Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/51/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. nar. XX.XX.XXXX a N. nar. XX.XX.XXXX G., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov Ing. Mgr. M. G., bytom Y. - L., H. XXX/XX a V. G., bytom Y., K. Z. XX, zastúpeného JUDr. H. Z., advokátkou so sídlom v Y., X. XXX, o zvýšenie výživného na mal. deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. júna 2018, č.k. 30P/55/2017-199 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. z doterajšej sumy 130,-Eur mesačne na sumu 240,-Eur mesačne a k maloletému N. z doterajšej sumy 130,-Eur mesačne na sumu 240 ,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.06.2017 do 31.05.2018, pre maloletého M. vo výške 1.320,-Eur a pre maloletého N. vo výške 1.320,-Eur otcovi povolil splácať v splátkach po 100,-Eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.07.2012, č. k. 12C/227/2010-616. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.07.2012, č.k. 12C/227/2010-616, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec detí zaviazal prispievať na výživu vtedy ešte mal. V. sumou 70,-Eur mesačne od 12.8.2011 do 30.6.2012 a vo výške 240,-Eur mesačne od 1.7.2012, na mal. M. sumou 40,-Eur mesačne v období od 12.8.2011 do 30.6.2012 a vo výške 130,-Eur mesačne od 1.7.2012 a na mal. N. sumou 40,-Eur mesačne v období od 12.8.2011 do 30.6.2012 a vo výške 130,-Eur mesačne od 1.7.2012. V čase poslednej úpravy výživného mali dvojičky M. a N. necelých 7 rokov a boli krátko pred nástupom do 1. ročníka ZŠ. Matka detí pracovala ako učiteľka strednej školy a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 09/2011 do 03/2012 vo výške 550,- až 598,00 Eur. Otec detí podnikal na živnosť pod obchodným menom Ing. V. G. - R.B.P.. Jeho základ dane ako živnostníka za rok 2010 predstavoval 6.107,03 Eur. Svoju živnostenskú činnosť ukončil k 3.1.2012. Tiež bol v čase rozvodového konania najprv jediným spoločníkom spol. N., s.r.o. so 100%-ným obchodným podielom a Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 1.12.2011 previedol 50 % podielu na inú osobu. Tiež bol pôvodne do 06/2011 jediným spoločníkom v spol. V.., s.r.o. a Zmluvami o prevode obchodného podielu postupne previedol svoj podiel na inú osobu. Podľa daňového priznania spoločnosti N., s.r.o. za rok 2010 a spoločnosť V. vykazovali stratu. Tiež bol otec jedným zo štyroch spoločníkov spol. H. s.r.o., ktorá spoločnosť za rok 2010 dosiahla výsledok hospodárenia a daňovú stratu -2.976,01 Eur a jej základ dane bol 0,-Eur. Okrem maloletých dvojičiek M. a N. mali rodičia vyživovaciu povinnosť

už len k ich synovi V. nar. v r.XXXX, ktorý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu 240,-Eur mesačne. V súčasnosti mal. deti M. a N. už majú 12 rokov a sú žiakmi druhého stupňa ZŠ; maloletý M. je žiakom 6. ročníka ZŠ a maloletý N. je žiakom primy osemročného gymnázia. Obe deti sa venujú aj mimoškolskej umeleckej a športovej záujmovej činnosti, s čím sú prirodzene tiež spojené výdavky. Na strane matky došlo len k čiastočnej zmene pomerov, pretože matka stále pracuje ako učiteľka strednej školy a v súčasnosti zarába v priemere 746,27 Eur mesačne netto, teda na jej strane došlo k 1,25 násobnému zvýšeniu jej príjmových pomerov. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil, stále má spolu tri vyživovacie povinnosti. K zmene pomerov došlo aj na strane otca detí. Ten sa medzičasom oženil, rozvíja a mení svoju podnikateľskú činnosť. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol otec spoločníkom obchodných spoločností N. s.r.o. a H. s.r.o., ktoré spoločnosti vtedy vykazovali daňovú stratu a mali základy dane 0,-Eur, v súčasnosti je otec detí spoločníkom spoločností N. s.r.o. a N. F. s.r.o., ktoré obe spoločnosti dosiahli za rok 2017 kladné hospodárske výsledky, spol. N. s.r.o. mala základ dane 7.942,72 Eur a spol. S.A.R F. s.r.o. mala základ dane 4.407,75 Eur. Medzičasom od poslednej úpravy výživného bol otec aj spoločníkom spol. S. s.r.o., ktorá bola zapísaná do OR 18.1.2014 a vymazaná z OR 15.7.2017, pričom v roku 2015 účtovala slušný majetok, vrátane nehnuteľností. Taktiež jeho spoločnosť N. F. s.r.o. v účtovníctve eviduje okrem iného aj nehnuteľnosti a leasinguje auto zn. G., ktoré prirodzene užíva otec detí. Podľa súčtu výnosov oboch jeho spoločností je zrejmé, že spoločnosti dosahujú slušné obraty a výnosy, kedy napr. spol. N. s.r.o. dosahuje priemerný mesačný výnos 7.119,-Eur a spol. N. F. s.r.o. 2.536,-Eur mesačne, pričom otec detí nevysvetlil v čom spočívajú výdavky a náklady jeho spoločností, keďže spoločnosti sa nezaoberajú ani nejakou výrobnou činnosťou, ktorá by predpokladala vysoké vstupné náklady, ale spoločnosti vykonávajú len sprostredkovateľskú, poisťovaciu činnosť a pod., ktorá činnosť nepredpokladá nejaké podstatne vyššie náklady. Napriek tomu, že otec tvrdil, že on od poslednej úpravy výživného nenadobudol žiadnu nehnuteľnosť, s týmto jeho tvrdením sa súd nestotožnil, pretože podľa nadobúdacích titulov a vkladových konaní zapísaných na listoch vlastníctva je zrejmé, že byt a garáž otec nadobudol po poslednej úprave výživného a aj jeho spoločnosť vo svojom účtovníctve eviduje nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec detí netrpí núdzou a vedie život na veľmi slušnej životnej úrovni, vlastní viacero nehnuteľností, vozí sa na luxusnom aute, chodí na luxusné dovolenky. Dokonca si dovolí vzdať sa príjmu z prenájmu jeho 3-izbového bytu, keďže ako uviedol prostredníctvom jeho zástupkyne, on vlastní byt, ale príjem z prenájmu uvedeného bytu nie je jeho príjmom, ale príjmom jeho spoločnosti. Od poslednej úpravy výživného sa nezmenil ani počet jeho vyživovacích povinností, stále má spolu tri vyživovacie povinnosti k deťom z jeho rozvedeného manželstva s matkou detí. S poukazom na takto zistenú zmenu pomerov mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného na ňou upravenú požadovanú sumu 240,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa je dôvodný, preto jej návrhu vyhovel. Uvedené sumy sú v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý si žije na veľmi slušnej životnej úrovni. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, teda na životnej úrovni otca. Pokiaľ otec poukazoval na to, že matka vyčíslila výdavky na každé dieťa len v sume 180,-Eur mesačne, tu by si mal otec uvedomiť, že v návrhu a na pojednávaní matka vyčíslovala len tie najnevyhnutnejšie pravidelné výdavky detí, dokonca do nich nezahŕňala ani stravu, ošatenie, hygienu, podiel detí na nákladoch bývania, celej domácnosti a ďalšie bežné výdavky na spoločenský a kultúrny život detí a nepravidelné výdavky detí. V danej veci je zrejmé, že vzhľadom na slušnú životnú úroveň otca, by deti mali mať tiež nárok na nadštandardnejšie výdavky, dovolenky a pod., ktoré si však pri doterajšom výživnom zo strany otca a finančných možnostiach matky nemohli dovoliť. Preto matka nemohla takéto nadštandardnejšie výdavky na deti ani dokladovať. Práve preto bola vyživovacia povinnosť otca k deťom zvýšená, aby deťom bola umožnená vyššia životná úroveň, aby aj deti v prípade ich záujmu mohli ísť tiež na zahraničnú dovolenku, ktorú si doposiaľ dovoliť nemohli. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a výživné zvýšil na matkou požadovanú sumu 240,-Eur mesačne na každé dieťa, a ku ktorej sume sa priklonil aj kolízny opatrovník. V zmysle § 77 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k deťom s účinnosťou od 1.6.2017, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na plnenie otca nad rámec určeného výživného po 20,- Eur mesačne viac pre každé dieťa, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.06.2017 do 31.5.2018, pre maloletého M. vo výške 1.320,-Eur / 12 mesiacov á 110,-Eur (ako rozdiel medzi určeným ( 240,-Eur) a uhradeným výživným ( 150,-Eur) / a pre maloletého N. vo výške 1.320,-Eur / 12 mesiacov á 110,-Eur (ako rozdiel medzi určeným ( 240,- Eur) a uhradeným výživným( 150,-Eur) /, ktoré sumy súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne pre každé dieťa tak, aby dlh bol vyrovnaný do 14 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Pri zisťovaní výšky zameškaného dlhu súd prihliadol na plnenia otca o 20,-Eur mesačne viac

pre každé dieťa, na ktorej skutočnosti sa zhodli obaja rodičia, teda toto plnenie nad rámec určeného výživného nebolo sporné. Na iné plnenia nad rámec určeného výživného súd neprihliadal. Otec detí síce tvrdil, že v roku 2016 prispel deťom kúpou šatstva v sume 545,42 Eur, v roku 2017 prispel deťom kúpou vecí v sume 486,41 Eur a v roku 2018 sumou 91,85 Eur, ale ani neupresnil a nerozpísal koľko bolo pre ktoré dieťa, kedy, v ktorom období a pod. Ale najmä toto tvrdenie otec detí nepreukázal, neuniesol tak dôkazné bremeno, napriek tomu, že vo veci boli nariadené dve pojednávania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1- 5, § 75 ods. 1, § V zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutočný stav veci. