Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci povinného platiť výživné: D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. ul. X, S., proti oprávnenému dieťaťu: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. ul. č. X, R., o návrhu na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7Pc/9/2017-30 zo dňa 2. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. o náhrade trov konania rozhodol tak, že oprávnenému dieťaťu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), vecne odôvodnil tým, že osoba, ktorá bola povinná platiť výživné (ďalej len „otec“) návrhom zo dňa 15.05.2017 sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Oprávnené dieťa (ďalej len „oprávnený syn“) uviedlo, že jeho otec mal vedomosť o pokračovaní v štúdiu a jeho prípravy na budúce povolanie. Otec mu platí výživné iba v minimálnom rozsahu 77,- eur a všetky náklady na štúdium, ubytovanie ako aj bežné životné náklady mu hradí matka. Za ubytovanie platí 180,- eur, okrem toho má náklady na cestovné, ošatenie, stravné, hygienické, atď. Matka oprávneného syna má príjem cca 780,- eur. Z potvrdení Univerzity Sv. C. a Metóda v Trnave, fakulta masmediálnej komunikácie bolo preukázané, že oprávnený syn riadne ukončil študijný program masmediálna komunikácia I. stupňa formou denného štúdia dňa 30.9.2016. Oprávnený syn bol v máji prijatý na dennú formu štúdia magisterského študijného programu marketingová komunikácia v študijnom odbore masmediálne štúdia v akademickom roku 2017/2018. Z potvrdenia Univerzity Sv. Cyrila a Metoda zo dňa 18.9.2017 bolo preukázané, že oprávnený syn je študentom II. stupňa fakulty masmediálne komunikácie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh na zrušenie výživného nebol podaný dôvodne, nakoľko oprávnený syn sa naďalej pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia a je odkázaný na výživné zo strany otca, nakoľko nie je schopný sám sa živiť. Z uvedených dôvodov súd žalobu (návrh) zamietol. Oprávnený syn si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ani neboli priznané.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Uviedol, že súd neskúmal samotnú dobu štúdia oprávneného syna, nakoľko trojročné štúdium ukončil po 4 rokoch, pričom na jeden rok prerušil štúdium z jemu neznámych dôvodov. Súd ďalej neskúmal majetkové pomery či už otca alebo oprávneného syna, pretože oprávnený syn si privyrába ako fotograf, kameraman a strihač filmov. Taktiež jeho matka má príjem zhruba 780,- eur, čo sa podľa otca nezakladá na pravde. Oprávnený syn ako dospelý mal a mohol vedieť, že keď neštuduje, poberá výživné a tak nekoná v súlade so zákonom a aj dobrými mravmi s tým, že už ako dospelý okrem svojich práv má aj povinnosti. Otec uviedol, že nebol vo veci vypočutý na Okresnom súde Rožňava, nakoľko kvôli svojmu zdravotnému stavu a zlej finančnej situácii sa nemohol dostaviť na hlavné pojednávanie, čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Súd taktiež porušil právo otca na rýchly proces zbytočnými prieťahmi, voči ktorým podal aj sťažnosť predsedníčke súdu. Súčasný rozsudok je pre otca úplne likvidačný. Na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) žiadal odvolací súd zrušiť v celom rozsahu a po zistení skutočného skutkového stavu v zmysle zákona a spravodlivosti rozhodnúť vo veci.

