Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-46-2018.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a prísediacich členov senátu JUDr. Michala Spáčila a Mgr. Idy Valachovej, v trestnej veci obžalovaného S. U. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 odsek písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 12.10.2018, takto
rozhodol:
obžalovaný
S. U., narodený XX.XX.XXXX v S., trvale bytom I. V., Y. XXX/XX
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
obžalovaný od presne nezisteného obdobia do XX.XX.XXXX, v byte č. X na ul. Y. č. XXX/XX, vo I. V., okres Y., pod rôznymi zámienkami, často pod vplyvom alkoholu, vyvolával hádky, počas ktorých svojej vtedy manželke - poškodenej M. U. vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, fyzicky ju napádal tak, že do nej strkal rukami, udieral ju päsťami alebo otvorenou dlaňou po chrbte alebo rukách, ako i inde do tela, pričom od začiatku roka XXXX sa intenzita týchto útokov na poškodenú stupňovala, počas týchto fyzických útokov ju udieral po rôznych častiach tela, dával jej facky na tvár, v noci ju budil zo spánku, vyháňal ju z bytu, pričom dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. opätovne vyvolal hádku, počas ktorej vyháňal poškodenú z bytu, na čo poškodená dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. odišla z bytu a keď sa okolo XX:XX hod. dňa XX.XX.XXXX vrátila naspäť do bytu, tak ju obžalovaný jednou rukou chytil pod krk, zvalil ju v kuchyni na rohovú lavicu, kde ju druhou rukou bil päsťami po rôznych častiach tela, kopol ju do ľavej nohy, čím jej spôsobil podliatinu na ľavej nohe v hornej časti, počas toho jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju „zabije a zajebe“, čím poškodenej spôsoboval fyzické zranenia, vyvolával u nej strach, stres, bolesti hlavy, nechutenstvo, obavy z naplnenia vyhrážok a tak ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie, v dôsledku takéhoto správania obžalovaného sa u poškodenej prejavili niektoré parciálne znaky posttraumatickej stresovej poruchy: hypohedónia - znížená schopnosť tešiť sa, obmedzený rozsah afektov, čiastočné znovuprežívanie traumatických zážitkov v nočných morách, prejavy bigilancie, podráždenosti, u poškodenej takéto správanie obžalovaného viedlo k rozvoju neurotickej symptomatiky, ktorá sa u nej prejavila v podobe známok významne zvýšenej anxiety, anxiozity, a depresie stredne ťažkého stupňa, pričom sú u nej prítomné niektoré parciálne znaky posttraumatickej stresovej poruchy a pociťovala teda takéto správanie sa obžalovaného ako psychické a fyzické utrpenie,
t e d a :
blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické
a psychické zdravie a obmedzoval jej bezpečnosť, bezdôvodným odpieraním oddychu a spánku, uvedeného sa dopustil závažnejším spôsobom konania - páchaním trestného činu po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n), písmeno j) Trestného zákona a nezistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b), písmeno f) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať akékoľvek alkoholické nápoje a iné návykové látky a v zákaze akéhokoľvek kontaktu s poškodenou M. U., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom I. V., Y. XXX/ XX, prechodne bytom bez prihlásenia X. XXX okres Y. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno a), písmeno g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej M. U., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom I. V., Y. XXX/XX, prechodne bytom bez prihlásenia X. XXX okres Y. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokurátorky Topoľčany prejednal Okresný súd Topoľčany trestnú vec obžalovaného S. U. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, prečítaním znaleckých posudkov, listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní i v súdnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný S. U. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd po splnení všetkých zákonom upravených podmienok prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná. Dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení, náhrade škody.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol 2 mesiace vo väzbe, každý tam musí fungovať samostatne, čo sa týka stravy, hygieny je to všetko obmedzené aj časom, väzni mu nesmú pomáhať. Niekedy bol objektom slovného napádania, lebo nechtiac vylial polievku inému na posteľ. Spoluväzni nie sú zvyknutí na spolužitie s nevidiacim človekom na cele, preto sa stávalo, že mal pod nohami stoličku, vedro a podobne. Tiež tam nesmie chodiť so svojou slepeckou paličkou, pretože by mohla byť použitá na nejaké bitky. Keď dostávali pridelené veci, než sa k nim dostal, ušli sa mu väčšinou len roztrhané alebo malé. Tí, ktorí prídu poslední majú pomáhať, robia rajóny, no on so svojím hendikepom toto nemôže vykonávať. Ostatní sa môžu venovať športu, on by musel iba sedieť na cele. Problémy mal aj pri potrebe na toalete, orientácia tam bola pre neho ťažká a aj po návrate z výkonu väzby je neistý, má psychické
triašky. Má nájomný byt a po výkone trestu by znova musel hľadať a zabezpečovať bývanie ako aj prácu. V súčasnej dobe, keďže je masér, pracuje príležitostne.
Svedkyňa - poškodená M. U. uviedla, že s obžalovaným nie sú v kontakte vôbec, potom ako bol prepustený z výkonu väzby, nebývajú v spoločnej domácnosti. Obžalovaný deťom pomáha, dcéry vo veku XX a XX rokov ho navštevujú, pomáha im aj finančne, nespráva sa agresívne, rozvedení sú od XX.XX.XXXX.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Boženy Segedovej vyplýva záver, že obžalovaný nie je chorobne závislý na alkohole. Zistil sa u neho abúzus alkoholických nápojov bez jednoznačných príznakov závislosti. Znalkyňa neodporučila uložiť mu ochrannú liečbu, mal by sa zdržať požívania alkoholických nápojov. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Roberta Máthého, PhD. vyplýva záver, že obžalovaný svoje agresívne prejavy navodené najmä frustráciou jeho potrieb a najmä domnelými krivdami voči nemu ťažšie ovláda, v dôsledku čoho sa môže dopustiť určitých prejavov navonok orientovanej verbálnej aj fyzickej agresie. Jeho osobnosť je abnormne štrukturovaná s akcentom na emočnú nestabilitu a paranoidné tendencie, ktoré priamo súvisia s jeho zrakovým postihnutím so začiatkom v rannom veku. Obžalovaný reaguje na stresové, konfliktné situácie často neadekvátne, kompenzujúc svoje pocity menejcennosti viažuce sa na jeho zrakové postihnutie.
K osobe obžalovaného bolo zistené, že je rozvedený, živnostník, poberateľ invalidného dôchodku. Je zrakovo postihnutý, pričom sa u neho jedná o obojstrannú slepotu. V ústrednej evidencii priestupkov nemá záznam, rovnako ani v odpise registra trestov.
Zo správy obce I. V. vyplýva, že obžalovaný nebol v komisii verejného poriadku obce prejednávaný. Zo záverov správy z probácie vyplýva, že obžalovaný plnil všetky súdom uložené obmedzenia a povinnosti.
Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody J. vyplýva, že obžalovaný vykonával väzbu v oddiele so štandardným režimom. Jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, dodržiaval príslušné ustanovenia zákona o výkone väzby a Ústavného poriadku.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na podklade vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutok pod bodom 1) sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku. Daný skutok vykazuje znaky zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona , pretože obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzoval jej bezpečnosť, bezdôvodným odpieraním oddychu a spánku, uvedeného sa dopustil závažnejším spôsobom konania - páchaním trestného činu po dlhší čas.
Ku konaniu opísanému vo výroku o vine sa obžalovaný priznal, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný. Zo spáchania trestnej činnosti obžalovaného priamo usvedčovali svedkyňa
- poškodená M. U., svedkyňa S. U.. Vina obžalovaného bola preukázaná tiež listinnými dôkazmi - najmä znaleckými posudkami zabezpečenými v prípravnom konaní, fotodokumentáciou, zápisnicou o prehliadke tela poškodenej.
Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností taxatívne vymenovaných v § 36 Trestného zákona súd zistil u obžalovaného, že sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval podľa (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti podľa (§ 36 písmeno n), pretože sa priznal už v prípravnom konaní a pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Tiež mu svedčala poľahčujúca okolnosť podľa (§ 36 písmeno j), že viedol pred spáchaním skutku riadny život. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd aplikoval pri určení výmery trestu postup podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby za spáchaný zločin 7 rokov až 15 rokov znížil o jednu tretinu, teda na 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.
Súd dospel k záveru, že vzhľadom na pomery obžalovaného, skutočnosť že doposiaľ viedol riadny život, ako aj výrazne prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností a najmä na skutočnosť, že obžalovaný je občan s obojstrannou slepotou, ktorého výkon dvojmesačnej väzby bol veľmi problémový, je plne odkázaný na pomoc inej osoby prípadne asistenta, ktorého mať vo výkone trestu nemôže, použitie tejto trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, ktorý nie je spojený s jeho priamym výkonom. Zároveň súd zistil, že manželstvo poškodenej a obžalovaného bolo rozvedené, nežijú v spoločnej domácnosti, v podstate nie sú v kontakte.
Súd preto aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil trest vo výmere 3 roky, ktorý podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom. Zároveň uložil obžalovanému primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať akékoľvek alkoholické nápoje a iné návykové látky a v zákaze akéhokoľvek kontaktu s poškodenou M. U. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a primerané povinnosti spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, za primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie, individuálnej i generálnej a zároveň vyjadrujúci morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu vyjadrená vo forme represie. Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trest vo forme určitej odplaty, vo forme ujmy, ktorá však nie je účelom trestu, ale iba jeho prostriedkom, ako ho dosiahnuť. Okrem ujmy, ide aj o ochranu spoločnosti a zabránenie páchateľovi v páchaní trestnej činnosti, teda o prevenciu - individuálnu
- pôsobenie na odsúdeného trestom tak, aby do budúcna viedol riadny život, ale aj generálnu - pôsobenie smerom k ostatným členom spoločnosti. Zároveň je účelom trestu aj morálne odsúdenie páchateľa.
Z týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.