Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Er-1472-2006.pdf
PDF · 64.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1472/2006
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Mgr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: J. C., F.. XX. E. XXXX, Q. T. T. T. XXX, XXX XX T. T., na vymoženie pohľadávky v sume 1 087,10 Eur (32 750,00 Sk) s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 556/2006, takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
1. Poverením č. XXXX *. XXXXXX zo dňa 11. septembra 2006 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Dňa 08. októbra 2018 doručil oprávnený návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 08. augusta 2012, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. mája 2010, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia okresný súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a okresný súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.
7. Okresný súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o podaniach povinného nie je potrebné rozhodovať. Ako napríklad, ak exekútor po podaní povinného upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní povinného pred rozhodnutím o ňom k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu. Nakoľko okresný súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, o podaní povinného zo dňa 24. januára 2017 nerozhodoval.
8. Okresný súd chce tiež uviesť, že skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutie úveru. Povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena Všeobecných podmienok poskytnutie úveru je zo strany povinného taktiež vylúčená. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť. Nakoľko išlo o husto popísaný text drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Okresný súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XMCdo/X/XXXX). Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci teda nie je možné považovať za individuálne dojednanú.
9. O trovách exekúcie rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.