Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/115/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: P. S., A. XX.X.XXXX, W. M. O. XXX, XXX XX M. O., proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, právne zast.: RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 46 789 634, Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013 uzatvorenej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov ako aj, aby súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 260 Eur. V písomnej žalobe uviedol, že na veci má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c ) Civilný sporový poriadok. Podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Dňa 14.11.2013 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 580 €. Žalobca sa zaviazal, že túto sumu vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 22,37 % ročne. V zmluve bolo dohodnuté zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v bode 4 zmluvy, a to vo výške 116,58 € pevnou sumou. Celkovo sa žalobca zaviazal podľa tejto zmluvy zaplatiť žalovanému sumu 1078,80 €, a to v 59 týždenných splátkach vo výške 17,98 € a posledná splátka vo výške 17,98 € pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na úhradu istiny a na úhradu úroku na základe čoho sa úver považuje za bezúročný. Čas bol dohodnutý nie za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie 420 dní (60 týždňov). Za obdobie kalendárneho roka bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému v skutočnosti, úrok za poskytnutie úveru vo výške 73,44 % ročne (280,81 x 100 : XXX,XX = 73,44 % ročne). Súčasťou spornej zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi službu, obsahom ktorej je aj preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru na základe úverovej zmluvy. Žalobca zaplatil celkom : XXX €. Poskytnutý úver: 580 € /úver bez úrokov a poplatkov/ Bezdôvodné obohatenie : 260 €

Táto skutočnosť je poskytovateľovi služby dobre známa, avšak keby ponúkal finančnú službu za úrok 73,44 % ročne a 86 % ročne, bol by jeho finančný produkt ťažko predajný. Z tohto dôvodu na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Taktiež pri poskytnutí úveru hneď odrátal sumu za úhradu prvej a druhej splátky pričom neposkytol úver v sume dohodnutej v zmluve. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru. Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Je nepochybné, že tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá je s vlastnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok. Cena poskytnutej finančnej služby a to úrok za poskytnutie úveru je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ako aj ďalší poplatok z úverov za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a považuje sa podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Úverové zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch), považuje sa tento spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Účtovanie poplatku za preberanie peňažných hotovosti za splnenie dlhu, je okrem toho zakázané aj ustanovením § 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

2. Žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril a to podaním zo dňa 10.5.2017, v ktorom poukázal na to, že na rozhodovanie o určení podľa žaloby nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) a písm. d.) CSP. Žalovaný popiera všetky tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, pre ich nepravdivosť. Žalované nároky sú premlčané pre uplynutie subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami došlo okrem iného aj k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14. novembra 2013 (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 580 Eur a žalobcovi po poskytnutí spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku (pri predpoklade riadneho a včasného splatenia dlhu) v sume 780,10 Eur. Žalobca v žalobe uvádza všetky údaje k Zmluve o úvere nepravdivo s výnimkou dátumu jej uzavretia a jej čísla (najmä si zamieňa RPMN s úrokom, uvádza nesprávnu výšku celkovej čiastky, nesprávnu výšku a názov poplatku, nesprávnu výšku týždennej splátky a podobne). Správne údaje sú pritom jasne, zrozumiteľne a určito uvedené v texte Zmluvy o úvere. Až po uzavretí Zmluvy o úvere strany spolu uzavreli Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 14. novembra 2013 (ďalej len „Zmluva o doplnkovej službe"). Na základe Zmluvy o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu a žalobca sa zaviazal žalovanému za jej poskytovanie zaplatiť celkovú odmenu v sume 298,70 Eur. Žalobca tvrdí, že na splnenie týchto povinností plnil doposiaľ 828,- Eur. Žalovaný, hoci popierajúc všetky tvrdenia žalobcu o bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy o úvere, zdôrazňuje, že v prípade aplikovateľnosti § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. V prípade aplikácie § 457 sa v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560 OZ. In concreto uvedené znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Nakoľko žalobca takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu na plnenie nevyjadril, vzhľadom na kontradiktórnost' sporového konania, je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu (t. z. pre rozpor žalobného návrhu s § 457 . Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobcom individuálne dojednaná, je uzavretá platne a neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný vždy postupuje s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný nepoužíva voči spotrebiteľom nekalé obchodné praktiky, teda ani pri uzatvorení Zmluvy o doplnkovej službe nekalé obchodné praktiky voči žalobcovi nepoužil. Zmluva o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k Zmluve o úvere, no nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre doplnkovú službu a niektorí nie. Táto doplnková služba je orientovaná predovšetkým na tých zákazníkov, ktorí nemajú zriadený bežný účet v banke. Na základe Zmluvy o doplnkovej službe však vznikol nový záväzok pre žalovaného, aby sa fyzicky dostavil na miesto určené žalobcom, keď ho o to ten požiada