4. Oprávnený syn sa vyjadril k odvolaniu otca. Uviedol, že štúdium na vysokej škole neprerušil, takže ho v tomto zmysle ani nemohol informovať. O tom, že si počas štúdia privyrába informoval otca oprávnený syn. Chcel sa otcovi pochváliť, že sa snaží, namiesto toho využíva tento dôvod voči nemu. Na spoločnosť kde brigádoval, je v súčasnosti podaná hromadná žaloba pre nevyplatenie miezd. Do decembra 2017 býval na priváte v Trnave, z finančných dôvodov a tiež z dôvodu zdravotného stavu matky sa musel vrátiť domov. Matku oprávneného syna čaká operácia a po nej sa ukáže, či ešte bude môcť chodiť do práce. Dňa 30.11.2017 mu rada Fondu na podporu vzdelávania schválila pôžičku pre študentov. Oprávnený syn má záujem v štúdiu pokračovať a doplniť si vzdelanie o vysokoškolské štúdium II. stupňa. Na záver žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Otec sa vyjadril k vyjadreniu oprávneného syna. Poukázal na to, že keď neprerušil štúdium, ako je možné, že študoval štyri roky namiesto troch. Ak jeden rok neštudoval, otec mu ten jeden rok nemal platiť výživné a prakticky ten jeden rok, čo neštudoval má zaplatené jeden rok dopredu. Uviedol, že brat oprávneného syna mu urobil niečo podobné. Oprávnený syn sa podľa neho domáha iba svojich práv, ale povinnosti sú mu cudzie. Keď bol otec chorý a po operácii, oprávnený syn sa mu neozval. Taktiež namieta, že matka oprávneného syna má plat len 780,- eur. Podľa otca ide iba o jej výsluhový dôchodok, pokiaľ pracuje, má ešte ďalší príjem. K pôžičke pre študentov sa vyjadril v tom zmysle, že oprávnený syn pripojil iba všeobecné dokumenty (všeobecné podmienky), no nie je tam nič konkretizované.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadril oprávnený syn. Uviedol, že v súčasnosti je študentom 1. ročníka dennej formy magisterského štúdia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti mu prebieha skúškové obdobie a ďalšie vyjadrenia otca ho stresujú. Štúdium na vysokej škole neprerušil. Uviedol, že bratovi E. v súvislosti s výživným urobil to isté. Keď ukončí štúdium, otcovi to oznámi. Žiadal odvolanie otca zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok.

7. K vyjadreniu oprávneného syna sa vyjadril otec. Otec naďalej nedostal odpoveď na otázku, ako je možné, že odporca po 4 rokoch ukončil 3-ročné bakalárske štúdium na Univerzite sv. Cyrila a Metoda. V telefonickej komunikácii oprávnený syn otcovi tvrdil, že štúdium na jeden rok prerušil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie, či otcovi trvá alebo naopak zanikla jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému synovi. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné pre oprávneného bolo naposledy upravené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/18/2012-99 zo dňa 24. júla 2012, tým spôsobom, že otca zaviazal platiť výživné oprávnenému synovi vo výške 77,- eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Je potrebné vziať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie a vzhľadom k uvedenému bude niekedy náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu, predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

14. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

15. Podľa § 67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že oprávnený syn študuje na vysokej škole II. stupňa magisterského štúdia. Otec sa v konaní bráni predovšetkým tým, že trojročné bakalárske štúdium ukončil po 4 rokoch štúdia. Z predloženého informačného listu štúdia oprávneného zo dňa 19.5.2017 ako aj z vyjadrenia oprávneného syna zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že ukončil vysokoškolské štúdium I. stupňa ku dňu 19.5.2017. Ku dňu 30.09.2016 bolo preukázané iba ukončenie štúdia oprávneného z dôvodu zrušenia študijného programu.

17. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa zásadne nadobúda skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa, pokiaľ sa dieťa rozhodne študovať na vysokej škole po ukončení stredoškolského štúdia. U oprávneného je preukázané, že k dátumu podania návrhu otca na zrušenie výživného a k dátumu vydania rozsudku riadne pokračoval v štúdiu. Na uvedený záver nemá vplyv ani zrušenie študijného programu, ktorý študoval oprávnený ku dňu 30.09.2016, nakoľko ide o skutočnosť zo strany vysokej školy, ktorú oprávnený syn nemohol objektívne ovplyvniť.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je opodstatnená ani odvolacia námietka otca, že nebol vypočutý na Okresnom súde Rožňava. Otec sa v podaní zo dňa 21.10.2017 (v súdnom spise č. l. 17) ospravedlnil zo svojej účasti na pojednávaní a konanie nežiadal odročiť. Účasť na pojednávaní je právom účastníka, nie povinnosťou. V prípade otca nebolo potrebné pre náležité objasnenie veci nariaďovať jeho výsluch postupom podľa § 195 CSP. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázaný skutkový aj právny stav z podaní otca aj oprávneného syna, z tohto dôvodu sa preto nariadenie výsluchu otca javilo ako nadbytočné.

19. Ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov (príjem matky), nespôsobilú ovplyvniť zmenu rozhodnutia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.

22. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .