Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-16-2017.pdf
PDF · 100.62 KB
No categories available
19Csp/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: N. S., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, P. T., zast.: JUDr. Milan Bányi, advokát v Dunajskej Strede, o 4.217,99 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sa z dôvodu späťvzatia žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 110 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.237,01 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 4.107,99 € od 16.05.2018 do 13.06.2018,
- zo sumy 4.057,99 € od 14.06.2018 do 09.07.2018,
- zo sumy 4.007,99 € od 10.07.2018 do 15.08.2018,
- zo sumy 3.957,99 € od 16.08.2018 do 05.09.2018,
- zo sumy 3.907,99 € od 06.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 124,10 € od 21.11.2017 do zaplatenia v mesačných splátkach po 130 € splatných do 15. dňa mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie istiny 200 € a vyčísleného úroku 220,64 € a pokračujúceho 10,9 %-ného ročného úroku zo sumy 4.107,99 € od 16.05.2018 do zaplatenia s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 76,90 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 18.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I až III a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 5.000 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pohľadávka ku dňu zosplatnenia 20.11.2017 predstavovala 4.394,58 € a pozostávala z istiny poskytnutého úveru 4.267,99 €, úrokov do zosplatnenia 124,10 € a úrokov z omeškania 2,49 €. Žalovaný po zosplatnení uskutočnil do podania žaloby platby spolu vo výške 50 €, o ktoré bol jeho dlh znížený. Žalobca zároveň požadoval úrok 10,90 % z nezaplatenej istiny po zosplatnení a úrok z omeškania po zosplatnení z istiny a z úrokov vyčíslených do zosplatnenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že namietol nezapočítanie ďalších splátok, ktoré medzičasom vykonala. Zároveň žiadal z dôvodu svojej sociálnej a finančnej situácie o povolenie splátok mesačne po 50 €.
3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru (č. l. 5), zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 6), sadzobník poplatkov (č. l. 8), všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.12.2017 (č. l. 10 ), všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2016 (č. l. 22), obchodné podmienky pre úvery účinné od 01.05.2016 (č. l. 32), obchodné podmienky pre úvery účinné od 01.08.2017 (č. l. 36), opakované upozornenie (č. l. 40), výzva na predčasné splatenie (č. l. 41), prehľady (č. l. 42 až 44), výpisy z účtu (č. l. 56 až 59), prepúšťacia správa (č. l. 60), odborný posudok o invalidite (č. l. 63), lekárska správa (č. l. 65), oznámenie o výplate dôchodku na účet (č. l. 66), výpisy z účtu predložené na pojednávaní a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 6).
6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:
„1. Základné podmienky
Výška úveru: 5 000,00 EUR Druh úveru: Pôžička … Typ a výška úrokovej sadzby: …10,9 % p. a. Výška anuitnej splátky: 95,33 € … Počet anuitných splátok: 72 Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky: Mesačne, v 16. deň kalendárneho mesiaca Splatnosť úveru: 16.05.2022 … Výška RPMN: 13,79 %… Priemerná RPMN…: 15,19 % Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť…: 7.113,76 € Odplata: 16,46 % Úrok z omeškania: 5 % p.a. … 2. Práva, povinnosti a vyhlásenia klienta … 2.5. Klient vyhlasuje, že: … prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy s jej súčasťami: …x OP, x VOP, x Sadzobník.“
7. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úvery občanom (ďalej len „OP“), ktoré v čl. 2 ods. 2.9.1 obsahovali toto ustanovenie:
„Ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru.“
8. OP definovali zmenu okolností v čl. 2 ods. 2.8 okrem iného takto:
„Skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolností zmenu okolností sú: (a) (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti…“
9. Žalobca listom z 20.11.2017 (č. l. 41) po predchádzajúcom upozornení (č. l. 40) žalovanému oznámil, že „rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru“ a žiadal od žalovaného zaplatenie 4.424,58 €.
10. Žalovaný zaplatil žalobcovi na istine do zosplatnenia (20.11.2017) sumu 732,01 €. Žalovaná v období od zosplatnenia do podania žaloby zaplatila ďalších 50 € (nesporná skutočnosť). Po podaní žaloby zaplatila žalovaná ešte 310 €, a to dvakrát po 30 € v dňoch 19.02.2018 a 14.03.2018 a päťkrát po 50 € v dňoch 15.05.2018, 13.06.2018 (č. l. 110), 09.07.2018 (č. l. 109), 15.08.2018 (č. l. 108) a 05.09.2018 (č. l. 111).
11. Žalovaný sa osobne stará o blízku osobu, ktorá sa pokúsila o samovraždu a neskôr dostala infarkt, a nedokáže sa preto trvalo zamestnať. Jeho príjmy sú len príležitostné a nevlastní žiadny majetok.
B. Právne posúdenie
12. Podaním došlým 29.05.2018 vzal žaloba žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 110 € s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila túto sumu. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP), a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I).
13. Súd v prvom kroku zistil, že podpísaním zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľský úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Rovnako to plynie aj z čl. 1 ods. 1.2 zmluvy, v ktorej zmluvné strany v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedli ako druh spotrebiteľského úveru „pôžičku“. Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.
14. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre takúto formu spotrebiteľského úveru.
15. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že VOP pripojené k zmluve sú neplatné, pretože sú príliš rozsiahle a že ich žalobca pripravil vopred bez toho, aby ich mohol žalovaný ovplyvniť. Rozsah VOP nemôže mať bez ďalšieho za následok ich neplatnosť, pretože to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia. Ďalej skutočnosť, že VOP boli vopred pripravené, nie je spôsobilá spochybniť platnosť zmluvy už aj len z toho dôvodu, že samotný zákon v § 53 ods. 2 OZ predpokladá, že časť zmluvy budú tvoriť dodávateľom vopred pripravené zmluvné podmienky. Práve takéto prípady budú v zmysle § 53 ods. 1, 4 a
5 OZ podliehať súdnej kontrole z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v takomto vopred pripravenom texte. Naopak, individuálne dojednané podmienky budú z takéhoto prieskumu vylúčené.
16. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 5.000 € v súlade s § 657 OZ. V zmysle čl. 1 ods. 1.2 zmluvy bol potom povinný pôžičku vrátiť 72 mesačnými anuitnými splátkami vo výške 95,33 € splatnými 16. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peniaze v zmysle § 657 OZ. Keďže splátky prestal platiť, dostal sa do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Žalobca si napokon po upozornení žalovaného na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa § 53 ods. 9 OZ uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 2 ods. 2.9.1 OP a pôžičku „zosplatnil“. Tým žalobcovi vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz.
17. Žalobca pôvodne žiadal na istine sumu 4.267,99 € (5.000 - 732,01), keďže žalovaný do zosplatnenia zaplatil 732,01 €. Vzhľadom na ďalšie platby žalovaného po zosplatnení spolu v sume 110 €, ktoré boli dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby, žalobca napokon požadoval priznať len rozdiel 4.167,99 €. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé, že žalovaný plnil svoj dlh aj po podaní žaloby. Konkrétne zaplatil ešte 200 €, v dôsledku čoho má žalobca nárok na vrátenie istiny vo výške len 3.967,99 €.
18. Žalobca si zároveň uplatnil úrok, ktorý bol žalovaný v súlade s 658 ods. 1 OZ povinný zaplatiť v zmluvne dohodnutej ročnej sadzbe 10,90 %. Do zosplatnenia tak žalobca oprávnene žiadal úrok vyčíslený v sume 124,10 €. Postup, akým žalobca dospel k tejto sume, je zrejmý z tabuľky „prehľad zmluvných úrokov“ (č. l. 44 rub), ktorá obsahuje v poslednom stĺpci výpočet úroku vo vzťahu k jednotlivým splátkam a rozsahu omeškania žalovaného s ich plnením.
