Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: G. M., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, X. M., o 1.779,29 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 114,26 € s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 09.06.2015 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 1.665,03 € s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 09.06.2015 do zaplatenia.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.500 €, ktorú mal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 77,97 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal riadne a včas, pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil aj náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 20,23 €.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vyjadril sa tak, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatná pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť pojmov a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, pretože už uplynula dvojročná subjektívna lehota. Okrem toho tvrdil, že aj keby bola zmluva platná, pôžička je bezúročná a bez poplatkov, pretože dohoda o úrokovej sadzbe je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Náklady na vymáhanie neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi. Spochybnil tiež doručenie vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti dlhu, a preto sú premlčané nezaplatené splátky zročné od uzatvorenia zmluvy do 20.03.2015. Okrem toho žalovaný zaplatil ďalšiu splátku v sume 16,50 €, ktorá nebola v žalobe zohľadnená.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 12.10.2018 pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“], ktoré sa konalo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd nepovažoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu pohrebu jeho svokry za opodstatnenú, pretože podľa úmrtného listu táto zomrela XX.XX.XXXX, teda viac ako 14 dní pred termínom pojednávania a z § 3 ods. 4 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve je zrejmé, že pohreb sa v zásade uskutočňuje do 14 dní od úmrtia.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 4 až 9, reg. tun. súdu zn. 10OpP/4/2018), žiadosť a zmluva o pôžičke (č. l. 10 rub), predžalobná upomienka (č. l. 11 rub) s doručenkou (č. l. 12), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 10), prehľad splátok a úhrad (č. l. 12 rub), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 11) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (žiadosť a zmluva o pôžičke, č. l. 10 rub).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), v ktorej sa dohodli pôžičke vo výške 2.500 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 77,97 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: ročná úroková sadzba: 32 %, RPMN: 32 %, priemerná hodnota RPMN: 21,68 %, celkové náklady spotrebiteľa: 2.178,20 €. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v ten istý deň (nesporná skutočnosť).

7. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa stali súčasťou zmluvy o pôžičke na základe vyhlásenia žalovaného v čl. VII zmluvy o pôžičke, obsahovali v čl. 6 ods. 6.2 toto ustanovenie:

„Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.“

8. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.01.2015 a ďalšie platby už riadne a včas nevykonával (prehľad splátok a úhrad, č. l. 12 rub).

9. Predžalobnou upomienkou z 27.03.2015 (č. l. 11 rub) pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že ak do 05.05.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej vo januári 2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanému doručená do vlastných rúk 13.04.2015 (č. l. 12). Pôvodný veriteľ na to listom z 03.06.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť dlhu (č. l. 10).

10. Žalovaný z pôžičky uhradil pred podaním žaloby 2.369,24 € (prehľad splátok a úhrad, č. l. 10 rub) a ďalších 16,50 € po podaní žaloby (nesporná skutočnosť), spolu teda splatil 2.385,74 €.

11. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica uložená v registri tun. súdu pod zn. 10OpP/4/2018; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

12. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

13. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.

14. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

15. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú žalobca a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

16. Nebolo preukázané, čo pokrývali náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré žalobca uplatnil v sume 20,23 €. Žalobca totiž neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz (napríklad faktúru alebo zmluvu, na základe ktorej bola vystavená), ktorý by podporoval ním uvádzané tvrdenie o existencii a výške týchto nákladov. Už z čl. 8 základných princípov CSP, ale aj z § 132 ods. 1 je zjavné, že žalobca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, čo znamená, že na preukázanie svojich tvrdení o výške nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky musí aspoň označiť dôkaz, na základe ktorého bude môcť súd posúdiť, či k vynaloženiu nákladov došlo a ak áno, v akej výške. Až následne môže súd posúdiť oprávnenosť týchto nákladov, prípadne primeranosť ich výšky. V civilnom sporovom konaní, ktoré sa riadi zásadou kontradiktórnosti, nie je totiž úlohou súdu, aby namiesto žalobcu vyhľadával dôkazy, o ktoré tento svoje nároky opiera. Ani zo žaloby nie je možné vyvodiť, že by žalobcovi čokoľvek bránilo v tom, aby tak urobil hneď pri podaní žaloby (§ 153 ods. 1 , ale najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené (§ 154 na pojednávaní 12.10.2018. V dôsledku toho nepovažoval súd za preukázané, že by tieto náklady (20,23 €) žalobca vynaložil.

B. Právne posúdenie

17. V prvom rade treba uviesť, že o návrhu žalobcu na zmenu na strane žalobcu súd v rozsudku nemohol rozhodnúť, pretože návrh bol sudcovi predložený až po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok. Aj z prezenčnej pečiatky, ktorou je návrh opatrený, je zjavné, že návrh bol doručený síce v deň pojednávania, no až o 14.30 hod. Pojednávanie sa pritom skončilo už o 13.18 hod. (zápisnica, č. l. 40).

18. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o pôžičke, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

19. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o nezrozumiteľnosti a neurčitosti zmluvy o pôžičke kvôli pojmom „schválená výška pôžičky“ a „celková suma pôžičky“. Hoci sa slovo „pôžička“ používa v zmluve o pôžičke do istej miery neobratným spôsobom, zo vzájomného vzťahu týchto pojmov a ďalších výrazov použitých v čl. III zmluvy, najmä výrazu „celkové náklady spotrebiteľa“ (2.178,20 €) možno s dostatočnou presnosťou vyvodiť, že „schválená výška pôžičky“ (2.500 €) je sumou istiny a „celková suma pôžičky“ (4.678,20 €) zahŕňa istinu a celkové náklady spotrebiteľa (2.500 + 2.178,20). Zmluvu o pôžičke preto nemožno považovať za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to namietal žalovaný.

20. Na druhej strane odplata za pôžičku bola v zmluve dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 32 %. Takýto úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011) pri dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 , že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) bola v auguste 2012 na úrovni 12,12 %. Odplata požadovaná veriteľom v tejto veci (32 %) presahovala túto úroveň viac takmer trojnásobne. Takýto exces treba bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, je absencia úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke, ktorá je však podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedostatok tejto náležitosti má potom podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné sa ďalej zaoberať námietkami žalovaného, ktoré taktiež smerovali k bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôžičky.

22. Žalobca v žalobe tvrdí, že na základe písomného oznámenia, ktoré bolo zaslané žalovanému z dôvodu jeho omeškania s platením splátok, mu vzniklo právo požadovať od žalovaného splatenie celého dlhu naraz. Je pravda, že právo požadovať jednorazové splatenie dlhu splácaného v splátkach umožňuje veriteľovi § 565 OZ, avšak len za predpokladu, že to bolo medzi stranami dohodnuté. V prejednávanej veci pritom súd nezistil, že by si strany dohodli takúto možnosť. Ani zmluva o pôžičke ani VOP totiž neobsahujú úpravu, ktorá by pôvodného žalobcu oprávňovala vyhlásiť okamžitú splatnosť celého dlhu (t. j. dlh „zosplatniť“). Za takýchto okolností potom nemohol označený písomný úkon pôvodného veriteľa vyvolať ním zamýšľané účinky. Splatnosť splátok sa tak nezmenila a tieto zostali splatnými tak, ako to bolo pôvodne uvedené v splátkovom kalendári v článku 6 ods. 6.2 VOP. Táto skutočnosť je potom vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania dôležitá pri posudzovaní opodstatnenosti uplatňovaného nároku.

23. Splátky zo zmluvy o pôžičke sa premlčiavajú v lehote troch rokov (§ 101 a nasl. . Žaloba bola podaná na súd 19.03.2018, takže premlčané sú splátky splatné viac ako tri roky pred týmto dátumom. Pretože žalovaný do podania žaloby zaplatil 2.369,24 €, zostali čiastočne nesplatené len nepremlčané splátky istiny č. 31 až 33 splatné v zmysle čl. 6 ods. 6,2 VOP v dňoch 20.03.2015, 20.04.2015 a 20.05.2015, spolu 130,76 €. Keďže žalovaný po podaní žaloby zaplatil ďalších 16,50 €, žalovaný má povinnosť zaplatiť len 114,26 € (2.500 - 2.369,24 - 16,50).

24. Čo sa týka nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 20,23 €, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že tieto nemožno priznať, pretože neboli preukázané.

25. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo žalobcu, pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri tunajšieho súdu pod zn. 10OpP/4/2018 (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.

26. Pre omeškanie žalovaného patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 nárok na úrok z omeškania v sume určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB účinnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Preto súd priznal žalobcovi vyššie uvedený nárok spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil až od 09.06.2015.

27. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca má nárok len na sumu nesplatenej istiny, teda 114,26 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a preto súd žalobe vyhovel v tejto časti (výrok I) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 vychádzal súd z pomeru úspechu strán konania (z pohľadu žalobcu 114,26 : 1.665,03), podľa ktorého bol v prevažnej časti úspešnejší žalovaný. Keďže žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.