Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/240/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: Y. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. X, Bratislava, právne zastúpený: U. &. Y. J. E. W..Y..R.., so sídlom S. XX, S., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej: C. V., U..W.., so sídlom S.R. XX, Bratislava, právne zastúpená: W. &. V., W..Y..R.., so sídlom Š. X, Bratislava, H.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 766,76 €, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2015 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 766,76 €, spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 766,76 € od 19.9.20165 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 11.7.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo D. U., A.: O., v čase škodovej udalosti patriace žalobcovi, pričom táto škodová udalosť bola riadne ohlásená u žalovaného, s ktorým mal žalobca uzatvorené havarijné poistenie. Škodová udalosť bola zaevidovaná poistná udalosť č. XXXXXXX. V čase škodovej udalosti viedla predmetné vozidla matka žalobcu z dôvodu, že žalobca trpí vážnymi zdravotnými problémami pohybového ústrojenstva a nie je spôsobilý šoférovať motorové vozidlo. Žalobca dal vozidlo opraviť, pričom náklady na opravu predstavovali 2.782,26 €. Oznámením zo dňa 4.9.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že na účet poukázal sumu 1.7890,10 €, pričom vychádzal a podkladov predložených žalobcom, ktoré krátil o spoluúčasť vo výške 165 €, 1 ks pneumatiky vo výške 61,40 € a ďalej o 30% vo výške 766,76 eur s poukazom na článok 6 písm. h/ všeobecných poistných podmienok (ďalej len "VPP"). Žalobca tvrdí, že priebeh udalosti opísala vodička tak, že "počula klepol cca. 5 km pred udalosťou, klepot sa zvyšoval, začalo triasť volantom, znížila rýchlosť a chcela som ísť na exit dolu z diaľnice, ale asi 300m pred odbočkou ľavá predná strana akoby sadla dolu na zem, alebo koleso neotáčalo, rozodralo pneumatiku, odtrhlo kus nárazníka". Žalobca je toho názoru, že v rámci možností a schopností boli vykonané všetky možné opatrenia smerujúce k tomu, aby sa škoda nezväčšovala bez toho, aby boli porušené ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len ako "zákon o cestnej premávke"). Žalobca tvrdí, že vo vozidle bol okrem iných vecí aj invalidný vozík s náhradnými kolieskami, ktoré počas jazdy klepotali, preto nebolo pre vodičku objektívne možné vyhodnotiť zvuky. Ako sa začal hluk výraznejšie zvyšovať a triasť volantom, došlo k zníženiu rýchlosti vozidla a snahe opustiť diaľnicu, avšak došlo k zablokovaniu kolesa a vozidlo zastavilo v odbočovacom pruhu na exit č. 574. Žalobca je toto názoru, že nedošlo k vedomému porušeniu povinností v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s omeškaním žalovaného žalobca uviedol, že k ukončeniu šetrenia

poistnej udalosti došlo dňa 3.9.2015, poistné plnenie bolo splatné s poukazom na § 797 ods. 3 do 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti, preto žiada úrok z omeškania počnúc dňom 19.9.2015.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil:

- oznámenie o poistnej udalosti,

- zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 14.7.2015,

- Faktúra spol. U. W.. W. Y.. R.., Č.. XXXXXXXXX

- Krycí list zo dňa 3.9.2015,

- Oznámenie o poistnom plnení žalovaného zo dňa 4.9.2015,

- Poistka č. XXXXXXXXXX,

- VPP.

4. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz. Žalovaný v odpore uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že poistné plnenie znížil poistné plnenie neoprávnene. S poukazom na § 806 Občianskeho zákonníka, článku 6 písm. h/ a článku 8 bod 17 písm. c / VPP. Má za to, že poistený pri škodovej udalosti neurobil všetky opatrenia, aby sa vzniknutá nezväčšovala. S poukazom na popis škodovej udalosti poisteným a evidentnú zmenu jazdných vlastností motorového vozidla signalizujúcich škodovú udalosť, neprimerane dlho pokračoval v jazde. Zo zaznamenávaných poškodení vozidla je zrejmé, že vodič počas jazdy dostal na vozidle defekt a napriek zaznamenaniu klepotu pokračoval v jazde ďalej, čim došlo k rozsiahlemu poškodeniu vozidla. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie obliehajúceho technika, ktorý konštatoval, že na náprave nenašiel nič povolené, vytrhnuté ani ohnuté, poloos i koleso sa otáčalo, bez poškodenia stabilizačnej tyčky. Zároveň bolo vidno poškodenie a roztrhnutie pneumatiky, preto z charakteru poškodení je zrejmé, že pôvodným poškodením bol defekt a ostatné k ostatným poškodeniam došlo v dôsledku ignorovania varovných signálov o stave vozidla zo strany vodiča, preto považuje zníženie poistného plnenia o 30 % za primerané.

5. Nad rámec žalobcom predložených listín k odporu predložil žalovaný:

- vyjadrenie technika k poškodeniam vozidla,

- fotodokumentácia poškodení vozidla,

- aktuálny zoznam asistenčných služieb.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu zotrval na tom, že nedošlo k vedomému porušeniu povinností. Aj keď si poistený môže byť vedomý skutočnosti, že má určitú povinnosť, v konkrétnom prípade však nemusí byť zrejmé, či si mohol byť vedomý toho, že dochádza k porušeniu povinnosti. Žalobca tiež poukazuje na tom, že z ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplývalo právo žalovaného znížiť poistné, nie povinnosť, preto podľa názoru žalobcu mohol žalovaný prihliadnuť na neho ako osobu telesne postihnutú a svoje právo na zníženie poistného plnenia nevyužiť.

7. Súd zrušil vydaný platobný rozkaz a vo veci nariadil pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, ktoré s poukazom na § 204 na pojednávaní nevykoval a výsluchom svedkyne - A. Y., ktorá v predmetnom čase viedla vozidlo.

8. Medzi stranami sporu nebol sporný rozsah poškodenia vozidla, spôsob akým k nemu došlo, ani cena opravy. Sporné boli len skutkové okolnosti vedenia vozidla a oprávnenosť krátenia poistného plnenia.

9. Súd z listiny oznámenie o poistnej udalosti (č. l. 11 a 47)zistil, že vodička (a svedkyňa) dňa popísala vznik poistnej udalosti dňa 13.7.2015 nasledovne: " počula klepol cca. 5 km pred udalosťou, klepot sa zvyšoval, začalo triasť volantom, znížila rýchlosť a chcela som ísť na exit dolu z diaľnice a asi 300m pred odbočkou ľavá predná strana akoby sadla dolu na zem, alebo koleso neotáčalo, rozodralo pneumatiku, odtrhlo kus nárazníka, oškrelo blatník nad ľavým kolesom a nakoniec po zastavení bolo vidieť, že je prederavená aj nádržka na vodu ostrekovača. Volala som urýchlene SOS diaľnica, následne po konzultácii U., kde mi oznámili, že sú zmluvný partneri C., vyhľadali poistenie v databáze a poslali odťahovú službu z Trenčína". Z predmetnej listiny zároveň vyplýva, že miestom vzniku poistnej udalosti bola diaľnica D1 v odbočovanom pruhu exit 574 smer J., J. Y., H.. Z mapy predmetnej oblasti je tiež zrejmé, že necelé 3 km pred týmto výjazdom sa nachádza na diaľnici odpočívadlo.

10. Z predloženej fotodokumentácie poškodeného vozidla (č.l. 51-74) súd zistil, okrem vyobrazenia poškodenia vozidla, je k nemu pripojené vyjadrenie doobhliadajúceho technika, že na náprave nenašiel

nič povolené, vytrhnuté ani ohnuté, dokonca to vyzerá tak, že sa nebude ani nič meniť. Servis musí urobiť geometriu. Polos i koleso sa otáča, bez poškodenia stabilizačnej tyčky. Zároveň bolo vidno poškodenie a roztrhnutie pneumatiky. Zápis do obhliadky nevykonal, nakoľko nemal čo dať na výmenu.

11. Z predloženej faktúry (č.l. 13-14) okrem nákladov medzi stranami nespornými vyplýva, že k oprave polosi, prípadne nápravy nedošlo.

12. Svedkyňa A. Y. na pojednávaní vznik poistnej udalosti opísala tak, že v predmetný deň šoférovala vozidlo D. U., vozidlo bolo naložené, bol tam invalidný vozík, kolieska náhradné, stupačky. Auto vzhľadom na to, že ide o sedan bolo dosť naložené a vždy tam niečo hrkalo. Zastavili sa na odpočívadle G., naložili sa a vydali na cestu. Na diaľnici sa na svedkyňu malo tlačiť veľké terénne vozidlo s českou značkou, ktoré ju malo ohrozovať. Potom začula niečo klepnúť a keď to začula opäť, rozhodla sa vozidlo zastaviť. Tvrdila, že sa tam nikde rozumne zastaviť nedá. Bol tam aj syn, ktorý je invalidný, nemala ho tam kde vyložiť, preto pokračovala na výjazd smerom na H., čo bolo prvé racionálne riešenie. V tom čase som bola aj so synom, bolo okolo toho veľa vybavovania, iba v rýchlosti uviedla že klepot počula 5 km pred udalosťou. Je to približný odhad, išla som 120-130 km/h. Svedkyňa uviedla, že vôbec necítila trasenie volantu ani iné príznaky poškodenia vozidla. Až keď som počula klepnutie druhýkrát sa rozhodla, že pôjde na výjazd H., ale inak nič necítila, až tam začalo triasť volantom.

13. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom ustálil skutkový stav v okolnostiach vzniku poistnej udalosti tak, že priebeh zachytáva oznámenie o poistnej udalosti. Teda, že vo vozidle bol cca. 5 km pred udalosťou, teda zastavením vozidla, ktoré v dôsledku poškodení nebolo ďalej schopné jazdy, počuť klepol, ktorý sa postupne zvyšoval, začal triasť volantom, až asi 300 pred výjazdom z diaľnice č. 574 auto zastavilo, pričom došlo k poškodeniam tam opísaným, ktoré neboli medzi stranami sporné. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne ako nedôveryhodnú vzhľadom na to, že ide o matku žalobcu. Je potrebné poukázať aj na to, že k výsluchu svedkyne došlo až po oznámení predbežného právneho názoru súdu, pričom vo výpovedi sa uvádzajú úplne nové, predtým ani v náznakoch neuvedené, ničím neoverené skutočnosti, akým je neznáme terénne auto, ktoré malo svedkyňu ohrozovať. Oproti oznámeniu spísanom pár dní po poistnej udalosti svedkyňa uviedla, že počula niečo klepnúť a po tom, čo ozvalo klepnutie znova sa rozhodla zísť z diaľnice, až náhle vozidlo zastavilo pred výjazdom z diaľnice. Obdobným spôsobom opisoval vznik aj žalobca v žalobe, kde však tvrdil, že ako sa intenzita klepotu výraznejšie zvýšila, vozidlo znížilo rýchlosť a smerovalo na výjazd, kde následne asi 300 metrov pred odbočkou začalo triasť volantom a vzápätí sa zablokovalo koleso. Tvrdenia uvedené v žalobe boli však už v tom čase v rozpore z listinami predloženými žalobcom. Tieto tvrdenia sa rozchádzajú, ako v rýchlosti vozidla ako aj mieste a čase, kedy malo dôjsť k zmene zvukových a jazdných prejavov vozidla. V žalobe žalobca v podstate tvrdí, že k zistiteľnému prejavu poškodeniu vozidlo došlo prvý krát až cca. 300 pred výjazdom a následne došlo k zastaveniu vozidla. Podľa oznámenia v tom čase však už malo byť vozidlo nepojazdné, pričom prejavy poškodenia boli vodičkou zachytené so značným odstupom predtým. Zistenia obhliadajúceho technika podporené dokladom o oprave vozidla navyše vyvracajú, že došlo k zablokovaniu kolesa vozidla. Na základe uvedeného súd vychádzal z predložených listinných dôkazov. Rovnako tvrdenie žalobcu (aj svedkyne), že zvuky nebolo možné rozoznať pre prítomnosť vozíka s príslušenstvom je vyvrátené samotným oznámením o poistnej udalosti, ako aj výpoveďou svedkyne, kedy tieto prejavy (či už v opisovanej miere) boli vodičkou zaznamenané. Výpoveď svedkyne aj tvrdenia žalobcu súd považuje za účelové vychádzajúce z priebehu likvidácie poistnej udalosti ako aj súdneho konania.

14. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

15. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, k malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

17. Podľa článku 6 písm. h/ VPP, popri ostatných povinnostiach stanovených všeobecne záväzných právnych predpisov má poistník a poistený povinnosť, ak nastala poistná udalosť je poistený povinný urobiť všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby sa vzniknutá škoda ďalej nezväčšovala.

18. Podľa článku 8 bod 17 písm. c/ VPP, poisťovňa je zároveň oprávnená znížiť poistné plnenie v prípade, ak poistník alebo poistený vedome porušili povinnosti uvedené v článku 6 poistných podmienok a to v rozsahu podľa toho, aký malo toto porušenie vplyv na rozsah jej povinnosti plniť.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.

20. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (účinnej v čase vzniku poistnej udalosti), technickou nespôsobilosťou vozidla je každý prípad na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla alebo môže byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti cestnej premávky, životného prostredia, verejného zdravia, prípadne zdrojom znečistenia alebo poškodenia pozemnej komunikácie.

21. Súd na základe ustáleného skutkového stavu konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami, keď krátil poistné plnenie. Z výsluchu svedkyne, oznámenia o poistnej udalosti, aj záverov technika vyplýva (stranami nespochybnené) tvrdenie, že na vozidle došlo počas jazdy k defektu, pričom v dôsledku ďalšej jazdy s týmto poškodením došlo aj ďalšiemu poškodeniu vozidla - blatníka, nárazníka, kolesa, dverí, nádobky ostrekovača a ďalších v rozsahu predloženej faktúry.

22. Z hlásenia o poistnej udalosti vyplýva, že vodička zachytila zmenu jazdných vlastností (trasenie) aj zvukový prejav poškodenia vozidla v značnom predstihu pred tým, ako došlo k nútenému zastaveniu vozidla. Napriek tomu v jazde pokračovala namiesto toho, aby sa presvedčila o stave a poškodení vozidla. Teda napriek vedomosti o poškodení vozidla pokračovala v jazde v úmysle zísť z diaľnice a až následne zistiť k akému poškodeniu a v akom rozsahu došlo, namiesto toho, aby vozidlo zastavila na krajnici, ktorá v predmetnom úseku diaľnice je dostatočne široká aj technicky vybavená pre prípad núdzového zastavenia. Navyše sa danom úseku nachádzalo odpočívadlo, na ktorom mohla zastaviť (zvlášť v prípade ak sa naozaj cítila ohrozená neznámym terénnym vozidlom). Namiesto toho sa vedome rozhodla pokračovať v jazde napriek zhoršujúcim sa prejavom poškodenia vozidla až do momentu, že vozidlo nebolo schopné ďalšej jazdy a musela (aj tak) na diaľnici zastaviť. V tomto súd konanie vodičky hodnotí ako chybu, keď aj so zrejme poškodeným vozidlom pokračovala v jazde, preto súd nesúhlasí s tým, že zo strany vodičky išlo o konanie nevedomé. K ďalšej jazde podľa názoru súdu došlo vo vedomej nedbanlivosti vo vzťahu k ďalšiemu zväčšeniu škody. Svedkyňa viedla motorové vozidlo a v tejto súvislosti bola subjektom, ktorému zákon osobitnými predpismi ukladá ďalšie povinnosti. Podporne možno poukázať aj na povinnosť na jazdu použiť len vozidlo na to spôsobilé (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z.z.). Obrana žalobcu v možnom riziku zastavenia na diaľnici nie je podľa názoru súdu opodstatnená. Núdzové zastavenie pozná aj zákon o cestnej premávke, diaľnica v danom úseku bola na to dostatočne široká a technicky vybavená. V neposlednom rade bolo možné využiť aj asistenčné služby, na ktoré má nárok z uzatvoreného poistenia (v čomu v konečnom dôsledku aj došlo).

23. Z predložených listín a rozsahu poškodenia vyplýva, že náklady na opravu pôvodného poškodenia vozidla - defektu, predstavovali 61,40 € ako hodnotu pneumatiky - podľa faktúry a nákladov na jej výmenu (práca + materiál), teda škody nepresahujúcej niekoľko desiatok eur. Výsledná škoda v dôsledku ďalšieho pokračovania v jazde sa dostala na úroveň 2.782,26 €, teda niekoľko násobok pôvodnej škody. Krátenie poistného plnenia predstavuje zlomok z toho, o čo došlo k zväčšeniu rozsahu škody.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené ma súd za to, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo oprávnené. Došlo k porušeniu povinnosti počínať si tak, aby sa škoda nezväčšovala podľa článku 6 písm. h/ VPP a napriek tomu, že vodička zaznamenala zmeny v prejave vozidla pokračovala ďalej v jazde, čo malo podstatný vplyv na zväčšenie škody, v dôsledku čoho bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie v súlade s poistnými podmienkami článok 8 bod 17 VPP, ako aj § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa možno stotožniť s tvrdením žalobcu, že zníženie poistného plnenia nie je povinnosťou, ale (za

splnenia zákonných podmienok) právom žalovaného, ktoré využiť nemusel, súd nezistil, že by žalovaný konal v rozpore zo zákonom, zmluvnými podmienkami, či inak neprimerane, preto žalobu zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. S poukazom na § 255 ods. 1 vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že bol vo veci v plnom rozsahu úspešný. Žalobca požiadal, aby v prípade zamietnutia žaloby súd prihliadol na skutočnosť, že je osobou zdravotne postihnutou odkázanou na pomoc druhých, pričom aj v tejto súvislosti došlo k poistnej udalosti, ktorá je predmetom prejedávanej veci. Súd na tieto okolnosti prihliadol, ako aj na výšku spornej sumy a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia