Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matka: C. D. B., nar. XX.XX. XXXX, bytom E., F. A. XXXX/X, t. č. E., G. H. XX, zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., advokátska kancelária so sídlom Žilina, Dolný Val 574/7 a otec: I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. A. XXXX/X, zastúpený JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom E., F. XXXX/X, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie matky maloletých detí C. D. B. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -153 zo dňa 30.08.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. potvrdzuje.

V ostatných výrokoch ostáva rozsudok nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. schválil rodičovskú dohodu o úprave osobnej starostlivosti, zastupovania a správy majetku a o styku otca s mal. deťmi tak, že mal. deti A. a A. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. a mal. A. každý nepárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 8.00 hod. a od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod. Vo výroku II. súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. výživné mesačne sumou 180,- eur a na výživu mal. A. mesačne sumou 140,- eur, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky od 10.03.2023. Súd zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 10.03.2023 do 31.08.2023 vo výške 264,09 eur a otcovi uložil povinnosť zaplatiť toto v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výživného zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, najmä § 24, § 25, § 28, § 36, § 62 a § 75 konštatujúc, že rodičia mal. detí spolu nežijú, ohľadom výchovy boli schopní rodičia uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorú súd s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí schválil v predloženej podobe. V otázke výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom sa rodičia nedohodli, preto súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. V čase rozhodovania súdu mala A. necelých 5 rokov, navštevovala materskú školu, má bežné výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Maloletá A. je vo veku 2 rokov, zdravotný stav je primeraný. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok

412,60 eur, od 01.08.2023 zvýšený na sumu 473,30 eur mesačne. Rodinné prídavky predstavujú 120,- eur na obe deti. Matka má podľa jej vyjadrenia príležitostný príjem 50,- až 100,- eur mesačne. Má vklady na účtoch, vlastní staršie motorové vozidlo. Býva v byte matky, výdavky spojené s bývaním podľa jej vyjadrenia hradí matka (stará matka detí). Bežné výdavky predstavujú stravu, oblečenie, drogériu, lieky, mobil, TV, mesačne sporí po 100,- eur. Otec má príjem z pracovného pomeru v priemere 1.919,- eur, v rámci ktorého uplatňuje daňový bonus na deti vo výške 280,- eur. Vlastní byt, v ktorom býva, motorové vozidlo v BSM, spláca hypotéku 120,- eur mesačne a úver na rekonštrukciu bytu, v ktorom žije matka s mal. deťmi 196,- eur mesačne. Má životné poistenie 32,- eur a sporenie. Ostatné výdavky predstavujú stravovanie, oblečenie, obuv, telekomunikačné služby a PHM. Pri stanovení výšky výživného súd bral do úvahy, že otec za dobu od podania návrhu sa stretával s mal. deťmi, tieto u neho pravidelne, najmä počas víkendov, prespávali, trávili s ním aj týždeň počas prázdnin. Otec financoval ich odôvodnené potreby, ako i iné platby, napr. stravu v MŠ, poplatok v MŠ, poplatok za plávanie. Aj pri schválení dohody o styku súd bral do úvahy, že sa o maloleté deti počas styku bude osobne starať minimálne 1/3-inu mesiaca. Súd tiež zohľadnil, že matka poberá na deti rodinné prídavky po 60,- eur mesačne. Na plnenie vyživovacej povinnosti zaviazal súd otca od podania návrhu. Pri výpočte zameškaného výživného súdu zohľadnil ako plnenie na výživné platby, ktoré neboli medzi rodičmi sporné, a to 6 mesiacov po 200,- eur výživné, 6 mesiacov strava v MŠ po 50,- eur a poplatok v MŠ 25,- eur, resp. pomernú časť polročného poplatku za plavecký výcvik 38,- eur. Rozdiel, ktorý predstavoval sumu 264,09 eur medzi stanoveným výživným a započítaným plnením na výživné, povolil súd otcovi splácať v splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil ustanovením .

