Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-9C/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobkyne L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX K. X., práv. zast. JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o., IČO: 47 234 725, so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v spore o zaplatenie 3.298,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.093,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 91 Eur od 13.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 13.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 13.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 91 Eur od 11.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 Eur od 11.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 91,50 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 92 Eur od 11.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 8,81 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 71,49 Eur od 11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 92 Eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 92 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 92 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 29,43 Eur od 11.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 92 Eur od 11.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,45 Eur od 11.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 92 Eur od 11.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 92 Eur od 11.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 92,50 Eur od 11.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 93 Eur od 11.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 93 Eur od 11.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 93,50 Eur od 11.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 95 Eur od 11.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 52,25 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 95 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 95 Eur od 11.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 95 Eur od 11.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 95 Eur od 11.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 96,50 Eur od 11.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 96,50 Eur od 11.09.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,56%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3.298,50 Eur s príslušenstvom, titulom jej nesprávneho zaradenia do platovej triedy. Podľa žaloby pracovný pomer žalobkyne so zamestnávateľom Okresný úrad X., katastrálny odbor, bol založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa bola zaradená do pracovnej pozície hlavný referent, do 4. platovej triedy. Najnáročnejšia činnosť uvedená v Opise štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 01.03.2014 korešponduje s výberovými konaniami vyhlásenými služobným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v roku 2014 a 2015, s miestom výkonu práce Okresný úrad Bratislava. V týchto výberových konaniach je však uvádzaná pre pozíciu hlavný referent 5. platová trieda. Keďže žalobkyňa reálne vykonávať činnosť, a to samostatné posudzovanie doručených listín na zápis do katastra nehnuteľností má za to, že má byť s ohľadom na zaraďovanie ostatných zamestnancov na iných Okresných úradoch, katastrálnych odboroch, zaradená v 5. platovej triede. Žalobkyňa poukázala tiež na skutočnosť, že podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na Okresnom úrade v X., katastrálny odbor, zamestnanec s rovnakým popisom najnáročnejšej činnosti, je zaradený v 5. platovej triede. Takéto zaraďovanie zamestnancov je vážnym porušením zásady nediskriminácie. Keďže žalobkyňa vykonáva pracovné činnosti, ktoré odôvodňujú jej zaradenie do 5. platovej triedy, domáha sa od žalovaného zaplatenia finančného rozdielu medzi platovou triedou číslo 4. a 5, a to za obdobie október 2012 až september 2015. K podanej žalobe pripojila: Pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.03.2014 a zo dňa 01.01.2013, vyhlásenie Výberu č. V 4/2015 OUBA a č. V 13/2014 OUBA, oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukázal na Opisy štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 01.01.2013 a zo dňa 01.03.2014, v ktorých je najnáročnejšia činnosť žalobkyne vymedzená ako „Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi. Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na rozhodovanie.“ V rámci najnáročnejšej činnosti žalobkyňa o.i. posudzuje spôsobilosť verejných listín a iných listín na zápis do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa ako zapisovateľka pri tejto pracovnej činnosti vychádza z ust. § 42 zákona č. 162/1595 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ), a teda len posudzuje listiny z hľadiska či spĺňajú zákonné náležitosti; kontroluje či vychádzajú z údajov vedených na listoch vlastníctva, či majú potrebné prílohy, v prípade rozsudkov či majú vyznačenú právoplatnosť a či vychádzajú z údajov katastra. V prípade notárskych osvedčení kontroluje, či majú potrebné prílohy (napr. prehlásenie existujúcich vlastníkov). Záznamové listiny sa zapisujú na základe ust. § 28 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. a § 42 katastrálneho zákona. Postup zaevidovania je nasledovný: napr. pri osvedčení o dedičstve, po jeho doručení na katastrálny odbor, zamestnankyne registratúry listinu zaregistrujú v jednotlivých registroch, pridelia číslo, zaplombujú nehnuteľnosť. Potom sa listina pridelí jednotlivým zapisovateľkám. Zapisovateľka verejnú listinu posúdi, či je spôsobilá na zápis podľa § 42 katastrálneho zákona a v prípade, že spĺňa všetky náležitosti, zaeviduje ju na dotknuté listy vlastníctva a vyvedie plombu. Po zápise napíše oznámenie o zápise do katastra nehnuteľností všetkým dotknutým účastníkom. V prípade, že verejná listina nespĺňa všetky náležitosti, vráti ju účastníkovi a uvedie dôvod vrátenia. V prípade poznámky zapisovatelia evidujú poznámku na základe uznesenia súdu, prípade návrhu účastníka súdneho konania, upovedomenia o začatí exekúcie a iných. V prípade vkladového konania zapisovatelia zapisujú rozhodnutia o povolení vkladu do listu vlastníctva, to znamená, že žalobkyňa len technicky zaeviduje rozhodnutie, ktoré vydá zamestnanec oprávnený na vkladovanie (právnik), do listov vlastníctva. Žalobkyňa teda nerobí žiadne písomné rozhodnutia. V prípade obsahovo právne náročnejších verejných listín, posudzuje listinu právnik. Rozhodnutia pri vkladovom konaní a pri oprave chýb robia právnici, ktorí sú na Okresnom úrade Brezno zaradení v 5. platovej triede a vyššie. S poukazom na prílohu č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z.z. je podľa žalovaného rozdiel medzi náplňou práce štátnych zamestnancov zaradených v 4. a 5. v platovej triede v tom, že zamestnancovi zaradenému v 5. platovej triede je zverená samostatná odborná činnosť spočívajúca v samostatnom rozhodovaní. Žalobkyňa ako zapisovateľka ale samostatne žiadne rozhodnutia nevyhotovuje. Náplňou jej práce je posudzovanie spôsobilosti listín na zápis do katastra nehnuteľností a ich evidencia, ktorá činnosť spadá pod charakteristiku 4. platovej triedy. Čo sa týka zaraďovania štátnych zamestnancov na iných katastrálnych odboroch okresných úradov, k tomu žalovaný uviedol, že okresné úrady vyhlasujú výbery samostatne. Trval na tom, že zaradenie žalobkyne vzhľadom na prácu, ktorú reálne vykonáva, je v súlade so zákonom č. 400/2009 Z.z. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť. K vyjadreniu pripojil: Pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k služobnej zmluve, Dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, Opisy štátnozamestnaneckého miesta.

3. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že pracovnú činnosť, ktorú reálne vykonáva, teda keď zapisuje práva k nehnuteľnostiam a samostatne prešetruje a posudzuje spôsobilosť doručených listín na zápis právnych vzťahov do katastra nehnuteľností, možno subsumovať pod samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom rozsahu. Okrem zápisu práv k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu, ktoré posudzujú právnici, aj samostatne rozhodovala na základe vlastného odborného posúdenia a myšlienkových postupov o vyznačení poznámky bez akejkoľvek súčinnosti s právnikom alebo iným zamestnancom zaradeným vo vyššej platovej triede. Okrem vyznačovania poznámok, v rámci samostatného rozhodovania zapisovala práva k nehnuteľnostiam vykonaním záznamu, znovu bez akéhokoľvek odporúčania alebo rozhodnutia právnika. Nie je preto pravda, že nerobí žiadne písomné rozhodnutia. Navyše podľa bodu 9. najnáročnejšej činnosti opisu štátnozamestnaneckého miesta pre funkciu hlavný referent, zaradený v 4. platovej triede, zamestnanci v tejto triede zaradení vykonávajú pokiaľ ide o zápisy práv k nehnuteľnostiam okrem iných činností len vyznačovanie poznámok a zapisovanie práv k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu, z čoho implicitne vyplýva, že samostatné posudzovanie skutočností odôvodňujúcich vykonanie záznamu a jeho následná realizácia, je pracovnou činnosťou, ktorá je obsiahnutá v rámci 5. a vyššej platovej triedy. Žalovaný porušil zákonný príkaz zákazu diskriminácie, pretože práca, ktorú vykonáva v rovnakom v útvare ako ďalší zamestnanci Okresného úradu Brezno, ktorí sú zaradení do 5. platovej triedy, ako aj Okresného úradu Bratislava, pre toho istého zamestnávateľa - štát, Ministerstvo vnútra SR, teda sú odmeňovaní z jedného a toho istého zdroja, je odlišne odmeňovaná v rozpore so zákonom, akýmikoľvek princípmi pracovného práva a v neposlednom rade aj s judikatúrou SD EU. Preto tvrdenie žalovaného, že okresné úrady vyhlasujú výbery na štátnych zamestnancov samostatne neobstojí, nakoľko v zmysle koncepcie odmeňovania z jedného zdroja sú všetky okresné úrady s územnou pôsobnosťou v rámci Slovenskej republiky financované a napojené na rozpočet Ministerstva vnútra SR. Keďže žalovaný porušil zákaz nediskriminácie pri odmeňovaní zamestnancov za rovnakú prácu, žalobkyňa využila svoje právo domáhať sa právnej ochrany pred diskrimináciou v zmysle ust. § 13 ods. 6 Zákonníka práce, na ktorého aplikáciu priamo odkazuje ust. § 120 zákona o štátnej službe, pretože bolo zásadným spôsobom porušené jej základné právo na rovnaké odmeňovania za rovnakú prácu aj s akcentom na koncepciu odmeňovania z jedného zdroja.

4. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že o zaradení zamestnanca do funkcie v súlade so zákonom č. 400/2009 Z.z. rozhoduje príslušný služobný úrad. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nepriznáva súdu právomoc rozhodovať o tom, akým spôsobom má ktorýkoľvek služobný úrad postupovať pri zaradení zamestnanca do funkcie a platovej triedy. Podľa názoru žalovaného tak nie je daná právomoc súdu rozhodovať vo veciach týkajúcich sa zariadenia štátnych zamestnancov do funkcií podľa ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. Toto právo patrí výlučne služobnému úradu vzhľadom na posúdenie najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom. K veci uviedol, že žalobkyňa sa domáha vyplatenia finančného rozdielu od 01.11.2012, pričom v žalobe poukázala na to, že jej najnáročnejšia činnosť sa rozšírila od 01.03.2014, a teda žiadnym spôsobom neodôvodnila dátum, od ktorého požaduje vyplatenie finančného rozdielu. Žalobkyňa podpísala Dohodu o zmene štátnozamestnanecké pomeru - trvalé preloženie zo dňa 12.09.2013, svojim podpisom tiež potvrdila, že sa oboznámila s opisom štátnozamestnaneckého miesta platným od 01.03.2014 a prijala funkciu hlavný referent, platová trieda 4. Podľa žalovaného sa žalobkyňa v danom konaní domáha náhrady škody podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda musí preukázať naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu. Zo strany žalovaného však nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu a žalobkyňa ani nepreukázala vznik škody, pretože plat jej bol vyplácaný v súlade so zákonom. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukázala žalobkyňa sa týka rovnosti odmeňovania medzi pracovníkmi mužského a ženského pohlavia, preto ju na danú vec nemožno aplikovať. Na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Brezno sú zaradení šiesti zamestnanci ako hlavný referent, všetci majú rovnaký opis štátnozamestnaneckého miesta, vykonávajú rovnaké pracovné činnosti ako žalobkyňa a sú zaradení v 4. platovej triede. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú v plnom rozsahu, napriek tomu však poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola doručená na súd dňa 30.10.2015, pričom žalobkyňa nárok na náhradu funkčného platu uplatňuje odo dňa 01.11.2012 spolu s úrokom z omeškania, z čoho vyplýva, že právo žalobkyne na náhradu škody je v časti odo dňa 01.11.2012 do 29.10.2013 s poukazom na ust. § 106 Občianskeho zákonníka premlčané. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd konanie zastavil resp. žalobu zamietol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením k žalobe, písomnými vyjadreniami strán, Pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatkom k služobnej zmluve, dohodou o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, Opismi štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vznikol pracovný pomer medzi vtedajšou Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici a žalobkyňou. Žalobkyňa bola prijatá na pozíciu hlavný referent a bola zaradená do 4. platovej triedy, s miestom výkonu práce Stredisko geodézie Banská Bystrica - pracovisko X.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX došlo k zmene zamestnávateľa na Okresný úrad v Brezne - odbor katastrálny, s platnosťou od 24.07.1996 na dobu neurčitú. Ostatné časti pracovnej zmluvy zostali nezmenené. Na základe Dodatku k služobnej zmluve, dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa s účinnosťou od 01.10.2013 trvalo preložená zo služobného úradu Správa katastra Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, miesto výkonu štátnej služby Správa katastra X., do služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, Oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam. Podľa predmetnej dohody došlo k zmene služobného úradu na základe zákona č. 180/2013 Z.z., pričom ostatné náležitosť služobnej zmluvy (odbor štátnej služby, platové náležitosti, funkcia, činnosti uvedené v ostatnom opise činností ŠZM) zostali nezmenené.

7. Žalobkyňa podľa Opisu štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 28.05.2009 bola zaradená do funkcie hlavný referent, platová trieda 4. V bode 8. je uvedená najnáročnejšia činnosť - Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi služobnom úrade. Podľa bodu 9. v rámci najnáročnejšej činnosti vykonáva - Zapisuje práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu, o oprave chýb a na základe došlých listín registra Z, R, N, P, C resp. na základe vlastných prešetrení údajov KN, vyznačuje poznámky v katastri nehnuteľností. Prešetruje zmeny údajov katastra nehnuteľností, poskytuje informácie z katastra nehnuteľností, vydáva výpisy z katastrálneho operátu.

8. V Opise štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 29.04.2010 je u žalobkyne uvedená funkcia hlavný referent, platová trieda 4. V bode 8. je uvedená najnáročnejšia činnosť - Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi. Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na rozhodovanie. Podľa bodu 9. v rámci najnáročnejšej činnosti vykonáva - Zapisuje práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu, o oprave chýb a na základe došlých listín registra Z, R, N, P, C resp. na základe vlastných prešetrení údajov KN, vyznačuje poznámky v katastri nehnuteľností. Prešetruje zmeny údajov katastra nehnuteľností, poskytuje informácie z katastra nehnuteľností, vydáva výpisy z katastrálneho operátu.

9. Opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.01.2013 je rovnaký ako opis z roku 2010. V Opise štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.03.2014 bolo v bode 9. doplnené: Posudzuje spôsobilosť verejných a iných listín na zápis do katastra nehnuteľností. Oznamuje účastníkom konania, ktorých právo bolo zápisom dotknuté, že bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľnosti.

10. Z odpovede Okresného úradu Bratislava na výzvu súdu zo dňa 09.07.2018 súd zistil, že na Okresnom úrade Bratislava prebehol úspešne výber č. V 13/2014 OUBA dňa 23.09.2014 a výber č. V 4/2015 OUBA dňa 16.04.2015. Na základe týchto výberov boli prijatí do stálej štátnej služby zamestnanci na oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava. V čase prijatia boli zaradení do platovej triedy 5., funkcia radca, s najnáročnejšou činnosťou - samostatná odborná činnosť na úseku katastra nehnuteľností.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 09.02.2018 vo vzťahu k námietke právomoci uviedol, že v zmysle Civilného sporového poriadku je súd oprávnený konať o tomto nároku, pretože sa jedná o peňažný nárok, ktorý má zamestnanec voči zamestnávateľovi a zákon o štátnej službe ani iný právny predpis nevylučuje resp. nestanovuje osobitnú príslušnosť alebo právomoc súdu konať v takomto konaní. Nejedná sa o preskúmavanie rozhodnutia orgánov v správnom konaní, preto má za to, že Ministerstvo vnútra SR ako zamestnávateľ, čiže ako služobný úrad, nepostupuje v tomto prípade podľa Správneho poriadku, ale postupuje podľa zákona o štátnej službe, kde sa o konaní v zmysle Správneho poriadku nehovorí a preto nie je možné aplikovať konanie v zmysle Správneho súdneho poriadku, ale treba postupovať podľa Civilného sporového poriadku. K tvrdeniu žalovaného, že v danom prípade sa jedná o náhradu škodu uviedol, že nie je možné aplikovať Občiansky zákonník, keďže Zákon o štátnej službe delegovane poukazuje na ustanovenia Zákonníka práce.

12. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09.02.2018 trval na tom, že je tu nedostatok právomoci súdu rozhodovať v danom spore. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha vyplatenia finančného rozdielu medzi platovou triedou 4. a 5., žalovaný sa nestotožňuje s jej výpočtom. Žalovaná podpísala Dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, túto nenamietala a prijala funkciu hlavný referent, platová trieda 4. Ak nesúhlasila s nejakou náležitosťou tejto dohody, mala možnosť pracovnú zmluvu odmietnuť a nepodpísať ju. Tiež v čase, keď žalobkyňa prihlasovala na výberové konanie, bola si vedomá na akú pozíciu je výberové konanie vyhlásené, aká platová trieda prislúcha k danej pozícii.

13. Výsluchom žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 09.02.2018 súd zistil, že pracuje na oddelení zápisu práv k nehnuteľnostiam, kde pracuje celkovo 6 zamestnancov. Predtým ako bola na toto oddelenie zaradená, prešla si aj technickým oddelením. Poukázala na nárast práce od roku 2003. Čo sa týka jej konkrétnej práce, k tomu uviedla, že ak jej je pridelená nejaká listina, musí ju rozanalyzovať, čo má svoje postupné kroky. Listiny musí kombinovať v rámci konania, musí zvoliť postup ako to zapísať do počítača. Pri práci postupuje samostatne, v zásade nedostáva žiadne pokyny. Rozviedla, že problém môže nastať napríklad vtedy, ak je predložený geometrický plán, čo je vo väčšine prípadoch. V takomto prípade musí urobiť zápis do viacerých listov vlastníctva, teda je tam potrebné analytické a kombinatorické myslenie. Čo sa týka zápisov poznámky, k tomu uviedla, že listiny na poznámky sú jej doručované za určitý čas v určitom množstve. Listiny musí preštudovať a musí si urobiť výťah toho, čo je podstatné urobiť. Následne pracuje v počítačovom programe. V prvom programe, ktorý sa nazýva program pohybu, si musí listinu prideliť. V ďalšom programe vyvedie text, keď napríklad v prípade, že je doručený exekučný príkaz, musí uviesť od akého súdneho exekútora je exekučný príkaz a uvedie jeho text. Ďalej musí zistiť vlastníka, aký má podiel, špecifikovať nehnuteľnosť a zistiť či môže previesť poznámku. Ak napríklad prebieha vkladové konanie, poznámku zapísať nemôže, čo oznámi súdnemu exekútorovi prípadne dotknutej osobe. Ak je možné poznámku zapísať, zapíše ju do počítača a vyznačí ďalší pohyb. O zaevidovaní poznámky potom upovedomuje dotknuté osoby. Pri otázke svojho právneho zástupcu, aby žalobkyňa uviedla, čo podľa nej znamená samostatnosť v jej konaní, žalobkyňa poukázala na rozdiel medzi podateľňou a oddelením zápisu práv k nehnuteľnostiam. Ak do podateľne príde nejaká listina, v prípade ak sedia údaje na listine s údajmi v katastri, podateľňa listinu zaplombuje. Pokiaľ tomu tak ale nie je, podateľňa listinu predloží jej na posúdenie. Ide najmä o prípady, ak sa jedná o staré listiny, keď údaje v katastri nesedia s údajmi v listine. Ona potom začne s identifikáciou a vec prešetrí. V programe registra C a E zistí potrebné údaje, teda identifikáciu, zistí či údaje sedia alebo nie. Zväčša sa stáva, že nesedia výmery alebo čísla parciel, veľa krát nesedia ani vlastníci. V takomto prípade potom vyzve dotknutú osobu, aby predložila napríklad geometrický plán ak nesedia výmery. V prípade ak ide napríklad o dom, stáva sa, že nesedia súpisné čísla. Vtedy vyzýva obecný úrad na oznámenie súpisného čísla. Len vtedy, keď je všetko v poriadku, môže previesť záznam. Ak zas nesedia hranice pozemkov, vyzýva dotknuté osoby na vysporiadanie pozemkov. Na otázku svojho právneho zástupcu, či vykonávala od začiatku svojho pôsobenia u žalovaného nejaký iný druh práce, žalobkyňa uviedla, že od začiatku vykonávala takú činnosť, ktorú robí doposiaľ. Pritom poukázala, že pokiaľ platil zákon č. 312/2001 Z.z., vtedy bola zaradená resp. náplňou jej práce bola samostatná odborná činnosť. Až v dôsledku zmeny zákona, počas platnosti zákona č. 400/2009 Z.z. zamestnávateľ zmenil jej prácu zaradil len do odbornej činnosti, teda nie do samostatnej odbornej činnosti tak, ako tomu bolo predtým. Na otázku svojho zástupcu právneho zástupcu, prečo podpísala Dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, žalobkyňa uviedla, že nemala inú možnosť. Žalobkyňa súčasne súdu predložila služobné hodnotenie, ktoré vydal jej nadriadený JUDr. T.. T. W. dňa 05.02.2018. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobkyňa dosahuje veľmi dobré výsledky, vykonávanie štátnej služby je na veľmi dobrej úrovni, štátnu službu vykonáva dôkladne, plynulo, rýchlo sa prepracúva k očakávaným výsledkom a to aj za sťažených podmienok, koná zodpovedne a samostatne a len výnimočne potrebuje vedenie alebo usmernenie.

14. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 09.04.2018 trval na námietke nedostatku právomoci súdu konať v danej veci (t.j. nedostatok právomoci súdu rozhodovať o zaradení žalobkyne do funkcie podľa zákona č. 55/2017 Z.z., predtým zákona č. 400/2009 Z.z.). Ust. § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. by bolo možné aplikovať len v prípade, ak by napríklad zamestnanec bol zaradený na výkon funkcie radca a bola by mu priznaná platová trieda č. 4. Ak by súd priznal žalobkyni uplatnený nárok, neriešila by sa tým vec do budúcna, ale jednalo by sa len o čiastkové riešenie sporu. S poukazom na antidiskriminačný zákon uviedol, že konaním žalovaného nemohlo dôjsť k diskriminácii žalobkyne, nakoľko každý zamestnanec žalovaného je zaradený do funkcie a platovej triedy v súlade s vykonávaním jednotlivých činností podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa s ňou konalo v rozpore so zákonom. Žalobkyňa považuje za najnáročnejšie činnosti, ktoré vykonáva, posudzovanie spôsobilosti listín na vykonanie záznamu alebo poznámky do katastra nehnuteľností, čím sa snaží navodiť dojem, že vykonáva samostatnú odbornú činnosť. Žalovaný sa s takouto argumentáciou žalobkyne nestotožňuje. Vykonávanie činností, ktoré predchádzajú samotnému vykonaniu poznámky či záznamu do katastra nehnuteľností sú odbornou činnosťou, ktorá si vyžaduje spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu, ako napr. pri zápise stavby, a to v prípade pochybností o správnosti doručených listín týkajúcich sa zápisu stavby do operátu katastra nehnuteľností, s poukazom na ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona. V praxi to znamená, že osoba vykonávajúca zápis do katastra nehnuteľností vráti predmetnú listinu napr. stavebnému úradu. V prípade zápisu práv, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe rozhodnutia štátneho orgánu sú vrátené tomuto orgánu, ktorý ho vydal, rovnako tak v prípade osvedčenia vydaného notárom. Zdôraznil, že činnosť, ktorú vykonáva žalobkyňa jednoznačne odborná činnosť, vyžadujúca si odborné znalosti viacerých právnych predpisov. Avšak je to nesporne činnosť, ktorá si vyžaduje spoluprácu s inými organizačnými útvarmi a to aj mimo služobného úradu. K predloženému služobnému hodnoteniu zo dňa 05.02.2018 žalovaný uviedol, že ide o hodnotenie za obdobie od 01.06.2017 do 31.12.2017, pričom predmetom sporu je obdobie od roku 2012 roku 2015 a naviac nemožno zamieňať pojem samostatná odborná činnosť podľa zákona č. 400/2009 Z.z. a pojem samostatnosť v zmysle vyhlášky ÚV SR č. 136/2017 Z.z. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému sumu 3.298,50 Eur za obdobie v rokoch 2012 až 2015. Nezohľadnila, ale mnohé faktory, napr. čerpanie dovolenky, či obdobie, počas ktorých bola PN. Žalovaný súdu predložil prehľadnú tabuľku z ktorej vyplýva, že ak by bola žalobkyňa zaradená v 5. v platovej triede, bola by jej za roky 2012 (od 01.11.2012) až 2015 (01.09.2015) vyplatená len suma 3.093,43 Eur. Žalovaný namietal aj uplatnený úrok z omeškania.

15. Na pojednávaní konanom dňa 18.04.2018 právny zástupca žalobkyne vo vzťahu k námietke právomoci súdu poukázal na ust. § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že súd nemá právo rozhodovať o zaradení zamestnanca do príslušného platového stupňa, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 288/2013, ktorý konštatoval, že pre zaradenie zamestnanca do platovej triedy je rozhodná skutočne vykonávaná práca. Z tohto dôvodu si súd sám v rámci prejednávania žaloby môže v rámci predbežnej otázky vytvoriť názor, či došlo alebo nedošlo k výkonu práce podľa skutočného zaradenia zamestnanca alebo či zamestnanec bol alebo nebol zle zaradený. Ak by jediným orgánom, ktorý má právo rozhodovať o zaradení zamestnanca bol služobný úrad, zamestnancovi by bolo odňaté právo domáhať sa svojich nárokov na súde tým, že by neexistoval žiaden orgán, ktorý by bol oprávnený preskúmavať rozhodnutie príslušného služobného úradu.

16. Svedkyňa N.. J. U., kolegyňa žalobkyne a jej bývalá nadriadená, na pojednávaní dňa 18.04.2018 poukázala na , podľa ktorého sa práva k nehnuteľnostiam zapisujú vkladom, záznamom a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Tieto činnosti sa vykonávajú na základe doručených verejných a iných právnych listín, ktoré sú v prípade vkladu rozhodnutie katastrálneho odboru o povolení vkladu a v prípade záznamu a poznámky sa jedná o verejné a iné listiny. Tento zápis sa vykonáva v katastrálnom konaní, ktoré má fázy. V prvej fáze posudzovaco - hodnotiacej dochádza zo strany zapisovateľa k tomu, že predloženú agendu musí posúdiť z hľadiska § 42 katastrálneho zákona. Po tomto základnom posúdení už pristupuje k vytvoreniu samostatného posudku o právnom akte v tom zmysle, že ak má dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností, nebude porušený súvisiaci právny predpis, tie sú vymenované viac menej vo vykonávacej vyhláške č. 461/2009 Z.z., kde v § 28 je príkladne uvedené, aké typy listín sú predkladané na zápis a ako s nimi súvisia ďalšie predpisy. Zároveň si musí ešte zapisovateľ urobiť úsudok o tom, že zápisom na základe takéhoto právneho aktu nesmie dôjsť k porušeniu aj právnych vzťahov, resp. práv účastníkov právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Ak nie sú splnené tieto podmienky pre zápis, nie je možné ho vykonať. Zapisovateľ v takomto prípade konanie neukončí pridelením na zápis, ale vypracuje úradný list, v ktorom vráti podanie tomu, kto ho podával s kvalifikovaným odôvodnením prečo zápis nie je vykonaný, poprípade stanoví lehotu na to, aby navrhovateľ doložil ďalšie doklady, prílohy, ktoré odstránia prekážky nezapísania. Ak sú splnené podmienky pre zápis, zapisovateľ agendu pridelí na zápis do katastra a pristúpi k zápisu do informačného systému katastra nehnuteľností, na základe príslušného softwaru, kde vlastne vykoná aktualizáciu práv k nehnuteľnostiam k príslušnej údajovej skupine právnych vzťahov, vykoná aktualizáciu údajov o pozemkoch, stavbách, bytových a nebytových priestoroch a samozrejme originály listu vlastníctva, ktorý má 3 časti, takéto jednotlivé zmeny vykoná písomnou formou. Po ukončení tohto zápisu si musí zapisovateľ skontrolovať, či výsledok toho zápisu, ktorý je pretransformovaný do listu vlastníctva, je v súlade s listinou, ktorú zapísal, či nenastal nejaký rozpor a záverom celú túto fázu zápisu ukončí vypracovaním úradného listu, v ktorom oznámi navrhovateľovi, resp. príslušnému orgánu, ktorý predložil návrh na zápis, že zápis bol vykonaný príslušnou položkou na listoch vlastníctva. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby svedkyňa špecifikovala rozdiel medzi odbornou činnosťou a samostatnou odbornou činnosťou, svedkyňa uviedla, že činnosti boli analyzované v roku 2002 až 2004. Podľa jej názoru ide výslovne o samostatnú odbornú činnosť, nakoľko podanie je aj podľa autorizovaného softwaru registratúry katastra nehnuteľností prideľované na konanie priamo zapisovateľovi. Čiže od začiatku konania o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom a poznámkou, koná v obidvoch fázach (posudzovaco - analytickej aj v zapisovacej fáze) samostatne. Sám si musí urobiť úsudok o tom, či je listina spôsobilá na zápis, sám si musí urobiť úsudok, že zápisom nedôjde k porušeniu súvisiacich právnych predpisov ani k porušeniu práv účastníkov právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Špecifikom konania, v ktorom sa zapisujú práva vkladom, je posudzovacia fáza, ktorá je viac menej spoločná len do toho momentu, kedy je pridelená následne na zápis. To znamená pri konaní o vklade sa posudzuje právny úkon, nie právny akt. Posudzovanie právneho úkonu na základe zmlúv prináleží pracovníkovi, ktorý rozhoduje o vklade, pričom výsledok tohto konania musí spracovať do rozhodnutia. Okamihom kedy je konanie ukončené povolením vkladu, vypracuje tento pracovník rozhodnutie, ktoré je potom ďalej pridelené na konanie zapisovateľovi. Čiže pre zapisovateľa je v tejto fáze rozhodnutie o povolení vkladu verejnou listinou, ktorú opätovne musí preskúmať z hľadiska náležitostí, ktoré definuje (či obsahuje aj označenie nehnuteľnosti aj účastníkov právneho konania aj či tam neobsahuje zrejmé chyby, nesprávnosti, chyb v písaní, počítaní). Ako náhle by zapisovateľ zistil, že vkladár pochybil, nie je možné takýmto spôsobom vykonať zápis tohto rozhodnutia. Zároveň musí takisto ako pri konaní o zázname a poznámke zapisovateľ posúdiť, či rozhodnutie o povolení vkladu je zápisu schopné bez toho, že by bol porušený súvisiaci právny predpis alebo že by boli porušené práva účastníkov právnych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam. Stáva sa to predovšetkým v takých prípadoch, keď prílohou k právnej listine je geometrický plán. Čiže tam nie je možné vykonať zápis, ktorý je podmienený skutočnosťami, ktoré je potrebné akceptovať z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho, pôdneho, resp. lesného fondu alebo a z hľadiska ochrany právnych vzťahov všetkých účastníkov právnych vzťahov k tým nehnuteľnostiam. V katastri sa neevidujú len vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, ale aj právne vzťahy tretích osôb, veriteľov, oprávnených z predkupných práv, oprávnených z vecných bremien, nájomcov. Čiže akonáhle by mal vzniknúť nejaký nový pozemok na základe geometrického plánu, ktorý sa odčleňuje od pozemkov z rôznymi právnymi vzťahmi, nie je možné takýto právny vzťah odobriť a ak sa aj tak stane, nie je možné ho zapísať do katastra nehnuteľností. Opätovne zdôraznila, že od začiatku platnosti katastrálneho zákona až do súčasnosti, vždy boli zápisy listín, predovšetkým záznamom, poznámkou, považované za samostatnú činnosť, pretože v takomto prípade je na konanie pridelené priamo zapisovateľovi, ktorý sa musí vysporiadať aj s fázou posudzovacou aj s fázou zapisovacou. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyňa prečo podľa svedkyne je žalobkyňa zaradená v 4. platovej triede, uviedla, od účinnosti prvého zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z. ona bola vedúcou oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam. Jej úlohou bolo rozanalyzovať činnosti, ktoré vykonáva žalobkyňa a spolu so zamestnávateľom bolo ich úlohou zaradiť takýchto zamestnancov do príslušnej platovej triedy. V tomto období katalóg pracovných činností definoval samostatné činnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, tak že im bola priradená platová trieda 4. Zákon č. 312/2001 Z.z. platil v takejto podobe do 01.01.2009, kedy do platnosti a účinnosti vstúpil zákon č. 400/2009. Ten urobil mierne úpravy čo sa týka priradenia platových tried k samostatným odborným činnostiam. V tomto období ale už nepracovala ako priama nadriadená žalobkyne. Charakter činnosti sa ale nemenil, sú to stále aj dodnes samostatné odborné činnosti a mala by im byť priradená taká platová trieda, ktorú definuje katalóg pracovných činností ako príloha k zákonu č. 400/2009.

