Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7Cb/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu Mesto Veľký Krtíš, J. A. Komenského 759/3, Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, zastúpeného Advokátska kancelária VICTORIA s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Stránska 3155/7, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328 o zapl. 130 800,- Eur istiny s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 65 421,40 Eur istiny s 5% úrokom z omeškania p.a. od 24.03.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.03.2018 č. k. 43Cob/25/2018- 180 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/33/2017-145 zo dňa 16.11.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to na tom skutkovom základe, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval krajský súd za nepreskúmateľné, najmä v časti, kde súd uvádza, že cesta I. triedy situovaná na pozemku žalobcu neumožňuje prijať názor žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Podľa názoru súdu posúdil súd prvej inštancie neoprávnené užívanie pozemku žalobcu žalovaným, ako konanie nedobromyseľného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý koná v rozpore s dobrými mravmi a na to nadväzujúcu neexistenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného právne nesprávne. V odôvodnení rozhodnutia pritom žiadnym spôsobom nevysvetlil, akými úvahami dospel k záveru, že žalobcovi nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku, ktorý vlastní a ktorý nemôže žiadnym spôsobom užívať a ani brať z neho žiadne úžitky nevznikol. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o obsah vlastníckeho práva, odvolací súd nespochybňuje fakt, že de iure sú všetky oprávnenia žalobcu ako znevýhodneného vlastníka pozemkov dotknuté tým, že na nich už pri nadobudnutí vlastníckeho práva existovala cesta I. triedy, preto nemôže svoje pozemky nielen držať, ale ani užívať, brať z nich plody a úžitky a nakladať s nimi. Uviedol, že z povahy veci tak vyplýva, že de facto sa obsah jeho vlastníckeho práva v dôsledku výstavby cesty I. triedy na pozemkoch, ktoré získal do vlastníctva už zastavané podstatne mení, keďže oprávnenia, ktoré sú integrálnou súčasťou vlastníckeho práva nemôže vzhľadom na existujúcu cestu realizovať vôbec. Ide tak o situáciu, keď vlastník je vlastníkom nehnuteľnosti len formálne, pretože fakticky vlastnícke právo vykonávať nemôže. Uviedol tiež, že výkon vlastníckeho práva takéhoto znevýhodneného vlastníka sa tým redukuje len na právo " mať majetok" avšak právo aj majetok užívať a brať z neho plody a úžitky nezahŕňa. Keďže je žalobca ako vlastník cestou I. triedy zastavaných pozemkov znevýhodnený oproti iným vlastníkom pozemkov nutne dochádza k porušeniu princípu rovnosti zákonného obsahu vlastníckeho práva. Tak, ako uviedol aj odvolací súdu vo svojom uznesení je nesporné, že pozemky žalobcu na ktorých sa

nachádza cesta I. triedy 1/75 vo vlastníctve štátu a v správe žalovaného boli na žalobcu zapísané pri zápise registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) dňa 03.02.2005 na základe zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Zo stanoviska Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru zo dňa 20.04.2017 a jeho príloh vyplýva, že k predmetným parcelám pod cestou pod č. 1515/9, 1051/2, 1673, 1672/1, 1670/1 a 1669/2 neboli založené pozemnoknižné vložky preto sa jedná o neknihované parcely - cesty a v súlade s ustanovením § 14 ods. 1, 2 citovaného zákona tvorili verejný majetok. Štátna cesta bola postavená na týchto pozemkoch v minulom storočí, pričom presný rok jej výstavby súd nemal preukázaný. Uvedený zákon na základe ktorého sa žalobca stal vlastníkom pozemkov pod cestou I. triedy neupravuje vo vzťahu k novým vlastníkom pozemkov, ktoré sú cestami I. triedy zastavané žiadnu kompenzáciu za to, že ich nemôže žiadnym spôsobom využívať. Krajský súd zároveň uviedol, že aj keď v súčasnej dobe nie je majetkovo právne vyrovnanie nehnuteľností pod cestami I. triedy legislatívne vyriešené, keďže legislatíva rieši len majetkovo právne vyrovnanie pozemkov pod novo pripravovanou stavbou pozemnej komunikácie, ako stavby vo verejnom záujme, nie je v prejednávanej veci sporné, že cesta I. triedy sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu pritom vlastníkom ciest I. triedy nie je žalovaný ale štát, čo vyplýva z § 3 písm. d) ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a, že žalovaný má k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu postavenie správcu tohto majetku. To však neznamená, že absencia právnej úpravy pomerov medzi vlastníkom stavby a novým vlastníkom pozemkov a to napriek tomu, že ich žalobca nadobudol od vlastníka stavby zo zákona bezodplatne znamenala, že by vlastník pozemku musel takéto obmedzenie vlastníckeho práva strpieť bez ďalšieho. Uviedol, že ústavná zásada ochrany vlastníctva je rovnaká bez ohľadu na subjekt a predmet vlastníctva. Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. V tomto prípade ide o náhradu za to, že vlastník pozemku pod cestou I. triedy je povinný strpieť tento legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na neho. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom predmetnom rozhodnutí ďalej uviedol, že za obdobie počas ktorého sú vlastníci pozemkov I. triedy nútení znášať obmedzenia im žiadna náhrada zo zákona poskytnutá nie je a aj keď je pravdou, že na týchto pozemkoch už boli v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcom postavené cesty vo verejnom záujme a teda aj v jeho záujme, inak by ich musel žalobca sám vybudovať na vlastné náklady, náhradou za takéto nútené obmedzenie vlastníckeho práva a ani jeho primeranosťou sa vlastník cesty I. triedy a teda štát nezaoberal. Pri tom niet žiadnych pochýb, že vlastníci takýchto pozemkov, ktoré sú už zastavané cestami či diaľnicami sú vo výkone svojho vlastníckeho práva obmedzení. Krajský súd zároveň tiež uviedol, že pokiaľ sa týka ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom vyplývajúceho z čl. 20 Ústavy SR v nadväznosti na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné dospieť ani k záveru, že by žalobca realizáciou tohto práva sledoval poškodenie žalovaného keďže jeho konanie je nesporne v medziach zákona. V žiadnom prípade nie je možné uvažovať tak, že by uplatnenie práva žalobcu na súde malo byť zneužitím jeho vlastníckeho práva a už vôbec nie tak, že by z dôvodu uplatnenia súdnej ochrany konal v rozpore s dobrými mravmi, ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. Uviedol tiež však , že skutočnosť, že žalobca už v čase nadobudnutia vlastníctva k pozemkom pod cestou I. triedy nebol objektívne oprávnený pozemky užívať, ako aj to, že ich ani do budúcna nebude môcť užívať, vedel, že takmer dvanásť rokov takýto stav strpel neznamená, že by sa v súdnom konaní pokiaľ žalovaný nepristúpil na žiadne kompromisné riešenia a ani žiaden spôsob náhrady za nemožnosť využívať pozemky žalobcovi neponúkol, nemohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Plnenie, ktoré nemá žiadny právny podklad je podľa § 451 Občianskeho zákonníka svojou podstatou plnením získaným bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I UES 606/2014-12 z 28.10.2014 a zároveň poukázal aj na ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Uviedol, že výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý strane sporu užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Podľa zaužívanej súdnej praxe bezdôvodné obohatenie vzniká napr. tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku. Výška náhrady sa v takomto prípade určuje podľa obvyklej náhrady nájomného, ktoré by nájomca na danom mieste a v čase platil ak by vec užíval na základe nájomnej zmluvy. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca v konaní

tvrdil a svoje tvrdenie preukazoval znaleckým posudkom, že suma ročného nájmu zodpovedá čiastke 64 000,- Eur ročne, pričom voči záverom znaleckého posudku žalovaný počas konania žiadne relevantné námietky nemal. Pritom jeho námietka, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku potom, ako bola cesta na nich už vystavaná môže mať na výšku obvyklej náhrady vo forme nájomného uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia podstatný vplyv. Vo vzťahu k základu nároku však táto argumentácia nemá právnu relevanciu. Vlastník cesty I. triedy môže byť obohatený o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného cestou. Na uplatnenie takéhoto práva však obvyklé nájomné nie je možné stotožňovať s nárokom na primeranú náhradu. Znalcom určená cena však primeranosť náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu aj keď uplatnenej vo forme bezdôvodného obohatenia nezohľadňuje, preto musí byť predmetom ďalšieho dokazovania. Krajský súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že primeranosť náhrady za užívanie pozemkov inou osobou, než vlastníkom závisí od viacerých faktorov napr. jej geografickej polohy, či sa na nich nachádzajú cesty I., II. alebo III. triedy prípadne diaľnice, či ide o pozemky mimoriadneho verejného záujmu z hľadiska ich využitia a pod. Do úvahy je tiež potrebné vziať, že žalovaný nevyužíva pozemky žalobcu za účelom podnikania a teda dosahovania zisku, že vykonáva len činnosti spojené so správou a údržbou cesty a cestu, ktorá je postavená na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu využíva len k bezprostrednému uspokojovaniu verejných potrieb. Cesta I/75 slúži verejnosti, jej správu a údržbu finančne aj realizačne zabezpečuje štát prostredníctvom Slovenskej správy ciest, pričom údržba pozemkov, ktoré sú zastavené cestou I/75 si nevyžaduje zo strany žalobcu žiadne finančné náklady, keďže sa o tieto stará žalovaný v rámci jej správy a údržby. Krajský súd ďalej uviedol, že okrem toho nebol žalobca povinný tieto pozemky od štátu prijať a v rámci ROEP mohol podať námietku. Uviedol, že ak žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádza z tvrdenia, že dôvodom uplatnenia bezdôvodného obohatenia je užívanie pozemkov bez právneho dôvodu a iný dôvod užívania nie je vymedzený v žalobe nie je zmenou skutkového stavu ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich ich náhradu aj podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj preto, že práva vlastníka pozemku sú obmedzené nie na dobu nevyhnutnú ale na dobu vopred neurčiteľnú, čo nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani Ústavou SR. Nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. Súd preto potom v súvislosti s uvedeným rozsudok okresného súdu zrušil a ďalej uviedol, že v ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako vlastník pozemkov je obmedzený vo výkone svojich práv preto má nárok na zaplatenie sumy a to či už vo forme bezdôvodného obohatenia, alebo primeranej náhrady, výšku ktorej súd posúdi s prihliadnutím na všetky okolnosti po vykonaní prípadne doplnení dokazovania.

2. Okresný súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.03.2018 č. k. 43Cob/25/2018, kedy žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2018 uviedol, že pokiaľ predložil v súdnom konaní znalecký posudok č. XX/XXXX znalca K.. Y. W., vyčíslenie ročného nájmu vychádza zo všeobecnej hodnoty pozemkov v ktorom sú zohľadnené aj zvyšujúce o redukujúce faktory na ktoré musí znalec pri ohodnocovaní prihliadať, pričom z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný voči záverom znaleckého posudku ani postupom znalca pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov a všeobecnej hodnoty nájmu nenamietal. Uviedol, že z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že znalcom určená cena nezohľadňuje primeranosť náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu a má byť predmetnom ďalšieho dokazovania. Uviedol, že vo vzťahu k dokazovaniu primeranosti náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú navrhuje vykonať Krajský súd, žalobca má za to, že primeranú náhradu v prípade sporu určí súd podľa okolností prípadu. Uviedol, že medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove vydaný pod sp. zn. 3Co/7/2014 a zároveň uviedol, že nedisponuje žiadnymi porovnateľnými nájomnými zmluvami, ktoré by uzatvoril v totožnej skutkovej veci. Jedná sa uňho o špecifickú situáciu, ktorú v minulosti neriešil. Navrhol vykonať dokazovanie porovnateľnými nájomnými zmluvami, ktoré uzatvoril žalovaný s Mesto Šaľa, kedy podľa nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXX/NZ-XXXX a nájomnej zmluvy č. W.-XXXX-XXXX-W.- XXXX, ktoré žalobca získal z centrálneho registra zmlúv Slovenskej republiky, žalovaný sa zaviazal v prípade pozemkov v k. ú. Š. v rámci stavby cesta I/75 Š. - obchvat za cenu ročného nájmu za výmeru 3 093 m2 vo výške 5 471,52 Eur, čo predstavuje nájom vo výške 1,769 Eur za 1 m2 na rok. Uviedol, že žalobca v tomto súdnom konaní požaduje nájom vo výške 1,468 Eur za 1 m 2 za rok. Vo svojom

vyjadrení žalobca uviedol, že v zmysle uvedených skutočností má za to, že výška jeho nároku vzhľadom na uvedené skutočnosti je primeraná a v súlade s odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2018 uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedeným v čl. 114 a 115 a má za to, že žalobcom uplatnená výška bezdôvodného obohatenia nezohľadňuje skutočný stav pozemkov, ich možnosti využitia pre žalobcu a taktiež pre žalovaného, ktorý sa o pozemky zastavané cestou stará, investuje do ich údržby, avšak ich užívaním nedosahuje zisk ani žiadny majetkový prospech. Uviedol, že pokiaľ žalobca poukázal na dve nájomné zmluvy uzavreté s Mestom Šaľa a žalovaným bola výška ročného nájomného určená znaleckým posudkom v sume 1,769 Eur za 1 m2, pričom sa nejedná o identický prípad úhrady nájomného za užívanie pozemku, ako v prejednávanom spore. Uviedol, že v roku 2017 uzatvoril nájomné zmluvy s Mestom Šaľa pre účely dočasného záberu z pozemkov pre pripravovanú stavbu cesta I/75 Šaľa - obchvat pričom sa nejedná o nájom za užívanie pozemkov, ktoré sú už desiatky rokov zastavané stavbou a ich akékoľvek využitie je tým úplne vylúčené resp. obmedzené. Pozemky vo vlastníctve mesta Šaľa sa nenachádzajú pod stavbou, žalovaný ich vysporadúva pre potreby ich dočasného využívania počas realizácie stavby a po ukončení stavby budú pozemky opäť vrátené prenajímateľovi. Uviedol, že Mesto Šaľa mohlo uvedené pozemky pred uzavretím nájomných zmlúv využívať pre svoje potreby, mohlo s nimi nakladať, prenajímať ich iným subjektom a mohlo z nich získavať výnos. Uviedol, že žalobca pozemky, ktoré sú predmetom sporu získal zastavané a preto z nich nikdy nemohol dosahovať žiadny výnos, nemohol ich prenajať inému subjektu, nemohol ich sám inak efektívne využívať. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že žalobca pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu získal zastavané a preto z nich nikdy nemohol dosahovať žiadny výnos, nemohli ich prenajať inému subjektu, nemohol ich sám efektívne využívať, pričom ďalej uviedol, že je potrebné pripomenúť, že stavba na nich bola zriadená legálne ani na žalovaného nemožno pozerať ako na bežného nájomcu pozemkov nakoľko na pozemkoch je legálne zriadená verejnoprospešná stavba, ktorá pre jej vlastníka Slovenskú republiku nepredstavuje zdroj príjmov, pričom údržba cesty a tým aj pozemkov vyžaduje nemalé náklady a z jej existencie profituje široká verejnosť a nemalou mierou i sám žalobca. Uviedol, že znalecký posudok Ing. Mariána Novotného žiadnym spôsobom nezohľadňuje uvedené skutočnosti, pričom poukázal na tú skutočnosť, že pri východiskovej hodnote pozemkov v k. ú. Veľký Krtíš, ktoré je v súlade s vyhláškou 9,96 Eur za m2 znalec vyčíslil jednotkovú hodnotu pozemkov na dvojnásobok t. j. 19,76 Eur. Východisková hodnota je stanovená vyhláškou a zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o okresné mesto. Koeficientmi znalec upravil jednotkovú hodnotu pozemkov smerom nahor až na dvojnásobok jej hodnoty čo jednoznačne znamená, že nezohľadnil reálnu možnosť využitia pozemkov a predovšetkým špecifický vzťah žalobcu i žalovaného vo vzťahu k zhodnocovaním pozemkom t. j. skutočnosť, že napriek tomu, že pozemky sa nachádzajú aj v obytnej a obchodnej zóne, žalobca ich od začiatku nemohol nejakým spôsobom využívať, dosahovať z ich užívania majetkový prospech a ani s nimi nijako nakladať. Naopak znalecký posudok nezohľadňuje ani skutočnosť, že žalovaný na nich prevádzkuje legálnu verejnoprospešnú stavbu bez dosahovania zisku, či majetkového prospechu a vo verejnom záujme i v záujme žalobcu. Znalec koeficientom 1,0 pri redukujúcich faktoroch ohodnotil, že redukujúce faktory sa na ohodnocovaných pozemkoch nenachádzajú. Žalovaný ďalej uviedol, že nedisponuje iným znaleckým posudkom, ktorým by bola stanovená všeobecná hodnota nájom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu. Uviedol, že v uvedenom spore sa jedná o precedentný prípad majetkovo právneho vysporiadania sa medzi obcou - mestom a žalovaným v prípade pozemkov nadobudnutých na základe ROEP v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. a preto žalovaný nevie preukázať svoje tvrdenia ohľadom výšky nájomného s odkazom na iný znalecký posudok resp. iné rozhodnutie súdu v identickom spore. Uviedol, že podľa jeho názoru ani vyhláška MS SR č.492/2004 Z. z. celkom nereaguje na špecifické potreby ohodnocovania aké si vyžaduje tento spor. Uviedol, že z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že znalcom určená cena primeranosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nezohľadňuje a preto na základe toho navrhuje pri stanovení primeranej výšky náhrady za užívanie pozemkov, aby sa vychádzalo z východiskovej všeobecnej hodnoty pozemku podľa prílohy č. 3 Vyhlášky 492/2004 Z. z. bod E3, ktorá je pre pozemky v k. ú. Veľký Krtíš 9,96 Eur za m2 a túto na základe zohľadnenia všetkých zrejmých okolností týkajúcich sa možnosti užívania pozemkov tak žalobcom ako aj žalovaným primerane upraviť a z nej odvodiť výšku náhrady za užívanie pozemkov. Uviedol, že pri všeobecnej hodnote pozemku 9,96 Eur za m2 navrhuje maximálnu výšku náhrady v sume 0,74 Eur za m2 za rok t. j. výmera pozemkov spolu 44 565 m2 x 0,74 Eur = 32 978,10 Eur za rok.

4. Na pojednávaní sa žalobca a žalovaný pridržiavali svojich vyjadrení a prednesov

a právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici je potrebné, aby súd prihliadol pri rozhodovaní o výške náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva najmä na geografickú polohu, ale aj to, či sa na tejto nachádzajú cesty I. triedy alebo III. triedy resp. diaľnice, či ide o pozemky mimoriadne verejného záujmu, pričom poukázal na to, že žalobca je viazaný aj inými právnymi predpismi ako napr. zákonom o obecnom zriadení, zákonom o majetku obcí, kedy na základe týchto je on povinný hospodáriť s majetkom účelne a využiť všetky právne prostriedky na to, aby bol majetok zhodnotený. Uviedol, že nevidí žiaden rozdiel v tom, keď žalovaný môže platiť za dočasné zabranie alebo záber napr. Meste Šaľa, prečo by nemohol rovnako platiť aj mestu Veľký Krtíš. Uviedol, že pred podaním žaloby oslovil žalovaného na to, aby sa majetkovo právne vysporiadali v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou, kedy však podľa vyjadrenia žalovaného je potrebné túto situáciu riešiť komplexne spolu s príslušným ministerstvom pričom z uvedených dôvodov s prihliadnutím na vykonané dokazovanie navrhol, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 130 800,- Eur istiny s 5% úrokom z omeškania, nahradiť mu trovy konania vo výške 100% a to či už z titulu bezdôvodného obohatenia, alebo z titulu primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pričom výšku nároku považuje za preukázanú najmä s prihliadnutím na predloženie znaleckého posudku znalca Ing. Mariána Novotného, ako aj predložením porovnateľných nájomných zmlúv, ktoré uzatvoril žalovaný s treťou osobou.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žiadal, aby súd rozhodol v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici a výšku nároku primerane posúdil, aby uvedený nárok bol určený adekvátne k špecifickým okolnostiam medzi žalobcom a žalovaným, ako aj spôsobu využitia a možností využitia uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

6. Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.03.2008 č. k. 43Cob/25/2018-180 uvedený spor posúdil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona aj s prihliadnutím na bod 116 predmetného rozhodnutia, kedy krajský súd v uznesení uviedol, že ak žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádza z tvrdenia, že dôvodom uplatnenia bezdôvodného obohatenia je užívanie pozemkov bez právneho dôvodu a iný dôvod užívania nie je vymedzený v žalobe, nie je zmenou skutkového stavu ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich náhradu aj podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to aj preto, že práva vlastníka pozemku sú obmedzené nie na dobu nevyhnutnú ale na dobu vopred neurčiteľnú. Nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. Pokiaľ sa týka výšky náhrady, ktorú súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi, súd vychádzal pri svojom rozhodovaní tak, ako to uviedol aj Krajský súd v Banskej Bystrici zo zásady, že výška peňažnej náhrady musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý strane sporu užívaním veci vznikol, kedy za takéto majetkové vyjadrenie a s tým súvisiacu finančnú čiastku súd ustálil znaleckým posudkom znalca K.. Y. W. určenú finančnú čiastku, ktorá zodpovedá výške nájomného za m2 1,468 Eur za m2 . Zároveň, nakoľko však je nesporné, že znalcom určená cena primeranosť náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu nezohľadňuje, sud pri rozhodovaní o jej výške prihliadol na okolnosti na strane žalovaného a to , že žalovaný nevyužíva uvedené nehnuteľnosti za účelom podnikania a teda dosahovania zisku, pričom všetky činnosti spojené s údržbou a správou cesty , ktorá je postavená na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu využíva len vo verejnom záujme k bezplatnému uspokojovaniu verejných potrieb, cesta slúži verejnosti a jej správu a údržbu finančne aj realizačne zabezpečuje štát prostredníctvom žalovaného, pričom údržba a starostlivosť o pozemky, ktoré sú zastavané cestou prvej triedy I/75 si nevyžaduje zo strany žalobcu žiadne finančné náklady, nakoľko o tieto sa stará výlučne žalovaný v rámci jej údržby a správy. Súd akceptoval aj výhradu žalovaného, že žalobca od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nemohol túto nijakým spôsobom využívať, nakladať s ňou , pričom akceptoval aj výhradu, že znaleckú posudok nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný legálne na tejto prevádzkuje verejnoprospešnú stavbu bez dosahovania zisku, vo verejnom záujme a aj v prospech žalobcu. Žalobca nepreukázal, žeby v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktorých je vlastníkom mal akékoľvek náklady. Je nesporné, že žalobca ako vlastník pozemkov je obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv a má nárok na zaplatenie sumy, avšak skutočnosť, že nadobudol vlastnícke právo k pozemkom na ktorej bola cesta I. triedy už vystavaná uvedená skutočnosť má za následok výšku náhrady a má

na túto výšku podstatný vplyv a na ktorú skutočnosť aj okresný súd pri rozhodovaní o výške náhrady tiež prihliadol. Preto potom podľa názoru súdu primeranou náhradou s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa javí náhrada predstavujúca 50 % ceny nájomného vypočítaného znalcom t.j. 0,734 Eur /m2- čo pri výmere 44 565 m2 x 0,734 = predstavuje 32 710,71 Eur za rok x2 roky = 65 421 Eur. Súd aj z vyššie uvedených dôvodov neprihliadol na žalobcom predložené nájomné zmluvy uzavreté Mestom Šaľa a žalovaným, tieto zmluvy podľa názoru súdu nemôžu byť dôkazom preukazujúcim primeranosť náhrady, ktorá má byť žalobcovi poskytnutá žalovaným v danom spore, nakoľko tieto nezohľadňujú špecifiká vzťahu medzi žalobcom a žalovaným aj s poukazom na tú skutočnosť, že po ukončení stavby budú predmetné- prenajaté pozemky vrátené prenajímateľovi, pričom v tomto spore sú práva vlastníka pozemku obmedzené na dobu vopred neurčiteľnú, a zároveň Mesto Šaľa pred uzavretím nájomných zmlúv mohlo ich využívať pre svoje potreby, nakladať s nimi, prenajímať ich a získavať z nich zisk, ktorá skutočnosť tiež mohla mať na výslednú cenu prenájmu vplyv.. Súd zároveň tiež akcentuje, že žalobca nebol povinný pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu od štátu prijať a v rámci ROEP mohol podať námietky, tak ako to uvádza aj Krajský súd v B. Bystrici v svojom rozhodnutí., kedy už v uvedenom období mu muselo byť zrejmé, že využitie týchto nehnuteľností, ktoré sú zastavané cestou I. triedy bude nemožné. Súd sa v podstate stotožnil s výškou navrhnutej náhrady zo strany žalovaného. Žalobca zotrval na svojich stanoviskách a pri návrhu zotrval aj na žalovanej sume, kedy i napriek dôvodom uvedeným v uzneseniu krajského súdu nezohľadnil niektoré výhrady krajského súdu k výške uplatneného nároku na náhradu , preto potom súd vo zvyšku jeho žalobu zamietol a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozsudku. Je nesporné tiež, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní a to odo dňa nasledujúcom po dni, kedy mu bola doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia , preto potom mu súd uložil spolu s istinou zaplatiť i úrok z omeškania platný pre uvedené obdobie.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania čiastočne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže bol úspech strán v spore rovnaký/ žalobca v ?-polovici a žalovaný sa v polovici ubránil /súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v štyroch vyhotoveniach

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.