Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/228/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: Miloš Spanír Mgr. - ŠPIGI PRODUCTION, so sídlom Jelenia 3133/3, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 268 964 zast. JUDr. A. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, Z. proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 46 628,73 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.8.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 46 628,73 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.9.2009 až do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný nárok odôvodnil najmä tým, že dňa 10.5.2009 v čase od 11:36 hod. do 7:18 hod. dňa 11.5.2009 sa stala krádež vlámaním cez zadné riadne uzamknuté dvere do priestorov predajne Výdajňa zdravotníckych potrieb Mgr. A. K.. Danú udalosť žalobca ohlásil Polícii Slovenskej republiky. Trestné stíhanie bolo začaté dňa 11.5.2009 za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a). Po skontrolovaní predajne žalobcu bola podľa tvrdení žalobcu zistená škoda vo výške 46.658,73 eur bez DPH. Žalobca mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 511014898 so žalovaným. Škodová udalosť bola evidovaná pod číslom 0970102235. Znalecký posudok vypracovaný pplk. U.. A. S. zo dňa 16.6.2009 podľa žalobcu nedokázal potvrdiť, resp. vyvrátiť tvrdenie páchateľa, že dvere boli uzamknuté a páchateľ ich vypáčil z vonkajšej strany. Dňa 11.11.2009 bol vypočujú na Okresnom riaditeľstve PZ v Senici F. Z., kde potvrdil, že on s W. B. sa vlámali do predajne. F. Z. potvrdil, že prekonal prekážky v podobe visiacej zámky, ktorú ucvakol a taktiež páčidlom vypáčil dvere. Týmto podľa žalobcu potvrdil, že dvere boli riadne uzamknuté a dvere neboli otvorené zvnútra, ako to tvrdí znalecký posudok č. p.: PPZ-4174 KEU-BA-EXP-2009. W. B. s F. Z. sa rozhodli priznať k vlámaniu do predajne, čím chceli poškodiť žalobcovi, aby žalobcovi nebola refundovaná škoda žalovaným. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na plnenie podľa poistenej zmluvy, alebo aspoň na vyplatenie zálohy podľa poistnej zmluvy, ale žalobca ak odpoveď dostal, táto mala zamietané stanovisko i keď pri telefonickom alebo ústnom rozhovore s žalovaným dostal prísľub na zálohu vo výške 30%, keďže žalobcovi tak vysoká suma robila a robí dodnes prevádzkové problémy. Dňa 16.10.2009 žalovaný listom oznámil, že nebolo preukázané, že ku škode došlo krádežou vlámaním a že nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalobca a žalovaný sa zaviazal za ním nastavených podmienok vyplatiť poistné žalobcovi v prípade definovaných škôd. V článku 7 ods. 2 VOP k poistnej zmluve je definované konanie, ktoré nastalo u žalobcu a to krádež vlámaním. Je nepochybné z dokazovania, že páchateľ vnikol do priestoru žalobcu

násilným spôsobom a to prestrihnutím visiaceho zámku na mrežiach (potvrdil túto skutočnosť i A.. G., ktorý zamykal) a vypáčením dverí do samotnej prevádzky navrhovateľa, t.j. preukázané sú prekonané min. 2 prekážky. Nastali pochybnosti o to, z ktorej strany boli dvere vypáčené. Nie je bežné, aby sa dvere vypáčili z vnútornej strany. Definitívny výsledok ohľadom toho, z ktorej strany boli dvere vypáčené nedal ani znalec na odstup času a pre neho nečakanom pružení dverí. Článok 7 ods. 2 písm. d) VOP k poistnej zmluve definuje možnosť ukrytia sa v mieste prevádzky žalobcu, čo by vysvetlilo vnútorné vylomenie, ale žalobca je presvedčený, že páchateľ prišiel z vonkajšej strany a Ing. S. pri osobnom ohliadnutí už nechcel priznať chybu vo svojom posudku a z toho dôvodu stanovil nemožnosť určiť jednoznačne ako bola prekážka prekonaná. Vzhľadom aj na článok 7 ods. 2 písm. d) je podstatné, že prekážka bola prekonaná. Prekonaním prekážky je splnená podmienka k poistnému plneniu vlámaním. Žalobca mal riadne inštalované elektrické zabezpečovacie zariadenie, ktoré je v zmysle VOP k poistnej zmluve dostačujúce. Sú situácie, kedy sa elektrické zabezpečovacie zariadenia nespustí. A.. G. v deň pred vlámaním zamykal mrežu a nevšimol si už vypáčených dverí, t.j. vypáčenie muselo nastať po odchode A.. G., t.j. v čase keď už bola prevádzka zabezpečená elektronickým zabezpečovacím zariadením. Prečo sa zariadenie nespustilo a ako bolo prekonané, nie je známe. Čo sa týka kreditu, táto časť je irelevantná, pretože alarm sa nespustil, t.j. nemal tendenciu volať. V prípade, ak by súd posúdil elektronické zabezpečovacie zariadenie za menej funkčné, tak by to bol dôvod len na čiastočné odmietnutie plnenia, nie v plnom rozsahu. V tomto uvádzame, že navrhovateľ nemal povinnosť v určitej lehote sa dostaviť do prevádzky a kde aj po spustení elektronického

28Cb/228/2010-451

zabezpečovacieho zariadenia by sa zásadne na vlámaní a krádeži nič nezmenilo. Odcudzenie veci je potvrdené viacerými písomnými potvrdeniami zo strany odbornej zástupkyne žalobcu, ktorá pri výpovedi pred súdom uvádzala nepravdy, pretože sa so žalobcom nerozišla v dobrom a takýmto spôsobom sa mstí. Odborná zástupkyňa bola zodpovedná za skladové zásoby, čo potvrdila inventúrou ako aj zápismi pred ŠÚKL. Tieto podpisy žiadnym spôsobom svedkyňa nespochybnila a jej písomný prejav je v značnom rozpore s jej ústnym prejavom na pojednávaní. Žalobca si inak ako pomstou nevie vysvetliť danú zmenu postoja, keďže svedkyňa si bez žalobcu vytvorila identickú prevádzku. Písomnými potvrdeniami je preukázané odcudzenie veci, ktoré odborná zástupkyňa potvrdila viackrát. Náležitosti faktúry, označenia, nálezy daňových úradov a pod. nie sú v tomto konaní podstatné, ale podstatné je či daný tovar bol odcudzený. Je nepochybné, že pri každej obdobnej situácii (krádeži vlámaním) má poškodený (v tomto prípade žalobca) ťažkú situáciu, pretože krádež neočakával, inak by sa zariadil a musí preukázať stratu veci, o poisťovateľ (žalovaný) môže rôzne spochybňovať, ale jediný spôsob je potvrdenie svedka, v tomto prípade odborného garanta v tom čase zodpovedného za tovar, čo svojím podpisom viackrát odborný zástupca potvrdil. Odborný zástupca nemôže potvrdiť niečo čo sama má na zodpovednosť a o niekoľko rokov neskôr vypovie, že to nie je pravda. Čo k tomu odborného zástupcu viedlo, nie je zrejmé. Existencia tovaru bola potvrdená pred vyšetrovateľom ako i pracovníčkami ŠÚLK. Poukazujeme, že by išlo o krivú výpoveď. Výška škody je daná hodnotou danej veci vychádzajúc z nákupnej ceny, resp. z bežnej maloobchodnej ceny, pričom presne definovaný tovar je v zápisnici ŠÚLK, kde ju uviedol odborný garant žalobcu. Podľa šarže je možné určiť nie len druh tovaru, ale aj presný dátum výroby a výrobcu. V danom čase platila vyhláška (kategorizácia) MZ SR, ktorá určovala cenu daného tovaru pre prípad, ak sa súdu zdala uplatňovaná škoda ako neprimerane vysoká. Žalobca mal riadne uzatvorenú zmluvu, nastala poistná udalosť a v príčinnej súvislosti aj škoda za odcudzený tovar vyjadrená v peniazoch, na základe čoho žiada žalobca jeho návrhu vyhovieť. Na základe rôznych výluk určených v poistnej zmluve sa snaží odporca vyhnúť poistnému plneniu, ale práve z dôvodu prípadov aký nastal i u žalobcu sa poistná zmluva uzatvára. Je nepochybné, že navrhovateľ ako poškodený bude vždy v nevýhodnejšej situácii, pretože nastala situácia, ktorá nie je bežná a tak zabezpečiť všetky dôkazy čo sa stalo je náročné. Žalovaný ako poisťovateľ pri akejkoľvek krádeži môže žiadať preukázať čo skutočne bolo ukradnuté, čo sa ťažko preukazuje ak o danej skutočnosti vie jedna - dve osoby. Vlámanie je situácia, ktorú poškodený veľmi ťažko ovplyvní (alarm, zámky......), pretože nikdy nevie aký spôsob páchateľ použije. žalobca sa dostal do ťažkej situácie, ale preukázal nadobudnutie tovaru, úhradu tovaru, naskladnenie tovaru, vlámanie do prevádzky a následne chýbanie tovaru (inventúrou). Žalobcova spoluúčasť na poistnej udalosti je 30,00 eur, ktorú si odčíta od skutočnej škody. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj úrok z omeškania a žiada súd aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 46 628,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od 1.9.2009 až do zaplatenia a žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz označil: list vyšetrovateľa zo dňa 16.9.2009, Znalecký posudok č.p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 16.6.2009, Zápisnica o výsluchu znalca U.. A. S. zo dňa 23.3.2010, Zápisnica o výsluchu F. Z. zo dňa 11.11.2009, Zápisnica o výsluchu W. B. zo dňa 27.11.2009, Stanovisko k funkčnosti zabezpečovacieho systému spoločnosti KELCOM International, spol s r.o., Predžalobná výzva dňa 29.6.2010, Poistka č. 511014898, Správa o výsledku šetrenia zo dňa 16.9.2009, Uznesenie OR PZ Skalica ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 zo dňa 25.3.2010, Žiadosť o vysvetlenie zo dňa 11.5.2011, Zápisnica o výsluchu A.. A. K. zo dňa 7.1.2010, Uznesenie zo dňa 27.10.2011, Zápisnica z konfrontácie z výsluchu svedka zo dňa 4.3.2010, Žiadosť zo dňa 23.1.2012, Kúpna zmluva zo dňa 27.8.2008, List žalovaného zo dňa 16.10.2009, Odpoveď na vyrozumenie, žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa - vyrozumenie zo dňa 20. 2.2012, Žiadosť o doplnenie vyšetrovania podaná OS PZ v Skalici dňa 20.4.2012, List zo dňa 1. 10.2012, Rozsudok Okresného súdu Skalica 6T/13/2013-251, Odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru vydanému Daňovým úradom Bratislava I dňa 6.12.2011, Poverenie O. X. zo dňa 4.4.2000 spoločnosťou ATAX Slovakia, s.r.o., výsluch svedka U.. A. S., znalca z odvetvia mechanoskopie a svedka kpt. U.. X. K. - vyšetrovateľa, výsluch svedka Y. L. a výsluch svedka A.. A. G., Zápis Inventúry zo dňa 11.5.2009, fotografia CD, Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I zo dňa 30.1.2012, Zápisnica o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Bratislava I zo dňa 20. 10.2011, Podnet na preskúmanie postupu okresného prokurátora zo dňa 21.5.2012, emailová komunikácia na č. l. 394-396 v súdnom spise, Záznam ŠÚKL č. KL/834/2009, žiadosť o upravenie splátkového kalendára, Správa o výsledku šetrenia zo dňa 16. 9. 2009, Tabuľkový prehľad z 15.7.2009 ŠÚKL. Na pojednávaní dňa 14.9.2018 nežiadal vykonanie ďalších dôkazov.

4. Žalovaný sa vo veci vyjadril, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že dňa 10. 05. 2009 (resp. v noci z 10. 05. 2009 na 11. 05. 2009) skutočne došlo k poistnej udalosti, nahlásenej žalobcom, t.j. ku krádeži vlámaním do Výdajne zdravotníckych potrieb žalobcu v Skalici a odcudzeniu 1470 (bližšie nešpecifikovaných) balení lieku Suplasyn. Podľa názoru žalovaného nebolo preukázané ani to, že daný liek sa v danom čase, na danom mieste a v deklarovanom množstve vôbec reálne nachádzal. Čo sa týka zabezpečenia objektu žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle uzavretej poistnej zmluvy sa žalobca zaviazal mať predmetnú prevádzku zabezpečenú rozšíreným mechanickým zabezpečením a elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu formou automatického telefónneho voliča . Žalobca bol povinný mať dané elektrické zabezpečovacie zariadenie (ďalej len "EZZ") zapnuté, aktivované a funkčné (t.j. 28Cb/228/2010-452

samozrejme aj s dobitým kreditom, bez ktorého by automatický telefónny volič nemohol riadne fungovať). Z výpovede svedka D. K. v trestnom konaní (ide o technika spoločnosti KELCOM INTERNATIONAL spol. s r. o., Čáčov, Senica, ktorá spoločnosť inštalovala dané EZZ vo výdajni žalobcu), podľa žalovaného vyplýva, že EZZ aktivoval žalobca dňa 10. 05. 2009 o 16,04 h (čo potvrdzuje aj žalobca napr. vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 11. 05. 2009), EZZ fungovalo správne a zaznamenalo neoprávnený vstup až 11. 05. 2009 ráno o 07,18 h - t.j. po vstupe privolaných policajtov p. G.. Medzitým sa EZZ nespustilo, nezaznamenalo žiadny neoprávnený, či oprávnený vstup do budov, t.j. nedošlo k žiadnemu neoprávnenému vstupu zlodejov. Žalovaný má za to, že aj toto je jedným z významných dôkazov, spochybňujúcich samotný vznik údajnej poistnej udalosti. Žalovaný poukázal na obsah trestného spisu, najmä znaleckého posudku Ing. S. z Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ v Bratislave (ďalej len "KEÚ"), výpovede menovaného znalca v trestnom konaní, zápisnicu o obhliadke miesta činu z 11. 05. 2009 a i., z ktorých podľa žalovaného dôkazov vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní zdokumentovali všetky stopy, ktoré sa nachádzali na mieste činu (v prevádzke žalobcu). Tvrdenie žalobcu (napr. v podaniach zo dňa 24. 11. 2015 a zo dňa 17. 05. 2016), že páchatelia museli prekonať 4 prekážky v podobe 2 visiacich zámkov na mrežiach a dvoch zamknutých dverí s cylindrickými vložkami (čím sa žalovaný údajne podľa žalobcu nezaoberal), nebolo podľa žalovaného v konaní preukázané. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka A.. A. G., vypočutého súdom na pojednávaní dňa 25. 01. 2016, ktorý vypovedal, že predmetný objekt, kde sa nachádzala aj Výdajňa zdravotníckych potrieb žalobcu (a aj ambulancia A.. G.), mala dva vchody, jeden vchod z Potočnej ulice a druhý vchod bol z areálu nemocnice. Svedok nevedel uviesť, ako bol zabezpečený vchod z ulice, nakoľko cez ten vchod nechodil. Pokiaľ ide o zabezpečenie druhého vchodu (cez nemocnicu), ktorý používal, tu boli dvoje dvere, pričom žiadne z nich sa nezamykali, zamknutá bola len mreža visiacim zámkom. Žiadne iné zabezpečenie

tam podľa jeho vedomostí nebolo. Svedok A.. G. ďalej vypovedal, že keď v daný deň (po údajnom vlámaní) došiel do práce, "...žiadne známky vlámania, nič mimoriadne som si nevšimol ...." (žalobca pritom výpoveď tohto svedka dezinterpretuje, keď napr. v podaní zo dňa 17. 05. 2016 žalobca uvádza, že tento svedok údajne uviedol, že "... vchod bol zabezpečený mrežou visiacimi zámkami a dverami...". Táto skutočnosť sa podľa žalovaného nezakladá na pravde a nevyplýva zo svedeckej výpovede p. G., keďže p. G. vypovedal, že išlo o jeden zámok na mreži (nie viac visiacich zámkov) a dvere nebývali zamknuté. Žalobca nemal riadne dobitý kredit u operátora na EZZ (z toho dôvodu bola nefunkčná SMS karta a teda bol nefunkčný automatický telefónny volič). Skutočnosť, že kredit nebol dobitý, t.j. nemohlo byť vytočené telefónne číslo žalobcu (poslaná SMS), vyplýva napr. zo svedeckej výpovede D. K. v trestnom konaní a potvrdzuje to aj žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 11. 05. 2009 (a napr. i v podaniach zo dňa 24. 11. 2015 a zo dňa 17. 05. 2016). Žalovaný má za to, že v danom čase o. i. neboli splnené podmienky zabezpečenia objektu elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu formou automatického telefónneho voliča v zmysle uzavretej poistnej zmluvy (t.j aj v prípade preukázania právneho základu by nemohlo poistné plnenie dosahovať výšku žalovanej sumy). V písomnom znaleckom posudku z odboru kriminalistiky, odvetvia mechanoskopie, vypracovanom KEÚ v trestnom konaní dňa 16. 06. 2009 pod č. p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 znalec pplk. U.. A. S. uvádza o. i., že: "... dvere boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené (vytlačené) z vnútornej strany miestnosti"; vo svojej výpovedi (v trestnom konaní) dňa 09. 02. 2010 znalec U.. S. zotrval na uvedených záveroch, keď uviedol o. i.: "...sa v plnej miere pridržiavam záverov tohto znaleckého posudku....na hrane zárubne a dverí v oblasti uzamykacieho mechanizmu neboli zistené žiadne deformácie ani iné viditeľné stopy po páčení. Jediné zistené deformácie boli zistené na hliníkovej lište, nachádzajúcej sa na zárubni dverí, táto deformácia mohla vzniknúť tlakom ... pri páčení, resp. pri vytláčaní dverí. Deformácia je smerovaná z miestnosti smerom von... na závore je viditeľná stopa, ktorá je vytvorená z vnútornej strany zámku...Táto mohla byť vytvorená jedine z vnútornej strany dverí...dvere boli z najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené resp. vylomené z vnútornej strany miestnosti...."; podľa zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 11. 05. 2009 (v trestnom spise), z ktorej o. i. vyplýva, že "...Po obvode dverí ani rámu neboli zistené žiadne stopy po násilí ani stopy - vtlačky po nástrojoch..."; zo zápisnice o výsluchu žalobcu v trestnom konaní zo dňa 11. 05. 2009 vyplýva (z otázky vyšetrovateľa na str. 6), že "...na plastovom ráme dverí... neboli zistené žiadne stopy po páčení, resp. po inom násilnom otváraní dverí, bol iba poškodený jazýček zámku, ktorý bol ohnutý smerom do priestorov predajne a na tomto sú viditeľné stopy po nástroji... je asi zrejmé, že k tomuto ohnutiu prišlo pri otvorených dverách....". Žalovaný dospel k názoru, že k vzniku poistnej udalosti krádeže vlámaním, musí byť o. i. preukázané vlámanie - násilné vniknutie, pričom logicky musí ísť o vniknutie zvonku smerom dnu a nie naopak. Žalobca pripojil k žalobe o. i. faktúru č. 8109, vystavenú dňa 27. 08. 2008, na ktorej je označený ako dodávateľ "ATAX s. r. o." a ako odberateľ žalobca. Táto faktúra by mala podľa žalobcu preukazovať nákup farmaceutického výrobku Suplasyn v počte 2500 ks za cenu 3 milióny Sk v hotovosti. Faktúra nespĺňa základné náležitosti daňového dokladu, dodávaný liek Suplasyn nie je v spornej faktúre nijako špecifikovaný (výrobca, šarža, objem, resp. množstvo účinnej látky, veľkosť balenia, počet ks v balení, dátum výroby, doba expirácie, jednotková cena atď.). Pokiaľ žalobca v trestnom konaní tvrdil, že predmetná faktúra č. 8109 spĺňala všetky náležitosti (viď výpoveď žalobcu v trestnom konaní dňa 17. 07. 2009), s týmto žalovaný nesúhlasil. Z iných faktúr, ktoré boli žalobcovi doručované od iných dodávateľov, muselo byť podľa tvrdení žalovaného žalobcovi známe, že riadna faktúra vyzerá inak, obsahuje viac údajov, špecifikácií dodaného tovaru, fakturovanej sumy a pod. Z predmetnej výpovede žalobcu v trestnom konaní zo dňa 17. 07. 2009 podľa žalovaného navyše vyplýva, že žalobca mal za to, že spoločnosť "ATAX s. r. o." je platcom DPH ("...dotyčná firma Atax nie je plátcom DPH. To ma nahnevalo, následne som tej pani volal ale už mi nedvíhala telefón..."). Je preto zvláštne, že žalobca sa na mieste nezaujímal o to, či je "ATAX s. r. o." platcom DPH, resp. netrval na tom, aby bola na faktúre suma 3 milióny Sk rozčlenená na základ DPH 28Cb/228/2010-453

a samotnú sumu DPH s uvedením použitej sadzby. Nedostatky vo faktúre konštatoval i Daňový úrad Skalica podľa zápisnice o ústnom pojednávaní z 30. 09. 2009 a aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozhodnutí zo dňa 12. 03. 2014 sp. zn. 2S/192/2012. Jediný konateľ spoločnosti s daným IČO (ATAX SLOVAKIA s. r. o.) A. O. bol v čase vystavenia spornej faktúry (dňa 27. 08. 2008) preukázateľne vo väzení, pričom vo svojej svedeckej výpovedi v trestnom konaní označil danú faktúru za falošnú. Na spornej faktúre je aj na pečiatke uvedený ako dodávateľ "ATAX s. r. o." a IČO: 36 178 161. Z úplného výpisu z OR pritom vyplýva, že spoločnosť pod uvedeným IČO mala po celý čas svojej existencie obchodné meno: "ATAX SLOVAKIA s. r. o.".

Žalovaný nepredpokladá preto, že by vystavovala faktúry s nesprávnym obchodným menom a mala vyhotovenú pečiatku s nesprávnym obchodným menom. Podľa žalovaného na pojednávaní dňa 27. 05. 2016 dokonca žalobca pri formulovaní otázok svedkyni p. L. naznačil, že danú faktúru mala vystaviť (ručne vypísať) ona ( otázka žalobcu, položená tejto svedkyni, zaprotokolovaná súdom na str. 4 zápisnice o danom pojednávaní . Keďže p. L. bola v rozhodnom čase zamestnankyňou žalobcu (§ 420 ods. 2 Obč. zák.), mal danú faktúru vystaviť vlastne žalobca sám, čo podľa názoru žalovaného taktiež zásadným spôsobom spochybňuje dôveryhodnosť tohto dôkazu (faktúry), t.j. dôkazu o nadobudnutí lieku Suplasyn v deklarovanom množstve. Svedkyňa Y. L. vypovedala, že pán K. jej občas dával vyplňovať nejaké faktúry, ktoré jej on diktoval, čo ona ako zamestnankyňa na jeho pokyn urobila, či to bola aj táto faktúra svedkyňa uviesť nevedela, ani nevedela uviesť, či je na danej faktúre č. 8109 jej písmo. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz na porovnanie rukopisu danú faktúru a tri rôzne obálky k podaniam od žalobcu, na ktorých je uvedený ako odosielateľ žalobca a adresát žalovaný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že úhrada fakturovanej sumy 3 milióny Sk v rámci obchodného styku medzi právnickými osobami platbou v hotovosti na parkovisku pred motorestom je tiež prinajmenšom neštandardná (aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2S/192/2012 - viď bod F) tohto vyjadrenia, označil okolnosti uzavretia daného obchodu za "mimoriadne neobvyklé", Finančné riaditeľstvo SR označilo podmienky, za akých tento obchod prebehol, za "zarážajúce"). V dôsledku splnenia prevenčnej povinnosti a odbornej starostlivosti, ako i dodržiavania príslušných právnych predpisov, týkajúcich sa liekov a zdravotníckych pomôcok (viď napr. § 36 ods. 2 písm. a), b), e), v) zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, účinný v rozh. čase, ďalej len "zákon o liekoch a ZP"; vyhláška MZ SR č. 475/2006 Z. z., ktorou sa ustanovovali podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín), bol žalobca povinný si spoločnosť dodávateľa (ATAX SLOVAKIA s. r. o.) preveriť v príslušnom obchodnom registri, príp. obchodnom vestníku, trvať na predložení príslušných povolení, týkajúcich sa distribúcie daného lieku, overiť si platnosť predloženého plnomocenstva osoby, konajúcej údajne za "ATAX s. r. o.", overiť si jej totožnosť atď. Žalobca ako skúsený podnikateľ musel považovať za neštandardné a vysoko podozrivé uzatvárať obchod, týkajúci sa zdravotníckeho materiálu (lieku Suplasyn) niekde na parkovisku, odovzdávať sumu peňazí 3 milióny Sk v hotovosti osobe, ktorej totožnosť si nijako neoveril atď. Takéto konanie žalobcu možno označiť za vedomé (nedbanlivostné) porušenie prevenčnej povinnosti, zakotvenej vo všeobecnom ustanovení § 415 Obč. zák., ako i v ustanovení § 799 ods. 1 aj v ust. § 809 ods. 1 Obč. zák. a tiež v článku 20 bod 1. písm. g) príslušných všeobecných poistných podmienok (ďalej len "VPP"; VPP sme zaslali Vášmu súdu listom zo dňa 16. 11. 2015). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len "ŠÚKL") vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 11. 2009 č. 4287/2009/600 konštatoval, že "...ATAX SLOVAKIA s. r. o. .... tento dodávateľ sa nenachádza v zozname distribútorov, .... čiže nemá oprávnenie distribuovať zdravotnícku pomôcku SUPLASYN inj., ... Nákupom tejto zdravotníckej pomôcky bol porušený § 36 ods. 2 písm. e) zákona o liekoch a ZP, ktorý uvádza zabezpečiť nákup základného sortimentu len od výrobcov registrovaných liekov ..., ktorí majú povolenie MZ SR ...". Za porušenie povinností podľa ust. § 36 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o liekoch a bola žalobcovi daným rozhodnutím ŠÚKL aj uložená pokuta. Žalovaný poukázal aj na ust. článku 16 bod 11. VPP, v zmysle ktorého je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie za vedomé porušenie povinností uvedených vo VPP, zmluvných dojednaniach a poistnej zmluve primerane znížiť alebo zamietnuť, ak toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Uvedené sa týka aj porušenia prevenčnej povinnosti a povinnosti dodržiavať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, technických noriem, VPP, zmluvných dojednaní a poistnej zmluvy (viď najmä čl. 20 bod 1. písm. d), g) VPP v spojení s ust. § 799 ods. 1 Obč. zák.;. § 809 ods. 1 Obč. zák. a zákonom o liekoch a ZP; vyhl. MZ SR č. 475/2006 Z. z. a i.). Žalobca tvrdí, že v rozhodnom čase vzniku škodovej udalosti sa v jeho prevádzke nachádzal liek Suplasyn v množstve 1470 ks, ktorý bol odcudzený. Žalovaný má za to, že doposiaľ neexistuje žiadny dôkaz, preukazujúci túto skutočnosť, t.j. nebolo preukázané, že predmetný liek sa v danom čase, na danom mieste a v deklarovanom množstve vôbec nachádza. Poukázal na úradný záznam spísaný Daňovým úradom v Skalici zo dňa 30. 09. 2009 (v trestnom spise), v ktorom sa o. i. uvádza, koľko balení lieku Suplasyn žalobca zakúpil v rozhodnom období, koľko balení tohto lieku v rovnakom období vydal a pod., pričom porovnaním týchto údajov možno dospieť k záveru, že nákup lieku Suplasyn v počte kusov 2500, je nereálny. Žalobca nijako nepreukázal, že by bolo reálne možné, aby daný liek v takom počte kusov (2500 ks od fi. "ATAX s. r. o." + ďalšie balenia od iných dodávateľov) včas vydal/ predal, pred uplynutím jeho expirácie atď, poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 09. 2009, podpísanú žalobcom a Daňovým úradom v Skalici (v trestnom spise), kde sa o. i. konštatuje, že: "...Konečný stav k 31.5.2009 lieku SUPLASYN nevieme zistiť...nevieme zistiť z predloženej evidencie počiatočný stav k 1.8.2008...", na list žalobcu zo dňa 01. 10. 2012, adresovaný Generálnej prokuratúre

SR v Bratislave (v trestnom spise), v ktorom sám žalobca uvádza, citujeme: "...L. vo svojej výpovedi svedka tvrdila že jej to je celé divné a na otázku vyšetrovateľa či bola pri krádeži vo výdajni, čo všetko sa tu stratilo čo bolo poškodené, uviedla, že nič, len zámok bol poškodený, nič sa nestratilo, len niečo bolo na zemi zhodené...Na otázku či videla na predajni liek Suplasyn v množstve 1470 ks, ako bol zabalený a uskladnený uviedla, že nikdy tam toho toľko nevidela...". Menovaná 28Cb/228/2010-454

svedkyňa p. L. bola vypočutá súdom aj v tomto civilnom konaní, pričom vypovedala, že Suplasyn vždy objednávali z distribučných firiem, nepamätala si, že by po dátume 27. 08. 2008 (po dni vystavenia spornej faktúry č. 8109), prevzala od žalobcu do výdajne nejaký Suplasyn. Žalovaný má za to, že výsledok inšpekcie, vykonanej ŠÚKL dňa 15. 07. 2009 (t.j. viac ako dva mesiace po údajnej poistnej udalosti), nedokazuje prítomnosť žalobcom deklarovaného množstva lieku Suplasyn v predmetnej prevádzke žalobcu v čase údajnej poistnej udalosti (išlo len o kontrolu evidenčného stavu). Žalobca nešpecifikoval a nepreukázal, aký Suplasyn, akej šarže, od akého výrobcu, s akou expiráciou, akej veľkosti balenia, s akým množstvom účinnej látky, v akej cene a pod., mal byť odcudzený (na túto skutočnosť poukázal aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozhodnutí zo dňa 12. 03. 2014 sp. zn. 2S/192/2012, ktoré je založené v súdnom spise). Žalobca o. i. tvrdil, že dôkazom o tom, že v rozhodnom čase sa v jeho prevádzke (výdajni zdravotníckych potrieb) nachádzal liek Suplasyn v deklarovanom množstve 1470 ks, mal byť aj výsledok inventúry za r. 2008, príjemky, výdajky a záznamy o skladových zásobách, ktoré údaje boli uložené len a výlučne na jedinom CD, ktoré CD žalobca odovzdal dňa 20. 10. 2011 na Daňový úrad Bratislava I. Následne dňa 02. 12. 2011 bolo žalobcovi toto CD pracovníkmi daňového úradu vrátené, pričom CD malo byť nepoužiteľné, prázdne, poškriabané, t.j. znehodnotené (žalobca aj v tomto smere podal trestné oznámenie na pracovníčky Daňového úradu Bratislava I pre podozrenie z údajného spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pričom vec bola odmietnutá uznesením OR PZ Bratislava I v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktoré žalobca doručil súdu na pojednávaní dňa 04. 03. 2016 spolu s fotokópiou obalu - vonkajšieho okrúhleho povrchu CD, nie kópiou obsahu CD). Uvedená fotokópia vonkajšieho povrchu CD by mala podľa žalobcu údajne preukazovať, že na danom CD sa skutočne nachádzali relevantné dôkazy (príjemky, výdajky, inventúra za r. 2008). Žalovaný považuje predložený "dôkaz", t.j. papierovú fotokópiu vonkajšieho povrchu CD nosiča za celkom irelevantný, nič nepreukazujúci. Žalovaný má za to, že ak by daný dôkaz (riadne inventúrne zápisy ) existovali, tieto by mal žalobca uložené aj v papierovej podobe (pre potreby účtovníctva) alebo by ich mal archivované vo svojom počítači. Povinnosť viesť kusovú evidenciu danej zdravotníckej pomôcky navyše vyplýva aj z ust. § 36 ods. 2 písm. v) zákona o liekoch a v spojení s vyhláškou MZ SR č. 475/2006 Z. z. v znení účinnom v rozh. čase. Tvrdenie žalobcu, že tento mal dané údaje zachytené na jedinom CD nosiči, ktorý odovzdal daňovým orgánom (a nikde inde ich zálohované nemal), považuje za nedôveryhodné a špekulatívne. Správca dane, ktorému bol daný CD nosič žalobcom odovzdaný, konštatoval, že dané CD bolo už v čase jeho odovzdania daňovému úradu prázdne ("...na nosiči neboli zaznamenaná žiadne údaje..." - ako to vyplýva aj z odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/192/2012, odôvodnenia Uznesenia OR PZ Bratislava I zo dňa 30. 01. 2012 ČVS:ORP-1691/1- OVK-B1-2011. Svedkyňa p. Y. L. na pojednávaní dňa 27. 05. 2016 uviedla, že inventúry robievali raz do roka (vždy až po Novom roku) a nepamätala si, že by aj po predmetnej škodovej udalosti robili inventúru, resp. že by podpisovala zápis z inventúry z 11. 05. 2009 (zápis z inventúry zo dňa 11. 05. 2009, predložený žalobcom, si svedkyňa vôbec nepamätala). Y. L. uviedla, že inventúry sa robili inak: "...po skončení inventúry im program vytlačil sumár, t. j konečné stavy inventúry, t.j. vecí, ktoré sa nachádzali vo výdajni.". Svedkyňa p. L. výslovne uviedla, že o tom, že sa niečo ukradlo sa dozvedela až spätne, a to od p. K. . Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 03. 2014 sp. zn. 2S/192/2012 súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva SR. Ide o rozhodnutie, priamo súvisiace s touto vecou - t.j. nákupom lieku Suplasyn žalobcom. Z rozsudku žalovaný citoval: "...žalobca nepredložil ani jeden doklad a dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie, že skutočne vynaložil v hotovosti sumu 3.000.000,- Sk na kúpu injekčného roztoku Suplasyn. Žalovaný považoval za zarážajúce, za akých neobvyklých podmienok sa uskutočnil nákup tovaru .....Kúpu a prevzatie tovaru zrealizoval na parkovisku ... zaplatil zaň v hotovosti kúpnu cenu 3.000.000,- Sk ... Predložil správcovi dane CD nosič, ktorý bol ... vo veľkom rozsahu poškriabaný pravidelnými ryhami. Správca dane zistil, že na nosiči neboli zaznamenaná žiadne údaje... Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv bol u žalobcu skontrolovaný evidenčný stav výdaja Suplasynu....Ani jeden z uvedených dokladov podľa správcu dane neobsahuje zoznam zásob k 31. 12. 2008, ani žiadnu

analýzu, aká šarža Suplasynu bola odcudzená, kedy bol Suplasyn s takouto šaržou nadobudnutý, koľko Suplasynu pochádzalo zo zásob z predchádzajúceho roka 2007 a koľko Suplasynu kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu odcudzenia, s uvedením vydaného počtu prípravku ..... Zaevidovanie faktúry do účtovníctva nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ju vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti ...predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností ...". APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s. svojím listom zo dňa 25. 05. 2009 (v trestnom spise), označila uskladnenie žalobcom deklarovaného množstva lieku Suplasyn za neštandardné, jednak z dôvodu, že kvartálne dochádza ku kategorizácii liečiv a tiež z dôvodu hrozby expirácie daného liečiva. Svedok Z. pri konfrontácii dňa 04. 03. 2010 (zápisnica v trestnom spise) zopakoval, že mal vykradnúť predmetnú prevádzku žalobcu na údajnú žiadosť žalobcu "na oko", že z prevádzky nič nevzal a "...žiadna krádež sa nestala, je fingovaná...". Nebolo nijako preukázané, aký Suplasyn (akej šarže, od akého výrobcu, v akom objeme účinnej látky, s akým počtom kusov injekcií v balení, za akú cenu, s akou dobou expirácie-t.j. či táto doba nebola už v čase údajnej krádeže prekročená), mal byť údajne odcudzený. Suplasyn má rôznych výrobcov, držiteľov rozhodnutia, je ponúkaný v rôznych veľkostiach balenia - napr. 1x 2ml, či 1x 6 ml, 7mg/0,7 ml, 1x1 ks; 20mg/2ml 1x2ml, pričom je registrovaný pod viacerými kódmi ŠÚKL a je jednoznačne zrejmé, že aj ich cena je vždy iná (žalobca ako platiteľ DPH by mohol mať, v prípade preukázania právneho základu-, navyše nárok na plnenie jedine bez DPH). Žalobca sa v celom priebehu súdneho konania snaží diskvalifikovať všetky osoby (svedkov, znalca), všetky orgány (orgány činné v trestnom konaní, súd, daňové úrady, finančné riaditeľstvo atď.), uvádza, že všetci konajú protizákonne, vypovedajú 28Cb/228/2010-455

nepravdivo, neobjektívne, v snahe uškodiť žalobcovi atď., avšak žalobca svoje tvrdenia nijako nepreukázal. V civilnom konaní nestačí tvrdiť, že mohlo dôjsť ku krádeži vlámaním a odcudzeniu určitých vecí, ale musia byť produkované dôkazy, ktoré túto skutočnosť jednoznačne verifikujú. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodne podanú zamietol a aby žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému (prípadné) trovy konania.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný ako dôkaz označil Žiadosť o poskytnutie informácii zo dňa 8.12.2010, Rozsudok 2S/192/2012, Uznesenie 2Sžf/86/2014, všeobecné poistné podmienky od 1.1.2008, zmluvné dojednania pre poistenie hnuteľných vecí, Faktúra č. 8109, obálky na porovnanie rukopisu na obálkach, tlač z webu www.adcc.sk, , www.stada-pharma.cz, www.lekaren-ledum.sk, ww.lekaren-karpatia.sk, poukázal na listiny už založené v súdnom spise, skutočnosti zistené z výsluchu svedkov, kládol svedkom otázky, vyjadril sa k návrhom na vykonanie dôkazov.

6. Listom zo dňa 16.12.2010 (č.l. 43)žalovaný žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, Úrad justičnej a kriminálnej polície odbore kriminálnej polície, oddelení ekonomickej kriminality pod č. ORP-BA1-KP-EK-306-10/2010. Súd konanie prerušil Uznesením č. k. 28Cb/228/2010-145 zo dňa 10.3.2014 (č.l. 145) do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. ORP-133/OEK-B4-2013. Konanie bolo skončené Uznesením zo dňa 4.6.2014 z dôvodu zániku trestnosti činu podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, t.j. v dôsledku uhradenia daňových nedoplatkov a zastavenia daňového exekučného konania. Tunajší súd následne pokračoval v súdnom konaní.

7. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Skalici, odor kriminálnej polície zapožičalo súdu vyšetrovací spis ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície - oddelenie ekonomickej kriminality zapožičalo súdu spis č. p. ORPZ- BA1-KP3-88/2012. Súd vykonal dokazovanie aj listiny založenými v spisoch, oboznámil sa s ich obsahom.

8. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 28.11.2011, 5.10.2015, 30.11.2015, 25.1.2016, 4.3.2016, 27. 5.2016, 30.5.2017, 12. 9.2017, 9. 1. 2018, 14.9.2018, výsluch svedkov, výsluch žalobcu, dokazovanie listinami, oboznámil sa so znaleckým posudkom a vyšetrovacím spisom, vychádzal zo zhodných tvrdení strán, skutkových tvrdení medzi stranami nespornými, rozhodnutiami daňových orgánov, orgánov činných v trestnom konaní a Krajského súdu Bratislava vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančnej správy SR.

9. Súd vykonal dokazovanie a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

10. Súd sa oboznámil s obsahom trestného spisu č.p.: ORPZ-BA1-KP3-88/2012. Z hlásenia škodovej udalosti - odcudzenie má súd za preukázané, že žalobca žalovanému nahlásil vznik škodovej udalosti dňa 18.5.2009. Podľa zoznamu odcudzených vecí malo dôjsť k odcudzeniu 1470 ks Suplasynu v hodnote po 44,98 eur, t.j. k vzniku škody 66 120,60 eur plus k vzniku škode na zámku vo výške 18,04 eur.

11. Listom zo dňa 16.10.2009 má súd za preukázané, že žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, nakoľko nebolo podľa žalovaného preukázané, že ku škode došlo krádežou vlámaním, t.j. žalobcovi podľa tvrdení žalovaného nevznikol nárok na poistné plnenie.

12. Z poistky č. 511014898 vystavenej dňa 7.2.2008 (č. l. 5) má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu súhrnného poistenia hnuteľných vecí s dátumom dojednania 17.1.2008, začiatkom poistenia dňa 18.1.2008 na poistné obdobie 1 roka s dohodou, že pokiaľ je poistné obdobie 1 rok, poistenie sa predlžuje o ďalší rok, ak nie je vypovedané najneskôr šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Poistenie sa riadi všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami vrátane dohodnutých dodatkov. Predmetom poistenia podľa poistky sú o. i. zásoby v hodnote 1 850 000,-- Sk pre prípad poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou s výškou dohodnutého poistného 2318,-- Sk a spoluúčasťou 1000,-- Sk.

13. Podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a), b), c) všeobecných poistných podmienok platných od 1.1.2008 pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej iba "VPP") (č.l.202, 204) poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená krádežou vlámaním. Krádežou vlámaním je zmocnenie sa poistenej veci páchateľom , ktorý a) do miesta poistenia vnikol tak, že ho otvoril nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie, b) do miesta poistenia vznikol iným preukázateľne násilným spôsobom, c) preukázateľne prekonal prekážku alebo opatrenie chrániace poistenú vec pred krádežou, d) ukryl sa v mieste poistenia a zanechal stopy dokazujúce jeho nepovolenú prítomnosť, e) miesto poistenia otvoril kľúčom určeným na jeho riadne otvorenie, ktorého sa zmocnil vlámaním alebo lúpežou, f) do trezora, ktorého obsah je poistený vnikol alebo ho otvoril nástrojom, alebo spôsobom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie, g) trezor, ktorého obsah je poistený otvoril kľúčom alebo spôsobom určeným na jeho riadne otvorenie, ktorého sa zmocnil spôsobom uvedeným v článku 7 ods. 2 písm. g). Podľa ust. Článku 20 VPP ods. 1 písm. e) je poistený povinný viesť evidenciu poistených vecí uvedených v článku 10 ods. 3 písm. a) až d) a túto spolu so záložnými nosičmi elektronických dát uložiť tak, aby v prípade poistnej udalosti nemohla byť poškodená, zničená alebo stratená spolu s poistenými vecami. Podľa článku 6 zmluvných dojednaní (č. l. 205) je pre stanovenie výšky poistného plnenia rozhodujúci stav zabezpečenia miesta v dobe vzniku poistnej udalosti. Limity poistného plnenia závisia od bezpečnostnej triedy stanovenej pre poistenú prevádzku v poistnej zmluve, úrovne mechanického zabezpečenia a zabezpečenia elektronickou zabezpečovacou signalizáciou.

28Cb/228/2010-456

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2008 (č. l. 91) súd zistil, že žalobca mal na základe zmluvy s predávajúci ATAX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tajovského 13/2, Martin, IČO: 36178161 uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej je dodávka tovaru Suplasyn inj. 20 mg x 2 ml v množstve 2500 ks, šarža 0472/2008 za kúpnu cenu vo výške 3 000 000 Sk aj s DPH s dohodou o platbe kúpnej ceny v hotovosti. V mene predávajúceho mala konať O. X. ako výkonná riaditeľka.

15. Z faktúry č. 8109 zo dňa 27.8.2008 (č. l. 305) na sumu 3 000 000,-- Sk bez špecifikovania DPH malo byť predmetom fakturácie dodávateľa ATAX s.r.o.. IČO: 36178161 dodanie farmaceutických výrobkov (Suplasyn) v počte 2500 ks. Faktúra bola vypísaná rukou. Žalovaný súdu predložil obálky doručené od žalobcu na porovnanie rukopisu, nakoľko sa domnieva, že rukopis je identický. Odborné vyjadrenie ani znalecký posudok na tento účel však súdu predložené neboli. Z faktúry má súd za preukázané, že predmetom fakturácie mala byť suma 3 000 000,-- Sk vypísaná písomnom podobným obálkam predloženým žalovaným, pričom obchodné meno dodávateľa a odtlačok pečiatky nezodpovedá presne zápisu obchodného mena v obchodnom registri a na kúpnej zmluve, nie je uvedená šarža dodávaného tovaru.

16. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Senici zo dňa 11.6.2009 súd zistil, že A. O. ako jediný konateľ predávajúceho ATAX SLOVAKIA, s.r.o. bol výkone trestu odňatia slobody od 31.1.2007 s predpokladanou dobou ukončenia 31.7.2013. z uvedeného vyplýva, že tento nemohol podpísať faktúru, ani iný doklad preukazujúci vykonanie kúpy sporného Suplasynu.

17. Z poverenia zo dňa 4.4.2000, na č. l. 160 v súdnom spise súd zistil, že O. X., bytom Y. 9, A. mala byť poverená ako výkonná riaditeľka firmy ATAX Slovakia s.r.o . Z dokazovania v trestnom konaní však bolo zistené, že taká osoba neexistuje, napriek tomu, že mala od žalobcu prevziať hotovosť vo výške 3 000 000,-- Sk za nákup Suplasynu. Oprávnenie na konanie v mene predávajúceho teda mala mať už roku 2000 a to bez osvedčenia pravosti podpisu.

18. Zo zápisnice o výsluchu svedka W. B. zo dňa 27.11.2009 (č. l. 78,79) súd zistil, že z vyjadrení svedka vyplýva, že niekedy na jar roku 2009 za ním prišiel p. K. a spýtal sa ho, či by mu nevykradol jeho prevádzku. Bavil sa o tom s F. Z., ktorý povedal, že je ochotný K. vykradnúť obchod pod podmienkou, že to bude so súhlasom p. K.. Potom mu zavolal K. a tento sa ho pýtal, či by Z. zaviezol na miesto. Z. mu hovoril, že mal iba otvoriť dvere a vo vnútri predajne niečo porozhadzovať. Nevšimol si, že by niesol so sebou nejaké odcudzené veci. Neskôr pochopil, že Z. keď mal vykradnúť obchod, tak to nebolo kvôli jeho žene ale kvôli tomu, aby z poisťovne dostal peniaze.

19. Zo zápisnice z výsluhu svedka F. Z. zo dňa 11.11.2009 ( č. l. 14-17) zistil, že z vyjadrení svedka vyplýva, že za nim prišiel W. B., ktorý mu povedal, že jeho zamestnávateľ má doma problém s manželkou, nakoľko mu v ich rodinnom resp. v spoločnom firemnom rozpočte chýbajú nejaké peniaze, o ktorých ona nevie a on to potrebuje pred manželkou nejako zakryť. W. mu povedal, že ho tento známy mal požiadať, či nevie o niekom kto by pre jeho manželku v ich firme naaranžoval vlámanie. Nakoľko ten známy mal za danú vec sľubovať nejakú finančnú odmenu, tak súhlasil, že by toto vlámanie spravil on. W. mu povedal, že sa má jednať o nejakého p. K.. Podľa zápisnice z výsluchu svedka sa potom neskôr stretol s pánom K. A. osobne, tento ho mal pri spoločnom rozhovore ubezpečiť, že to, kde sa má daná vlámačka vykonať, je jeho firma, že to je vlastne iba divadielko pre jeho manželku, aby nemal doma zle, lebo minul nejaké peniaze. Uviedol, že z predajne nič nezobral, nakoľko to naozaj bral ako službu pre majiteľa kvôli spokojnosti v jeho rodine resp. kvôli jeho manželke. Na záver uviedol, že toto vykonal na požiadanie majiteľa, nie aby niečo odcudzil alebo poškodil, keby vedel, že sa za týmto skrýva nejaká zlá vec, tak to nikdy nespraví.

20. Zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného A.. A. K. (č. l. 56-59)súd zistil, že A.. K. uviedol: "Týmto teda vyhlasujem, že ja som Z. a ani B. nehovoril, aby mi vykradli moju predajňu Zdravotníckych pomôcok v Skalici, ani som ich o toto nežiadal aby to spravili fingovane. Ak takéto niečo tvrdia, tak klamú, toto je z ich strany výmysel. Myslím, že to tvrdia preto, čo som uviedol vyššie, teda aby sa mi W. pomstil , že som ho udal za falšovanie podpisu." Čo sa týka výšky škody uviedol: " Ako som teda uviedol v predchádzajúcom výsluchu, celkom bolo ukradnutých 1.470 ks lieku Suplasyn. Celková vzniknutá škoda týmto trestným činom je teda bez DPH 55.523,89 €, čo je podľa kurzu 1.672.712,90 - Sk, toto je škoda ktorú si nárokujem ako poškodený." Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobca v trestnom konaní tvrdil, že mu vznikla škody vo výške 55 523,89 eur bez DPH, ktorej malo zodpovedať 1470 ks Suplasynu. Žalobou si žalobca uplatňuje zaplatenie 46 628,73 eur, ktorú sumu presne nešpecifikoval.

21. Z Uznesenia obvodného oddelenia PZ v Holíči, ČVS: ORP-379/HO-SI-2011 (č. l. 73) má súd za preukázané, že trestné stíhanie pre prečin ohovárania preto, že páchateľ v období od dňa 18.9.2009 do 21.6.2011 v meste Holíč rozprával, že A.. A. K., ako majiteľ prevádzky Výdajne zdravotných pomôcok v Skalici si dal uvedenú prevádzku vykradnúť, pričom v mesiaci november 2009 bolo v uvedenej veci na neho podané trestné oznámenie, ktoré bolo vyšetrovateľom OKP OR PZ Senica odmietnuté, teda o A.. K. šíril nepravdivé údaje, ktorému mu spôsobili ujmu, na základe ktorých musel k 1.6.2011 prerušiť živnosť a prihlásiť sa na Úrade práce v Bratislave, čím A.. A. K., nar. X.XX.XXXX, trv. bytom I. - S. mesto, O. XXXX/X spôsobil škodu podľa jeho vyjadrenia v tom, že mu poisťovňa nevyplatila vzniknutú škodu spôsobené krádežou vo Výdajni zdravotných pomôcok a že si v okrese

28Cb/228/2010-457

22. Skalica nebude môcť dlhodobo otvoriť žiadnu prevádzku zastavuje, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

23. Zo zápisu z inventúry zo dňa 11.5.2009 vyplýva, že žalobcovi malo byť ukradnutých 1470 ks Suplasyn 1x2ml vo výške škody 55 523,89 EUR, avšak jedná sa o zápis spísaný žalobcom a p. Y. L.. Listina nie je datovaná, t.j. nie je zrejmé kedy bola vyhotovená ani aký bol stav zásob pred krádežou, resp. k 31.12. predchádzajúceho roka. Na pojednávaní dňa 27.5.2016 svedkyňa Y. L. na otázku či robili inventúru aj po vlámaní podľa zápisnice z pojednávania uviedla: "nepamätám si, ale mám pocit, že nie.". Na otázku, či podpísala zápis z inventúry z 11.5.2009 svedkyňa podľa zápisnice z pojednávania uviedla: " nie, inventúru sme robili vždy až po novom roku.". Svedkyňa uviedla, že inventúra sa robila tak, že mali program z počítača a po skončení inventúry im program vytlačil sumár, t.j. konečné stavy inventúry, t.j. vecí, ktoré sa nachádzali vo výdajni. Vzhľadom na uvedené zápis z inventúry nie je dôkazom, ktorý by súdu preukazoval stav zásob, ukradnutý tovar ani výšku škody.

24. Zo správy Daňového úradu Skalica zo dňa 2.10.2009 vo vyšetrovacom spise má súd za preukázané, že sa nepodarilo zistiť konečný stav Suplasynu k 31.5.2009, nakoľko daňový subjekt nepredložil skladovú kartu lieku Suplasyn a z predloženej evidencie nie je možné zistiť počiatočný stav k 1.8.2008. Daňový subjekt nepredložil k miestnemu zisťovaniu ani inventarizačný súpis tovaru k 31.12.2008. Dňa 25.8.2008 bola v peňažnom denníku zaúčtovaná dotácia pokladne v sume 2 200 000,-- Sk.

25. Z vyjadrenie Apollo zdravotnej poisťovne zo dňa 25.5.2009 súd zistil, že podľa názoru zdravotnej poisťovne je odcudzené množstvo Suplasynu neštandardné mať na sklade, aj vzhľadom k tomu, že každého štvrť roka prebieha kategorizácia liekov pričom sa menia cenové podmienky a tiež je otázna expirácia liekov, t.j. do kedy je možné lieky použiť.

26. Na pojednávaní dňa 30.11.2015 súd rozhodol, že výsluch svedka U.. X. K., vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senici, navrhnutého žalobcom za účelom objasnenia aké prekážky boli prekonané, kým sa zlodej dostal k tovaru nevykoná, nakoľko vzhľadom na stav vykonaného dokazovania, navrhnuté dôkazy, plynutie času od momentu kedy malo dôjsť k vzniku škody, pravdepodobnosť, že si vyšetrovateľ bude pamätať okolnosti prípadu, hospodárnosť a rýchlosť konania, nebolo účelné a hospodárne také dokazovanie vykonať.

27. Z výsluchu svedka A.. A. G. na pojednávaní dňa 25.1.2016 zistil, že v dobe keď došlo k vlámaniu do výdajne zdravotníckych potrieb mal ambulanciu v tomto objekte. Keď došiel do práce, nič si nevšimol, až po oboznámení sestry, že došlo k vlámaniu do výdajne zdravotníckych potrieb išiel do čakárne, bol tam už pán K. aj s policajtom. Podľa zápisnice z pojednávania uviedol, že : "Keď som došiel ráno do práce, mreža bola otvorená tak, ako každé ráno, ja som neskúmal, či bola poškodená, ďalšie dvere v priestoroch boli taktiež otvorené ako vždy a potom čo som vošiel do ambulancie a sestrička mi povedala, že došlo ku vlámaniu do zdravotníckych potrieb, vyšiel som späť von a videl som, že dvere do zdravotníckych potrieb boli otvorené, ale či boli poškodené, to neviem."

28. Súd vykonal výsluch svedka Y. L.. Svedkyňa na pojednávaní dňa 27.5.2016 uviedla, že pán K. jej občas dával vyplňovať nejaké faktúry, ktoré jej on diktoval, čo ona ako zamestnankyňa na jeho pokyn robila. Či sa jednalo aj o faktúru č. 8109 nevedela uviesť.

29. Zo Znaleckého posudku č.p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 16.6.2009 zhotovovaného na účely trestného konania súd zistil, trvalé deformácie na závore, strelke a čele zámky nasvedčujú tomu, že zadlabávacia zámka bola prekonaná násilným spôsobom - páčením dverí. Zistené mechanoskopické stopy na závore zámky z vnútornej strany dverí nasvedčujú tomu, že dvere boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené (vytlačené) z vnútornej strany miestnosti. Zistené mechanoskopické stopy na závore boli vytvorené plochým skrutkovačom. Zo zápisnice z výsluchu znalca U.. A. S. zo dňa 23.3.2010 súd zistil, že podľa znalca nie je možné sa jednoznačne vyjadriť či predmetné dvere boli vypáčené z vonkajšej alebo z vnútornej strany dverí. Súd vykonal výsluch znalca U.. A. S. ktorý potvrdil, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

30. Z listu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 7.1.2014 sa nepodarilo preukázať, či A.. A. K. realizoval nákup 2500 ks Suplasynu, alebo nie. Podľa vyjadrenia nie je zrejmé, koľko Suplasynu kúpil daňový subjekt v roku 2009 do dňa odcudzenia a aká šarža mu bola odcudzená.

31. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia justičnej polície, ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 zo dňa 25.3.2010 súd zistil, že trestné stíhanie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil v tom čase nezistený páchateľ tým, že od doby 11.36 hod. dňa 10.5.2009 do doby 07.18 hod. dňa 11.5.2009 v Skalici na ul. Potočná č. 79, vykonal krádež vlámaní do priestorov predajne Výdajňa zdravotných potrieb Mgr. K., pričom do predajne došlo k násilnému vzniknutiu cez zadné riadne uzamknuté dvere vedúceho do čakárne A.. G. a touto krádežou prišlo k odcudzeniu asi 1500 ks balení lieku zn. SUPLASY, čím týmto konaním vznikla škoda vo výške 55 523,89 EUR podľa vyjadrenia A.. A. K., nar. X.XX.XXXX v I., tr.bytom: I. - B., ul. I. č. XXXX/XX bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

28Cb/228/2010-458

32. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 11.3.2013 ČVS: ORP-133/OEK-BA4-2013 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin skrátenie dane a poistného, nakoľko trestne zodpovedná osoba konajúca za daňový subjekt A. K. mgr - ŠPIGI PRODUCTION, IČO: 35 268 964 skrátila daň z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008. Obsahom skutkovej podstaty podľa uznesenia bolo aj nedostatočné preukázanie výdavkov na nákup injekčného roztoku Suplasyn od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 178 161 vo výške 3 000 000,-- Sk, čím nepriznala daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2008 vo výške 511 848,-- Sk. Trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 4.6.2014 zastavené podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, nakoľko zanikla trestnosť činu, nakoľko A.. A. K. uhradil svoj nedoplatok dňa 8.2.2013 vo výške 155,00 eur, dňa 19.2.2013 vo výške 14 115,54 Eur.

33. Podľa odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu Bratislava (č.l. 195) v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/192/2012 zo dňa 12.3.2014 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 1020502/1/452292/2012-5113-r zo dňa 16.4.2012 bol na základe odvolania žalobcu potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 16 990,24 EUR a zároveň mu nebola uznaná vykázaná daňová strana na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 16990,24 eur a zároveň mu nebola uznaná vykázaná daňová strata na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 405 927,-- Sk. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že daňové orgány spochybnili vierohodnosť dodávky prípravku Suplasyn, z čoho bol vyvodený záver, že žalobca zúčtovaný výdavok na kúpu prípravku v sume 3 000 000,-- Sk nepreukázal. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu. Jedným z neuznaných daňových výdavkov bol žalobcom zaúčtovaný hotovostný výdavok na nákup injekčného roztoku Suplasyn v sume 3 000 000,-- Sk (2500 ks), ktorý podľa vystavených dokladov kúpil od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. Kúpu a prevzatie tovaru mal realizovať na parkovisku motorestu Koliba pred mestom Martin, pričom za predávajúceho jednala pani, ktorá sa preukázala potvrdením, že je riaditeľkou uvedenej spoločnosti a je oprávnená za ňu konať. Konateľ predávajúceho sa v tom čase nachádzal ústave na výkon trestu odňatia slobody. Predávajúci so Suplasynom neobchodoval, nikdy takýto tovar neponúkal. Žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil k predmetnému obchodu žiadnu evidenciu - príjemky, výdajky, resp. iné doklady týkajúce sa uskladnenia tohto tovaru a tvrdil, že doklady boli vedené hlavne elektronicky. Predložil správcovi dane CD nosiť, ktorý bol podľa zápisnice o ústnom pojednávaní vo veľkom rozsahu poškriabaný pravidelnými ryhami. Správca dane zistil, že na nosiči neboli zaznamenané žiadne údaje. Podľa záznamu z výkonu dohľadu a inšpekcie vykonanej dňa 15.7.2009 Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv bol u žalobcu skontrolovaný evidenčný stav (nie skutočný) výdaja Suplasynu od septembra 2008 do 15. júla 2009 s počtom kusov 1119, ktorý bol vydaný pacientom na zdravotné poukazy, pričom k záznamu bol pripojený prehľad výdaja Suplasynu za uvedené obdobie. Ani jeden z uvedených dokladov podľa správcu dane neobsahuje zoznam zásob k 31.12.2008, ani žiadnu analýzu, aká šarža Suplasynu bola odcudzená, kedy bol Suplasyn s takouto šaržou nadobudnutá, koľko Suplasynu pochádzalo zo zásob

z predchádzajúceho roka 2007 a koľko Suplasynu kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu odcudzenia, s uvedením vydaného počtu prípravku na zdravotný preukaz, resp. iné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť preukázateľnosť uplatneného výdavku v hotovosti 3 000 000,-- Sk. Súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov, z ktorých vyplýva, že podmienka preukázateľnosti daňových výdavkov žalobcu na nákup Suplasynu v sume 3 000 000,-- Sk splnená nebola. Zaevidovanie faktúry do účtovníctva nie je dôkazom reálneho dodania tvaru dodávateľom, ktorý ju vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Súd uviedol, že je toho názoru, že správca dane vykonaným šetrením a zhromaždenými dôkazmi dostatočne podložil svoje opodstatnené pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti žalobcom predložených dokladov k dodávke farmaceutických výrobkov od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. keď zistil, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností. Súd uviedol, že z predložených inventúrnych dokladov hodnoverne nevyplýva, že odcudzená bola práve tá časť dodávky tohto prípravku, ktorú mal žalobca nadobudnúť od uvedenej spoločnosti. Vystavená faktúra č. 8109 zo dňa 27.8.2008 ani dodací list neobsahujú údaje o šarži tovaru. Z žalobcom predložených dokladov nebolo možné zistiť, koľko Suplasynu zisteného inventúrou zo dňa 11.5.2009 pochádzalo zo zásob z roku 2007 a koľko kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu krádeže, žalobca nepreukázal, že výdavky v sume 3 000 000,-- Sk skutočne vznikli a boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

34. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I ČVS:ORP-1691/1-OVK- B1-2011 (č. l. 250) súd zistil, že oznámenie A.. A. K. pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, že dňa 2.12.2011 mali vrátiť oznamovateľovi doškriabaný a mechanicky poškodený CD nosič, na ktorom mala byť inventúra, príjemky, výdajky a skladové zásoby a na základe toho, že uvedený CD nosič bol doškriabaný a nepoužiteľný ako dôkaz bola oznamovateľovi vyrúbená pokuta vo výške cca 17 000,00 Eur, odmieta, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

35. Súd na pojednávaní dňa 14.9.2018 určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporu sporné a nesporné. Súd určil, že medzi stranami spornú sú nesporné skutkové tvrdenia, že žalobca a žalovaný mali medzi sebou platne uzatvorenú poistnú zmluvu v čase keď malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti. Súd určil, že medzi stranami sporu sú sporné skutkové tvrdenia ohľadom skutočnosti, či došlo k vzniku škodovej udalosti a ak áno, či sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia poisťovňou. Strany sporu určenie skutkových tvrdení sporných a nesporných nenamietali.

28Cb/228/2010-459

36. Medzi stranami sporu je nesporné, že v čase vzniku škodovej udalosti bola medzi nimi platne uzavretá poistná zmluva pre poistenie hnuteľných vecí.

37. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 46 628,73 eur bez DPH, ktorou má byť skutočná škoda spôsobená krádežou vlámaním do výdajne zdravotníckych pomôcok, pri ktorej mala byť žalobcovi ukradnutá zdravotnícka pomôcka Suplasyn, podľa hlásenia o škodovej udalosti v počte 1470 ks. V hlásení o škodovej udalosti žalobca škodu ocenil ako 1470 ks x 44,98 eur = 66 120,60 eur. V žalobe uviedol, že uplatňovaný nárok na náhradu škody znižuje o spoluúčasť vo výške 30,00 Eur.

38. Podľa ust. § 193 zákona č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba "CSP") súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

39. Podľa ust. § 228 ods. 1 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

40. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

41. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

42. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

43. Podľa § 379 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

44. Podľa § 380 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

45. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

46. Na vznik nároku na náhradu škody je nevyhnutne potrebné preukázať vznik škody a výšku skutočnej škody. V prípade žaloby na poskytnutie poistného plnenia aj právo na poskytnutie poistného plnenia na účely náhrady tejto škody. Nárok na poskytnutie poistného plnenia súd skúma aj s ohľadom na konkrétne zmluvné podmienky, nakoľko v prípade obchodných záväzkových vzťahov zákon podnikateľom umožňuje úpravu vzájomných práv a povinností dohodou tam, kde to dispozitívne právne normy dovoľujú. Súčasne súd musí brať zreteľ na skutočnosť, že zákon vyžaduje určitú odbornú znalosť a náležitú starostlivosť na strane podnikateľov, nakoľko pri svojej činnosti realizujú predmet podnikania. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj dodržanie zákonnej povinnosti predchádzať vzniku škody podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ustanovenia ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

47. Medzi stranami sporu je nesporné, že mali uzatvorené poistenie hnuteľných vecí pre prípad krádeže vlámaním.

48. Zmluvnou podmienkou pre poskytnutie poistného plnenia bolo aj zabezpečenie podľa článku 6 zmluvných dojednaní. Podľa vyjadrenia KELCOM International spol. s r.o., bol zabezpečovací systém inštalovaný uvedenou spoločnosťou v čase krádeže dňa 10.5.2009 plne funkčný. Chybne bol iba nadstavený čas a dátum, čo nemalo vplyv na funkčnosť systému. Stanovisko bolo vyhotovené dňa 14.9.2009. Zo stanoviska nevyplýva, kedy zariadenie spoločnosť obhliadla ani z čoho vyplýva odbornosť tohto záveru. K skutočnosti, či bol v zariadení dostatočný kredit pre odoslanie SMS správy sa nevyjadrila. Medzi stranami sporu je nesporné, že k odoslaniu sms správy nedošlo, t.j. nebola splnená podmienka riadneho zabezpečenia elektronickou zabezpečovacou signalizáciou. Skutočnosť, že nedošlo k odoslaniu SMS správy preukazuje, že 28Cb/228/2010-460

zabezpečenie nebolo funkčné, pretože nesplnilo svoju funkciu, nedošlo k odoslaniu SMS správy.

49. Pokiaľ ide o vznik škody a výšku, žalobca súdu nepreukázal riadne vznik škody ani výšku škody. Z jednotlivých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní nebolo zistené v akom rozsahu, za akých okolností, akým páchateľom malo dôjsť k vzniku škody na zásobách žalobcu.

50. Daňový úrad vykonal kontrolu u žalobcu ako daňovníka a neakceptoval faktúru na kúpu Suplasyn za kúpnu cenu 3 000 000 Sk. Postup daňového úradu a Finančnej správy SR preskúmal na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd Bratislava, ktorý sa stotožnil s postup daňových orgánov a rozhodnutia vydané v daňovom konaní potvrdil ako správne, t.j. žalobu žalobcu zamietol, pričom okolnosťami nadobudnutia Suplasynu, existenciou zásob Suplasynu sa podrobne zaoberal. Krajský súd dokonca uviedol, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností.

51. Súd pri rozhodovaní prihliadol na Rozhodnutia daňovým orgánov, orgánov činných v trestnom konaní ako aj Krajského súdu Bratislava, ktorými sa podrobne zaoberal vyššie a na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal vznik škody, výšku škody ani vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca súdu nepreukázal, že nadobudol Suplasyn v množstve 2500 ks ani stav zásob Suplasynu ku dňu, kedy malo dôjsť ku vzniku škodovej udalosti, ani množstvo údajne ukradnutého Suplasynu. Žalobca súdu nepreukázal riadne ako vypočítal žalovanú istinu, ktorú si v tomto súdnom konaní uplatňuje, nakoľko súd zo súdneho spisu a pripojeného vyšetrovacieho spisu zistil viaceré rozdielne vyčíslenia vzniknutej škody, ktoré boli uvedené vyššie. Nie je zrejmé číslo šarže Suplasynu, ktorý mal byť odcudzený, ani jeho cena/1ks. Okolnosti vzniku škody boli plné rozporov, z výsluchu svedkov súd nezistil v akej výške mala škoda žalobcovi vzniknúť, ani stav zásob Suplasynu. Žalobca svojim konaním ani nepredchádzal vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca súdu nepredložil žiadne doklady, ktoré by riadne preukazovali stav skladových zásob, uvedené nevyplýva ani z kontroly vykonanej Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Daňový úrad podrobne analyzoval stav zásob, podal správu o svojich zisteniach zo dňa 2.10.2009 a na základe zistených skutočností dorúbil žalobcovi daňové povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie žalobcu pre zločin skrátenie dane a poistného, avšak žalobca daňový nedoplatok zaplatil a trestné stíhanie bolo zastavené. Z daňového aj trestného konania súd zistil, že nákup Suplasynu je sporný a okolnosti nákupu v sume 3 000 000,-- Sk v hotovosti na parkovisku od osoby, ktorá neexistuje a mala konať na základe niekoľko ročného poverenia bez osvedčenia pravosti podpisu v mene spoločnosti, ktorej konateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody, bez overenia totožnosti osoby preberajúcej 3 000 000,-- Sk v hotovosti v spojení s dotáciou pokladne vo výške hotovosti 2 200 000,-- sú nezvyčajné a pochybné.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca súdu nepreukázal nárok, ktorý si uplatnil žalobou, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

58. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení so zásadou hospodárnosti v článku 17 CSP. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, napriek tomu že bol v konaní úspešný.

60. O trovách štátu z titulu plateného svedočného súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.8.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 46 628,73 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.9.2009 až do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný nárok odôvodnil najmä tým, že dňa 10.5.2009 v čase od 11:36 hod. do 7:18 hod. dňa 11.5.2009 sa stala krádež vlámaním cez zadné riadne uzamknuté dvere do priestorov predajne Výdajňa zdravotníckych potrieb A.. A. K.. Danú udalosť žalobca ohlásil Polícii Slovenskej republiky. Trestné stíhanie bolo začaté dňa 11.5.2009 za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a). Po skontrolovaní predajne žalobcu bola podľa tvrdení žalobcu zistená škoda vo výške 46.658,73 eur bez DPH. Žalobca mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 511014898 so žalovaným. Škodová udalosť bola evidovaná pod číslom 0970102235. Znalecký posudok vypracovaný pplk. U.. A. S. zo dňa 16.6.2009 podľa žalobcu nedokázal potvrdiť, resp. vyvrátiť tvrdenie páchateľa, že dvere boli uzamknuté a páchateľ ich vypáčil z vonkajšej strany. Dňa 11.11.2009 bol vypočujú na Okresnom riaditeľstve PZ v Senici F. Z., kde potvrdil, že on s W. B. sa vlámali do predajne. F. Z. potvrdil, že prekonal prekážky v podobe visiacej zámky, ktorú ucvakol a taktiež páčidlom vypáčil dvere. Týmto podľa žalobcu potvrdil, že dvere boli riadne uzamknuté a dvere neboli otvorené zvnútra, ako to tvrdí znalecký posudok č. p.: PPZ-4174 KEU-BA-EXP-2009. W. B. s F. Z. sa rozhodli priznať k vlámaniu do predajne, čím chceli poškodiť žalobcovi, aby žalobcovi nebola refundovaná škoda žalovaným. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na plnenie podľa poistenej zmluvy, alebo aspoň na vyplatenie zálohy podľa poistnej zmluvy, ale žalobca ak odpoveď dostal, táto mala zamietané stanovisko i keď pri telefonickom alebo ústnom rozhovore s žalovaným dostal prísľub na zálohu vo výške 30%, keďže žalobcovi tak vysoká suma robila a robí dodnes prevádzkové problémy. Dňa 16.10.2009 žalovaný listom oznámil, že nebolo preukázané, že ku škode došlo krádežou vlámaním a že nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalobca a žalovaný sa zaviazal za ním nastavených podmienok vyplatiť poistné žalobcovi v prípade definovaných škôd. V článku 7 ods. 2 VOP k poistnej zmluve je definované konanie, ktoré nastalo u žalobcu a to krádež vlámaním. Je nepochybné z dokazovania, že páchateľ vnikol do priestoru žalobcu násilným spôsobom a to prestrihnutím visiaceho zámku na mrežiach (potvrdil túto skutočnosť i A.. G., ktorý zamykal) a vypáčením dverí do samotnej prevádzky navrhovateľa, t.j. preukázané sú prekonané min. 2 prekážky. Nastali pochybnosti o to, z ktorej strany boli dvere vypáčené. Nie je bežné, aby sa dvere vypáčili z vnútornej strany. Definitívny výsledok ohľadom toho, z ktorej strany boli dvere vypáčené nedal ani znalec na odstup času a pre neho nečakanom pružení dverí. Článok 7 ods. 2 písm. d) VOP k poistnej zmluve definuje možnosť ukrytia sa v mieste prevádzky žalobcu, čo by vysvetlilo vnútorné vylomenie, ale žalobca je presvedčený, že páchateľ prišiel z vonkajšej strany a Ing. S. pri osobnom ohliadnutí už nechcel priznať chybu vo svojom posudku a z toho dôvodu stanovil nemožnosť určiť jednoznačne ako bola prekážka prekonaná. Vzhľadom aj na článok 7 ods. 2 písm. d) je podstatné, že prekážka bola prekonaná. Prekonaním prekážky je splnená podmienka k poistnému plneniu vlámaním. Žalobca mal riadne inštalované elektrické zabezpečovacie zariadenie, ktoré je v zmysle VOP k poistnej zmluve dostačujúce. Sú situácie, kedy sa elektrické zabezpečovacie zariadenia nespustí. A.. G. v deň pred vlámaním zamykal mrežu a nevšimol si už vypáčených dverí, t.j. vypáčenie muselo nastať po odchode A.. G., t.j. v čase keď už bola prevádzka zabezpečená elektronickým zabezpečovacím zariadením. Prečo sa zariadenie nespustilo a ako bolo prekonané, nie je známe. Čo sa týka kreditu, táto časť je irelevantná, pretože alarm sa nespustil, t.j. nemal tendenciu volať. V prípade, ak by súd posúdil elektronické zabezpečovacie zariadenie za menej funkčné, tak by to bol dôvod len na čiastočné odmietnutie plnenia, nie v plnom rozsahu. V tomto uvádzame, že navrhovateľ nemal povinnosť v určitej lehote sa dostaviť do prevádzky a kde aj po spustení elektronického

28Cb/228/2010-451

zabezpečovacieho zariadenia by sa zásadne na vlámaní a krádeži nič nezmenilo. Odcudzenie veci je potvrdené viacerými písomnými potvrdeniami zo strany odbornej zástupkyne žalobcu, ktorá pri výpovedi pred súdom uvádzala nepravdy, pretože sa so žalobcom nerozišla v dobrom a takýmto spôsobom sa mstí. Odborná zástupkyňa bola zodpovedná za skladové zásoby, čo potvrdila inventúrou ako aj zápismi pred ŠÚKL. Tieto podpisy žiadnym spôsobom svedkyňa nespochybnila a jej písomný prejav je v značnom rozpore s jej ústnym prejavom na pojednávaní. Žalobca si inak ako pomstou nevie vysvetliť danú zmenu postoja, keďže svedkyňa si bez žalobcu vytvorila identickú prevádzku. Písomnými potvrdeniami je preukázané odcudzenie veci, ktoré odborná zástupkyňa potvrdila viackrát. Náležitosti

faktúry, označenia, nálezy daňových úradov a pod. nie sú v tomto konaní podstatné, ale podstatné je či daný tovar bol odcudzený. Je nepochybné, že pri každej obdobnej situácii (krádeži vlámaním) má poškodený (v tomto prípade žalobca) ťažkú situáciu, pretože krádež neočakával, inak by sa zariadil a musí preukázať stratu veci, o poisťovateľ (žalovaný) môže rôzne spochybňovať, ale jediný spôsob je potvrdenie svedka, v tomto prípade odborného garanta v tom čase zodpovedného za tovar, čo svojím podpisom viackrát odborný zástupca potvrdil. Odborný zástupca nemôže potvrdiť niečo čo sama má na zodpovednosť a o niekoľko rokov neskôr vypovie, že to nie je pravda. Čo k tomu odborného zástupcu viedlo, nie je zrejmé. Existencia tovaru bola potvrdená pred vyšetrovateľom ako i pracovníčkami ŠÚLK. Poukazujeme, že by išlo o krivú výpoveď. Výška škody je daná hodnotou danej veci vychádzajúc z nákupnej ceny, resp. z bežnej maloobchodnej ceny, pričom presne definovaný tovar je v zápisnici ŠÚLK, kde ju uviedol odborný garant žalobcu. Podľa šarže je možné určiť nie len druh tovaru, ale aj presný dátum výroby a výrobcu. V danom čase platila vyhláška (kategorizácia) MZ SR, ktorá určovala cenu daného tovaru pre prípad, ak sa súdu zdala uplatňovaná škoda ako neprimerane vysoká. Žalobca mal riadne uzatvorenú zmluvu, nastala poistná udalosť a v príčinnej súvislosti aj škoda za odcudzený tovar vyjadrená v peniazoch, na základe čoho žiada žalobca jeho návrhu vyhovieť. Na základe rôznych výluk určených v poistnej zmluve sa snaží odporca vyhnúť poistnému plneniu, ale práve z dôvodu prípadov aký nastal i u žalobcu sa poistná zmluva uzatvára. Je nepochybné, že navrhovateľ ako poškodený bude vždy v nevýhodnejšej situácii, pretože nastala situácia, ktorá nie je bežná a tak zabezpečiť všetky dôkazy čo sa stalo je náročné. Žalovaný ako poisťovateľ pri akejkoľvek krádeži môže žiadať preukázať čo skutočne bolo ukradnuté, čo sa ťažko preukazuje ak o danej skutočnosti vie jedna - dve osoby. Vlámanie je situácia, ktorú poškodený veľmi ťažko ovplyvní (alarm, zámky......), pretože nikdy nevie aký spôsob páchateľ použije. žalobca sa dostal do ťažkej situácie, ale preukázal nadobudnutie tovaru, úhradu tovaru, naskladnenie tovaru, vlámanie do prevádzky a následne chýbanie tovaru (inventúrou). Žalobcova spoluúčasť na poistnej udalosti je 30,00 eur, ktorú si odčíta od skutočnej škody. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj úrok z omeškania a žiada súd aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 46 628,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od 1.9.2009 až do zaplatenia a žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz označil: list vyšetrovateľa zo dňa 16.9.2009, Znalecký posudok č.p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 16.6.2009, Zápisnica o výsluchu znalca U.. A. S. zo dňa 23.3.2010, Zápisnica o výsluchu F. Patáka zo dňa XX.XX.XXXX, Zápisnica o výsluchu W. B. zo dňa 27.11.2009, Stanovisko k funkčnosti zabezpečovacieho systému spoločnosti KELCOM International, spol s r.o., Predžalobná výzva dňa 29.6.2010, Poistka č. 511014898, Správa o výsledku šetrenia zo dňa 16.9.2009, Uznesenie OR PZ Skalica ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 zo dňa 25.3.2010, Žiadosť o vysvetlenie zo dňa 11.5.2011, Zápisnica o výsluchu A.. A. K. zo dňa 7.1.2010, Uznesenie zo dňa 27.10.2011, Zápisnica z konfrontácie z výsluchu svedka zo dňa 4.3.2010, Žiadosť zo dňa 23.1.2012, Kúpna zmluva zo dňa 27.8.2008, List žalovaného zo dňa 16.10.2009, Odpoveď na vyrozumenie, žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa - vyrozumenie zo dňa 20. 2.2012, Žiadosť o doplnenie vyšetrovania podaná OS PZ v Skalici dňa 20.4.2012, List zo dňa 1. 10.2012, Rozsudok Okresného súdu Skalica 6T/13/2013-251, Odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru vydanému Daňovým úradom Bratislava I dňa 6.12.2011, Poverenie O. X. zo dňa 4.4.2000 spoločnosťou ATAX Slovakia, s.r.o., výsluch svedka U.. A. S., znalca z odvetvia mechanoskopie a svedka kpt. U.. X. K. - vyšetrovateľa, výsluch svedka Y. L. a výsluch svedka A.. A. G., Zápis Inventúry zo dňa 11.5.2009, fotografia CD, Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I zo dňa 30.1.2012, Zápisnica o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Bratislava I zo dňa 20. 10.2011, Podnet na preskúmanie postupu okresného prokurátora zo dňa 21.5.2012, emailová komunikácia na č. l. 394-396 v súdnom spise, Záznam ŠÚKL č. KL/834/2009, žiadosť o upravenie splátkového kalendára, Správa o výsledku šetrenia zo dňa 16. 9. 2009, Tabuľkový prehľad z 15.7.2009 ŠÚKL. Na pojednávaní dňa 14.9.2018 nežiadal vykonanie ďalších dôkazov.

4. Žalovaný sa vo veci vyjadril, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že dňa 10. 05. 2009 (resp. v noci z 10. 05. 2009 na 11. 05. 2009) skutočne došlo k poistnej udalosti, nahlásenej žalobcom, t.j. ku krádeži vlámaním do Výdajne zdravotníckych potrieb žalobcu v Skalici a odcudzeniu 1470 (bližšie nešpecifikovaných) balení lieku Suplasyn. Podľa názoru žalovaného nebolo preukázané ani to, že daný liek sa v danom čase, na danom mieste a v deklarovanom množstve vôbec reálne nachádzal.

Čo sa týka zabezpečenia objektu žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle uzavretej poistnej zmluvy sa žalobca zaviazal mať predmetnú prevádzku zabezpečenú rozšíreným mechanickým zabezpečením a elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu formou automatického telefónneho voliča . Žalobca bol povinný mať dané elektrické zabezpečovacie zariadenie (ďalej len "EZZ") zapnuté, aktivované a funkčné (t.j. 28Cb/228/2010-452

samozrejme aj s dobitým kreditom, bez ktorého by automatický telefónny volič nemohol riadne fungovať). Z výpovede svedka D. K. v trestnom konaní (ide o technika spoločnosti KELCOM INTERNATIONAL spol. s r. o., Čáčov, Senica, ktorá spoločnosť inštalovala dané EZZ vo výdajni žalobcu), podľa žalovaného vyplýva, že EZZ aktivoval žalobca dňa 10. 05. 2009 o 16,04 h (čo potvrdzuje aj žalobca napr. vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 11. 05. 2009), EZZ fungovalo správne a zaznamenalo neoprávnený vstup až 11. 05. 2009 ráno o 07,18 h - t.j. po vstupe privolaných policajtov p. I. a p. G.. Medzitým sa EZZ nespustilo, nezaznamenalo žiadny neoprávnený, či oprávnený vstup do budov, t.j. nedošlo k žiadnemu neoprávnenému vstupu zlodejov. Žalovaný má za to, že aj toto je jedným z významných dôkazov, spochybňujúcich samotný vznik údajnej poistnej udalosti. Žalovaný poukázal na obsah trestného spisu, najmä znaleckého posudku U.. S. z Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ v Bratislave (ďalej len "KEÚ"), výpovede menovaného znalca v trestnom konaní, zápisnicu o obhliadke miesta činu z 11. 05. 2009 a i., z ktorých podľa žalovaného dôkazov vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní zdokumentovali všetky stopy, ktoré sa nachádzali na mieste činu (v prevádzke žalobcu). Tvrdenie žalobcu (napr. v podaniach zo dňa 24. 11. 2015 a zo dňa 17. 05. 2016), že páchatelia museli prekonať 4 prekážky v podobe 2 visiacich zámkov na mrežiach a dvoch zamknutých dverí s cylindrickými vložkami (čím sa žalovaný údajne podľa žalobcu nezaoberal), nebolo podľa žalovaného v konaní preukázané. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka A.. A. G., vypočutého súdom na pojednávaní dňa 25. 01. 2016, ktorý vypovedal, že predmetný objekt, kde sa nachádzala aj Výdajňa zdravotníckych potrieb žalobcu (a aj ambulancia A.. G.), mala dva vchody, jeden vchod z Potočnej ulice a druhý vchod bol z areálu nemocnice. Svedok nevedel uviesť, ako bol zabezpečený vchod z ulice, nakoľko cez ten vchod nechodil. Pokiaľ ide o zabezpečenie druhého vchodu (cez nemocnicu), ktorý používal, tu boli dvoje dvere, pričom žiadne z nich sa nezamykali, zamknutá bola len mreža visiacim zámkom. Žiadne iné zabezpečenie tam podľa jeho vedomostí nebolo. Svedok A.. G. ďalej vypovedal, že keď v daný deň (po údajnom vlámaní) došiel do práce, "...žiadne známky vlámania, nič mimoriadne som si nevšimol ...." (žalobca pritom výpoveď tohto svedka dezinterpretuje, keď napr. v podaní zo dňa 17. 05. 2016 žalobca uvádza, že tento svedok údajne uviedol, že "... vchod bol zabezpečený mrežou visiacimi zámkami a dverami...". Táto skutočnosť sa podľa žalovaného nezakladá na pravde a nevyplýva zo svedeckej výpovede p. G., keďže p. G. vypovedal, že išlo o jeden zámok na mreži (nie viac visiacich zámkov) a dvere nebývali zamknuté. Žalobca nemal riadne dobitý kredit u operátora na EZZ (z toho dôvodu bola nefunkčná SMS karta a teda bol nefunkčný automatický telefónny volič). Skutočnosť, že kredit nebol dobitý, t.j. nemohlo byť vytočené telefónne číslo žalobcu (poslaná SMS), vyplýva napr. zo svedeckej výpovede K. v trestnom konaní a potvrdzuje to aj žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 11. 05. 2009 (a napr. i v podaniach zo dňa 24. 11. 2015 a zo dňa 17. 05. 2016). Žalovaný má za to, že v danom čase o. i. neboli splnené podmienky zabezpečenia objektu elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu formou automatického telefónneho voliča v zmysle uzavretej poistnej zmluvy (t.j aj v prípade preukázania právneho základu by nemohlo poistné plnenie dosahovať výšku žalovanej sumy). V písomnom znaleckom posudku z odboru kriminalistiky, odvetvia mechanoskopie, vypracovanom KEÚ v trestnom konaní dňa 16. 06. 2009 pod č. p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 znalec pplk. U.. A. S. uvádza o. i., že: "... dvere boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené (vytlačené) z vnútornej strany miestnosti"; vo svojej výpovedi (v trestnom konaní) dňa 09. 02. 2010 znalec U.. S. zotrval na uvedených záveroch, keď uviedol o. i.: "...sa v plnej miere pridržiavam záverov tohto znaleckého posudku....na hrane zárubne a dverí v oblasti uzamykacieho mechanizmu neboli zistené žiadne deformácie ani iné viditeľné stopy po páčení. Jediné zistené deformácie boli zistené na hliníkovej lište, nachádzajúcej sa na zárubni dverí, táto deformácia mohla vzniknúť tlakom ... pri páčení, resp. pri vytláčaní dverí. Deformácia je smerovaná z miestnosti smerom von... na závore je viditeľná stopa, ktorá je vytvorená z vnútornej strany zámku...Táto mohla byť vytvorená jedine z vnútornej strany dverí...dvere boli z najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené resp. vylomené z vnútornej strany miestnosti...."; podľa zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 11. 05. 2009 (v trestnom spise), z ktorej o. i. vyplýva, že "...Po obvode dverí ani rámu neboli zistené žiadne stopy po násilí ani stopy - vtlačky po nástrojoch..."; zo zápisnice o výsluchu žalobcu v trestnom konaní zo dňa 11. 05. 2009 vyplýva (z otázky vyšetrovateľa na str. 6), že "...na plastovom ráme dverí... neboli zistené žiadne stopy po páčení, resp. po inom násilnom otváraní

dverí, bol iba poškodený jazýček zámku, ktorý bol ohnutý smerom do priestorov predajne a na tomto sú viditeľné stopy po nástroji... je asi zrejmé, že k tomuto ohnutiu prišlo pri otvorených dverách....". Žalovaný dospel k názoru, že k vzniku poistnej udalosti krádeže vlámaním, musí byť o. i. preukázané vlámanie - násilné vniknutie, pričom logicky musí ísť o vniknutie zvonku smerom dnu a nie naopak. Žalobca pripojil k žalobe o. i. faktúru č. 8109, vystavenú dňa 27. 08. 2008, na ktorej je označený ako dodávateľ "ATAX s. r. o." a ako odberateľ žalobca. Táto faktúra by mala podľa žalobcu preukazovať nákup farmaceutického výrobku Suplasyn v počte 2500 ks za cenu 3 milióny Sk v hotovosti. Faktúra nespĺňa základné náležitosti daňového dokladu, dodávaný liek Suplasyn nie je v spornej faktúre nijako špecifikovaný (výrobca, šarža, objem, resp. množstvo účinnej látky, veľkosť balenia, počet ks v balení, dátum výroby, doba expirácie, jednotková cena atď.). Pokiaľ žalobca v trestnom konaní tvrdil, že predmetná faktúra č. 8109 spĺňala všetky náležitosti (viď výpoveď žalobcu v trestnom konaní dňa 17. 07. 2009), s týmto žalovaný nesúhlasil. Z iných faktúr, ktoré boli žalobcovi doručované od iných dodávateľov, muselo byť podľa tvrdení žalovaného žalobcovi známe, že riadna faktúra vyzerá inak, obsahuje viac údajov, špecifikácií dodaného tovaru, fakturovanej sumy a pod. Z predmetnej výpovede žalobcu v trestnom konaní zo dňa 17. 07. 2009 podľa žalovaného navyše vyplýva, že žalobca mal za to, že spoločnosť "ATAX s. r. o." je platcom DPH ("...dotyčná firma Atax nie je plátcom DPH. To ma nahnevalo, následne som tej pani volal ale už mi nedvíhala telefón..."). Je preto zvláštne, že žalobca sa na mieste nezaujímal o to, či je "ATAX s. r. o." platcom DPH, resp. netrval na tom, aby bola na faktúre suma 3 milióny Sk rozčlenená na základ DPH 28Cb/228/2010-453

a samotnú sumu DPH s uvedením použitej sadzby. Nedostatky vo faktúre konštatoval i Daňový úrad Skalica podľa zápisnice o ústnom pojednávaní z 30. 09. 2009 a aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozhodnutí zo dňa 12. 03. 2014 sp. zn. 2S/192/2012. Jediný konateľ spoločnosti s daným IČO (ATAX SLOVAKIA s. r. o.) A. O. bol v čase vystavenia spornej faktúry (dňa 27. 08. 2008) preukázateľne vo väzení, pričom vo svojej svedeckej výpovedi v trestnom konaní označil danú faktúru za falošnú. Na spornej faktúre je aj na pečiatke uvedený ako dodávateľ "ATAX s. r. o." a IČO: 36 178 161. Z úplného výpisu z OR pritom vyplýva, že spoločnosť pod uvedeným IČO mala po celý čas svojej existencie obchodné meno: "ATAX SLOVAKIA s. r. o.". Žalovaný nepredpokladá preto, že by vystavovala faktúry s nesprávnym obchodným menom a mala vyhotovenú pečiatku s nesprávnym obchodným menom. Podľa žalovaného na pojednávaní dňa 27. 05. 2016 dokonca žalobca pri formulovaní otázok svedkyni p. Y. D. naznačil, že danú faktúru mala vystaviť (ručne vypísať) ona ( otázka žalobcu, položená tejto svedkyni, zaprotokolovaná súdom na str. X zápisnice o danom pojednávaní . Keďže L.X bola v rozhodnom čase zamestnankyňou žalobcu (§ 420 ods. 2 Obč. zák.), mal danú faktúru vystaviť vlastne žalobca sám, čo podľa názoru žalovaného taktiež zásadným spôsobom spochybňuje dôveryhodnosť tohto dôkazu (faktúry), t.j. dôkazu o nadobudnutí lieku Suplasyn v deklarovanom množstve. Svedkyňa Y. L. vypovedala, že pán K. jej občas dával vyplňovať nejaké faktúry, ktoré jej on diktoval, čo ona ako zamestnankyňa na jeho pokyn urobila, či to bola aj táto faktúra svedkyňa uviesť nevedela, ani nevedela uviesť, či je na danej faktúre č. 8109 jej písmo. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz na porovnanie rukopisu danú faktúru a tri rôzne obálky k podaniam od žalobcu, na ktorých je uvedený ako odosielateľ žalobca a adresát žalovaný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že úhrada fakturovanej sumy 3 milióny Sk v rámci obchodného styku medzi právnickými osobami platbou v hotovosti na parkovisku pred motorestom je tiež prinajmenšom neštandardná (aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2S/192/2012 - viď bod F) tohto vyjadrenia, označil okolnosti uzavretia daného obchodu za "mimoriadne neobvyklé", Finančné riaditeľstvo SR označilo podmienky, za akých tento obchod prebehol, za "zarážajúce"). V dôsledku splnenia prevenčnej povinnosti a odbornej starostlivosti, ako i dodržiavania príslušných právnych predpisov, týkajúcich sa liekov a zdravotníckych pomôcok (viď napr. § 36 ods. 2 písm. a), b), e), v) zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, účinný v rozh. čase, ďalej len "zákon o liekoch a ZP"; vyhláška MZ SR č. 475/2006 Z. z., ktorou sa ustanovovali podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín), bol žalobca povinný si spoločnosť dodávateľa (ATAX SLOVAKIA s. r. o.) preveriť v príslušnom obchodnom registri, príp. obchodnom vestníku, trvať na predložení príslušných povolení, týkajúcich sa distribúcie daného lieku, overiť si platnosť predloženého plnomocenstva osoby, konajúcej údajne za "ATAX s. r. o.", overiť si jej totožnosť atď. Žalobca ako skúsený podnikateľ musel považovať za neštandardné a vysoko podozrivé uzatvárať obchod, týkajúci sa zdravotníckeho materiálu (lieku Suplasyn) niekde na parkovisku, odovzdávať sumu peňazí 3 milióny Sk v hotovosti osobe, ktorej totožnosť si nijako neoveril atď. Takéto konanie žalobcu možno označiť za vedomé (nedbanlivostné) porušenie prevenčnej povinnosti, zakotvenej vo všeobecnom ustanovení § 415 Obč. zák., ako i v

ustanovení § 799 ods. 1 aj v ust. § 809 ods. 1 Obč. zák. a tiež v článku 20 bod 1. písm. g) príslušných všeobecných poistných podmienok (ďalej len "VPP"; VPP sme zaslali Vášmu súdu listom zo dňa 16. 11. 2015). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len "ŠÚKL") vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 11. 2009 č. 4287/2009/600 konštatoval, že "...ATAX SLOVAKIA s. r. o. .... tento dodávateľ sa nenachádza v zozname distribútorov, .... čiže nemá oprávnenie distribuovať zdravotnícku pomôcku SUPLASYN inj., ... Nákupom tejto zdravotníckej pomôcky bol porušený § 36 ods. 2 písm. e) zákona o liekoch a ZP, ktorý uvádza zabezpečiť nákup základného sortimentu len od výrobcov registrovaných liekov ..., ktorí majú povolenie MZ SR ...". Za porušenie povinností podľa ust. § 36 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o liekoch a bola žalobcovi daným rozhodnutím ŠÚKL aj uložená pokuta. Žalovaný poukázal aj na ust. článku 16 bod 11. VPP, v zmysle ktorého je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie za vedomé porušenie povinností uvedených vo VPP, zmluvných dojednaniach a poistnej zmluve primerane znížiť alebo zamietnuť, ak toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Uvedené sa týka aj porušenia prevenčnej povinnosti a povinnosti dodržiavať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, technických noriem, VPP, zmluvných dojednaní a poistnej zmluvy (viď najmä čl. 20 bod 1. písm. d), g) VPP v spojení s ust. § 799 ods. 1 Obč. zák.;. § 809 ods. 1 Obč. zák. a zákonom o liekoch a ZP; vyhl. MZ SR č. 475/2006 Z. z. a i.). Žalobca tvrdí, že v rozhodnom čase vzniku škodovej udalosti sa v jeho prevádzke nachádzal liek Suplasyn v množstve 1470 ks, ktorý bol odcudzený. Žalovaný má za to, že doposiaľ neexistuje žiadny dôkaz, preukazujúci túto skutočnosť, t.j. nebolo preukázané, že predmetný liek sa v danom čase, na danom mieste a v deklarovanom množstve vôbec nachádza. Poukázal na úradný záznam spísaný Daňovým úradom v Skalici zo dňa 30. 09. 2009 (v trestnom spise), v ktorom sa o. i. uvádza, koľko balení lieku Suplasyn žalobca zakúpil v rozhodnom období, koľko balení tohto lieku v rovnakom období vydal a pod., pričom porovnaním týchto údajov možno dospieť k záveru, že nákup lieku Suplasyn v počte kusov 2500, je nereálny. Žalobca nijako nepreukázal, že by bolo reálne možné, aby daný liek v takom počte kusov (2500 ks od fi. "ATAX s. r. o." + ďalšie balenia od iných dodávateľov) včas vydal/ predal, pred uplynutím jeho expirácie atď, poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 09. 2009, podpísanú žalobcom a Daňovým úradom v Skalici (v trestnom spise), kde sa o. i. konštatuje, že: "...Konečný stav k 31.5.2009 lieku SUPLASYN nevieme zistiť...nevieme zistiť z predloženej evidencie počiatočný stav k 1.8.2008...", na list žalobcu zo dňa 01. 10. 2012, adresovaný Generálnej prokuratúre SR v Bratislave (v trestnom spise), v ktorom sám žalobca uvádza, citujeme: "...S. vo svojej výpovedi svedka tvrdila že jej to je celé divné a na otázku vyšetrovateľa či bola pri krádeži vo výdajni, čo všetko sa tu stratilo čo bolo poškodené, uviedla, že nič, len zámok bol poškodený, nič sa nestratilo, len niečo bolo na zemi zhodené...Na otázku či videla na predajni liek Suplasyn v množstve 1470 ks, ako bol zabalený a uskladnený uviedla, že nikdy tam toho toľko nevidela...". Menovaná 28Cb/228/2010-454

svedkyňa p. L. bola vypočutá súdom aj v tomto civilnom konaní, pričom vypovedala, že Suplasyn vždy objednávali z distribučných firiem, nepamätala si, že by po dátume 27. 08. 2008 (po dni vystavenia spornej faktúry č. 8109), prevzala od žalobcu do výdajne nejaký Suplasyn. Žalovaný má za to, že výsledok inšpekcie, vykonanej ŠÚKL dňa 15. 07. 2009 (t.j. viac ako dva mesiace po údajnej poistnej udalosti), nedokazuje prítomnosť žalobcom deklarovaného množstva lieku Suplasyn v predmetnej prevádzke žalobcu v čase údajnej poistnej udalosti (išlo len o kontrolu evidenčného stavu). Žalobca nešpecifikoval a nepreukázal, aký Suplasyn, akej šarže, od akého výrobcu, s akou expiráciou, akej veľkosti balenia, s akým množstvom účinnej látky, v akej cene a pod., mal byť odcudzený (na túto skutočnosť poukázal aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozhodnutí zo dňa 12. 03. 2014 sp. zn. 2S/192/2012, ktoré je založené v súdnom spise). Žalobca o. i. tvrdil, že dôkazom o tom, že v rozhodnom čase sa v jeho prevádzke (výdajni zdravotníckych potrieb) nachádzal liek Suplasyn v deklarovanom množstve 1470 ks, mal byť aj výsledok inventúry za r. 2008, príjemky, výdajky a záznamy o skladových zásobách, ktoré údaje boli uložené len a výlučne na jedinom CD, ktoré CD žalobca odovzdal dňa 20. 10. 2011 na Daňový úrad Bratislava I. Následne dňa 02. 12. 2011 bolo žalobcovi toto CD pracovníkmi daňového úradu vrátené, pričom CD malo byť nepoužiteľné, prázdne, poškriabané, t.j. znehodnotené (žalobca aj v tomto smere podal trestné oznámenie na pracovníčky Daňového úradu Bratislava I pre podozrenie z údajného spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pričom vec bola odmietnutá uznesením OR PZ Bratislava I v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktoré žalobca doručil súdu na pojednávaní dňa 04. 03. 2016 spolu s fotokópiou obalu - vonkajšieho okrúhleho povrchu CD, nie kópiou obsahu CD). Uvedená fotokópia vonkajšieho povrchu CD by mala podľa žalobcu údajne preukazovať, že na danom CD sa skutočne nachádzali relevantné dôkazy (príjemky, výdajky, inventúra za r. 2008).

Žalovaný považuje predložený "dôkaz", t.j. papierovú fotokópiu vonkajšieho povrchu CD nosiča za celkom irelevantný, nič nepreukazujúci. Žalovaný má za to, že ak by daný dôkaz (riadne inventúrne zápisy ) existovali, tieto by mal žalobca uložené aj v papierovej podobe (pre potreby účtovníctva) alebo by ich mal archivované vo svojom počítači. Povinnosť viesť kusovú evidenciu danej zdravotníckej pomôcky navyše vyplýva aj z ust. § 36 ods. 2 písm. v) zákona o liekoch a v spojení s vyhláškou MZ SR č. 475/2006 Z. z. v znení účinnom v rozh. čase. Tvrdenie žalobcu, že tento mal dané údaje zachytené na jedinom CD nosiči, ktorý odovzdal daňovým orgánom (a nikde inde ich zálohované nemal), považuje za nedôveryhodné a špekulatívne. Správca dane, ktorému bol daný CD nosič žalobcom odovzdaný, konštatoval, že dané CD bolo už v čase jeho odovzdania daňovému úradu prázdne ("...na nosiči neboli zaznamenaná žiadne údaje..." - ako to vyplýva aj z odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/192/2012, odôvodnenia Uznesenia OR PZ Bratislava I zo dňa 30. 01. 2012 ČVS:ORP-1691/1- OVK-B1-2011. Svedkyňa p. Y. L. na pojednávaní dňa 27. 05. 2016 uviedla, že inventúry robievali raz do roka (vždy až po Novom roku) a nepamätala si, že by aj po predmetnej škodovej udalosti robili inventúru, resp. že by podpisovala zápis z inventúry z 11. 05. 2009 (zápis z inventúry zo dňa 11. 05. 2009, predložený žalobcom, si svedkyňa vôbec nepamätala). Y. L. uviedla, že inventúry sa robili inak: "...po skončení inventúry im program vytlačil sumár, t. j konečné stavy inventúry, t.j. vecí, ktoré sa nachádzali vo výdajni.". Svedkyňa p. L. výslovne uviedla, že o tom, že sa niečo ukradlo sa dozvedela až spätne, a to od p. K. . Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 03. 2014 sp. zn. 2S/192/2012 súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva SR. Ide o rozhodnutie, priamo súvisiace s touto vecou - t.j. nákupom lieku Suplasyn žalobcom. Z rozsudku žalovaný citoval: "...žalobca nepredložil ani jeden doklad a dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie, že skutočne vynaložil v hotovosti sumu 3.000.000,- Sk na kúpu injekčného roztoku Suplasyn. Žalovaný považoval za zarážajúce, za akých neobvyklých podmienok sa uskutočnil nákup tovaru .....Kúpu a prevzatie tovaru zrealizoval na parkovisku ... zaplatil zaň v hotovosti kúpnu cenu 3.000.000,- Sk ... Predložil správcovi dane CD nosič, ktorý bol ... vo veľkom rozsahu poškriabaný pravidelnými ryhami. Správca dane zistil, že na nosiči neboli zaznamenaná žiadne údaje... Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv bol u žalobcu skontrolovaný evidenčný stav výdaja Suplasynu....Ani jeden z uvedených dokladov podľa správcu dane neobsahuje zoznam zásob k 31. 12. 2008, ani žiadnu analýzu, aká šarža Suplasynu bola odcudzená, kedy bol Suplasyn s takouto šaržou nadobudnutý, koľko Suplasynu pochádzalo zo zásob z predchádzajúceho roka 2007 a koľko Suplasynu kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu odcudzenia, s uvedením vydaného počtu prípravku ..... Zaevidovanie faktúry do účtovníctva nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ju vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti ...predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností ...". APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s. svojím listom zo dňa 25. 05. 2009 (v trestnom spise), označila uskladnenie žalobcom deklarovaného množstva lieku Suplasyn za neštandardné, jednak z dôvodu, že kvartálne dochádza ku kategorizácii liečiv a tiež z dôvodu hrozby expirácie daného liečiva. Svedok Z. pri konfrontácii dňa 04. 03. 2010 (zápisnica v trestnom spise) zopakoval, že mal vykradnúť predmetnú prevádzku žalobcu na údajnú žiadosť žalobcu "na oko", že z prevádzky nič nevzal a "...žiadna krádež sa nestala, je fingovaná...". Nebolo nijako preukázané, aký Suplasyn (akej šarže, od akého výrobcu, v akom objeme účinnej látky, s akým počtom kusov injekcií v balení, za akú cenu, s akou dobou expirácie-t.j. či táto doba nebola už v čase údajnej krádeže prekročená), mal byť údajne odcudzený. Suplasyn má rôznych výrobcov, držiteľov rozhodnutia, je ponúkaný v rôznych veľkostiach balenia - napr. 1x 2ml, či 1x 6 ml, 7mg/0,7 ml, 1x1 ks; 20mg/2ml 1x2ml, pričom je registrovaný pod viacerými kódmi ŠÚKL a je jednoznačne zrejmé, že aj ich cena je vždy iná (žalobca ako platiteľ DPH by mohol mať, v prípade preukázania právneho základu-, navyše nárok na plnenie jedine bez DPH). Žalobca sa v celom priebehu súdneho konania snaží diskvalifikovať všetky osoby (svedkov, znalca), všetky orgány (orgány činné v trestnom konaní, súd, daňové úrady, finančné riaditeľstvo atď.), uvádza, že všetci konajú protizákonne, vypovedajú 28Cb/228/2010-455

nepravdivo, neobjektívne, v snahe uškodiť žalobcovi atď., avšak žalobca svoje tvrdenia nijako nepreukázal. V civilnom konaní nestačí tvrdiť, že mohlo dôjsť ku krádeži vlámaním a odcudzeniu určitých vecí, ale musia byť produkované dôkazy, ktoré túto skutočnosť jednoznačne verifikujú. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodne podanú zamietol a aby žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému (prípadné) trovy konania.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný ako dôkaz označil Žiadosť o poskytnutie informácii zo dňa 8.12.2010, Rozsudok 2S/192/2012, Uznesenie 2Sžf/86/2014, všeobecné poistné podmienky od 1.1.2008, zmluvné dojednania pre poistenie hnuteľných vecí, Faktúra č. 8109, obálky na porovnanie rukopisu na obálkach, tlač z webu www.adcc.sk, , www.stada-pharma.cz, www.lekaren-ledum.sk, ww.lekaren-karpatia.sk, poukázal na listiny už založené v súdnom spise, skutočnosti zistené z výsluchu svedkov, kládol svedkom otázky, vyjadril sa k návrhom na vykonanie dôkazov.

6. Listom zo dňa 16.12.2010 (č.l. 43)žalovaný žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, Úrad justičnej a kriminálnej polície odbore kriminálnej polície, oddelení ekonomickej kriminality pod č. ORP-BA1-KP-EK-306-10/2010. Súd konanie prerušil Uznesením č. k. 28Cb/228/2010-145 zo dňa 10.3.2014 (č.l. 145) do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. ORP-133/OEK-B4-2013. Konanie bolo skončené Uznesením zo dňa 4.6.2014 z dôvodu zániku trestnosti činu podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, t.j. v dôsledku uhradenia daňových nedoplatkov a zastavenia daňového exekučného konania. Tunajší súd následne pokračoval v súdnom konaní.

7. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Skalici, odor kriminálnej polície zapožičalo súdu vyšetrovací spis ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície - oddelenie ekonomickej kriminality zapožičalo súdu spis č. p. ORPZ- BA1-KP3-88/2012. Súd vykonal dokazovanie aj listiny založenými v spisoch, oboznámil sa s ich obsahom.

8. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 28.11.2011, 5.10.2015, 30.11.2015, 25.1.2016, 4.3.2016, 27. 5.2016, 30.5.2017, 12. 9.2017, 9. 1. 2018, 14.9.2018, výsluch svedkov, výsluch žalobcu, dokazovanie listinami, oboznámil sa so znaleckým posudkom a vyšetrovacím spisom, vychádzal zo zhodných tvrdení strán, skutkových tvrdení medzi stranami nespornými, rozhodnutiami daňových orgánov, orgánov činných v trestnom konaní a Krajského súdu Bratislava vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančnej správy SR.

9. Súd vykonal dokazovanie a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

10. Súd sa oboznámil s obsahom trestného spisu č.p.: ORPZ-BA1-KP3-88/2012. Z hlásenia škodovej udalosti - odcudzenie má súd za preukázané, že žalobca žalovanému nahlásil vznik škodovej udalosti dňa 18.5.2009. Podľa zoznamu odcudzených vecí malo dôjsť k odcudzeniu 1470 ks Suplasynu v hodnote po 44,98 eur, t.j. k vzniku škody 66 120,60 eur plus k vzniku škode na zámku vo výške 18,04 eur.

11. Listom zo dňa 16.10.2009 má súd za preukázané, že žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, nakoľko nebolo podľa žalovaného preukázané, že ku škode došlo krádežou vlámaním, t.j. žalobcovi podľa tvrdení žalovaného nevznikol nárok na poistné plnenie.

12. Z poistky č. 511014898 vystavenej dňa 7.2.2008 (č. l. 5) má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu súhrnného poistenia hnuteľných vecí s dátumom dojednania 17.1.2008, začiatkom poistenia dňa 18.1.2008 na poistné obdobie 1 roka s dohodou, že pokiaľ je poistné obdobie 1 rok, poistenie sa predlžuje o ďalší rok, ak nie je vypovedané najneskôr šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Poistenie sa riadi všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami vrátane dohodnutých dodatkov. Predmetom poistenia podľa poistky sú o. i. zásoby v hodnote 1 850 000,-- Sk pre prípad poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou s výškou dohodnutého poistného 2318,-- Sk a spoluúčasťou 1000,-- Sk.

13. Podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a), b), c) všeobecných poistných podmienok platných od 1.1.2008 pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej iba "VPP") (č.l.202, 204) poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená krádežou vlámaním. Krádežou vlámaním je zmocnenie sa poistenej veci páchateľom , ktorý a) do miesta poistenia vnikol tak, že ho otvoril nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie, b) do miesta poistenia vznikol iným preukázateľne násilným spôsobom, c) preukázateľne prekonal prekážku alebo opatrenie chrániace poistenú vec pred krádežou, d) ukryl sa v mieste poistenia a zanechal stopy dokazujúce jeho nepovolenú prítomnosť, e) miesto poistenia otvoril kľúčom určeným na jeho riadne otvorenie, ktorého sa zmocnil vlámaním alebo lúpežou, f) do trezora, ktorého obsah je poistený vnikol alebo ho otvoril nástrojom, alebo spôsobom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie, g) trezor, ktorého

obsah je poistený otvoril kľúčom alebo spôsobom určeným na jeho riadne otvorenie, ktorého sa zmocnil spôsobom uvedeným v článku 7 ods. 2 písm. g). Podľa ust. Článku 20 VPP ods. 1 písm. e) je poistený povinný viesť evidenciu poistených vecí uvedených v článku 10 ods. 3 písm. a) až d) a túto spolu so záložnými nosičmi elektronických dát uložiť tak, aby v prípade poistnej udalosti nemohla byť poškodená, zničená alebo stratená spolu s poistenými vecami. Podľa článku 6 zmluvných dojednaní (č. l. 205) je pre stanovenie výšky poistného plnenia rozhodujúci stav zabezpečenia miesta v dobe vzniku poistnej udalosti. Limity poistného plnenia závisia od bezpečnostnej triedy stanovenej pre poistenú prevádzku v poistnej zmluve, úrovne mechanického zabezpečenia a zabezpečenia elektronickou zabezpečovacou signalizáciou.

28Cb/228/2010-456

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2008 (č. l. 91) súd zistil, že žalobca mal na základe zmluvy s predávajúci ATAX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tajovského 13/2, Martin, IČO: 36178161 uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej je dodávka tovaru Suplasyn inj. 20 mg x 2 ml v množstve 2500 ks, šarža 0472/2008 za kúpnu cenu vo výške 3 000 000 Sk aj s DPH s dohodou o platbe kúpnej ceny v hotovosti. V mene predávajúceho mala konať O. X. ako výkonná riaditeľka.

15. Z faktúry č. 8109 zo dňa 27.8.2008 (č. l. 305) na sumu 3 000 000,-- Sk bez špecifikovania DPH malo byť predmetom fakturácie dodávateľa ATAX s.r.o.. IČO: 36178161 dodanie farmaceutických výrobkov (Suplasyn) v počte 2500 ks. Faktúra bola vypísaná rukou. Žalovaný súdu predložil obálky doručené od žalobcu na porovnanie rukopisu, nakoľko sa domnieva, že rukopis je identický. Odborné vyjadrenie ani znalecký posudok na tento účel však súdu predložené neboli. Z faktúry má súd za preukázané, že predmetom fakturácie mala byť suma 3 000 000,-- Sk vypísaná písomnom podobným obálkam predloženým žalovaným, pričom obchodné meno dodávateľa a odtlačok pečiatky nezodpovedá presne zápisu obchodného mena v obchodnom registri a na kúpnej zmluve, nie je uvedená šarža dodávaného tovaru.

16. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Senici zo dňa 11.6.2009 súd zistil, že S. ako jediný konateľ predávajúceho ATAX SLOVAKIA, s.r.o. bol výkone trestu odňatia slobody od 31.1.2007 s predpokladanou dobou ukončenia 31.7.2013. z uvedeného vyplýva, že tento nemohol podpísať faktúru, ani iný doklad preukazujúci vykonanie kúpy sporného Suplasynu.

17. Z poverenia zo dňa 4.4.2000, na č. l. 160 v súdnom spise súd zistil, že O. X., bytom W.A. mala byť poverená ako výkonná riaditeľka firmy ATAX Slovakia s.r.o . Z dokazovania v trestnom konaní však bolo zistené, že taká osoba neexistuje, napriek tomu, že mala od žalobcu prevziať hotovosť vo výške 3 000 000,-- Sk za nákup Suplasynu. Oprávnenie na konanie v mene predávajúceho teda mala mať už roku 2000 a to bez osvedčenia pravosti podpisu.

18. Zo zápisnice o výsluchu svedka W. B. zo dňa 27.11.2009 (č. l. 78,79) súd zistil, že z vyjadrení svedka vyplýva, že niekedy na jar roku 2009 za ním prišiel p. I.a spýtal sa ho, či by mu nevykradol jeho prevádzku. Bavil sa o tom s K. Z., ktorý povedal, že je ochotný K. vykradnúť obchod pod podmienkou, že to bude so súhlasom p. K.a. Potom mu zavolal Z. a tento sa ho pýtal, či byZ. zaviezol na miesto. E. mu hovoril, že mal iba otvoriť dvere a vo vnútri predajne niečo porozhadzovať. Nevšimol si, že by niesol so sebou nejaké odcudzené veci. Neskôr pochopil, že Z. keď mal vykradnúť obchod, tak to nebolo kvôli jeho žene ale kvôli tomu, aby z poisťovne dostal peniaze.

19. Zo zápisnice z výsluhu svedka F. Z. zo dňa XX.XX.XXXX ( č. l. 14-17) zistil, že z vyjadrení svedka vyplýva, že za nim prišiel W. B., ktorý mu povedal, že jeho zamestnávateľ má doma problém s manželkou, nakoľko mu v ich rodinnom resp. v spoločnom firemnom rozpočte chýbajú nejaké peniaze, o ktorých ona nevie a on to potrebuje pred manželkou nejako zakryť. W. mu povedal, že ho tento známy mal požiadať, či nevie o niekom kto by pre jeho manželku v ich firme naaranžoval vlámanie. Nakoľko ten známy mal za danú vec sľubovať nejakú finančnú odmenu, tak súhlasil, že by toto vlámanie spravil on. W. mu povedal, že sa má jednať o nejakého p. K.. Podľa zápisnice z výsluchu svedka sa potom neskôr stretol s pánom K. A. osobne, tento ho mal pri spoločnom rozhovore ubezpečiť, že to, kde sa má daná vlámačka vykonať, je jeho firma, že to je vlastne iba divadielko pre jeho manželku, aby nemal doma zle, lebo minul nejaké peniaze. Uviedol, že z predajne nič nezobral, nakoľko to naozaj bral ako

službu pre majiteľa kvôli spokojnosti v jeho rodine resp. kvôli jeho manželke. Na záver uviedol, že toto vykonal na požiadanie majiteľa, nie aby niečo odcudzil alebo poškodil, keby vedel, že sa za týmto skrýva nejaká zlá vec, tak to nikdy nespraví.

20. Zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného A.. A. K. (č. l. 56-59)súd zistil, že A.. K. uviedol: "Týmto teda vyhlasujem, že ja som Z. a ani B. nehovoril, aby mi vykradli moju predajňu Zdravotníckych pomôcok v Skalici, ani som ich o toto nežiadal aby to spravili fingovane. Ak takéto niečo tvrdia, tak klamú, toto je z ich strany výmysel. Myslím, že to tvrdia preto, čo som uviedol vyššie, teda aby sa mi W. pomstil , že som ho udal za falšovanie podpisu." Čo sa týka výšky škody uviedol: " Ako som teda uviedol v predchádzajúcom výsluchu, celkom bolo ukradnutých 1.470 ks lieku Suplasyn. Celková vzniknutá škoda týmto trestným činom je teda bez DPH 55.523,89 €, čo je podľa kurzu 1.672.712,90 - Sk, toto je škoda ktorú si nárokujem ako poškodený." Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobca v trestnom konaní tvrdil, že mu vznikla škody vo výške 55 523,89 eur bez DPH, ktorej malo zodpovedať 1470 ks Suplasynu. Žalobou si žalobca uplatňuje zaplatenie 46 628,73 eur, ktorú sumu presne nešpecifikoval.

21. Z Uznesenia obvodného oddelenia PZ v Holíči, ČVS: ORP-379/HO-SI-2011 (č. l. 73) má súd za preukázané, že trestné stíhanie pre prečin ohovárania preto, že páchateľ v období od dňa 18.9.2009 do 2X.X.XXXX v meste Holíč rozprával, že A.. A. K., ako majiteľ prevádzky Výdajne zdravotných pomôcok v Skalici si dal uvedenú prevádzku vykradnúť, pričom v mesiaci november 2009 bolo v uvedenej veci na neho podané trestné oznámenie, ktoré bolo vyšetrovateľom OKP OR PZ Senica odmietnuté, teda o A.. V. šíril nepravdivé údaje, ktorému mu spôsobili ujmu, na základe ktorých musel k 1.6.2011 prerušiť živnosť a prihlásiť sa na Úrade práce v Bratislave, čím A.. A. K., nar. X.XX.XXXX, trv. bytom I. - S. mesto, O. XXXX/X spôsobil škodu podľa jeho vyjadrenia v tom, že mu poisťovňa nevyplatila vzniknutú škodu spôsobené krádežou vo Výdajni zdravotných pomôcok a že si v okrese

28Cb/228/2010-457

22. Skalica nebude môcť dlhodobo otvoriť žiadnu prevádzku zastavuje, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

23. Zo zápisu z inventúry zo dňa 11.5.2009 vyplýva, že žalobcovi malo byť ukradnutých 1470 ks Suplasyn 1x2ml vo výške škody 55 523,89 EUR, avšak jedná sa o zápis spísaný žalobcom a p. Y. L.. Listina nie je datovaná, t.j. nie je zrejmé kedy bola vyhotovená ani aký bol stav zásob pred krádežou, resp. k 31.12. predchádzajúceho roka. Na pojednávaní dňa 27.5.2016 svedkyňa Y. L. na otázku či robili inventúru aj po vlámaní podľa zápisnice z pojednávania uviedla: "nepamätám si, ale mám pocit, že nie.". Na otázku, či podpísala zápis z inventúry z 11.5.2009 svedkyňa podľa zápisnice z pojednávania uviedla: " nie, inventúru sme robili vždy až po novom roku.". Svedkyňa uviedla, že inventúra sa robila tak, že mali program z počítača a po skončení inventúry im program vytlačil sumár, t.j. konečné stavy inventúry, t.j. vecí, ktoré sa nachádzali vo výdajni. Vzhľadom na uvedené zápis z inventúry nie je dôkazom, ktorý by súdu preukazoval stav zásob, ukradnutý tovar ani výšku škody.

24. Zo správy Daňového úradu Skalica zo dňa 2.10.2009 vo vyšetrovacom spise má súd za preukázané, že sa nepodarilo zistiť konečný stav Suplasynu k 31.5.2009, nakoľko daňový subjekt nepredložil skladovú kartu lieku Suplasyn a z predloženej evidencie nie je možné zistiť počiatočný stav k 1.8.2008. Daňový subjekt nepredložil k miestnemu zisťovaniu ani inventarizačný súpis tovaru k 31.12.2008. Dňa 25.8.2008 bola v peňažnom denníku zaúčtovaná dotácia pokladne v sume 2 200 000,-- Sk.

25. Z vyjadrenie Apollo zdravotnej poisťovne zo dňa 25.5.2009 súd zistil, že podľa názoru zdravotnej poisťovne je odcudzené množstvo Suplasynu neštandardné mať na sklade, aj vzhľadom k tomu, že každého štvrť roka prebieha kategorizácia liekov pričom sa menia cenové podmienky a tiež je otázna expirácia liekov, t.j. do kedy je možné lieky použiť.

26. Na pojednávaní dňa 30.11.2015 súd rozhodol, že výsluch svedka U.. X. K., vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senici, navrhnutého žalobcom za účelom objasnenia aké prekážky boli prekonané, kým sa zlodej dostal k tovaru nevykoná, nakoľko vzhľadom na stav vykonaného dokazovania, navrhnuté dôkazy, plynutie času od momentu kedy malo dôjsť k vzniku škody, pravdepodobnosť, že si vyšetrovateľ

bude pamätať okolnosti prípadu, hospodárnosť a rýchlosť konania, nebolo účelné a hospodárne také dokazovanie vykonať.

27. Z výsluchu svedka A.. A. G. na pojednávaní dňa 25.1.2016 zistil, že v dobe keď došlo k vlámaniu do výdajne zdravotníckych potrieb mal ambulanciu v tomto objekte. Keď došiel do práce, nič si nevšimol, až po oboznámení sestry, že došlo k vlámaniu do výdajne zdravotníckych potrieb išiel do čakárne, bol tam už pán K. aj s policajtom. Podľa zápisnice z pojednávania uviedol, že : "Keď som došiel ráno do práce, mreža bola otvorená tak, ako každé ráno, ja som neskúmal, či bola poškodená, ďalšie dvere v priestoroch boli taktiež otvorené ako vždy a potom čo som vošiel do ambulancie a sestrička mi povedala, že došlo ku vlámaniu do zdravotníckych potrieb, vyšiel som späť von a videl som, že dvere do zdravotníckych potrieb boli otvorené, ale či boli poškodené, to neviem."

28. Súd vykonal výsluch svedka Y. L.. Svedkyňa na pojednávaní dňa 27.5.2016 uviedla, že pán K. jej občas dával vyplňovať nejaké faktúry, ktoré jej on diktoval, čo ona ako zamestnankyňa na jeho pokyn robila. Či sa jednalo aj o faktúru č. 8109 nevedela uviesť.

29. Zo Znaleckého posudku č.p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 16.6.2009 zhotovovaného na účely trestného konania súd zistil, trvalé deformácie na závore, strelke a čele zámky nasvedčujú tomu, že zadlabávacia zámka bola prekonaná násilným spôsobom - páčením dverí. Zistené mechanoskopické stopy na závore zámky z vnútornej strany dverí nasvedčujú tomu, že dvere boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené (vytlačené) z vnútornej strany miestnosti. Zistené mechanoskopické stopy na závore boli vytvorené plochým skrutkovačom. Zo zápisnice z výsluchu znalca U.. A. S. zo dňa 23.3.2010 súd zistil, že podľa znalca nie je možné sa jednoznačne vyjadriť či predmetné dvere boli vypáčené z vonkajšej alebo z vnútornej strany dverí. Súd vykonal výsluch znalca U.. A. S. ktorý potvrdil, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

30. Z listu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 7.1.2014 sa nepodarilo preukázať, či A.. A. K. realizoval nákup 2500 ks Suplasynu, alebo nie. Podľa vyjadrenia nie je zrejmé, koľko Suplasynu kúpil daňový subjekt v roku 2009 do dňa odcudzenia a aká šarža mu bola odcudzená.

31. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia justičnej polície, ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 zo dňa 25.3.2010 súd zistil, že trestné stíhanie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil v tom čase nezistený páchateľ tým, že od doby 11.36 hod. dňa 10.5.2009 do doby 07.18 hod. dňa 11.5.2009 v Skalici na ul. Potočná č. 79, vykonal krádež vlámaní do priestorov predajne Výdajňa zdravotných potrieb A.. K., pričom do predajne došlo k násilnému vzniknutiu cez zadné riadne uzamknuté dvere vedúceho do čakárne A.. G. a touto krádežou prišlo k odcudzeniu asi 1500 ks balení lieku zn. SUPLASY, čím týmto konaním vznikla škoda vo výške 55 523,89 EUR podľa vyjadrenia Mgr. A. K., nar. X.XX.XXXX v I., tr.bytom: I. - B., ul. I. č. XXXX/XX bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

28Cb/228/2010-458

32. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 11.3.2013 ČVS: ORP-133/OEK-BA4-2013 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin skrátenie dane a poistného, nakoľko trestne zodpovedná osoba konajúca za daňový subjekt A. K. mgr - ŠPIGI PRODUCTION, IČO: 35 268 964 skrátila daň z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008. Obsahom skutkovej podstaty podľa uznesenia bolo aj nedostatočné preukázanie výdavkov na nákup injekčného roztoku Suplasyn od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 178 161 vo výške 3 000 000,-- Sk, čím nepriznala daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2008 vo výške 511 848,-- Sk. Trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 4.6.2014 zastavené podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, nakoľko zanikla trestnosť činu, nakoľko A.. Miloš K. uhradil svoj nedoplatok dňa 8.2.2013 vo výške 155,00 eur, dňa 19.2.2013 vo výške 14 115,54 Eur.

33. Podľa odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu Bratislava (č.l. 195) v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/192/2012 zo dňa 12.3.2014 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 1020502/1/452292/2012-5113-r zo dňa 16.4.2012 bol na základe odvolania žalobcu potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 16 990,24 EUR a zároveň mu nebola uznaná vykázaná daňová strana na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 16990,24 eur a zároveň mu nebola uznaná vykázaná daňová strata na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 405 927,-- Sk. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že daňové orgány spochybnili vierohodnosť dodávky prípravku Suplasyn, z čoho bol vyvodený záver, že žalobca zúčtovaný výdavok na kúpu prípravku v sume 3 000 000,-- Sk nepreukázal. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu. Jedným z neuznaných daňových výdavkov bol žalobcom zaúčtovaný hotovostný výdavok na nákup injekčného roztoku Suplasyn v sume 3 000 000,-- Sk (2500 ks), ktorý podľa vystavených dokladov kúpil od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. Kúpu a prevzatie tovaru mal realizovať na parkovisku motorestu Koliba pred mestom Martin, pričom za predávajúceho jednala pani, ktorá sa preukázala potvrdením, že je riaditeľkou uvedenej spoločnosti a je oprávnená za ňu konať. Konateľ predávajúceho sa v tom čase nachádzal ústave na výkon trestu odňatia slobody. Predávajúci so Suplasynom neobchodoval, nikdy takýto tovar neponúkal. Žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil k predmetnému obchodu žiadnu evidenciu - príjemky, výdajky, resp. iné doklady týkajúce sa uskladnenia tohto tovaru a tvrdil, že doklady boli vedené hlavne elektronicky. Predložil správcovi dane CD nosiť, ktorý bol podľa zápisnice o ústnom pojednávaní vo veľkom rozsahu poškriabaný pravidelnými ryhami. Správca dane zistil, že na nosiči neboli zaznamenané žiadne údaje. Podľa záznamu z výkonu dohľadu a inšpekcie vykonanej dňa 15.7.2009 Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv bol u žalobcu skontrolovaný evidenčný stav (nie skutočný) výdaja Suplasynu od septembra 2008 do 15. júla 2009 s počtom kusov 1119, ktorý bol vydaný pacientom na zdravotné poukazy, pričom k záznamu bol pripojený prehľad výdaja Suplasynu za uvedené obdobie. Ani jeden z uvedených dokladov podľa správcu dane neobsahuje zoznam zásob k 31.12.2008, ani žiadnu analýzu, aká šarža Suplasynu bola odcudzená, kedy bol Suplasyn s takouto šaržou nadobudnutá, koľko Suplasynu pochádzalo zo zásob z predchádzajúceho roka 2007 a koľko Suplasynu kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu odcudzenia, s uvedením vydaného počtu prípravku na zdravotný preukaz, resp. iné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť preukázateľnosť uplatneného výdavku v hotovosti 3 000 000,-- Sk. Súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov, z ktorých vyplýva, že podmienka preukázateľnosti daňových výdavkov žalobcu na nákup Suplasynu v sume 3 000 000,-- Sk splnená nebola. Zaevidovanie faktúry do účtovníctva nie je dôkazom reálneho dodania tvaru dodávateľom, ktorý ju vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Súd uviedol, že je toho názoru, že správca dane vykonaným šetrením a zhromaždenými dôkazmi dostatočne podložil svoje opodstatnené pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti žalobcom predložených dokladov k dodávke farmaceutických výrobkov od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. keď zistil, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností. Súd uviedol, že z predložených inventúrnych dokladov hodnoverne nevyplýva, že odcudzená bola práve tá časť dodávky tohto prípravku, ktorú mal žalobca nadobudnúť od uvedenej spoločnosti. Vystavená faktúra č. 8109 zo dňa 27.8.2008 ani dodací list neobsahujú údaje o šarži tovaru. Z žalobcom predložených dokladov nebolo možné zistiť, koľko Suplasynu zisteného inventúrou zo dňa 11.5.2009 pochádzalo zo zásob z roku 2007 a koľko kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu krádeže, žalobca nepreukázal, že výdavky v sume 3 000 000,-- Sk skutočne vznikli a boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

34. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I ČVS:ORP-1691/1-OVK- B1-2011 (č. l. 250) súd zistil, že oznámenie A.. A. K. pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, že dňa 2.12.2011 mali vrátiť oznamovateľovi doškriabaný a mechanicky poškodený CD nosič, na ktorom mala byť inventúra, príjemky, výdajky a skladové zásoby a na základe toho, že uvedený CD nosič bol doškriabaný a nepoužiteľný ako dôkaz bola oznamovateľovi vyrúbená pokuta vo výške cca 17 000,00 Eur, odmieta, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

35. Súd na pojednávaní dňa 14.9.2018 určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporu sporné a nesporné. Súd určil, že medzi stranami spornú sú nesporné skutkové tvrdenia, že žalobca a žalovaný mali medzi sebou platne uzatvorenú poistnú zmluvu v čase keď malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti. Súd určil, že medzi stranami sporu sú sporné skutkové tvrdenia ohľadom skutočnosti, či došlo k vzniku

škodovej udalosti a ak áno, či sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia poisťovňou. Strany sporu určenie skutkových tvrdení sporných a nesporných nenamietali.

28Cb/228/2010-459

36. Medzi stranami sporu je nesporné, že v čase vzniku škodovej udalosti bola medzi nimi platne uzavretá poistná zmluva pre poistenie hnuteľných vecí.

37. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 46 628,73 eur bez DPH, ktorou má byť skutočná škoda spôsobená krádežou vlámaním do výdajne zdravotníckych pomôcok, pri ktorej mala byť žalobcovi ukradnutá zdravotnícka pomôcka Suplasyn, podľa hlásenia o škodovej udalosti v počte 1470 ks. V hlásení o škodovej udalosti žalobca škodu ocenil ako 1470 ks x 44,98 eur = 66 120,60 eur. V žalobe uviedol, že uplatňovaný nárok na náhradu škody znižuje o spoluúčasť vo výške 30,00 Eur.

38. Podľa ust. § 193 zákona č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba "CSP") súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

39. Podľa ust. § 228 ods. 1 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

40. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

41. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

42. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

43. Podľa § 379 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

44. Podľa § 380 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

45. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku škodovej udalosti plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

46. Na vznik nároku na náhradu škody je nevyhnutne potrebné preukázať vznik škody a výšku skutočnej škody. V prípade žaloby na poskytnutie poistného plnenia aj právo na poskytnutie poistného

plnenia na účely náhrady tejto škody. Nárok na poskytnutie poistného plnenia súd skúma aj s ohľadom na konkrétne zmluvné podmienky, nakoľko v prípade obchodných záväzkových vzťahov zákon podnikateľom umožňuje úpravu vzájomných práv a povinností dohodou tam, kde to dispozitívne právne normy dovoľujú. Súčasne súd musí brať zreteľ na skutočnosť, že zákon vyžaduje určitú odbornú znalosť a náležitú starostlivosť na strane podnikateľov, nakoľko pri svojej činnosti realizujú predmet podnikania. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj dodržanie zákonnej povinnosti predchádzať vzniku škody podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ustanovenia ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

47. Medzi stranami sporu je nesporné, že mali uzatvorené poistenie hnuteľných vecí pre prípad krádeže vlámaním.

48. Zmluvnou podmienkou pre poskytnutie poistného plnenia bolo aj zabezpečenie podľa článku 6 zmluvných dojednaní. Podľa vyjadrenia KELCOM International spol. s r.o., bol zabezpečovací systém inštalovaný uvedenou spoločnosťou v čase krádeže dňa 10.5.2009 plne funkčný. Chybne bol iba nadstavený čas a dátum, čo nemalo vplyv na funkčnosť systému. Stanovisko bolo vyhotovené dňa 14.9.2009. Zo stanoviska nevyplýva, kedy zariadenie spoločnosť obhliadla ani z čoho vyplýva odbornosť tohto záveru. K skutočnosti, či bol v zariadení dostatočný kredit pre odoslanie SMS správy sa nevyjadrila. Medzi stranami sporu je nesporné, že k odoslaniu sms správy nedošlo, t.j. nebola splnená podmienka riadneho zabezpečenia elektronickou zabezpečovacou signalizáciou. Skutočnosť, že nedošlo k odoslaniu SMS správy preukazuje, že 28Cb/228/2010-460

zabezpečenie nebolo funkčné, pretože nesplnilo svoju funkciu, nedošlo k odoslaniu SMS správy.

49. Pokiaľ ide o vznik škody a výšku, žalobca súdu nepreukázal riadne vznik škody ani výšku škody. Z jednotlivých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní nebolo zistené v akom rozsahu, za akých okolností, akým páchateľom malo dôjsť k vzniku škody na zásobách žalobcu.

50. Daňový úrad vykonal kontrolu u žalobcu ako daňovníka a neakceptoval faktúru na kúpu Suplasyn za kúpnu cenu 3 000 000 Sk. Postup daňového úradu a Finančnej správy SR preskúmal na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd Bratislava, ktorý sa stotožnil s postup daňových orgánov a rozhodnutia vydané v daňovom konaní potvrdil ako správne, t.j. žalobu žalobcu zamietol, pričom okolnosťami nadobudnutia Suplasynu, existenciou zásob Suplasynu sa podrobne zaoberal. Krajský súd dokonca uviedol, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností.

51. Súd pri rozhodovaní prihliadol na Rozhodnutia daňovým orgánov, orgánov činných v trestnom konaní ako aj Krajského súdu Bratislava, ktorými sa podrobne zaoberal vyššie a na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal vznik škody, výšku škody ani vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca súdu nepreukázal, že nadobudol Suplasyn v množstve 2500 ks ani stav zásob Suplasynu ku dňu, kedy malo dôjsť ku vzniku škodovej udalosti, ani množstvo údajne ukradnutého Suplasynu. Žalobca súdu nepreukázal riadne ako vypočítal žalovanú istinu, ktorú si v tomto súdnom konaní uplatňuje, nakoľko súd zo súdneho spisu a pripojeného vyšetrovacieho spisu zistil viaceré rozdielne vyčíslenia vzniknutej škody, ktoré boli uvedené vyššie. Nie je zrejmé číslo šarže Suplasynu, ktorý mal byť odcudzený, ani jeho cena/1ks. Okolnosti vzniku škody boli plné rozporov, z výsluchu svedkov súd nezistil v akej výške mala škoda žalobcovi vzniknúť, ani stav zásob Suplasynu. Žalobca svojim konaním ani nepredchádzal vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca súdu nepredložil žiadne doklady, ktoré by riadne preukazovali stav skladových zásob, uvedené nevyplýva ani z kontroly vykonanej Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Daňový úrad podrobne analyzoval stav zásob, podal správu o svojich zisteniach zo dňa 2.10.2009 a na základe zistených skutočností dorúbil žalobcovi daňové povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie žalobcu pre zločin skrátenie dane a poistného, avšak žalobca daňový nedoplatok zaplatil a trestné stíhanie bolo zastavené. Z daňového aj trestného konania súd zistil, že nákup Suplasynu je sporný a okolnosti nákupu v sume 3 000 000,-- Sk v hotovosti na parkovisku od osoby, ktorá neexistuje a mala konať na základe niekoľko ročného poverenia bez osvedčenia pravosti podpisu v mene spoločnosti, ktorej konateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody, bez overenia totožnosti osoby preberajúcej 3 000 000,-- Sk v hotovosti v spojení s dotáciou pokladne vo výške hotovosti 2 200 000,-- sú nezvyčajné a pochybné.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca súdu nepreukázal nárok, ktorý si uplatnil žalobou, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

58. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení so zásadou hospodárnosti v článku 17 CSP. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, napriek tomu že bol v konaní úspešný.

60. O trovách štátu z titulu plateného svedočného súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku 28Cb/228/2010-461

z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.- Exekučný poriadok).