a prevzal od neho hotovosť, ktorú po jej prevzatí je žalovaný povinný použiť v mene žalobcu a splniť za neho jeho povinnosť podľa Zmluvy o úvere. Celková odmena za doplnkovú službu podľa Zmluvy o doplnkovej službe bola pritom určená dohodou strán, je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. Záväzok žalovaného poskytovať doplnkovú službu preto nie je súčasťou záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere, nakoľko zo Zmluvy o úvere napríklad nevyplýva povinnosť žalovaného pravidelne cestovať za žalobcom. Doplnková služba je teda poskytovaná nad rámec príslušnej Zmluvy o úvere až potom, ako sa žalobca dobrovoľne rozhodol uzavrieť so žalovaným Zmluvu o doplnkovej službe. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca si túto doplnkovú službu v minulosti vyžiadal od žalovaného už viackrát, a to preto lebo doplnková služba bola pre neho výhodná. V zmluve o doplnkových službách je cenové dojednanie vyjadrené jasne, zrozumiteľne a určito. Celková odmena sa nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (teda nemá ani dopad na výpočet RPMN, nezahŕňa sa ani do celkovej čiastky), ani do odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa Zmlúv o úvere, a to nie preto že sa tak rozhodol žalovaný, ale preto lebo tak stanovujú príslušné legálne definície daných pojmov. Zmluva o úvere bola uzavretá platne v písomnej forme. Zmluva o úvere obsahovala všetky vzťahujúce sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v okamihu jej uzavretia (vrátane písm. f) - termín konečnej splatnosti, písm. i) - úrokovú sadzbu, a písm. k) - výšku, počet a termíny splátok). Zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky. Na Zmluvu o úvere sa teda nepoužije ani sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že vraj Zmluva o úvere neobsahuje reálnu úrokovú sadzbu. Dohodnutý úrok je v Zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou sadzbou zo sumy úveru. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v danom segmente trhu. Ak sa v spoločnosti bežne akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25% ročne, či dokonca vyššiu, nemôže byt' v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba podľa Zmluvy o úvere (táto v Zmluve o úvere nepresiahla 22,38% ročne). Žalobca na viacerých miestach žaloby naznačuje, že v Zmluve o úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Žalovaný takéto tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popiera pre ich nepravdivosť, pretože v Zmluve o úvere je uvedená správna výška RPMN. Nesprávnosť výpočtu RPMN nijako žalobca nedokazuje. Žalobca v žalobe pritom takéto jeho nesprávne tvrdenie neopiera o žiadnu konkrétnu skutočnosť ani o žiaden dôkaz. Žalovaný ako prílohu k tomuto vyjadreniu prikladá 9 tabuliek, vydaných v zmysle nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., ktoré v minulosti slúžili ako základ pre stanovovanie maximálnej prípustnej hodnoty RPMN v spotrebiteľských úverov. Podľa týchto tabuliek sa v rokoch 2008 až 2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76% až 112,52%. Keďže v Zmluve o úvere bola RPMN nižšia (63,97%), nemôže byť takáto RPMN v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom („ak bola v predmetných zmluvách RPMN 70,38%, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi" - právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II z 19.3.2015, sp. m. XXC/XX/XXXX). Žalovaný trvá na tom, že v Zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z. z. explicitne používa pojem „ termín konečnej splatnosti ”, a nepoužíva „ dátum ”. V slovenskom jazyku pritom nie sú slová „ termín ” a „ dátum ” synonymami. Slovo „ termín ” vymedzuje čas, v ktorom treba niečo splniť. Slovo „ dátum ” však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac, rok (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s.). Napokon rozdielne používanie uvedených pojmov má v slovenskom súkromnom práve dlhodobú tradíciu a je nevyhnutnosťou v zmluvnom práve, čo je zrejmým dôvodom prečo si zákonodarca osvojil práve pojem „termín" a nie „dátum". V Zmluve o úvere pritom bola daná náležitosť výslovne uvedená, v Zmluvách o úvere bolo konkrétne definované, že „...termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 45/60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy”. Kľúčovým v tejto veci je pritom to, že nedávno vyhláseným rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016. Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W., I.-XX/XX (ďalej len „Rozsudok HCS") Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48, a to nasledovne: „2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.". Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice 2008/48 jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho dátumu (deň, mesiac, rok). Žalobca v žalobe poukazuje tiež na údajnú absenciu náležitosti podľa §9 ods. 2písm. k)(teraz písm. I)) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v okamihu uzavretia príslušnej Zmluvy o úvere, t. z. údaja o výške počte a termíne splátok, nakoľko podľa jej nesprávneho názoru v Zmluve o úvere vraj absentuje rozpis každej jednotlivej splátky

na úrok, istinu a iné poplatky (t. z. amortizačná tabuľka). Žalovaný takéto tvrdenie žalobcu popiera. Podľa názoru žalovaného si žalobca uvedené ustanovenia nesprávne právne vyložil zrejme tak, že sa mylne domnieva, že citované ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho „rozpisu" každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a iné poplatky. Takýto „rozpis" sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., t. z. nejde o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale o formulovanie práva spotrebiteľa v priebehu doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú bezplatne požadovať od veriteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. V danom prípade preto bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere bol konkrétne definovaný (i) počet splátok, (ii) bola definovaná výška každej splátky, (iii) bola určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým spotrebiteľským úverom. Podľa oficiálneho stanoviska Slovenskej republiky prezentovaného v rámci konania pred Súdnym dvorom vedenom pod sp. zn. I.-XX/XX (vec Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W.), Slovenská republika k danej náležitosti uviedla: „relevantné znenie uvedeného zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky." (bod 16). Žalobca plnenie svojich povinností zo Zmluvy o úvere a zo Zmluvy o doplnkovej službe v konaní ničím nepreukázal, pričom žalovaný tieto jeho tvrdenia poprel. Žalobca tak neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, a preto žalovaný žiada aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.6.2017 na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe uviedol, že nesúhlasí s jeho vyjadrením, nakoľko je klamlivé a zavádzajúce, pričom zotrval na podanej žalobe. K vyjadreniu pripojil komunikáciu so žalovaným - návrh na dohodu o vyrovnaní, podanie MS SR zo dňa 19.9.2016 - posúdená zmluva z roku 2013, rozsudok OS Martin zo dňa 17.2.2015 pod sp. zn. 9C/251/2014, amortizačnú tabuľku.

4. K vyjadreniu žalobcu a vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa 7.7.2017, v ktorom zotrval v celom rozsahu na svojom vyjadrení zo dňa 10.5.2017. Žalovaný tak aj napriek replike považuje žalobu za nedôvodnú a špekulatívnu. Žalovaný popiera všetky tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ako aj všetky tvrdenia žalobcu uvedené v replike, pretože tieto sú nepravdivé. Dané tvrdenia žalobca nepreukazuje. Rozhodovacia činnosť slovenských súdov vo vzťahu k žalovanému aktuálne dáva za pravdu argumentácii žalovaného (napr. rozsudok OS Michalovce z 27.6.2012, sp. zn. XXC/XXX/XXXX

- právoplatný, rozsudok OS Martin z 19.1.2015, sp. zn. XXC/XXX/XXXX - právoplatný, rozsudok OS Žiar nad Hronom z 18.9.2013, sp. zn. XC/XXX/XXXX). Uvedené potvrdzujú opakované právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už riešili rovnaké návrhy zo strany iných navrhovateľov. Nakoľko žalobca v replike nedopĺňa svoju pôvodnú argumentáciu, na ktorej založil žalobu, žalovaný sa vyjadrí len k výške sumy, ktorú požaduje žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia. V prvom rade, žalovanému nie je jasná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobca nárokuje, pretože túto nijak neodôvodňuje a tiež nevyplýva zo žiadneho ním predloženého dokumentu. Po druhé, vzhľadom aj na to, že každý dokument, ktorý má byť spôsobilý preukázať splatenie poskytnutého spotrebiteľského úveru do výšky, z ktorej si nárokuje bezdôvodné obohatenie, preukazuje akurát tak sumy, ktoré po sčítaní nepreukazujú splatenie ani len istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uvedené platí aj na tzv. amortizačnú tabuľku, ktorá tvorí prílohu repliky, keďže z nej, vyplýva z rámčeka s názvom „Suma ktorú reálne vyplatil” suma vo výške 636,80 Eur, pričom túto tabuľku žalovaný nespracoval. Nie je opatrená logom ani pečiatkou žalovaného vrátane podpisu osoby, ktorá ju spracovala, táto tabuľka je vyfabrikovaný dôkaz žalobcu, pričom nie je spôsobilý preukázať absolútne nič. Žalovaný zotrváva na svojom návrhu, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu.

5. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo: 23439/B vyplýva, že došlo k zmene obchodného mena Provident Financial, s.r.o. IČO: 35 805 731 (do 3.4.2018) na Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731 (od 4.4.2018).

6. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 12.10.2018 rozhodol v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP, ktorý mal doručenie riadne vykázané. Neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti i v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, a to z dôvodu hospodárnosti, pretože všetky relevantné prostriedky procesnej obrany voči žalobnej argumentácii boli žalovaným už uplatnené v písomných podaniach doručených súdu. Žalovaný len opätovne apeloval na skutočnosť, že uplatnený nárok je premlčaný tak v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehote.

7. Žalobca, ktorý sa pojednávania zúčastnil v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe ako i písomných podaniach a v nich uvedených skutočnostiach, pričom žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Čo sa týka úhrad splátok tak nevie povedať koľko reálne uhradil na predmetnej pôžičke, doma to nekontroloval. Nemá vedomosti kto mu dal amortizačnú tabuľku a kto ju vyhotovil, ktorú tabuľku pripojil ako dôkaz s vyjadrením zo dňa 12.6.2017. Čiastku vo výške 442,00 Eur (uvedená v amortizačnej tabuľke ako jedna platba) reálne neuhradil. Pracovníci žalovaného chodili k nim rovno domov a inkasovali od nich príslušnú čiastku, pripojili svoj podpis, že túto sumu prijali. Od mesiaca máj 2016 uhrádza splátky prostredníctvom pani Valentovej, po 12 Eur, ktorá im pomáha s problémami pri predmetnom úvere.

8. Na základe prevedeného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalobcu, súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Strany uzavreli dňa 14.11.2013 formulárovú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný ňou poskytol žalobcovi hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 580 Eur s úrokovou sadzbou 22,38% p. a. (83,52 Eur) a administratívnym poplatkom 116,58 Eur. RPMN bolo vyčíslené vo výške 70,38 % a celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť bola vyčíslená na sumu 780,10 Eur pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 46,06%. Žalobca sa zaviazal dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 13,01 Eur a výška poslednej splátky je 12,51 Eur. Termín poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dohodnutý ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. V zmluve je uvedené, že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca podpisom Zmluvy potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.

10. Na samostatnej listine bola stranami v ten istý deň t.j. 14.11.2013 uzavretá opäť formulárová Zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom v bode I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ sa zaväzuje žalobcovi za odmenu podľa odseku 1.2 počas platnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX. Žalobca sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu vo výške 298,70 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal splácať v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 4,97 Eur a poslednú splátku vo výške 5,47 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným.

11. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o písm. c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo písm. d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. V čase rozhodovania súdu je v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z.z. vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z. (účinná od 1.1.2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu v danej veci, naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu a teda umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a to podaním žaloby.

13. Podľa § 1 ods. 2 (veta prvá) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 cit. zákona písm. a) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, písm. b) na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, písm.d) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivý nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b)) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a aa); d)) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 52 Obč. zák. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 Obč. zák. (v znení účinnom k 14.11.2013) (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zák. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

20. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 51 Obč. zák. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného je aj poskytovanie úveru.

25. Žalobca ako dlžník zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy (14.11.2013). Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana

- spotrebiteľa, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Ob. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. V konaní bolo sporným, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2013 má alebo nemá všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a či sa v dôsledku ich prípadnej absencie považuje úver podľa § 11 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov, pričom strany sporu rôzne argumentovali ohľadom tejto skutočnosti. Súd dospel v tejto súvislosti k záveru, že v zmluve o úvere absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o úvere zo dňa 14.11.2013 sa uvádza, že žalobca sa zaväzuje splatiť úver v 60 týždenných splátkach vo výške 13,01 Eur a poslednú splátku vo výške 12,51 Eur. V zmluve bola splatnosť splátok vymedzená tak, že prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, navyše, keď zákon výslovne vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok.

27. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 60. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.

28. Pokiaľ ide o dojednanú odplatu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru (za doplnkovú službu - inkasovanie splátok úveru v bydlisku spotrebiteľa), táto odplata je podľa názoru súdu neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor s dobrými mravmi (viď rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 8.12.2016 a 17Co/122/2017 zo dňa 12.12.2017), keďže predstavuje pri predmetnej zmluve viac ako 50% poskytnutého úveru. Odvolacie súdy v uvedených rozhodnutiach skonštatovali, že je daná spätosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zmluvou o zabezpečení splátok úveru (uzavierané v ten istý deň) tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť dlžníka plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach. Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu podľa § 53 Obč. zák. Plnenie za doplnkovú službu predstavuje poplatok, ktorý ak by bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Z uzatvorenej zmluvy nevyplýva, či cena tejto služby bola zarátaná do RPMN ako výdaj, ktorý nepochybne spotrebiteľ za účelom získania úveru musel zaplatiť čo spôsobilo, že zo strany veriteľa nedošlo k správnemu určeniu príslušnej ročnej

percentuálnej miery nákladov úverovej zmluvy. Údaj o dodatočnom náklade 298,70 Eur sa v zmluve č. XXXXXXXXX nenachádza. Náklady dojednanej dodatočnej služby nie sú zarátané do nákladov spotrebiteľa a čo znamená určenie numericky nižšej RPMN napriek tomu, že v skutočnosti pri započítaní uvedenej dodatkovej služby by sa tieto náklady premietli do vyššej RPMN. Takto v uvedenej zmluve absentuje povinná náležitosť - správne vypočítaná RPMN, s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a to v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.

29. Vzhľadom na uvedené Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala niektoré z obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., následkom čoho je potrebné vzniknutý vzťah považovať v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ustanovení § 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom uvádza náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a preto súd ďalšie argumenty strán pre rozhodnutie vo veci samej považoval za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať, keďže súd z úradnej povinnosti skúmal náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na horeuvedené sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto súd v tejto časti podanej žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku).

30. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor v zmysle jeho definície podľa § 290 CSP, teda spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré požaduje žalobca má právny základ v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej si strany poskytli plnenia. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 580 Eur. Vzhľadom na záver súdu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, by bolo plnenie prijaté žalovaným od žalobcu nad rámec čerpaných prostriedkov plnením bez právneho dôvodu a teda išlo by o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, ktoré by musel vydať (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Medzi stranami bolo sporné, akú sumu žalobca na úvere uhradil a či uhradil viac ako mu žalovaný poskytol. Žalobca súdu ako dôkaz predložil Kartu splátok (č. l. 18 spisu), z ktorej je zrejmé, že žalobca reálne uhradil 19 platieb po 12 Eur t.j. spolu 228 Eur, do 18.4.2016 (podpis o prijatí platby). Žalobca súdu predložil i počítačom vytlačené príkazy na úhradu za obdobie od 19.5.2016-20.2.2017 (č. l. 19-28) splátok á 12 Eur t. j. spolu 120 Eur. Preukazateľne žalobca uhradil na úver 348,00Eur. Ďalej žalobca predložil súdu tabuľku (č. l. 78) pričom ani sám nemal vedomosti kto túto tabuľku vyhotovil, kto mu ju dal. Podľa predloženej tabuľky úhrad mal žalobca reálne vyplatiť 636,80 Eur. Žalobca iný dôkaz o úhradách splátok nepredložil. Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplýva, že sám žalobca nemá vedomosť koľko na úvere uhradil, doklady o tom nemá, niečo uhrádzala manželka. Nevie koľko reálne na úver uhradil, doma to nekontroloval. Čiastku vo výške 442 Eur, ktorá je uvedená ako jedna suma v Karte splátok neuhradil. Domov k nim chodili pracovníci žalovaného, ktorí inkasovali od nich príslušnú splátku, kde pripojili aj svoj podpis, že sumu prijali. Súdu predložil všetky doklady, z ktorých je zrejmé akú čiastku uhradil, od mesiaca máj 2016 požiadal p. Valentovú o pomoc s uhrádzaním úveru, ktorá ju uhrádza po 12 Eur prostredníctvom banky. Žalovaný poukázal na to, že predmetnú tabuľku nespracoval, nie je opatrená logom ani pečiatkou žalovaného vrátane podpisu osoby, ktorá ju spracovala, tabuľka je vyfabrikovaný dôkaz žalobcu, pričom nie je spôsobilý preukázať absolútne nič. Poukázal i na to, že mu nie je jasná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia, pretože túto žalobca nijak neodôvodňuje a tiež nevyplýva zo žiadneho ním predloženého dokumentu.

31. Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľa, ktorý je slabšou stranou sporu, je prelomený dispozičný princíp civilného procesu a povinnosť uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nie je založené na formálnej pravde. Avšak v záujme zachovania rovnosti strán sporu to nemôže znamenať, že súd bude za spotrebiteľa, ktorý je dokonca v pozícii žalobcu, obstarávať dôkazy, ktoré navyše musí mať vo vlastnej dispozícii. Veď ako dlžník zo záväzkového vzťahu musí mať prehľad o svoje platobnej disciplíne a musí vedieť, koľko a na čo uhradil. Z výpovedi žalobcu je zrejmé, že žalobca vlastne ani nevie (a nedokázal to v konaní ani preukázať), koľko už žalovanému na základe predmetnej zmluvy plnil. Ním uvádzaný výpočet výšky bezdôvodného obohatenia (ktorý ničím nepreukázal) a tvrdenie, že zaplatil viac ako mu bolo poskytnuté, nie je postačujúcim na to, aby každý (nielen súd) dokázal bez pochýb určiť

výšku prípadného bezdôvodného obohatenia. Súd z predložených dôkazov zo strany žalobcu nemal preukázané, že na úvere žalobca uhradil viac ako mu bolo poskytnuté. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech t. j. v neprospech žalobcu. Žalobca ďalšie dôkazy na preukázanie výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia nepredložil. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného, súd sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Tak žalobca ako i žalovaný mali v konaní čiastočný úspech resp. neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.