Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-47-2018.pdf
PDF · 171.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou, v spore žalobkyne: Y. D., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/X, XXX XX K. G., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o zaplatenie 40,32 eura s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXX-XXXXX X. K. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bezpoplatkový a ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo spotrebiteľskej zmluvy č. 238171-52082 uzatvorenej dňa 25.10.2016 vo výške 40,32 eura z a m i e t a.
II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v návrhu doručenom súdu dňa 17.04.2018 žiadala súd aby určil, že úver zo zmluvy č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.10.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bezpoplatkový a zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 25.10.2016 vo výške 40,32 eura. Poukázala na to, že so žalovaným bol uzavretý úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ich obsah pri podpise nebolo možné ovplyvniť. Žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy použil nekalé praktiky. Ide o úverovú zmluvu „Zmluva o úvere" č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.10.2016, ktorej predmetom boli poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 4000,00 Eur. Predmetnú zmluvu o úvere považuje za uzavretú v rozpore s § 37 a § 39 a § 53 Občianskeho zákonníka, v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože jednotlivé články obsahujú vady. Zmluvné podmienky neboli individuálne vyjednané. Mala za to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Poukázala na niektoré zistené vady v zmluve o úvere č. 238171-52082: Splátka úveru v sume 252,52 Eur nie je rozdelená na istinu a úrok. V zmluve chýba konečný dátum splatnosti zmluvy, splatnosť úveru je 48 mesiacov. RPMN absentuje avšak jej hodnota sa pohybuje vo výške 97,59% vypočítaná na základe kalkulačky na výpočet RPMN na www.fininfo.sk portál MF SR, kde zadala: dátum pôžičky 25.10.2016,výšku pôžičky 4000,00 eur, počet splátok 48, výšku splátky 252,52 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru je určená mesačnou splátkou uhrádzanou spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára a to vo výške 169,19 Eur čo je v rozpore so zákonom. Priemerná RPMN absentuje, absentuje celková výška úveru, absentuje úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Uviedla, že si požičala sumu 4000,00 EUR, zaplatila: 4040,32 EUR, t. j. bezdôvodné obohatenie je vo výške: 40,32 EUR. Zmluvu považuje za problematickú aj z
eurokonformného hľadiska. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a aj preto podala návrh, aby platnosť právnych úkonov posúdil súd. V zmluvách sú neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať náležitosti, ktoré v predmetných zmluvách absentujú. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a i), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo veci podanej žaloby súdy z úradnej povinnosti poskytujú spotrebiteľovi súdnu ochranu podľa spotrebiteľského práva, ktorá mu v plnej miere a nespochybniteľné prináleží podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a Uniového práva, najmä Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednoznačne mala zato, že je v postavení v danej situácii ako spotrebiteľ. Nezobrala si úver v rámci a pre účely podnikateľskej činnosti, nemá a nikdy nemala tieto finančné prostriedky evidované vo svojom účtovníctve, boli jej pripísané na osobný účet a použila ich výlučne pre svoje osobné potreby. Nebola informovaná o tom, že pôjde o podnikateľský úver a že podmienky v prípade podnikateľského úveru môžu byť pre ňu horšie a nevýhodnejšie, ako v prípade, že by išlo o spotrebiteľský úver; bolo jej tvrdené, že má dodať živnostenský list aby vedeli overiť či reálne má príjem zo živnosti. Viackrát upozornila sprostredkovateľa žalovaného, že má záujem o úver pre seba na bežné potreby, ktoré vie aj vydokladovať súdu. Využila som finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Žalobkyni ako podnikateľovi v obore opatrovateľstvo - starostlivosť o ľudí by daný úver bol bezpredmetný, pretože sa stará o ľudí v ich domovoch, kde je priamo ubytovaná nakoľko potrebujú celodennú starostlivosť. 0 týchto náležitostiach vedel aj sprostredkovateľ úveru, ktorý však zmluvu vyhotovil aj napriek tomu inak a ešte aj v neprospech žalobkyne. Do pozornosti súdu dala aj fakt, že MS SR na základe mnohých sťažností priamo na žalovaného upozorňuje spotrebiteľov, že niektoré nebankové spoločnosti a najmä Profi Credit Slovakia s.r.o. využívali skutočnosť, že dlžník je SZČO na to, aby mu poskytli oficiálne podnikateľský úver, hoci dlžník chcel úver na svoju osobnú potrebu. Dala do pozornosti súdu, že v splátkovom kalendári a v rozhodcovskej zmluve je uvedené jej rodné číslo, mala zato, že tento údaj potvrdzuje tvrdenie o spotrebiteľskej zmluve ako aj spotrebiteľskom úvere, pretože ak by mala byť výlučne podnikateľom podľa tvrdení žalovaného tak tento údaj jednoznačne neidentifikuje podnikateľa, ale súkromnú osobu. Neskôr zistila, že nie je jediná, pri kom žalovaný obdobne postupoval, a to: pri zisťovaní príjmov dlžníka, ak dlžník o.i. aj podniká ako fyzická osoba alebo právnická osoba, uvádza do zmluvy ako identifikáciu strany podnikateľský subjekt namiesto fyzickej osoby, a to aj napriek tomu, že tieto osoby v skutočnosti nikdy nemali záujem o získanie úveru pre podnikanie, ale o získanie finančných prostriedkov na použitie v rámci bežných životných potrieb. Účelom takéhoto konania zo strany žalovaného je obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch a nezákonné navyšovanie výšky svojich pohľadávok voči dlžníkom. Poukázala súdu na nekalé praktiky žalovaného pri uzatváraní daného úveru. Či už sa to týka samotného znevýhodnenia postavenia a zavádzania a uvádzania, že zmluva je lepšia pre mňa pokiaľ je na IČO. V žalobe žalobkyňa poukázala na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako aj na ustanovenia § 37, § 39, § 53 a § 54 ods. 1 a 2 a nasl. Občianskeho zákonníka, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. K svojej žalobe priložila: zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.10.2016, splátkový kalendár, rozhodcovskú zmluvu, výpis z účtu, pokus o mimosúdnu dohodu pred začatím konania, odpoveď žalovaného na mimosúdnu dohodu, stanovisko veriteľa k úveru - prehľad prijatých platieb ku dňu 02.01.2018, pokladničné bloky - kópie, výkaz o úhradách.
2. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.05.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že podaná žaloba je zmätočná, pretože žalobcom navrhnuté výroky popri sebe neobstoja a vzájomne sa vylučujú. Tvrdenia žalobcu o povahe zmluvy o revolvingovom úvere odporujú obsahu zmluvy, ako aj predzmluvným vzťahom. Úverový vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy o revolvingovom úvere nie je spotrebiteľským, ale podnikateľským, uzatvoreným v režime obchodného práva. Medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy. Už zo znenia článku 1., ods. 1. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ (tu žalovaný) v prospech dlžníka (tu žalobca) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, a to konkrétne nákup vozidla na podnikateľské účely. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to,
aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Žalobca neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalobca sa svojimi tvrdeniami domáha porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo žalovaný považuje za neprípustné a v rozpore so zákonom. Rovnako aj zvyšná časť zmluvy je pomerne jednoznačnou pri určení toho, aký úkon bol medzi stranami vykonaný a uzavretý. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ a v článku 1., ods. 1.1 sa uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Pritom aj z ďalších ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad články 14 a 17). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nikdy sporná. Žalobca iné začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Takýto postup žalobcu je špekulatívny a účelový, pretože sa na základe uvedeného snaží konaním získať neoprávnenú výhodu. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver. V nej sa žalobca identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorá požiadala o poskytnutie BIZNIS úveru na podnikateľské (investičné) účely; identifikoval sa dátumom začatia výkonu podnikateľskej činnosti, odborom podnikania, mieste výkonu podnikateľskej činnosti a účelom čerpania úveru - nákup vozidla na podnikateľské účely. Dôkaz: Žiadosť o úver Zmluva o revolvingovom úvere. Zároveň v obsahu žiadosti sa nad podpisovou doložkou výslovne uvádza, že všetky údaje uvedené v žiadosti o úvere a jej prílohách sú plné a pravdivé (t.j. aj to, že žiada o úver ako podnikateľ a na podnikateľský účel). Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci I. N. proti J. F. S.). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Ako žalovaný uviedol už vyššie, žalobca obsah uzavretej zmluvy ani následne nespochybňoval. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalobca uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Ani v jednom prípade však nejde o postup, ktorý by požíval právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného považuje argumentáciu obsiahnutú v žalobe za nedôvodnú a bez opory v skutočnom stave veci. Pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy jednoznačne žalobca konal a vystupoval ako podnikateľ. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. Ak teraz žalobca tvrdí, že opakovane uviedol druhej zmluvnej strane svoj záujem na uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy, potom je namieste otázka, prečo tak neurobil už pri doručení zmluvných dokumentov bezprostredne po uzatvorení zmluvy. To, že žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky nezahrnula do svojho účtovníctva, je bez právneho významu. Je vecou každého daňového subjektu, čo zahrnie a čo nezahrnie do účtovníctva. Povaha zmluvného vzťahu sa určuje podľa skutočností daných pred a pri vzniku zmluvného vzťahu; nie podľa toho, čo nasleduje po vzniku zmluvného vzťahu alebo čo vyplýva z porušenia zákonných povinností. Poukázal na to, že pri žiadosti o poskytnutie úveru žalobca nielen že konal ako podnikateľ, ale podpisom potvrdil aj to, že „podpisom žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia.“ Z toho vyplýva, že buď žalobca konal nečestne a uvádzal nepravdivé tvrdenie pri podaní žiadosti a uzavretí zmluvy, ale tak robí v podanej žalobe. Dôvodzovanie spotrebiteľskej povahy zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami z uvedenia čísla je mylné, pretože pokiaľ subjekt nedisponuje iným identifikačným číslom (a to napríklad aj pre daňové účely), potom uvádza vždy rodné číslo. Rodné číslo nie je identifikátor spotrebiteľa, ale akejkoľvek fyzickej osoby a nemá výpovednú či rozlišovaciu funkciu pre posúdenie, či ide o spotrebiteľa alebo nie. Z tvrdení žalobcu nevyplýva jediný dôvod, pre ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu, ak nemal v úmysle konať tak, ako prezentoval v jednotlivých úkonoch. Rovnako z tvrdení žalobcu nevyplýva, prečo uzavretú zmluvu spochybňuje po 1,5 roku od jej uzavretia (a nie bezprostredne po jej uzavretí). Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojil tieto listiny: žiadosť o úver zo dňa 24.10.2016, zmluvu o úvere zo dňa 25.10.2016, splátkový kalendár.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.07.2018, pričom uviedla, že na svojej žalobe trvá v celom rozsahu. Žiada súd, aby z úradnej moci vykonal kontrolu zmluvy Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.10.2016 uzavretej s žalovaným. Má zato, že sa tam nachádzajú neprijateľné podmienky na základe, ktorých je úver bezúročný a bezpoplatkový. Predmetná zmluva sa riadi zákonom č. 129/2010 Z.z. (zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) § 11 ods. 1 písm. b) úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),s) z), a aa). Poprela všetky skutkové okolnosti uvádzané žalovaným čo do výšky to do dôvodu s poukazom na §151 CSP. Naviac výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalost' zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí." Jednoznačne mala zato, že je v postavení v danej situácii ako spotrebiteľ. Nezobrala si úver v rámci a pre účely podnikateľskej činnosti, nemala a nemá tieto finančné prostriedky evidované vo svojom účtovníctve a použila ich výhradne na svoje osobné potreby. Nebola informovaná o tom, že pôjde o podnikateľský úver a že podmienky v prípade podnikateľského úveru môžu byť pre ňu horšie a nevýhodnejšie, ako pre prípad, že by išlo o spotrebiteľský úver; bolo jej tvrdené sprostredkovateľom, že dodanie kópie živnostenského listu je len pro forma, aby som dokázala svoje príjmy. Vnímala to, ako dôkaz pre veriteľa, že bude mať z čoho úver splácať. Niektoré nebankové spoločnosti, najmä Profi Credit Slovakia s.r.o. využívali skutočnosť, že dlžník je SZČO na to, aby mu poskytli oficiálne podnikateľský úver, hoci dlžník chcel úver na svoju spotrebu. Dáva do pozornosti súdu, že aj na zmenke je uvedené aj jej rodné číslo, má zato, že tento údaj potvrdzuje moje tvrdenie o spotrebiteľskej zmluve ako aj spotrebiteľskom úvere, pretože ak by mala byť podnikateľom podľa tvrdení žalovaného tak tento údaj jednoznačne neidentifikuje podnikateľa, ale súkromnú osobu. Neskôr zistila, že nie je jediná pri kom žalovaný obdobne postupoval, a to: pri zisťovaní príjmov dlžníka, ak dlžník o.i. aj podniká ako fyzická osoba alebo právnická osoba, uvádza do zmluvy ako identifikáciu strany podnikateľský subjekt namiesto fyzickej osoby, a to aj napriek tomu, že tieto osoby v skutočnosti nikdy nemali záujem o získanie úveru pre podnikanie, ale o získanie finančných prostriedkov na použitie v rámci bežných životných potrieb. Účelom takéhoto konania zo strany žalobcu je obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch a nezákonné navyšovanie výšky svojich pohľadávok voči dlžníkom. Poukázala súdu na nekalé praktiky žalovaného pri uzatváraní daného úveru. Či už sa to týka samotného znevýhodnenia postavenia a zavádzania a uvádzania, že zmluva je lepšia pre mňa pokiaľ je na IČO. Zmluvu podpísala v tiesni, pretože potrebovala doriešiť svoje rodinné problémy, jedinou jej možnosťou toho času bolo využiť služby nebankového sektoru, nakoľko nepochodila u bánk, kde sú podmienky na získanie úveru zdĺhavejšie a majú prísnejšie kritériá. To ešte netušila, že uzatvorí zmluvu o úvere za výrazne nevýhodných podmienok, s neprijateľnými podmienkami a úžerou. Zabezpečenie v zmluve bolo dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V zmluve boli dojednané neprijateľné zmluvné podmienky a to zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy, blankozmenkou. Žalovaný použil nekalé obchodné praktiky: Neinformoval žalobkyňu ako spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou zmluvnou stranou. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a vady o ktorých sa dozvedela až neskôr. Nejasné formuláre v časti zmluvy odplata odôvodňuje súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru. Občiansky zákonník § 39 upravuje, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavu zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94). Žiada súd, aby zmluvu podrobil súdnej kontrole z úradnej povinnosti a z úradnej moci. Je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch ex offo ( z úradnej povinnosti) ako predbežnou otázkou zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Má zato, že ide o neplatný právny úkon na strane žalovaného, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, s poukazom na §37, §39, §43a Občianskeho zákonníka. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí zmlúv podľa Občianskeho zákonníka upravuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Cena poskytnutej finančnej služby a to úrok za poskytnutie
úveru nie je v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je aj úrok za poskytnutie úveru. Ustanovenia sporných zmlúv o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a považuje sa podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a preto sa považuje tento spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Poukázala na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj citovala viacero rozhodnutí súdu Slovenskej republiky ako aj rozsudkov Súdneho dvora ES.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2018. Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného ako aj právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, ktorá bola predvolaná. Predvolanie na pojednávanie má doručené dňom 03.10.2018 na základe fikcie doručenia. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie na adresu, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe a na ktorej počas celého konania preberala zásielky zo súdu a ktorá je zároveň aj adresou evidovanou ako adresou trvalého pobytu v registri obyvateľov podľa § 106 CSP. Preto s poukazom na § 111 ods. 3 CSP považoval zásielku za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t.j. dňom 03.10.2018. Lehotu na prípravu pojednávania mala zachovanú. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Ďalej sa neodstavil ani PZ žalobcu, predvolanie na pojednávanie mal vykázané dňom 11.09.2018, lehota na prípravu pojednávania zachovaná. PZ žalovaného v písomnom podaní zo dňa 19.09.2018, ako aj zo dňa 26.09.2018 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasil s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného podľa § 180 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vyplýva, že veriteľom je žalobca - spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752. Ako dlžník je identifikovaná osoba - Y. D., G. XXX/ X, K. G., XXX XX s rodným číslom. Ďalej je uvedené, že na základe žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru sa zmluvné strany dohodli takto: V článku 1. bod 1 zmluvy je uvedené ako predmet zmluvy: veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 4000,- eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom vrátane všetkých jeho príloh. Podpisom tejto zmluvy dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške a za podmienok podľa zmluvy na vyššie uvedený účet, ktorý určil pre poskytnutie úveru. V článku 1.2. je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na nasledovný účel vyplývajúci / súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti : A - investícia : nákup vozidla na podnikateľské účely. Článok 2: Splatnosť úveru: Dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver a úroky za úver na vyššie uvedený bankový účet veriteľa v 48 mesačných splátkach vo výške 252,52 eura splatných podľa splátkového kalendára. Splátkový kalendár je uvedený v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Článok 3: Zmluvná odmena: Za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 169,19 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. V článkoch 4 nasl. Zmluvy si zmluvné strany dohodli ďalšie podmienky zmluvy.
7. Z čl. 6.3. zmluvy o úvere Práva o povinnosti Dlžníka vyplýva, že veriteľ môže vyzvať dlžníka na preukázanie použitia peňažných prostriedkov na podnikateľské účely. Dlžník je povinný predložiť veriteľovi v lehote 5 dní od doručenia výzvy dokumentáciu preukazujúcu použitie peňažných prostriedkov na podnikateľské účely. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany dlžníka sa považuje sa porušenie vyhlásenia dlžníka podľa článku 9., ods. 9.1. písm. f) tejto zmluvy.
8. Podľa článku 9 zmluvy o úvere Čestné prehlásenie dlžníka: bod 9.1. písm. f) je uvedené, že dlžník prehlasuje, že o úver požiadal pre účel spojený s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti a v písm. g) je uvedené, že všetky údaje uvedené v tejto zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo.
9. Zmluva bola podpísaná obomi zmluvnými stranami dňa 25.10.2016.
10. Zo splátkového kalendára ku zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že dlžník - žalobkyňa Y. D., G. XXX/X, K. G. mala zaplatiť veriteľovi 48 splátok po 252,52 eura.
11. Dňa 25.10.2016 bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva medzi stranami veriteľ: spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752. Ako dlžník je identifikovaná osoba - Y. D., G. XXX/X, K. G., XXX XX s rodným číslom.
12. Dňa 21.02.2018 žalobkyňa adresovala žalovanému pokus o mimosúdnu dohodu pred začatím konania, v ktorej uviedla, že má za to, že je spotrebiteľka a má preplatok na úvere vo výške 40,32 eura.
13. V odpovedi zo dňa 22.03.2018 žalovaný uviedol, že zmluva bola uzavretá a má charakter obchodnoprávny, nakoľko obe zmluvné strany ju uzavreli ako podnikateľské subjekty, čo výslovne vyplýva z bodu 1.2. Predmet zmluvy - na účely výkonu podnikateľskej činnosti.
14. Zo stanoviska veriteľa k úveru č. XXXXXX prehľad prijatých platieb ku dňu 02.01.2018 vyplýva, že dňa 26.10.2016 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 14x 252,52 eura.
15. Zo žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy o úvere zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že sa jedná o žiadosť o úver č. XXXXXX N., kde v článku I. žiadateľom je Fyzická osoba - podnikateľ - identifikovaná ako D. Y., rodné číslo XXXXXXXXXX, nar. XX.XX.XXXX, s miestom narodenia Levice, pohlavie žena, rodinný stav vydatá, trvalá adresa G. XXX/X, K. G., XXX XX B.. V článku III. Kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o úver sa žiadateľka žalobkyňa identifikovala aj mobilom, emailom, IBANOM, obchodným menom Y. D., DIČ, odbor podnikania 6, právna forma 102, počet zamestnancov 0, počet spoločníkov 0, dátum začiatku podnikania 01.10.2014, zapísaný v Rakúsko, s adresou sídla/miesta podnikania G. XXX/X, K. G., B.. Ako účel čerpania úveru uviedla investičný a ako bližšia špecifikácia účelu čerpania úveru je uviedla - nákup vozidla na podnikateľské účely a na doloženie právnej subjektivity začiarkla - živnostenský list. V závere žiadosti je uvedené prehlásenie, že podpisom žiadosti žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Uvedené žiadateľka verifikovala svojím podpisom.
16. Systém ochrany spotrebiteľov bol zavedený v podmienkach Európskej únie komplexom právnych aktov; ide predovšetkým o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, Smernicu Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 2006/2004, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník od 1.4.2004, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13 a túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 a 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
27. Spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1aa)
b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d)
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitných predpisov,3)
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)
28. Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Súd považuje žalobu žalobkyne za nedôvodnú a to z nasledovných dôvodov. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.10.2016 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bezpoplatkový a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40,32 eura, majúc za to, že zmluva o úvere bola uzavretá ako spotrebiteľská a táto je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosťou nespornou bolo to, že dňa 25.10.2016 bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX, sporným bol charakter tejto zmluvy o úvere, t.j. či je spotrebiteľskou alebo nie. Vykonaným dokazovaním ale súd dospel k záveru, že žalobkyňa uzavrela zmluvu ako živnostník v súvislosti s výkonom svojej
podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z nasledovných skutočností: Žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere so žalovaným ako živnostník v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, t. j. fyzická osoba
- podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, z dôvodu ktorého zmluvný vzťah so žalovaným nemá charakter spotrebiteľského vzťahu a žalobkyňa sa preto nemôže domáhať bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného právneho úkonu a následne vydania bezdôvodného obohatenia. V zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu v článku 1. bod 1 zmluvy je uvedené ako predmet zmluvy: veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 4000,- eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom vrátane všetkých jeho príloh a v článku 1.2. je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na nasledovný účel vyplývajúci / súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti : A - investícia : nákup vozidla na podnikateľské účely a aj žiadosť o úver, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o úvere, obsahuje v predtlačenom formulári údaje o obchodnom mene žalobkyne, odbore podnikania, právnej forme, dátume začatia podnikania, zápisu v Rakúsku, mieste podnikania. Zo záhlavia žiadosti o úver je jasné, že išlo o poskytnutie živnostenskej pôžičky/ biznis úvery/, v ktorej žalobkyňa tiež uviedla a vyplnila viacero údajov týkajúcich sa jej podnikania a to údaj v kolónke "obchodné meno" a iné údaje týkajúce sa jej podnikania. Zo žiadosti o úver č. XXXXXX N., jednoznačne vyplýva, z článku I., že žiadateľom je Fyzická osoba - podnikateľ - identifikovaná ako D. Y., O. Č.D. XXXXXXXXXX, L.. XX.XX.XXXX, s miestom narodenia B., pohlavie žena, rodinný stav vydatá, trvalá adresa G. XXX/X, K. G., XXX XX B.. V článku III. žiadosti: Kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o úver sa žiadateľka žalobkyňa identifikovala aj mobilom, emailom, IBANOM, ako aj obchodným menom Y. D., DIČ-om, odborom podnikania - 6, právnou formou - 102, počtom zamestnancov 0, počtom spoločníkov 0, dátumom začiatku podnikania XX.XX.XXXX, zapísaním v Rakúsku, a adresou sídla/miesta podnikania - G.Á. XXX/X, K. G., B.. Ako účel čerpania úveru žalobkyňa v žiadosti uviedla investičný a ako bližšiu špecifikáciu účelu čerpania úveru uviedla žalobkyňa
- nákup vozidla na podnikateľské účely a na doloženie právnej subjektivity začiarkla - živnostenský list. V závere žiadosti je uvedené prehlásenie, že podpisom žiadosti žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Uvedené žiadateľka verifikovala svojím podpisom. Podľa európskeho práva na posúdenie charakteru zmluvy je dôležitý skutočný účel úveru. Žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila, že úver hodlá čerpať na podnikateľské účely a aj v žiadosti uviedla, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomá právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. V tomto prebiehajúcom konaní žalobkyňa už tvrdí, že je spotrebiteľkou, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienka a že úver nepotrebovala čerpať na podnikateľské účely, ale bola v tiesni, nakoľko banky jej úver neposkytli, preto oslovila nebankový subjekt. Dané tvrdenia žalobkyne súd posúdil ako tendenčné. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že nevedela, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ, a že nebola o tom informovaná. Množstvo údajov, ktoré žalobkyňa ako žiadateľka o úver vyplnila jednak v žiadosti o úver ako aj ustanovenia v samotnej zmluve o úvere nasvedčovali tomu, že sa jedná o úver na podnikateľské účely, t.j. aj priemerne zdatný človek z obsahu žiadosti ako aj z článkov zmluvy vie posúdiť, že sa jedná o úver na podnikateľský účel. K tvrdeniu žalobkyne, že zmluvu uzavrela pod tlakom finančných problémov vtiesni, súd uvádza, že v prípade, ak by žalobkyňa uzavrela zmluvu v tiesni, tieseň nerobí právny úkon neplatným, ale žalobkyňa mala možnosť v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť, možnosť ktorú nevyužila a od zmluvy doposiaľ neodstúpila. Vôľa je základným prvkov právnych úkonov, preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Občianskym právom požadovanou náležitosťou vôle, okrem toho, že musí byť skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná. Vôľa v obsahu návrhu ponuky zmluvy (včítane ponuky zmluvných dojednaní) je svojím právom určitá a zrozumiteľná, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak môže typický účastník túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. V tejto súvislosti súd poukazuje, že žalobkyňa bola v tom čase živnostníčkou, nakoľko vznik oprávnenia na podnikanie podľa výpisu zo živnostenského registra sa datuje dňom 01.05.2016, t.j. v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola živnostníčkou, t.j. keďže sa jedná o osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie musí mať aj vyššiu mieru bdelosti a informovanosti ako bežný spotrebiteľ - nepodnikateľ. Tvrdenie žalobkyne, že v čase uzatvárania zmluvy bola v tiesni, nakoľko si potrebovala doriešiť svoje rodinné problémy a jedinou možnosťou toho času bolo využiť služby nebankového sektoru, nakoľko nepochodila u bánk, súd nepovažoval za relevantné, pretože podľa § 37 Občianskeho zákonníka nejde o taký stav vôle žalobkyne, ktorý by robil tento právny úkon neplatným, nakoľko nedostatok vôle prichádza do úvahy iba v prípade násilia (fyzického donútenia, nátlaku, nepriamom nátlaku na psychiku, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho (napríklad, ak bitím niekto núti iného, aby podpísal predložený dokument), pričom v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa právny úkon urobila pod tlakom násilia alebo pod tlakom
bezprávnej vyhrážky. Súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. mája 2011, sp. zn. 6 Co/84/2011, v ktorom judikoval: "Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/29 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi“ s tým, že v konaní žalobkyňa nepreukázala, že zmluvu o úvere uzatvárala ako spotrebiteľka, jej tvrdenia zostali len v rovine konštatovania, ktoré nepotvrdili ani predložené bloky na zaplatenie.
32. K argumentácii žalobkyne, že zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ, ale nie ako fyzická osoba - podnikateľ súd uvádza, že spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti s tým, že zákonom č. 379/2008 Z. z. bolo do definície za slová „spotrebiteľ je“ vložené slovo fyzická osoba, čím sa pojem spotrebiteľa v Občianskom zákonníku zúžil iba na fyzické osoby a podľa dôvodovej správy k citovanému zákonu sa za fyzickú osobu považuje aj podnikateľ -fyzická osoba, pokiaľ má vzťah s dodávateľom zo spotrebiteľskej zmluvy a predmet plnenia neslúži na podnikanie. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa ako dlžník dňa 25. 10. 2016 uzavrela so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o úvere, z bodu 1., 1. 1. (predmet zmluvy) vyplýva, že veriteľ poskytuje dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti - na nákup vozidla na podnikateľské účely. Aj zo žiadosti, ktorá predchádzala zmluvu o úvere je zrejmé, že žalobkyňa vyplnila viacero koloniek týkajúcich sa práve jej podnikania. Aj z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obchodné meno žalobkyne je Y. D. s predmetmi podnikania - kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, administratívne služby, poskytovanie služieb osobného charakteru a pre osobnú hygienu a to od 01.05.2016.
33. Súd preto konštatuje, že úverový vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským, ale podnikateľským, uzatvoreným v režime obchodného práva. Už zo znenia článku 1., ods. 1. a ods. 2 zmluvy o úvere vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ ( žalovaný) v prospech dlžníka (žalobca) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, a to konkrétne na nákup vozidla na podnikateľské účely. Pritom aj z ďalších ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad články 6 Práva a povinnosti dlžníka a články 9 čestné prehlásenie dlžníka). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi zmluvy o úvere nikdy sporná. Žalobkyňa iné skutočnosti začala tvrdiť až dodatočne v tomto prebiehajúcom konaní. Takýto postup žalobkyne súd považuje za špekulatívny a účelový, pretože sa na základe uvedeného snaží získať a postavenie a ochranu spotrebiteľa až dodatočne a to skoro rok a pol po uzatvorení zmluvy o úvere. Konanie žalobkyne ako fyzickej osoby - podnikateľka preukazuje aj to, že uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver. V nej sa žalobkyňa identifikovala ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorá požiadala o poskytnutie BIZNIS úveru na podnikateľské (investičné) účely; identifikoval sa dátumom začatia výkonu podnikateľskej činnosti, odborom podnikania, mieste výkonu podnikateľskej činnosti a účelom čerpania úveru - nákup vozidla na podnikateľské účely. Zároveň v obsahu žiadosti sa nad podpisovou doložkou výslovne uvádza, že všetky údaje uvedené v žiadosti o úvere a jej prílohách sú plné a pravdivé (t.j. aj to, že žiada o úver ako podnikateľ a na podnikateľský účel). Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci I. N. G. J. F. S.). Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Žalobkyňa obsah uzavretej zmluvy o úvere ani následne nespochybňovala až v podanej žalobe doručenej súdu dňa 17.04.2018. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Z listín založených v súdnom spise vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy
jednoznačne žalobkyňa konala a vystupovala ako podnikateľ. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. To, že žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky nezahrnula do svojho účtovníctva, je bez právneho významu. Je vecou každého daňového subjektu, čo zahrnie a čo nezahrnie do účtovníctva a za to nesie subjekt aj právnu zodpovednosť, ktoré nie je predmetom tohto konania. Povaha zmluvného vzťahu sa určuje podľa skutočností daných pred a pri vzniku zmluvného vzťahu. Súd poukazuje na to, že pri žiadosti o poskytnutie úveru žalobkyňa svojím podpisom potvrdila aj to, že „podpisom žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia.“ Dôvodzovanie spotrebiteľskej povahy zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami z uvedenia rodného čísla je mylné, pretože pokiaľ subjekt nedisponuje iným identifikačným číslom (a to napríklad aj pre daňové účely), potom uvádza vždy rodné číslo. Rodné číslo nie je identifikátor spotrebiteľa, ale akejkoľvek fyzickej osoby a nemá výpovednú či rozlišovaciu funkciu pre posúdenie, či ide o spotrebiteľa alebo nie. Navyše sama žalobkyňa v žiadosti o poskytnutie úveru neuviedla identifikačné číslo , ale uviedla všetky ostatné údaje charakterizujúce ju ako fyzickú osobu - podnikateľku, nakoľko vypísala žiadosť o poskytnutie biznis úveru a vyplnila kolónky týkajúce sa fyzickej osoby - podnikateľa, t.j. uviedla svoje meno, priezvisko, rodné číslo, trvalú adresu a v časti ekonomických údajov týkajúcich sa žiadateľa uviedla svoje obchodné meno, DIČ, odbor podnikania, právnu formu, počet zamestnancov, počet spoločníkov, dátum začiatku podnikania ako aj adresu miesta podnikania ako aj hrubé ročné príjmy (obrat z posledného podaného DP). Identifikácia aj bez uvedenia identifikačného čísla je dostatočná na to, aby bolo zrejmé, že sa jedná o osobu fyzickú osobu - podnikateľa. Taktiež súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žiadateľka - žalobkyňa v samotnej žiadosti , ktorá predchádzala podpísaniu zmluvy o úvere uviedla dostatočné množstvo údajov, ktoré boli vypísané, na to, aby si mohla uvedomiť, že sa jedná o úver na podnikateľské účely a že vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ. Aj pri uvedení účelu úveru - nákup vozidla na podnikateľské účely je zrejmé, že úver je poskytnutý na podnikateľské účely. Toto množstvo údajov dáva v sumári možnosť, aby aj priemerne zdatný človek si uvedomil, že sa jedná o úver poskytnutý na podnikateľské účely. Taktiež v samotnej zmluve o úvere je zrejmé aj pre priemerne uvedomelú osobu, že sa jedná o úver poskytnutý na podnikateľské účely (čl. 1.1, čl. 1.2, čl. 6 , čl. 9, čl. 19).
34. Súd považuje za nutné uviesť, že tieseň konajúcej osoby (§ 49 Občianskeho zákonníka) jej poskytuje právo od zmluvy odstúpiť, avšak žalobkyňa od ich uzavretia (25. 10. 2016) od zmluvy neodstúpila, t. j. nebol dôvod v konaní preukazovať, resp. skúmať a právne posudzovať tieseň, do ktorej sa žalobkyňa údajne dostal a v dôsledku ktorej uzavrela zmluvu, ktorej bezúročnosti sa v konaní aj z tohto dôvodu domáhala. Navyše je potrebné uviesť, že dôvod tiesne spočívajúci v tom, že žalobkyňa nepochodila u bánk, nie je dostačujúci na to, aby bolo naplnené ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka.
35. Nie je možné sa preto domáhať ochrany spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobkyňa nebolo preukázané, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľka. Súd zároveň nezistil žiadny iný dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a preto nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu a veriteľ má nárok na všetky plnenia, na ktoré sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala podpísaním zmluvy o úvere. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy nemá charakter spotrebiteľského vzťahu, preto sa žalobkyňa nemôže domáhať neplatnosti napádaného pravého úkonu podľa ustanovení § 52 - 54 Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobkyňa si nesplnila všetky povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere, preto na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie ani z tohto dôvodu ani z dôvodu že by bolo možné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Poukaz žalobkyne na to, že finančné prostriedky použila na rekonštrukciu nehnuteľnosti (čo preukázala fotokópiami blokov na zaplatenie) nie je právne relevantné, nakoľko len samotné obídenie účelu poskytnutia úveru - na podnikateľský účel na kúpu auta, na ktorý sa zaviazala v zmluve o úvere, nie je dôkaz preukazujúci charakter tohto vzťahu ako spotrebiteľský. Ak by sa súd s tým stotožnil došlo by k tomu, že každá osoba, ktorá uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ, tak neskôr by mohla využiť situáciu a dodatočne namietať použitie prostriedkov na iný účel, čo je neprípustné a v rozpore s ustanoveniami zmluvy a mohla by si neprávom žiadať ochranu spotrebiteľa, čo nie je možné a je to obchádzaním zákona. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nebola informovaná o tom, že sa jedná o úver na podnikateľské účely, súd uvádza, že žalobkyňa dané tvrdenie nijako nepreukázala, naopak súd poukazuje na to, že v zmluve o úvere ako aj v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá zmluve predchádzala sa
nachádza množstvo údajov, ktoré už súdu uviedol vyššie a ktoré úver charakterizovali ako podnikateľský, preto aj priemerný človek vie posúdiť jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré podpisuje a ktoré žalobkyňa podpísala dobrovoľne. Iba poukaz na to, že konala v tiesni z toho dôvodu, že u bánk nepochodila, nie je dôvodom na to, aby súd posúdil tento vzťah ako spotrebiteľský. Tieseň spočívajúca v tom, že u bánk žalobkyňa nepochodila nie je tieseň, ktorá by bola dôvodná na poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Navyše použitie účelu úveru na rekonštrukciu nehnuteľnosti z dôvodu že u bánk nepochodila, nie je tiesňou, ktorá by požívala ochranu v zmysle Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah je preto rozhodujúce, či žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy o splátkovom úvere vystupovala ako podnikateľ alebo nie. Súd konštatuje vzhľadom na vyššie uvedené, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ. Tvrdenia žalobkyne zostali iba v rovine konštatovania, pričom poukaz iba na použitie finančných prostriedkov na iný účel (rekonštrukcia nehnuteľnosti, čo preukázala fotokópiami blokov na úhradu) nie je dostatočný na to, aby súd posúdil vzťah ako spotrebiteľský. Zároveň súd poukazuje aj na časové hľadisko, keď žalobkyňa namieta tieseň a spotrebiteľský charakter zmluvy až rok a pol po uzatvorení zmluvy o úvere.
36. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere zo dňa 25.10.2016 č. 238171-52082 nie je spotrebiteľskou zmluvou, súd na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.) a neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok predmetnej zmluvy. Keďže žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd nezistil ani iný dôvod neplatnosti zmluvy podľa § 39 a § 37 Občianskeho zákonníka.
37. Zároveň súd dáva žalobkyni do pozornosti aj tú skutočnosť, že v prípade, ak nepoužila úver na účel dohodnutý v zmluve je to práve porušením zmluvných podmienok zo strany žalobkyne. Z čl. 6.3. zmluvy o úvere Práva o povinnosti Dlžníka vyplýva, že veriteľ môže vyzvať dlžníka na preukázanie použitia peňažných prostriedkov na podnikateľské účely. Dlžník je povinný predložiť veriteľovi v lehote 5 dní od doručenia výzvy dokumentáciu preukazujúcu použitie peňažných prostriedkov na podnikateľské účely. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany dlžníka sa považuje sa porušenie vyhlásenia dlžníka podľa článku 9., ods. 9.1. písm. f) tejto zmluvy.
38. Nakoľko mal žalovaný vo veci úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdnym úradníkom.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Leviciach, dňa 12.10.2018