Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/182/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: X. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt G. XX, XXX XX H. o zaplatenie 219,78 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 28.7.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 219,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 31,08 EUR od 19.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 97,26 EUR od 19.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,48 EUR od 19.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,48 EUR od 19.12.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,48 EUR od 20.1.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom, a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovaného riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 912,21 EUR, avšak žalovaný tieto faktúry neuhradil. 3. Žaloba s prílohami, procesným poučením, výzvou na vyjadrenie k žalobe boli žalovanému doručované dňa 18.10.2017 na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka sa súdu vrátila dňa 23.10.2017 z dôvodu „adresát neznámy.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal za to, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 4.9.2018. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Podľa § 297 (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.10.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov priložených k žalobnému návrhu a založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“) dňa 5.4.2013, predmetom ktorej bolo zriadenie pripojenia k sieti právneho predchodcu žalobcu a poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : Magio TV Optik. Zmluva obsahovala záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. Zo Zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň bola v Zmluve dojednaná zmluvná pokuta v závislosti od dĺžky doby viazanosti a počtu využívaných služieb, a to za porušenie záväzku využívať predmetnú službu vo výške podľa podmienok zverejnených právnym predchodcom žalobcu v Cenníku alebo podľa podmienok v príslušnom Cenovom výmere. Súčasťou Zmluvy bola aj zmluva o nájme koncového zariadenia Magio Box. 7. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“) dňa 11.8.2014, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : Magio Internet a Magio Televízia. Zmluva obsahovala záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. Zo Zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň bola v Zmluve dojednaná zmluvná pokuta v závislosti od dĺžky doby viazanosti. 8. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní služby „Český balíček“ (ďalej len „Zmluva“) dňa 11.8.2014, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : Český balíček. Zmluva obsahovala záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. 9. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv. 10. Z predložených faktúr súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu za poskytnuté služby takto : faktúrou č. 4765626309 splatnou dňa 18.8.2014 sumu 41,96 EUR, faktúrou č. 1766627283 splatnou dňa 18.9.2014 sumu 102,25 EUR, faktúrou č. 9767520013 splatnou dňa 20.10.2014 sumu 157,57 EUR, faktúrou č. 8768450389 splatnou dňa 18.11.2014 sumu 30,48 EUR, faktúrou č. 0769442655 splatnou dňa 18.12.2014 sumu 40,46 EUR, faktúrou č. 9770410842 splatnou dňa 19.1.2015 sumu 35,47 EUR, faktúrou č. 5776082694 splatnou dňa 20.7.2015 sumu 188,05 EUR a faktúrou č. 1777032984 splatnou dňa 18.8.2015 sumu 315,97 EUR. 11. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ( predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) ako postupníkom dňa 5.8.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 219,78 EUR s príslušenstvom postúpená žalobcovi. 12. Dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 30,48 EUR titulom faktúry č. 9770410842 s dátumom splatnosti 19.1.2015, sumu 97,26 EUR titulom faktúry č. 1766627283 s dátumom splatnosti 18.9.2014, sumu 30,48 EUR titulom faktúry č. 8768450389 s dátumom splatnosti 18.11.2014, sumu 31,08 EUR titulom faktúry č. 4765626309 s dátumom splatnosti 18.8.2014 a sumu 30,48 EUR titulom faktúry č. 769442655 s dátumom splatnosti 18.12.2014 tak ako si tieto uplatňuje žalobca.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 13. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

15. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 21. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 24. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 25. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 27. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 28. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 29. Podľa § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 30. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 31. Podľa § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 34. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ( predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) ako postupníkom dňa 5.8.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 219,78 EUR s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovak Telecom,a.s., na základe ktorej Slovak Telecom, a.s. ako veriteľ / postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/. 35. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Žalobca predložil listinu nazvanú špecifikácia pohľadávky s uvedením osobných údajov žalovaného, číslami faktúr, dátumami splatnosti a dlžnej sumy, predmetná listina však neobsahuje dátum vystavenia, podpis zodpovednej osoby, resp. žiadne údaje podporujúce tvrdenia žalobcu o tom, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky skutočne došlo, ide len o akýsi tabuľkový „zoznam“. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, resp. o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 36. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti vymáhania uplatnenej pohľadávky. 37. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práva v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd nemal v konaní preukázané, či bola žalobcovi pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby postúpená.

38. Súd záverom ešte uvádza, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Naopak, v zmysle § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich skutočností ( § 150 ods. 2 , súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto

postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí, súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade.

Stanoviská zo súdnej praxe: 39. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015) 40. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní sankcí za nesplnění povinnosti tvrzení, příp. i za nesplnění důkazní povinnosti již v žalobě, není odmítnutí návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007) 41. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).

42. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.

O trovách konania súd rozhodol takto : 43. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 263 ods.1 bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 45. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa zásad o náhrade trov konania, nakoľko žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, má nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).