zmluve v bode 4 sú uvedené mzdové podmienky, podľa ktorých zamestnávateľ mal poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu, ktorý bod bol zo strany žalobkyne porušovaný. Poukázal na prírastky na jeho osobnom účte titulom vkladov prevodom vkladateľa, ktorým bola žalobkyňa, keď dňa 06.06.2016 je evidovaný vklad označený ako mzda 04/2016 vo výške 346,36 eura. Dňa 09.06.2016 evidovaný vklad v hotovosti označený ako doplatok mzdy 12/2015 - 04/2016 vo výške 246,39 eura. Dňa 30.06.2016 mzda 05/2016 vo výške 420,57 eura. Dňa 07.07.2016 prijatá platba označená ako náhrady časť I. vo výške 345 eur, dňa 05.08.2016 vklad označený ako mzda I. vo výške 200 eur a dňa 28.09.2016 vklad v hotovosti označený ako mzda II. vo výške 886,46 eura. Pracovné cesty realizoval svojím súkromným motorovým vozidlom a po skončení každej pracovnej cesty predložil žalobkyni riadne vypísaný cestovný príkaz, predložil vyúčtovanie pracovnej cesty. Zálohové platby mu žalobkyňa začala vyplácať až od februára 2016, pričom nezohľadnila ním vynaložené náklady na pracovné cesty od 02.09.2015 do 31.12.2015. Nemôže sa jednať o zálohu poskytnutú žalobkyňou na pracovné cesty za rok 2016, ak nerefundovala skutočne vynaložené náklady zamestnancovi za rok pozadu teda rok 2015. Žalovaný ďalej uvádza, že

nevedno z akého dôvodu žalobkyňa popiera to, že mal v dňoch 06.06. až 10.06.2016 riadne ohlásené čerpanie dovolenky na popud žalobkyne.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uvádza, že včasnosť podania žaloby ponecháva na úvahe súdu na základe dokladov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. K rozšíreniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 70, podľa ktorého dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť, a teda ani rozširovať. Prisvedčuje žalovanému, že dohoda o používaní súkromného motorového vozidla na pracovné cesty nie je esenciálnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Napriek tomu je však zákonným predpokladom na priznanie cestovných náhrad podľa § 7 Zákona č. 283/2002 Z.z. Zákonná povinnosť žalovaného vyúčtovať prijaté preddavky cestovných náhrad vyplýva priamo z ustanovenia § 36 ods. 7 Zákona č. 283/2002 Z.z. a to bez ohľadu na to, či bola záloha spotrebovaná v celom rozsahu alebo nie. Túto svoju povinnosť si žalovaný ako zamestnanec nesplnil dodnes. Ak žalovaný namieta, že nemôže ísť o zálohu na pracovné cesty, ak záloha bola poskytnutá v roku 2016 a náklady vynaložené v roku 2015, k tomu žalobkyňa uvádza, že dôvodom na poskytnutie záloh bola skutočnosť, že žalovaný nielen do konca kalendárneho roka 2015, ale ani do skončenia pracovného pomeru nedoručil žalobkyni riadne vyúčtovanie pracovných ciest za obdobie od 02.09.2015 do 10.06.2016. Pretože pracovný pomer vznikol 02.09.2015, nemožno pri plneniach akým je preddavok, ktoré boli žalovanému poskytnuté vo februári 2016, hovoriť o plnení za rok pozadu, keďže vo februári 2015 u nej žalovaný nepracoval.

5. Žalobkyňa na pojednávaní vo veci uviedla, že neboli splnené podmienky pre skončenie pracovného pomeru formulované v ustanovení § 69 ods. 1 písm. b) ZP, teda dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. V písomnosti nazvanej okamžité skončenie pracovného pomeru sa neuvádza dôvod jasne a určito, pretože žalovaným namietané nároky, akými sú vyúčtovanie pracovných ciest, nie sú špecifikované ako skutkový dôvod tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Žalovanému boli v roku 2016 pred skončením pracovného pomeru v hotovosti alebo na účet vyplatené zálohy na cestovné náklady v celkovej výške 1.000 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť predložiť vyúčtovanie pracovných ciest v zákonnej lehote. Aj keď boli pracovné cesty vyúčtované žalovaným vo výške vyššej ako sú prijaté zálohy, reálne uskutočnené pracovné cesty sú hlboko pod výškou záloh, ktoré boli pred skončením pracovného pomeru vyplatené. Žalovaný po skončení pracovného pomeru zaslal vyúčtovanie pracovných ciest za rok 2016 a keďže sa tak stalo až po skončení pracovného pomeru, nemohol byť zamestnávateľ ku dňu 10.06.2016 v omeškaní s preplatením cestovných náhrad. Pokiaľ ide o omeškanie s úhradou mzdy, omeškanie v rozsahu 6 kalendárnych dní nezakladá legitímny dôvod na skončenie pracovného pomeru ani na okamžité skončenie pracovného pomeru, a preto tento dôvod nie je relevantný. Pretože náhrady nie sú žalovaným žiadnym spôsobom presne špecifikované, preto nie je možné dôkladne tento dôvod skončenia pracovného pomeru preskúmať. Dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. K dátumu prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že medzi stranami nie je sporné, že jej bolo doručené dňa 10.06.2016.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pred vznikom pracovného pomeru medzi ním a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu vzťahu advokát klient, keďže ho zastupovala v právnej veci voči Ministerstvu vnútra o náhradu škody. Žalobkyňa mu sľubovala, že ak úspešne ukončí právnickú fakultu, vezme ho k sebe za koncipienta s tým, že bude pracovať za minimálnu mzdu, bude mu uhrádzať všetky náklady v spojení s aktívnym vyhľadávaním klientov v prospech jej advokátskej kancelárie. Ešte predtým ako vznikol pracovný pomer, doniesol jej do advokátskej kancelárie cca 10-15 klientov. Týmto klientom bol zabezpečovaný servis napríklad v tom, že osobne so žalobkyňou bol niekoľkokrát v Č. aj L. svojím motorovým vozidlom. Taktiež bol aktívne vyhľadať klientov aj na východnom Slovensku. Náklady znášal sám v plnom rozsahu. Keď žiadal o refundáciu týchto nákladov zo strany žalobkyne mu bolo povedané, že mu ich bude refundovať až v dobe, keď bude jej koncipient. Keď vznikol pracovný pomer 02.09.2015, začal sa dožadovať refundácie svojich nákladov. Cestovné príkazy vypísal v intenciách jej pokynov s tým, že uvádzal ako použité vozidlo svoje osobné. Pred vznikom pracovného pomeru bolo motorové vozidlo majetkom právnickej osoby V.. M. Š., M..L..T.. Podmienkou žalobkyne bolo, aby bolo vozidlo vyňaté z majetku právnickej osoby a bolo jeho súkromným, aby mal platnú STK a EK, zaplatené PZP a uzatvorenú havarijnú poistku. Keď sa dozvedel, že sa nedomôže svojich nákladov, ktoré znášal v prospech kancelárie, tak okamžité skončenie pracovného pomeru osobne doručil žalobkyni dňa 10.06.2016. Nepoprel, že od žalobkyne prijal sumu 1.000 eur, avšak táto čiastka nepokrýva ani polovicu toho, čo vo veci dokladoval dôkazmi.

7. Svedkyňa B.. F. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.06.2017 uviedla, že je partnerkou žalovaného, ktorý vzťah trvá cca 3 roky a aj v čase, keď bol žalovaný zamestnaný u žalobkyni. Má vedomosť o tom, že táto mu nevyplácala riadne načas mzdu ani ďalšie mzdové nároky. Nepreplácala mu výdaje, ktoré mal spojené so služobnou cestou o čom má vedomosť od žalovaného. Na plnenie pracovných úloh u žalobkyni používal svoje vozidlo Volkswagen Golf. Potvrdila, že si žalovaný od nej požičiaval finančné prostriedky, bolo to asi 300 eur, stalo sa to jedenkrát, kedy žalovaný potreboval finančné prostriedky a povedal jej, že peniaze od žalobkyne mu neprišli na účet načas. So žalobkyňou boli dohodnutí tak, že žalovaný môže vykonávať prácu aj z domu, nebolo to každý deň.

8. Svedok W.. R.. W. I. pred dožiadaným Okresným súdom Nové Zámky vo svojej výpovedi uviedol, že u žalobkyni je zamestnaný ako advokátsky koncipient a žalovaný bol jeho bývalý kolega. Žalobkyňou vyplácané mzdy, cestovné náhrady a hotové výdavky boli zvyčajne v termíne splatnosti, cestovné náhrady po ich vyúčtovaní. Má vedomosť o tom, že žalovanému boli poskytované zálohy, dvakrát bol prítomný pri preberaní záloh žalovaným. Žalovaný sa mu nikdy nesťažoval, že by nedostal výplatu alebo čokoľvek iné by nemal preplatené. Neverí, že ak by žalovaný svoje cesty korektne vydokladoval, že by mu ich žalobkyňa nepreplatila. Bol osobne pri tom, už na konci pracovného vzťahu, keď žalobkyňa žiadala riadne vyúčtovanie záloh, jednalo sa o 1.000 eur, ktoré v tom čase žalovaný ešte vyúčtované nemal. Nerozumie tomu, čoho sa chce domáhať žalovaný, keď v rámci pracovného vzťahu sa na pracovisku zdržiaval minimálne. Ďalej uviedol, že bol asi dvakrát prítomný pritom, ako žalovaný preberal výplatu a pri jej vyplácaní mu boli odovzdané výplatné pásky.

9. V priebehu konania písomným podaním zo dňa 05.06.2018 žalovaný si uplatnil nárok v zmysle § 69 ods. 4 a to v prípade zamietnutia žaloby a navrhol, aby súd uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť mu sumu rovnajúcu sa sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 886,46 eura.

10. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči poukázal na písomné vyhotovenie záverečnej reči, v ktorom uviedol, že bolo preukázané, že žalobkyňa ku dňu skončenia pracovného pomeru nemala dlh na splatnej mzde, keďže ako aj žalovaný potvrdil, všetky splatné nároky vyplývajúce zo mzdového dojednania boli žalovanému vyplatené pred skončením pracovného pomeru. Pred skončením pracovného pomeru žalovaný žalobkyni predložil vyúčtovanie pracovných ciest v celkovej výške 1.203,38 eura, z ktorých bolo oprávnene účtovaných najviac 123,36 eura a zvyšok tvorilo vyúčtovanie za fiktívne, žalovaným nerealizované pracovné cesty. Do skončenia pracovného pomeru žalobkyňa vyplatila žalovanému zálohy na cestovné v celkovej výške 1.000 eur. Vyúčtovanie pracovných ciest za rok 2016 predložil žalovaný až po skončení pracovného pomeru, ako bolo preukázané listinným dôkazom. Žalovaný v písomnosti okamžité skončenie pracovného pomeru vymedzil právny dôvod, na ktorom zakladá tento jednostranný právny úkon, pričom neuviedol s úhradou akej sumy a od akého dátumu by mal byť zamestnávateľ v omeškaní. Neuvedenie dátumu splatnosti tvrdeného dlhu je pritom podstatné pre posúdenie zachovania lehoty na vykonanie úkonu podľa § 69 ods. 3 ZP. Žalovaný vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, že sa jedná o nehradené cestovné náklady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 k dnešnému dňu. V konaní bolo preukázané, že ku dňu skončenia pracovného pomeru boli všetky riadne uplatnené náhrady pokryté zálohami vysoko presahujúcimi výšku dovtedy preukázaných nákladov. Žalobkyňa popiera tvrdenia žalovaného, že ho ako zamestnávateľ mala nútiť vyňať vozidlo z majetku obchodnej spoločnosti a prepísať ho na žalovaného ako fyzickú osobu. Žalobkyňa má za preukázané, že na strane žalovaného dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 10.06.2016 neexistoval, preto žiadala žalobe vyhovieť a určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a tým zároveň nastúpi zákonná prezumpcia skončenia pracovného pomeru k 10.06.2016 dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP.

11. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že podľa vyjadrení žalobkyne si počas celého trvania pracovného pomeru (ďalej PP) plnila svoje povinnosti voči žalovanému riadne a včas. Ak by to tak bolo, nebolo by možné zo strany dozorujúceho orgánu Inšpektorátu práce Nitra (ďalej IPNR) konštatovať nasledovné: zamestnávateľ nezabezpečil od 9/15 do 6/16 riadne stravovanie, zamestnávateľ nedodržal splatnosť mzdy za 12/15, 1-4/16, zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času počas celého trvania PP, zamestnávateľ neposkytol riadnym spôsobom zamestnancovi cestovné náhrady. Žalobkyňou vykresľovaný idylický pracovný pomer tak má z pohľadu dozorujúceho orgánu iný kontext a z tohto dôvodu je potrebné subjektívne nesprávne dojmy žalobkyne ignorovať a prikloniť sa k záverom nezávislého orgánu. Žalobkyňa súdu predložila v poslednom období

aj dochádzku žalovaného, pričom táto nie je opatrená jeho podpisom, nie je jasný okamih vzniku týchto záznamov a navyše je to v príkrom rozpore so zisteniami IPNR, ktorý uviedol, že žalobkyňa počas celého trvania PP dochádzku neviedla. Je potrebné konanie žalobkyne a jej vyjadrenia hodnotiť v kontexte, ktorým ho sama vykreslila. Opakovane a viackrát preukázane uvádzala nepravdivé skutočnosti (existencia dochádzky, nepodanie žaloby na Krajský súd Nitra kvôli záverom IPNR) a takto nazerať aj na jej ostatné prednesy. Žalovaný sa z pozície slabšej strany ako zamestnanec bez ohľadu na jeho právnické vzdelanie musel rozlúčiť s miestom advokátskeho koncipienta, čo by zjavne neurobil, keby bol v práci spokojný a keby dostával plnenia, ktoré mu zákonne patria v riadnych termínoch. Nevyplácanie cestovných náhrad v rozhodnom období pre danie okamžitého skončenia PP, ktoré je vymedzené 1-6/2016 je potvrdené Inšpektorátom práce z tohto obdobia poľahky možno zistiť, v akých výškach a kedy mu tieto nároky vznikli, čo riadne doložili zoznamom pracovných ciest a čo aj uznal IPNR. Preto aj v prípade nepovažovania za relevantné ostatných dôvodov je prinajmenšom tento dôvod dostatočný na to, aby bolo okamžité skončenie PP právne perfektné. Ak žalobkyňa nevyplácala v období od januára do júna 2016 cestovné náhrady žalovanému, čo výslovne potvrdil IPNR, je zrejmé, že žalovaný musel stihnúť akékoľvek lehoty podľa súvisiacej právnej úpravy, nakoľko v týchto 6 mesiacoch a aj v rozhodnom období február až apríl 2016 je možné nájsť viaceré pracovné cesty, ktoré podľa dozorujúceho orgánu neboli uhradené žalovanému. Žalovaný sa zúčastnil viacerých pracovných ciest a to aj v ústavoch, ktoré zaznamenávajú dochádzku (totožnosť a čas), toto žalobkyňa relevantne nijako nespochybnila, bola to sama žalobkyňa, ktorá svojím konaním, keď po skončení PP poslala žalovanému plnenie označené ako náhrady cast I jasne potvrdila to, že cestovné náhrady riadne a včas nevyplácala. Ak teraz uviedla v súdnom konaní, že uznala iba časť vyúčtovaných náhrad vo výške cca 130 eur, nerozumieme postupu, keď takmer 3 násobok tejto sumy vyplatila v júli 2016 žalovanému, pričom z poradovej číslovky I je dôvodné uvažovať o tom, že ďalšie plnenia ešte mali prísť. Každý právny úkon je potrebné vyhodnocovať primárne z pohľadu platnosti, pokiaľ je táto udržateľná a až potom je možné pristúpiť k vyvodeniu záveru o neplatnosti. Ak existujú pracovné cesty, ktoré potvrdil IPNR a zároveň tieto neboli riadne uhradené, čo opätovne potvrdil IPNR, pričom zároveň je zoznam týchto ciest súčasťou spisu a je možné ich do rozhodného obdobia jasne začleniť, otázka platnosti právneho úkonu nemôže byť diskutovaná a je potrebné s ohľadom na všetky okolnosti a predložené dôkazy konštatovať záver o platnosti a perfektnosti učinenia právneho úkonu. V prípade úspechu v konaní si uplatnili náhradu trov konania.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov B.. F. Q., W.. W. I., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, okamžitým skončením pracovného pomeru, druhým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca - list žalovaného zo dňa 20.06.2016, obsahom spisu Inšpektorátu práce Nitra, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Dňa 24.08.2015 uzatvorila žalobkyňa ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej ako vyplýva z článku I bodu 1.1 zamestnávateľ prijíma zamestnanca do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu advokátsky koncipient. Z článku II vyplýva bodu 2.1 miesto výkonu práce mesto I. E.Á. - sídlo zamestnávateľa alebo iné miesto v meste výkonu práce, kde zamestnávateľ poskytuje úkony právnej služby a vykonáva súvisiace činnosti. Deň nástupu do práce bol dohodnutý 02.09.2015, ktorým dňom vznikol pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovný pomer ako to vyplýva z článku III bodu 3.2 bol uzatvorený na dobu neurčitú. V článku IV bodu 4.1 vyplýva, že zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu vo výške minimálnej mzdy pre druhý stupeň náročnosti práce počas skúšobnej doby, ktorá bola dohodnutá na dobu 3 mesiace a minimálnej mzdy pre tretí stupeň náročnosti práce (koeficient 1,4) po skončení skúšobnej doby. Podľa bodu 4.2 mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom zamestnávateľa. Podľa článku VII bodu 7.1 zamestnávateľ je odo dňa vzniku pracovného pomeru povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť dohodnutú mzdu a vytvárať vhodné pracovné podmienky. Podľa bodu 7.2 zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce dohodnuté v pracovnej zmluve osobne, s odbornou starostlivosťou, v určenom pracovnom čase, dodržiavať pracovnú disciplínu a plniť pokyny zamestnávateľa. Dňa 10.06.2016 doručil žalovaný žalobkyni písomné okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to listom zo dňa 09.06.2016. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru: zo strany zamestnávateľa dochádza opakovane k presúvaniu termínu preplatenia cestovných náhrad, ktoré vynaložil v jeho prospech. Jedná sa o nehradené cestovné náklady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 ku dnešnému dňu. Okrem citovaných náhrad

zamestnávateľ mu opakovane neuhrádza ním vynaložené hotové výdavky, ktoré znáša pri vykonávaní jednotlivých úkonov a pri činnosti, ktorou ho zamestnávateľ poverí. Jedná sa najmä o neuhradenie poštovného a úhrady za vyhotovovanie fotokópii spisov. Zamestnávateľ mu k dnešnému dňu (t.j. k okamžitému skončeniu pracovného pomeru listom zo dňa 09.06.2016) nedoručil výplatný lístok za mesiac apríl 2016. Zamestnávateľ mu mzdu za mesiac apríl 2016 poukázal na osobný účet až dňa 06.06.2016 a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, pričom je preukázané, že finančné prostriedky na účte mal. Súčasne žiadal žalobkyňu ako zamestnávateľa, aby mu v lehote najneskôr do 20.06.2016 poukázala na jeho osobný účet všetky ním vynaložené náklady (cestovné náhrady, poštovné, náklady za vyhotovovanie fotokópii spisov). Žiadal, aby mu nevyčerpanú časť dovolenky za rok 2015 a pomernú časť dovolenky za rok 2016 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobkyňa preplatila. Listom zo dňa 20.06.2016 žalovaný uvádza druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu § 69 ods. 1 písm. b) ZP, v ktorom uvádza, že dňa 10.06.2016 o 14:29 hod. osobne doručil do vlastných rúk žalobkyni písomné okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvodom je to, že mu v postavení zamestnávateľa nevyplácala cestovné náhrady a ďalšie náhrady, ktoré znášal v prospech advokátskej kancelárie. Jedná sa pritom o cestovné náhrady nielen z roku 2015, ale aj o cestovné náhrady a ďalšie jeho výdaje, ktoré vynaložil v roku 2016 od 01.01.2016 ku dňu skončenia pracovného pomeru. V liste ďalej uvádza, že žalobkyňa mu nevysvetlila to, z akého dôvodu na základe jej pokynu prepisoval cestovné príkazy za rok 2015 týkajúce sa použitého motorového vozidla. V skutočnosti od vzniku pracovného pomeru na služobné, pracovné cesty, na ktoré bol vysielaný, bolo použité jeho vozidlo Volkswagen Golf a nie vozidlo žalobkyne. Ďalej uvádza, že súdna prax nevylučuje rozšírenie dôvodov resp. uvedenie ďalšieho, druhého dôvodu zakladajúc právny základ opodstatnenosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Druhý dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru je aj nevyplatenie mzdy alebo jej časti, na ktorú má zamestnanec nárok a to do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Z uvedeného listu ďalej vyplýva, že podľa žalovaného dňa 09.06.2016 mu žalobkyňa v postavení zamestnávateľa poukázala na jeho osobný účet doplatok mzdy za obdobie december 2015 do apríla 2016 vo výške 246,36 eura. K dátumu uvedeného v tomto liste t.j. 20.06.2016 mu žalobkyňa neoznámila to, či doplatok tvorí časť mzdy, z ktorej boli riadne odvedené odvody, takže mu nie je zrejmé, či doplatok je brutto alebo netto. Vzhľadom k skutočnosti, že mu 09.06.2016 žalobkyňa poukázala na jeho osobný účet doplatok napovedá o tom, že mu skutočne nevyplácala a zadržiavala časť mzdy. Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 03.05.2017 č. INA-15-49-2.3/P-E24,A25-17 vyplýva, že bol vydaný protokol o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu, ktorým bola žalobkyňa. Zo zistených nedostatkov vyplýva, že zamestnávateľ nedodržal splatnosť mzdy u zamestnanca W.. V.. M. Š. za mesačné obdobie 12/2015 a 01-04/2016 a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, čím porušil § 129 ods. 1 v nadväznosti na § 120 ods. 1 Zákonníka práce. Z protokolu ďalej vyplýva, že zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru nevyplatil zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za mesiac 06/2016, náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v deň skončenia pracovného pomeru. Z bodu 7 protokolu ďalej vyplýva, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom - Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za obdobie 09-12/2015 a 01-06/2016 cestovné náhrady, ktoré vznikli zamestnancovi pri plnení pracovných povinností, čím porušil § 145 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobkyňa vo veci poukázala na to, že všetky splatné nároky vyplývajúce zo mzdového dojednania medzi ňou a žalovaným boli vyplatené žalovanému pred skončením pracovného pomeru. Pred skončením pracovného pomeru žalovaný predložil vyúčtovanie pracovných ciest v celkovej výške 1.203,38 eura, z ktorých bolo oprávnene vyúčtovaných najviac 123,36 eura a zvyšok tvoril vyúčtovanie za fiktívne, nerealizované pracovné cesty. Do skončenia pracovného pomeru podľa žalobkyne vyplatila žalovanému zálohy na cestovné v celkovej výške 1.000 eur. Podľa žalobkyne vyúčtovanie pracovných ciest za rok 2016 predložil žalovaný žalobkyni až po skončení pracovného pomeru.

13. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ZP), Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

14. Podľa § 69 ods. 3 ZP, Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

15. Podľa § 70 ZP, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

16. Podľa § 77 ZP, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

17. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP, Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.

18. Podľa § 15 ZP, Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

19. Podľa § 118 ods. 1 až 4 ZP, Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20180501> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti a)obdobia letných dovoleniek, b)vianočných sviatkov.

20. Podľa § 129 ods. 1 ZP, Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

21. Podľa § 130 ods. 2 veta prvá ZP, Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

22. Podľa § 145 ods. 1,2 ZP, Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností. Za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.

23. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 36 ods. 7, 8 citovaného zákona, Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

24. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer okamžite a len výnimočne z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov je nevyplatenie mzdy alebo náhrada mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Uvedená jednomesačná lehota je lehotou prekluzívnou, tzn. že po jej márnom uplynutí toto právo zamestnanca zaniká. Pre výplatu mzdy môže byť dohodnutý konkrétny výplatný termín v pracovnej zmluve. Splatnosť cestovných náhrad upravuje Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je zamestnávateľ povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia podkladov zamestnancom vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a zaplatiť cestovné náhrady. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnanca k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Účinky zrušovacieho prejavu urobené v súlade s citovaným zákonným ustanovením nastávajú zo zákona tým dňom, kedy písomný prejav o okamžitom zrušení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi doručený. Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak ako je to uvedené v § 77 zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, tzn. že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu alebo elektronickou formou. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká (§ 36).

25. V danom prípade sa súd najskôr zaoberal tým, či žaloba žalobkyne o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote (§ 77), ktorá lehota je prekluzívna. V konaní bolo preukázané, čo medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobkyni dňa 10.06.2016. Žalobkyňa podala žalobu elektronicky a to emailom dňa 09.08.2016 prijatá tunajším súdom o 2:58 hod. a teda pokiaľ k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo 10.06.2016, žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote. Z ustanovenia § 125 ods. 1 vyplýva, že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Je síce pravdou, že podanie bolo opatrené pečiatkou súdu s dátumom 15.08.2016, avšak podľa § 136 ods. 5 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spracovacom a kancelárskom poriadku pre súdy telefaxové podania doručené súdu mimo úradných hodín sa opatria odtlačkom podacej pečiatky v deň ich prevzatia podateľňou, pre ďalšie súdne konanie je rozhodujúci dátum ich skutočného doručenia súdu.

26. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného listom zo dňa 09.06.2016 bolo podané z dôvodu, že zo strany zamestnávateľa dochádza opakovane k presúvaniu termínu preplatenia cestovných náhrad, ktoré vynaložil v jeho prospech. Jedná sa o nehradené cestovné náklady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 ku dnešnému dňu. Okrem citovaných náhrad

zamestnávateľ mu opakovane neuhrádza ním vynaložené hotové výdavky, ktoré znáša pri vykonávaní jednotlivých úkonov a pri činnosti, ktorou ho zamestnávateľ poverí. Jedná sa najmä o neuhradenie poštovného a úhrady za vyhotovovanie fotokópii spisov. Zamestnávateľ mu k dnešnému dňu nedoručil výplatný lístok za mesiac apríl 2016). Zamestnávateľ mu mzdu za mesiac apríl 2016 poukázal na osobný účet dňa až 06.06.2016 a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, pričom je preukázané, že finančné prostriedky na účte mal.

27. Dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak určitým spôsobom, aby nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom. Prejav vôle žalovaného obsiahnutý v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 09.06.2016 treba posudzovať podľa stavu, keď bol adresovaný žalobkyni. Dodatočné konkretizovanie dôvodov nemožno považovať za súčasť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dostatočne skutkovo vymedzený. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza, že dochádza opakovane k presúvaniu termínu preplatenia cestovných náhrad, ktoré vynaložil v jeho prospech. Jedná sa o nehradené cestovné náklady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 ku dnešnému dňu. Okrem citovaných náhrad zamestnávateľ mu opakovane neuhrádza ním vynaložené hotové výdavky, ktoré znáša pri vykonávaní jednotlivých úkonov a pri činnosti, ktorou ho zamestnávateľ poverí. Uvedené dôvody sú príliš všeobecné, keď žalovaný uvádza iba toľko, že sa jedná o cestovné náklady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016, pričom riadne nekonkretizuje, o aké cestovné náhrady šlo, kedy služobné cesty a kam boli vykonané, aby bolo zrejmé nielen o aký konkrétny nárok žalovanému ide, ale aby sa dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru mohla posúdiť a to tak, či tieto nároky neboli vyplatené do 15 dní po uplynutí ich splatnosti (§ 69 ods. 1 písm. b) a najmä, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa žalovaný o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Nie je pritom postačujúce, keď neskôr Inšpektorát práce Nitra vo svojom protokole zo dňa 03.05.2017 v bode 7 uvádza, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom - Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za obdobie 09-12/2015 a 01-06/2016 cestovné náhrady, ktoré vznikli zamestnancovi pri plnení pracovných povinností, čím porušil § 145 ods. 1 Zákonníka práce. V konaní žalobkyňa uviedla, že žalovanému v roku 2016 boli preukázané preddavky na úhradu cestovných nákladov, ktoré si však žalovaný k dátumu skončenia pracovného pomeru nevyúčtoval, čo je zákonným predpokladom na priznanie cestovných náhrad podľa § 7 a ktorá povinnosť vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 7 Zákona č. 283/2002 Z.z. Z výpovede svedka W.. R.. W. I. vyplýva, že žalobkyňou vyplácané mzdy, cestovné náhrady a hotové výdavky boli zvyčajne v termíne splatnosti, cestovné náhrady po ich vyúčtovaní. Má vedomosť o tom, že žalovanému boli poskytované zálohy, dvakrát bol prítomný pri preberaní záloh žalovaným. Žalovaný sa mu nikdy nesťažoval, že by nedostal výplatu alebo čokoľvek iné by nemal preplatené. Iba v prípade riadnej špecifikácie nárokov, ktoré sú uvádzané ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, by bolo možné uvedené pochybnosti odstrániť. Vzhľadom na uvedené potom prejav vôle žalovaného v liste zo dňa 09.06.2016 je natoľko všeobecný, že z neho nemožno dôvodiť, pre aký konkrétny skutok bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer. To platí aj pre dôvod, ktorý uvádza v okamžitom skončení pracovného pomeru a to neuhrádzanie vynaložených hotových výdavkov a poštovného, ktoré takisto nekonkretizoval. Pretože túto podstatnú náležitosť prejavu vôle žalovaného nebolo možné ani doplniť dodatočne ako to bolo listom zo dňa 20.06.2016, je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 70 neplatné.

28. V neposlednom rade sa súd zaoberal tým, za akých okolností žalovaný svoj prejav vôle urobil teda, že sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Je nepochybné, že práve otázka cestovných náhrad bola medzi stranami sporná, keď žalovaný uvádza, že sa jedná o neuhradené cestovné náhrady za obdobie od 02.09.2015 do 31.12.2015 a od 01.01.2016 ku dňu 09.06.2016. Žalobkyňa k tomu uviedla, že vyúčtovanie pracovných ciest za obdobie od 01.01.2016 žalovaný odoslal poštovou zásielkou dňa 13.06.2016 teda po odovzdaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tiež uviedla, že žalovanému pred skončením pracovného pomeru boli vyplatené zálohy na cestovné náklady v celkovej výške 1.000 eur, a aj keď boli pracovné cesty vyúčtované žalovaným reálne uskutočnené sú hlboko pod výškou záloh. Za týchto okolností potom bola významná konkretizácia dôvodov, teda aké skutočné dôvody viedli žalovaného k tomu, aby sa rozhodol pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

29. Ako ďalší dôvod žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza poukázanie mzdy za mesiac apríl 2016 na osobný účet až dňa 06.06.2016. Z obsahu pracovnej zmluvy v článku IV bodu 4.2 vyplýva, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý je výplatným termínom zamestnávateľa. To znamená, že mzda za mesiac apríl bola splatná posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t.j. 31.05.2016, pričom k vyplateniu mzdy došlo dňa 06.06.2016, pričom z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) vyplýva, že zamestnanec môže pracovný pomer skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí splatnosti. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo listom zo dňa 09.06.2016 teda ešte pred uplynutím uvedenej lehoty a tým tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru nebol daný. Preto súd na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. O skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným dňom 10.06.2016 t.j. dňom doručenia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaným žalobkyni rozhodol súd podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Vzhľadom na úspech žalobkyne, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

34. Pretože podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov. Zaviazal súd podľa § 2 ods.2 citovaného zákona žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu a to podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).