19. Popri úroku do zosplatnenia si žalobca uplatnil aj ďalší 10,9 %-ný ročný úrok z nesplatenej istiny aj po zosplatnení dlhu. Tento nárok však nie je dôvodný. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktoré vyvodzuje z § 503 ods. 3 OBZ a ďalších ustanovení Obchodného zákonníka, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Odhliadnuc od toho, že v danej veci sa zmluva neriadi Obchodným zákonníkom (pozri bod 12 vyššie), a preto je argumentácia žalobcu scestná, súd predsa len považuje za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 503 ods. 3 OBZ je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to robí žalobca. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti na prvú vetu, ktorou sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“. Žalobca sa mýli, ak z druhej vety odvodzuje záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po zosplatnení dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. § 52 ods. 2 OZ), niet právneho ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3 OBZ jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátania peňažných prostriedkov. Preto nie je správny názor, že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to o to viac, ako ho za to veriteľ sankcionuje zosplatnením dlhu. Využitím práva vyplývajúceho z § 565 OZ sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobcu, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa§ 506 OBZ by sa v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom zosplatnenia podľa § 565 OZ, teda aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Výklad predostretý žalobcom je jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení § 565 OZ a 506 OBZ. Správny je preto len záver, podľa ktorého po zosplatnení zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje § 517 ods. 2 OZ (či § 369 OBZ). Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať po omeškaní dlžníka len
úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98). Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po zosplatnení úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho zosplatnení. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/409/2016. Vzhľadom na to nie je nárok žalobcu v tomto rozsahu dôvodný a nepatrí mu ním uplatnený úrok po zosplatnení v tomto rozsahu:
- za 18 dní (21.11.2017 - 08.12.2017) zo sumy 4.267,99 €, t. j. 22,94 €;
- za 73 dní (09.12.2017 - 19.02.2018) zo sumy 4.217,99 €, t. j. 91,95 €;
- za 23 dní (20.02.2018 - 14.03.2018) zo sumy 4.187,99 €, t. j. 28,77 € a
- za 62 dní (15.03.2018 - 15.05.2018) zo sumy 4.157,99 €, t. j. 76,99 €, spolu teda 220,64 €, ako aj pokračujúci ročný úrok 10,9 % zo sumy 4.107,99 od 16.05.2018 do zaplatenia.
20. V dôsledku omeškania žalovaného so splátkami a so zaplatením dlhu po jeho zosplatnení má žalobca aj nárok na úrok z omeškania, ktorý bol zmluvne dohodnutý v čl. 1 ods. 1.2 zmluvy v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v ročnej sadzbe 5 %. Tento úrok žalobca nazýva „sankčným úrokom“, no v skutočnosti ide o úrok dohodnutý v zákonom stanovenej výške. Preto je neopodstatnená námietka žalovaného, že sankčné úroky neuznáva. Žalobca si tento nárok uplatnil oprávnene jednak vo vzťahu k splátkam, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania pred zosplatnením dlhu (spolu správne vo výške 2,49 € - pozri „prepočet úrokov z omeškania“ č. l. 43), ako aj vo vzťahu k celkovej sume dlhu po jeho zosplatnení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení. Podľa názoru súdu je prípustné, aby veriteľ požadoval úrok z omeškania z úrokov. Úroky, ako aj úrok z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by sa úrok z omeškania obmedzoval len na výšku istiny. ustanovenie § 517 ods. 2 OZ (ale aj § 369 ods. 1 OBZ) sankcionuje omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu a nerozlišuje, z čoho sa tento dlh skladá, teda či zahŕňa aj príslušenstvo. Rovnako preto môže veriteľ požadovať úrok z omeškania aj z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaným naznačený výklad by takýto postup neumožňoval, no z aktuálnej právnej úpravy nie je zrejmý jediný dôvod, prečo by náklady spojené s vymáhaním pohľadávky nepodliehali úroku z omeškania, ak sa dlžník dostane do omeškania s ich zaplatením. Nárok na úrok z omeškania z úrokov vyčíslených do zosplatnenia dlhu (2,49 €) je preto dôvodný. Žalobca tiež správne zohľadnil čiastočné plnenia žalovaného do podania žaloby (spolu 110 €), no opomenul vziať do úvahy aj ďalšie plnenia, ktoré žalovaný vykonal po podaní žaloby (200 €). Súd preto priznal žalobcovi nárok na pokračujúci úrok z omeškania podľa dátumov jednotlivých čiastkových platieb žalovaného, ako vyplývajú zo zisteného skutkového stavu (pozri bod 10 vyššie), teda takto:
- 18 dní omeškania (21.11.2017 - 08.12.2017) so sumou 4.267,99 € zodpovedá úroku z omeškania 10,52 €;
- 73 dní omeškania (09.12.2017 - 19.02.2018) so sumou 4.217,99 € zodpovedá úroku z omeškania 42,18 €;
- 23 dní omeškania (20.02.2018 - 14.03.2018) so sumou 4.187,99 € zodpovedá úroku z omeškania 13,20 € a
- 62 dní omeškania (15.03.2018 - 15.05.2018) so sumou 4.157,99 € zodpovedá úroku z omeškania 35,31 €. žalobcovi teda patrí vyčíslený úrok z omeškania v sume 101,21 € (2,49 + 10,52 + 42,18 + 13,20 + 35,31) a ďalší (nevyčíslený) úrok z omeškania. Keďže žalobca nemá nárok na úroky z pôžičky po zosplatnení dlhu, nepatrí mu ani úrok z omeškania z týchto úrokov.
21. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 3.967,99 €, úroku do zosplatnenia 124,10 €, vyčísleného úroku z omeškania 101,21 €, spolu teda 4.237,01 € a ďalšieho úroku z omeškania (výrok II) a žalobu v časti o zaplatenie istiny 200 €, vyčísleného úroku 220,64 €, ako aj pokračujúceho ročného úroku 10,9 % zo sumy 4.107,99 od 16.05.2018 do zaplatenia s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol (výrok III).
22. S prihliadnutím na sociálnu situáciu žalovaného, ktorý sa stará o ťažko chorú blízku osobu, čo mu znemožňuje získať trvalé zamestnanie a zabezpečiť si tak pravidelný príjem, súd vzhľadom na výšku priznanej pohľadávky a zmluvne dohodnuté mesačné splátky 95,33 € považoval za spravodlivé umožniť
žalovanému na jeho žiadosť postupné splácanie dlhu formou mesačných splátok po 130 €. Takto by mal svoj dlh splatiť približne do troch rokov, čo je obdobie primerané aj z hľadiska žalobcom pôvodnej predpokladanej konečnej splatnosti pôžičky v polovici roka 2022. Súd preto v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil plnenie priznanej sumy v podobe splátok s tým, že omeškanie čo i len s jednou splátkou bude mať za následok splatnosť celého plnenia, čo by malo žalovaného primäť k tomu, aby svoj dlh uhrádzal riadne a včas.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobca mal čiastočný úspech (§ 255 ods. 2 CSP) spočívajúci v priznanej istine a úroku v sume 4.314,20 € a časti zastaveného konania v sume 110 €, pretože zastavenie síce zavinil žalobca (§ 256 ods. 1 CSP), no udialo sa tak pre správanie žalovaného, a žalovaný mal čiastočný úspech pozostávajúci zo zamietnutej časti istiny 200 € a úroku po zosplatnení 220,64 €. Pomer úspechu strán potom predstavuje 4.424,20 € : 577,67 €, t. j. 88,45 % : 11,55 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 76,90 % trov konania (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.