17. Žalovaný i v ďalších písomných podaniach trval na tom, že žalobkyňa nevykonáva samostatnú odbornú činnosť, ale vykonáva odbornú činnosť vyžadujúcu si spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi dokonca mimo služobného úradu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na listinu vypracovanú prednostkou Okresného úradu Brezno, v ktorej sa uvedené konštatuje.

18. Výsluchom svedka Y.. T.. T. W., bývalého vedúceho žalobkyne, súd zistil, že na katastri pracoval približne od apríla 2008 do 31.03.2018. K opisom štátnozamestnaneckého miesta, ktoré podpisoval, uviedol, že v podstate mu len prišli e-mailom nejaké vzory od personalistky, pričom on do týchto vzorov mohol dopĺňať len meno a priezvisko zamestnanca. Nemohol ovplyvniť resp. pozmeniť ani platovú triedu. Svedok mal snahu v niektorých prípadoch zamestnanca zaradiť do 5. platovej triedy, čo mu ale nebolo umožnené, personalistka pani R. mu to vrátila na prepracovanie z dôvodu, že to nie je dobre. Uviedol, že má vedomosť o tom, že napríklad aj v iných okresoch, napr. v Liptovskom Mikuláši či v Žiline zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú pracovnú činnosť ako žalobkyňa, sú zaradení vo vyššej platovej triede. Pýtal sa pani prednostky L., prečo tomu tak je, prečo naši zamestnanci sú zaradení v nižšej platovej triede, na čo mu povedala, že nemajú na zaradenie do vyššej platovej triedy finančné prostriedky. Podotkol, že pokiaľ existovali katastrálne úrady, vtedy to prebiehalo tak, že v rámci 8 krajov bolo zostavených 8 rovnakých rozpočtov, pričom Banskobystrický kraj vzhľadom k tomu, že mal najviac zamestnancov, tak pracovníci Banskobystrického kraja boli následne zaraďovaní do nižších platových tried, nakoľko pre vyššie zaradenie nevychádzali finančné prostriedky. Tiež pani V., ktorá rovnako ako žalobkyňa pracuje ako zapisovateľka, z telefónneho zoznamu zistila, že aj v Banskobystrickom kraji zamestnanci vykonávajúci rovnakú pracovnú činnosť sú zaradení vo vyššej platovej triede a oznámila mu to. On potom išiel za pani J., čo s tým idú robiť, na čo mu táto tvrdila, že volala vedúcim odborov a tí jej toto nepotvrdili.

19. Výsluchom svedkyne L.. N. L., prednostky Okresného úradu Brezno a zároveň personálnej riaditeľky žalobkyne súd zistil, že do funkcie nastúpila 01.01.2016. Po jej nástupe ju zamestnanci požiadali o stretnutie, urobili poradu, na ktorej ju oboznámili s podanými žalobami. Na otázku zástupcu žalovaného uviedla, že žalobkyňa pracuje na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam a podľa opisu činností vykonáva odbornú činnosť v spolupráci s ostatnými útvarmi. Žalobkyňa vykonáva svoju činnosť podľa katastrálneho zákona, zapisuje na základe verejných listín do katastra nehnuteľností, opravuje chyby a robí v zásade bežnú agendu. V prípade, že napríklad verejná listina nie je správna a obsahuje chyby v písaní, resp. v počítaní, žalobkyňa oboznámi bežnou korešpondenciou dotknuté osoby a vyzve ich na odstránenie týchto chýb. Žalobkyňa teda nevydáva žiadne rozhodnutia, koná len na základe už vyhotovených listín, robí len bežnú korešpondenciu, teda vybavuje len odbornú agendu a nemožno takúto činnosť označiť za samostatnú odbornú činnosť. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla, že so žalobkyňou sa stretla osobne na stretnutí, ktoré bolo iniciované zamestnancami ohľadom ich zaradenia do platových tried, ďalej na spoločných stretnutiach celého úradu, na ktorom sa však neriešili pracovné problémy. Čo sa týka problému zapisovateľov, tento riešila s vedúcou oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam s pani J., ktorá jej situáciu vysvetlila. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, svedkyňa uviedla, že ona osobne nevykonávala prácu zapisovateľa a že podľa nej znamená samostatná odborná činnosť to, že pokiaľ dostaneme na stôl nejaký problém, je potrebné sa oboznámiť so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vytvoriť nejaký dokument, nejaký výstup, za ktorý potom zamestnanec aj zodpovedá. Žalobkyňa, ktorá je zapisovateľkou koná v danom prípade len na základe už vyhotovených dokumentov, čo podľa jej názoru nie je samostatnou odbornou činnosťou.

20. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa sa domáha od žalovanej zaplatenia uplatnenej sumy na základe skutočnosti, že ako zamestnanec vykonávajúci štátnu službu bola nesprávne zaradená do platovej triedy, na základe čoho jej bol vyplácaný nižší plat, nezodpovedajúci činnosti, ktorú vykonáva. Žalobkyňa vykonáva činnosť, ktorá má charakter samostatnej činnosti a mala byť zaradená do 5. platovej triedy v zmysle platnej legislatívy, ktorá bola platná a účinná v čase podania žaloby. Žalobkyňa má právo dožadovať sa zaplatenia peňažných prostriedkov na súde. Keďže sa jedná o peňažné plnenie, tým, že žalovaný neplnil včas a riadne, dostal sa do omeškania a z tohto titulu uplatňujú aj príslušný úrok z omeškania. Čo sa týka námietky žalovaného, že táto skutočnosť sa mala posudzovať cez vznik škody máme za to, že je to tvrdenie, ktoré nie je v súlade s platným právnym stavom, pretože žalobkyňa sa nedomáha náhrady škody, domáha sa plnenia, ktoré jej vzniklo z titulu nezaplatenia mzdy včas a riadne tak, ako vznikol v zmysle zákona o štátnej službe. Výsluchom žalobkyne, svedkyne U. a svedka W. bolo preukázané skutočnosť, že žalobkyňa vykonáva činnosť, ktorá má charakter 5. platovej triedy. Podľa ich názoru svedkyňa L. nemá absolútne žiadne informácie o činnosti, ktorú žalobkyňa vykonáva. Žiadal podanej žalobe vyhovieť.

21. Žalovaný v záverečnej reči zotrval na svojom právnom názore, že nie je daná právomoc súdu. Čo sa týka opisu činností, ktorý bol predložený z roku 2009 k tomu opätovne poukázal, že sa netýka rozhodného obdobia. Tiež v tomto opise nie je uvedená činnosť posudzovanie spôsobilosti verejných a iných listín. Čo sa týka výpovede svedka W., tento sa iba subjektívnym spôsobom vyjadril k prejednávanej problematike resp. svojou výpoveďou nepreukázal nijakým spôsobom, že žalobkyňa vykonáva samostatnú odbornú činnosť, ani žiadnym spôsobom sa k tejto problematike v podstate nevyjadroval. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa s ňou konalo v rozpore so zákonom. Žalovaný preukázal, že žalobkyňa nevykonáva samostatnú odbornú činnosť ale vykonáva v plnom rozsahu odbornú činnosť, ktorá vyžaduje spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu. Žalobkyni bol vyplácaný funkčný plat v súlade s opisom jej štátnozamestnaneckého miesta ako aj v súlade s jej zaradením do príslušnej platovej triedy. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa údajnej diskriminácie. Žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o štátnej službe), štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

23. Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnej službe, štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101> v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa a) riadenie, b) rozhodovanie, c) kontrolu, dozor alebo inšpekciu, d) vnútorný audit alebo vládny audit, e) odbornú prípravu rozhodnutí,9) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101> f) právne zastupovanie, g) odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo medzinárodných zmlúv vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom, h) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov alebo i) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

24. Podľa § 5 ods. 3 zákona o štátnej službe, služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

25. Podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou.

26. Podľa § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe, služobná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú: a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu, b) meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto jeho narodenia a miesto trvalého pobytu, c) funkcia štátneho zamestnanca podľa § 29 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101>, d) funkcia vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, e) deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, f) druh štátnej služby, g) odbor štátnej služby, ak sa určuje, h) stručná charakteristika najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom, i) označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby vrátane jeho adresy, j) čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu, k) dĺžka kratšieho týždenného služobného času, ak bol dohodnutý.

27. Podľa § 27 ods. 4 zákona o štátnej službe, opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom.

28. Podľa § 27 ods. 5 zákona o štátnej službe, prílohou služobnej zmluvy je tiež písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

29. Podľa § 29 ods. 1 zákona o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Funkcia Platová trieda Referent 1. samostatný referent 2. odborný referent 3. hlavný referent 4. Radca 5. samostatný radca 6. odborný radca 7. hlavný radca 8. štátny radca 9. hlavný štátny radca 10. generálny štátny radca 11.

30. Podľa § 29 ods. 3 zákona o štátnej službe, služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101>. Služobný úrad uvedený § 9 ods. 2 písm. a) až e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/20170101> pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.

31. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec má právo na plat podľa tohto zákona.

32. Podľa § 125 zákona o štátnej službe, spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

33. Podľa Prílohy č. 1 k zákonu o štátnej službe, obsahujúcej charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca, je pri 4. platovej triede uvedená funkcia: hlavný referent, kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom a o.i. aj nasledovná charakteristika: Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu. Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov. Pri 5. platovej triede je uvedená funkcia: radca, kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom a o.i. táto charakteristika: Samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku.

34. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3.298,50 Eur. Žalovaná suma predstavuje finančný rozdiel medzi platovou triedou 4., do ktorej je žalobkyňa zaradená a platovou triedou 5., do ktorej by podľa žalobkyne mala byť zaradená vzhľadom na ňou skutočne vykonávanú najnáročnejšiu činnosť.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici štátnozamestnanecký pomer, a to pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa bola prijatá na pozíciu hlavný referent a bola zaradená do 4. platovej triedy, s miestom výkonu práce Stredisko geodézie Banská Bystrica - pracovisko Brezno. Na základe Dodatku k služobnej zmluve, dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa s účinnosťou od 01.10.2013 trvalo preložená zo služobného úradu Správa katastra Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, miesta výkonu štátnej služby Správa katastra X., do služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Okresný úrad X., katastrálny odbor, Oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam. Podľa predmetnej dohody došlo k zmene služobného úradu na základe zákona č. 180/2013 Z.z., pričom ostatné náležitosť služobnej zmluvy (odbor štátnej služby, platové náležitosti, funkcia, činnosti uvedené v ostatnom opise činností ŠZM) zostali nezmenené. Sporným zostala otázka správnosti zaradenia žalobkyne do príslušnej funkcie a platovej triedy, od čoho sa odvíja uplatnený peňažný nárok.

36. V prvom rade sa súd musel zaoberať otázkou svojej právomoci predmetný spor medzi žalobkyňou a žalovaným prejednať a rozhodnúť. Podľa žalovaného o zaradení zamestnanca do funkcie štátnej služby rozhoduje podľa zákona o štátnej službe príslušný služobný úrad vzhľadom na posúdenie najnáročnejších činností; súd nemá právomoc rozhodovať vo veciach týkajúcich sa zariadenia štátnych zamestnancov do funkcií, pretože táto kompetencia patrí výlučne služobnému úradu. K uvedenému súd uvádza, že súhlasí s tvrdením žalovaného v tom smere, že podľa zákona o štátnej službe o zaradení štátneho zamestnanca do funkcie a príslušnej platovej triedy rozhoduje služobný úrad. V danom spore sa však žalobkyňa podanou žalobou nedomáha „iného zariadenia“ do funkcie a platovej triedy (v konkrétnostiach daného prípadu určenia, že by mala byť zaradená do funkcie radca, ktorej prislúcha 5. platová trieda), ale sa domáha peňažného nároku (rozdielu medzi platovými triedami 4. a 5.) z dôvodu jej nesprávneho zariadenia do funkcie a platovej triedy, v dôsledku čoho jej bol vyplácaný nižší plat. V zásade sa teda domáha práva na zodpovedajúci plat podľa zákona o štátnej službe (§ 59 ods. 1 písm. b/). Práve otázka výšky platu je v danom prípade medzi sporovými stranami sporná, pričom s touto otázkou je spojené posúdenie zo strany súdu aké najnáročnejšie činnosti skutočne žalobkyňa vykonáva, keďže zákonný plat sa od tejto skutočnosti odvíja. Vzhľadom k uvedenému súd námietku žalovaného o nedostatku právomoci súdu považoval za nedôvodnú. V danom prípade existuje medzi žalobkyňou ako štátnym zamestnancom a žalovaným ako služobným úradom spor o nárok zo štátnozamestnaneckého vzťahu (spor o plat podľa zákona), ktorý podľa § 125 zákona o štátnej službe prejednáva a rozhoduje súd.

37. Súd pristúpil k posúdeniu spornej skutočnosti. Ako súd už uviedol, pre posúdenie skutočnosti, či žalobkyni bol za rozhodné žalované obdobie (október 2012 až september 2015) vyplácaný plat podľa zákona, je rozhodujúci charakter činností vykonávaných žalobkyňou. Podľa zákona patrí štátnemu zamestnancovi funkcia v 1. až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Pri určovaní najnáročnejšej činnosti služobný úrad vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe 1 k zákonu o štátnej službe. V danom prípade bol žalobkyni vyplácaný plat podľa jej zaradenia do funkcie hlavný referent, a teda plat podľa 4. platovej triedy. Takúto funkciu i platovú triedu má žalobkyňa uvedenú v služobnej zmluve aj v opisoch štátnozamestnaneckého miesta. Žalobkyňa ale v konaní tvrdila, že mala nárok na plat podľa 5. platovej triedy, ktorá prislúcha zaradeniu do funkcie radca. Súd teda skúmal, či najnáročnejšie činnosti vykonávané žalobkyňou zodpovedajú platovej triede 4. alebo platovej triede 5. ako to tvrdí.

38. V charakteristike pre 4. platovú triedu je najnáročnejšia činnosť vymedzená tak, že sa jedná o odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu a ďalej, že ide o vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov. Presne takto vymedzenú najnáročnejšiu činnosť má žalobkyňa uvedenú aj v Opisoch štátnozamestnaneckého miesta, počnúc opisom zo dňa 29.04.2010. V charakteristike pre 5. platovú triedu je najnáročnejšia činnosť vymedzená tak, že sa jedná o samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom úseku, ktorej sa žalobkyňa dovoláva a naopak žalovaný výkon takejto činnosti žalobkyňou popiera. Čo sa týka kvalifikačných predpokladov, tieto žalobkyňa spĺňa aj pre prípad, ak by jej prislúchal plat podľa 5. platovej triedy.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa pracuje ako zapisovateľka na oddelení zápisu práv k nehnuteľnostiam. Takúto pozíciu zastávala v rozhodnom období ako i súčasnosti. Ako pred súdom uviedla, po celú túto dobu vykonáva činnosti rovnakého druhu (zápis práv k nehnuteľnostiam na základe doručených listín), resp. na začiatku si prešla i technickým oddelením. Najnáročnejšou činnosťou, ktorú vykonáva je posudzovanie spôsobilosti listín na zápis do katastra nehnuteľností. Podľa katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Vzhľadom na spornú otázku ohľadom správnosti zaradenia žalobkyne do tej-ktorej platovej triedy sa súd zaberal jednotlivými formami zápisov práv k nehnuteľnostiam z pohľadu posúdenia, či sa jedná o odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu (4. platová trieda) alebo o samostatnú odbornú činnosť vo vymedzenom úseku (5. platová trieda).

40. Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým výsluchom žalobkyne a svedkyne U. súd zistil, že v prípade vkladového konania žalobkyňa rozhodnutia o povolení vkladu nevydáva, tieto vydáva na to poverený pracovník (právnik). Následne je však rozhodnutie o povolení vkladu pridelené žalobkyni, ktorá ho musí posúdiť z niekoľkých hľadísk, a to jednak či toto rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona, či je zápisu schopné bez toho aby bol porušený nejaký súvisiaci právny predpis a bez toho, aby boli porušené práva účastníkov právnych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam. Ak zistí pochybenie vkladára, zápis nemôže previesť. V prípade zápisu práv k nehnuteľnostiam záznamom a poznámkou sú listiny predkladané žalobkyni na posúdenie od samého začiatku. Žalobkyňa v týchto konaniach posudzuje verejné a iné listiny rovnako z hľadiska dodržania zákonných náležitostí, ich súladu so súvisiacimi právnymi predpismi a z hľadiska, aby zápisom nedošlo k porušeniu práv účastníkov právnych vzťahov. Ak nie sú splnené podmienky pre zápis, žalobkyňa vypracuje úradný list, ktorým vráti podanie tomu, kto ho podal, s kvalifikovaným odôvodnením prečo zápis nevykonala prípadne určí lehotu na doloženie potrebných dokladov za účelom odstránenia chýb brániacich zápisu práv k nehnuteľnostiam. Napríklad v prípade predloženia geometrického plánu k právnej listine, zápis nemožno previesť, ak by na jeho základe mal vzniknúť nový pozemok, ktorý sa odčleňuje od pozemkov s rôznymi právnymi vzťahmi, takýto právny vzťah nemožno povoliť a zapísať do katastra nehnuteľností. Zápis nemožno previesť napríklad ani v prípade, ak nesedia výmery, čísla parciel, hranice pozemkov či súpisné čísla stavieb uvedené v predloženej právnej listine s údajmi v katastri nehnuteľností, kedy musí žalobkyňa vyzvať obecný úrad na oznámenie súpisného čísla alebo dotknuté osoby na odstránenie zistených nedostatkov. Len pri splnení všetkých podmienok na zápis, žalobkyňa agendu pridelí na zápis do katastra a pristúpi k samotnému zápisu do informačného systému katastra nehnuteľností, vykoná aktualizáciu práv k nehnuteľnostiam, aktualizáciu údajov o pozemkoch a stavbách a vyhotoví originály listu vlastníctva. Napokon fázu zápisu ukončí vypracovaním úradného listu, v ktorom oznámi navrhovateľovi resp. príslušnému orgánu, ktorý predložil návrh na zápis, že zápis bol vykonaný. Uvedené skutkové zistenia žalovaný nespochybnil.

41. Na základe uvedených zistení mal súd za to, že činnosti žalobkyne vykonávané v súvislosti s jej najnáročnejšou činnosťou treba podriadiť pod charakteristiku „samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku“, ktorým vymedzeným úsekom je v danom prípade úsek zápisu práv k nehnuteľnostiam. Je nepochybné, že žalobkyňa koná samostatne, bez akýchkoľvek pokynov a bez spolupráce s inými organizačnými útvarmi. Žalobkyňa si musí vytvoriť vlastný úsudok o tom, či na základe jej predložených listín (rozhodnutie o povolení vkladu, verejná či iná listina) možno previesť zápis práv do katastra nehnuteľností, pričom pre posúdenie toho nepostačuje iba posúdenie, či predložené listiny spĺňajú len zákonné náležitosti podľa katastrálneho zákona (§ 42), ale musí ich posúdiť aj z hľadiska súvisiacich právnych predpisov (napr. zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov) ako i z hľadiska, aby povolením zápisu nedošlo k porušeniu práv účastníkov právnych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam (napr. oprávnených z predkupného práva a pod.). Pre „odbornú činnosť“ v zmysle charakteristiky pre 4. platovú triedu sa vyžaduje spolupráca. Pojem „spolupráca“ podľa Slovníka slovenského jazyka znamená spoločnú prácu dvoch alebo viacerých osôb, činiteľov, spoločná účasť pri nejakej činnosti. V danom prípade však žalobkyňa pri svojej činnosti, teda pri posudzovaní právnych listín, koná bez akejkoľvek spoluúčasti iných zamestnancov Okresného úradu Brezno, odbor katastrálny či organizačných útvarov aj mimo služobného úradu. Žalovaný za spoluprácu považoval v konkrétnom prípade napr. situáciu, keď žalobkyňa zistí nesúlad súpisného čísla stavby uvedeného v predloženej právnej listine s údajmi v katastri nehnuteľností, kedy vyzýva obecný úrad na oznámenie súpisného čísla. Tu mal žalovaný za to, že keď úrad oznámi žalobkyni spätne súpisné číslo, ide o spoluprácu. S takouto interpretáciou pojmu spolupráca sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje. Len púhe spätné oznámenie údaju o súpisnom čísle nemožno charakterizovať tak, že by sa jednalo o spoluprácu obecného úradu pri činnosti žalobkyne. Týmto spôsobom sa obecný úrad žiadnym spôsobom nepodieľa na odbornej činnosti žalobkyne (posudzovanie právnych listín zo širších hľadísk), ale len reaguje na žalobkyňou zistený nesúlad. To isté platí aj pre ďalšie prípady, keď žalobkyňa zistí nesúlad právnej listiny s údajmi v katastri nehnuteľností či so zákon. Podľa názoru súdu za spoluprácu by bolo možné považovať len aktívnu účasť inej osoby či organizačného útvaru pri riešení tohto ktorého prípadu, ktorým sa zaoberá žalobkyňa. Súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že ani výstupy žalobkyne, t.j. či prevedie alebo neprevedie zápis, nie sú nikým kontrolované, teda žalobkyňa za ne sama zodpovedná, čiže ani v tejto záverečnej (zapisovacej) fáze súd nezistil nejakú formu spolupráce. Žalobkyňa po rozhodnú dobu vykonávala odbornú činnosť vo vymedzenom úseku samostatne, preto jej mal byť vyplácaný plat určený pre 5. platovú triedu.

42. V súvislosti s posúdením činnosti žalobkyne ako samostatnej odbornej činnosti poukazuje súd ďalej na Opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 28.05.2009, v ktorom bola najnáročnejšia činnosť žalobkyne charakterizovaná ako samostatná odborná činnosti, samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby a žalobkyňa bola zaradená do funkcie hlavný referent, platová trieda 4. Svedkyňa U., ktorá bola v tom čase vedúcou oddelenia zápisu práv k nehnuteľnostiam, v tejto spojitosti pred súdom uviedla, že jej úlohou spolu so zamestnávateľom bolo zaradiť takých zamestnancov ako žalobkyňa do príslušnej platovej triedy a keďže činnosti, ktoré vykonáva žalobkyňa, boli v tom čase, teda počas účinnosti vtedy platného zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z. podľa katalógu pracovných činností definované ako samostatné činnosti, žalobkyni bola pridelená 4. platová trieda. Súd teda poukazuje na to, že aj sám žalovaný resp. jeho právny predchodca v minulosti považoval činnosti vykonávané žalobkyňou za samostatné odborné činnosti. Keďže žalobkyňa aj v tom čase vykonávala práce rovnakého druhu, nebol dôvod neskôr (bez zmeny v pracovných povinnostiach žalobkyne) meniť charakter najnáročnejšej činnosti. Napriek tomu k zmene charakteru najnáročnejšej činnosti žalobkyne došlo a už v Opise štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 29.04.2010 má žalobkyňa ako najnáročnejšiu činnosť uvedenú len odbornú činnosť vyžadujúcu spoluprácu s inými organizačnými útvarmi. Prečo k takémuto prehodnoteniu došlo, žalovaný súdu nevysvetlil. Uvádzal len, že opis z roku 2009 sa netýka rozhodného obdobia. Súd však aj s ohľadom na výpoveď svedka W. mal za to, že k takejto zmene došlo z rozpočtových dôvodov. Totiž podľa neskôr platného zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. by žalobkyňa pri zachovaní rovnakého opisu najnáročnejšej činnosti „samostatná odborná činnosť“ mala byť zaradená do 5. platovej triedy, čo by malo vplyv na rozpočtové prostriedky vyčlenené pre vtedajší služobný úrad žalobkyne. Napokon súd poukazuje na zaradenie iných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú pracovnú činnosť ako žalobkyňa. Súd si vyžiadal od Okresného úradu Bratislava správu ohľadom výberov, na ktoré poukazovala v podanej žalobe žalobkyňa, pričom mu bolo oznámené, že oba výbery prebehli úspešne, výber č. V 13/2014 OUBA prebehol dňa 23.09.2014 , výber č. V 4/2015 OUBA dňa 16.04.2015, pričom na ich základe boli prijatí do stálej štátnej služby zamestnanci na oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava, ktorí boli zaradení do platovej triedy 5., funkcia radca, s najnáročnejšou činnosťou - samostatná odborná činnosť na úseku katastra nehnuteľností. Žalobkyňa vykonáva rovnakú pracovnú činnosť ako títo zamestnanci, čo bolo zistené porovnaním opisov a súd sa len môže plne stotožniť s jej tvrdením, že je neprípustné odlišné odmeňovanie zamestnancov vykonávajúcich rovnakú pracovnú činnosť pre toho istého zamestnávateľa - štát, a teda keď sú odmeňovaní z jedného a toho istého zdroja.

43. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3.298,50 Eur, pričom vychádzala z rozdielu medzi tarifným platom pre 4. a 5. platovú triedu za obdobie október 2012 až september 2015. Žalovaný namietal výšku uplatneného nároku, keďže žalobkyňa pri jeho výpočte nezohľadnila napríklad čerpanie dovolenky, či obdobie keď bola na PN a ďalšie faktory, ktoré sa pri stanovení výšky mzdy zohľadňujú. Súdu predložil vlastný výpočet rozdielu medzi platovými triedami, pričom vychádzal z funkčného platu. Z takto predloženého výpočtu vyplýva, že rozdiel medzi platovými triedami za obdobie október 2012 až september 2015 predstavuje sumu 3.093,43 Eur (za uvedené obdobie bol žalobkyni v 4. platovej triede vyplatený plat spolu vo výške 19.342,68 Eur, pričom v prípade ak by bola zaradená v 5. platovej triede mal by jej byť vyplatený plat spolu vo výške 22.436,11 Eur). Žalobkyňa takýto spôsob vyčíslenia nespochybnila.

44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyni vzhľadom na charakter ňou vykonávanej najnáročnejšej činnosti nebol za rozhodné obdobie vyplácaný plat podľa zákona, keďže jej bol vyplácaný plat určený pre 4. platovú triedu, pričom jej prináležal plat určený pre 5. platovú triedu. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni sumu 3.093,43 Eur ako rozdiel medzi platovými triedami.

45. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úroky z omeškania z jednotlivých súm ako rozdielu medzi platovými triedami za príslušný kalendárny mesiac. Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, na ktoré odkazuje ust. § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa Pracovného poriadku č. P-XXXXX/XXXX-XXXXXX z februára 2010, ktorý nadobudol účinnosť 01.02.2010, časť VI., článok 1, bod 1., výplatný termín je určený na 12. deň v mesiaci. Ak pripadne tento deň na deň pracovného voľna, vypláca sa plat v najbližší predchádzajúci pracovný deň a ak pripadne tento deň na deň pracovného pokoja, vypláca sa plat v najbližší nadchádzajúci pracovný deň. Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie v určenom výplatnom termíne. Podľa Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov v štátnej službe na rok 2013, čl. 4 ods. 4, plat bude štátnemu zamestnancovi vyplatený najneskôr v desiatom dni nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Rovnaká úprava splatnosti platu je uvedená aj kolektívnych zmluvách za rok 2014 a 2015. Tým, že žalovaný nevyplácal žalobkyni plat podľa zákona, keď ako bolo preukázané, žalobkyni vyplácal plat v nižšej výške, dostal sa do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dohodnutom výplatnom termíne. S poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Výška úrokov z omeškania zodpovedá ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 10c Vyhlášky č. 87/1995 Z.z., pričom jednotlivé rozdiely v mesačných platoch určil súd podľa vyčíslenia žalovaného, avšak s tým, že nepresiahol žalobou uplatnený rozdiel (napríklad podľa vyčíslenia žalobkyne je rozdiel v plate za mesiac október 2012 vo výške 91 Eur a podľa žalovaného je tento rozdiel 91,50 Eur, t.j. súd priznal úrok z omeškania len zo sumy 91 Eur ako požadovala žalobkyňa). K úrokom z omeškania súd záverom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 76/2011 zo dňa 31.05.2012, v zmysle ktorého má aj štátny zamestnanec právo v prípade omeškania s platením, požadovať od služobného úradu úroky z omeškania.

46. Nad rámec súdom priznanej sumy a úroku z omeškania, ktorý si žalobkyňa uplatňovala od 1. dňa mesiaca a vo väčšom rozsahu, súd žalobu zamietol.

47. Záverom súd dodáva, že ako nedôvodnú vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným s poukazom na jeho tvrdenie, že v danom prípade má ísť o náhradu škody podľa § 420 ods, 1 Občianskeho zákonníka. Ako súd už vyššie konštatoval, v danom prípade sa žalobkyňa domáhala, uplatnila nárok na zodpovedajúci plat podľa zákona o štátnej službe. Nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ako úplne odlišný právny inštitút, nebol uplatnený. Preto aj premlčaciu dobu treba posudzovať nie podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 30.10.2015, pričom žalobkyňa uplatnila nárok na vyplatenie peňažného rozdielu (doplatenie platu) za jednotlivé mesiace, počínajúc nárokom na doplatenie rozdielu platu za mesiac október 2012, ktorý bol splatný dňa 12.11.2012. Od tohto dňa teda začala plynúť aj premlčacia doba, a teda trojročná premlčacia doba by uplynula dňa 12.11.2015. Z uvedeného tak vyplýva, že žaloba podaná dňa 30.10.2015, bola podaná včas.

48. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila sumu 3.298,50 Eur, pričom súd jej priznal sumu 3.093,43 Eur, čo predstavuje jej úspech vo výške 93,78%. Keďže súd vo zvyšku žalobu zamietol, úspech žalovaného predstavuje 6,22%, čo zároveň je neúspech žalobkyne. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,56% (93,78% - 6,22%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.