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí. Dôvodila poukazom na ust. , , , , a v spojení s ust. . Poukazovala na nesprávnosť výrokov II. a III., ktorými bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. A. a mal. A., nakoľko podľa nej súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, predmetné rozhodnutie je nesprávne, nezrozumiteľné, nedostatočne zdôvodnené, ide o rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd podľa odvolateľky nedostatočne zdôvodnil rozhodnutie nie v súlade s ust. , došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces s poukazom na SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Podľa názoru odvolateľky rozsudok prvoinštančného súdu tieto parametre nespĺňa. Odvolateľke nie sú zrejmé relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu, ktorým určoval výšku vyživovacej povinnosti. Pokiaľ bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej nie sú závery súdu odôvodnené, takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd len stroho uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že maloleté deti počas styku sú s otcom, osobne sa o ne stará a bude sa starať 1/3-inu mesiaca. Ďalej konštatoval u otca poberanie daňového bonusu na jedno dieťa 140,- eur a u matky poberanie rodinného prídavku na jedno dieťa 60,- eur. Tiež následne hodnotil príjmy rodičov. V tomto prípade odvolateľka uviedla, že výživné má tvoriť okolo 30 % z príjmu povinného rodiča. Pri matematickom prepočte, aký je príjem otca, príjem matky a potreby detí, aj pri sume ustálenej súdom 660,- eur, tak matka sa v zmysle napadnutého rozhodnutia podieľa na ich úhrade sumou 340,- eur (otec sumou 320,- eur). Z rozhodnutia súdu tiež nie je zrejmé, ako prihliadal na tú skutočnosť, že mal. deti bývajú so svojou matkou, a teda táto sa stará o ich bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú v spotrebe vody, elektriny, hygienických potrieb, stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci voľného času a je potrebné prihliadať nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy sa musí venovať deťom v prípade ich zdravotných problémov a primerane sa starať aj o ich spoločenský, kultúrny, športový rozvoj a podobne. Matka poukázala na to, že býva v byte, ktorý je prenajatý od starej matky detí, pričom priemerná výška nájmu obdobného bytu v E. sa pohybuje okolo 600,- eur mesačne. Súd tiež neprihliadal na neočakávané výdavky (odborný lekár, zubný lekár), ako aj výdavky na aktivity detí, cestovanie k starým rodičom alebo výlety do okolia, lyžovanie, vstup do bazéna, do divadielka, na zábavu a iné občasné radosti. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na skutočné výdavky, ktoré preukazuje na zabezpečenie základných potrieb detí, jej vypomáha jej matka (stará matka detí), ktorá jej poskytuje finančné pôžičky.

Navrhovateľka žiaden príležitostný príjem z dizajnérskej činnosti nemá, o tomto špekuloval len otec detí. Z týchto dôvodov má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti správne a navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Vyjadrenia matky uvedené v návrhu považuje za účelové a tendenčné, ktorých motív vidí v zabezpečení si vlastného príjmu, čo jednoznačne vyplynulo z prvotného návrhu, ktorým žiadala priznať výživné v súhrnnej sume 850,- eur na dve maloleté deti vo veku 4 a 2 rokov bez toho, aby bola reálne schopná preukázať ich oprávnené potreby. Matka tiež pred súdom nerozporovala, že minimálne 1/3-inu kalendárneho mesiaca vykonával starostlivosť o deti otec, na čo súd pri stanovení výšky výživného tiež správne prihliadal. Podľa súčasnej praxe súdov sa suma výživného na mal. deti do 6 rokov pohybuje na úrovni cca 11 - 13 % z príjmu povinného rodiča. Otec detí sa stotožnil s výškou oprávnených výdavkov na mal. deti tak, ako ich stanovil súd prvej inštancie, nie tak, ako ich prezentuje matka. Pri porovnávaní životnej úrovne rodičov otec uviedol, že je výlučným vlastníkom 1-izbového bytu v Žiline, na ktorého rekonštrukciu si bol nútený zobrať hypotekárny úver, pričom matka žije v nadštandardnom 3-izbovom byte o výmere viac ako 80 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej matky, pričom na bývanie tejto neprispieva. Otec poukázal tiež, že platí splátku úveru 196,- eur mesačne, ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytu, v ktorom býva matka spolu s deťmi. Tento výdavok považuje otec za oprávnený a je nutné ho zohľadniť pri určovaní výšky výživného. Matka na jednej strane poukazovala na to, že maloleté deti sú často choré, na druhej strane žiada, aby otec prispieval viac na ich aktivity predstavujúce výlety do okolia, lyžovanie, vstupy do bazéna, zábavu a podobne. Čo sa týka príjmu otca, tento má stabilné zamestnanie, pričom sa snaží v čo najväčšej miere zabezpečiť primeranú životnú úroveň aj deťom. Od zrušenia spoločnej domácnosti otec pravidelne takmer polovicu každého kalendárneho mesiaca zabezpečuje starostlivosť o deti, s výnimkou mesiaca júl, kedy deti trávili viac ako 2 týždne dovolenku s matkou u starej matky v Grécku, kde táto dlhodobo žije. Okrem toho takmer 90 % víkendov trávili deti v starostlivosti otca, spravidla od štvrtka poobedia alebo piatka rána do nedele večera alebo pondelka rána. Všetky náklady v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o deti v tomto čase hradí otec. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

5. Vo svojom vyjadrení matka maloletých detí uviedla, že naďalej trvá na dôvodoch odvolania, keď podľa nej súd nesprávne stanovil výšku vyživovacej povinnosti a nezrozumiteľne súd zdôvodnil, prečo otec, ktorý má príjem 1.919,- eur a poberá daňový bonus vo výške 280,- eur, má platiť výživné vo výške 320,- eur, čo predstavuje 14,55 % z tohto príjmu. Pokiaľ by aj vychádzala matka detí z výdavkov tak, ako ich ustálil súd vo výške 660,- eur mesačne, potom sa musí podieľať na ich úhrade sumou 340,- eur, a to z príjmu 532,60 eur, resp. 593,30 eur (rodičovský príspevok + 120,- eur rodinné prídavky). Toto predstavuje z jej príjmu až 63,84 %, resp. 57,30 %. Z týchto dôvodov považuje stanovené výživné za nedostatočné. Okrem zabezpečenia starostlivosti o deti má aj svoje základné mesačné výdavky, ktoré predstavujú sumu 350,- eur. Z tohto vyplýva, že základné výdavky presahujú príjem navrhovateľky aj po zohľadnení súdom určeného výživného. Súd tiež mal prihliadať na skutočnosť, že byt, v ktorom navrhovateľka spolu s deťmi býva, jej nepatrí, býva tam s dočasným povolením jej matky. Platí však všetky mesačné výdavky s tým súvisiace, a tiež v budúcnosti musí počítať s vysporiadaním sa s matkou ako vlastníčkou bytu, o čom otec vie, lebo keď sa do bytu pôvodne sťahovali, dostal niekoľko možností, za akých podmienok môžu byt získať do vlastníctva. Podľa navrhovateľky byt nie je nadštandardne vybavený, má rozlohu 78 m2. Čo sa týka jej príjmu, sú to len špekulácie otca o existencii webovej stránky, čo však nenaznačuje skutočnosť zárobkovej činnosti matky. Vedenie tejto stránky nevyžaduje žiadne poplatky.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil. V ostatných výrokoch ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a dôvodov odvolania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi návrhmi na strane druhej. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam matky odvolací súd dopĺňa, že v tomto prípade vychádzal súd prvej inštancie zo skutočností, ktoré mal preukázané jednak z výpovedí samotných účastníkov, ako aj z jednotlivých listinných dôkazov. Matka v návrhu doručenom súdu dňa 10.03.2023 uviedla, že dňa 20.02.2023 podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že ako rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že s deťmi býva v byte jej matky, špecifikovala výdavky spojené s bývaním 300,- eur mesačne. Staršia dcéra A. navštevovala materskú školu, s čím sú spojené výdavky ako zaplatenie stravy, mesačný poplatok, resp. zaplatenie poplatku na plávanie 5,- eur mesačne. S mladšou dcérou je matka na rodičovskej dovolenke. Otec detí prispieval na výživu do januára 2023 sumu 300,- eur mesačne, následne sumu 200,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z preukázaného príjmu otca, ktorý predstavoval 1.919,- eur mesačne s tým, že daňový bonus si uplatňuje otec vo výške 140,- eur mesačne na každé dieťa. Matka poberala rodičovský príspevok 412,60 eur, od 01.08.2023 zvýšený na sumu 473,30 eur. Podľa jej vyjadrenia má príležitostný príjem u matky 50,- až 100,- eur. Vyštudovaný má interiérový dizajn. Pokiaľ súd stanovil na odôvodnené výdavky maloletých detí sumu 660,- eur mesačne, tak s prihliadnutím na to, že otec mal. detí minimálne 1/3-inu mesiaca sa osobne o detí stará a v tom čase zabezpečuje aj všetky ich potreby, je stanovenie výšky výživného pre maloletú A. vo výške 180,- eur a maloletú A. vo výške 140,- eur mesačne správne. V tomto prípade zo sumy 660,- eur, ktorá predstavuje minimálne náklady na potreby detí mesačne, 1/3- inu deti trávia u otca, teda počas pobytu u matky sú tieto výdavky 440,- eur. Pokiaľ otec zaplatí výživné 320,- eur, je možné od matky požadovať, aby sumou 120,- eur okrem osobnej starostlivosti prispela na výživu detí. Z týchto dôvodov aj odvolací súd považuje stanovenie výšky výživného za správne. Čo sa týka námietky matky, že výživné by malo predstavovať 30 % z príjmu povinného rodiča, nejedná sa o zákonom stanovenú povinnosť, ale len o metodické usmernenie, ktoré má napomôcť súdu pri stanovovaní výšky výživného. Každé rozhodnutie je potrebné, aby reagovalo na individuálne potreby detí, ich vek, možnosti a schopnosti rodičov. V tomto prípade súd stanovil vyživovaciu povinnosť od 10.03.2023 a v tom čase musel súd brať do úvahy vek mal. detí (4 a 2 roky), ich odôvodnené potreby a rozsah osobnej starostlivosti jedného a druhého rodiča. Vychádzajúc zo zásad stanovených Zákonom o rodine pre určenie výživného, ako aj z konkrétnych okolností prejednávanej veci, závery súdu prvej inštancie a stanovená výška vyživovacej povinnosti otca k deťom sú správne.

9. Pretože v odvolaní matka mal. detí neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutom výroku potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).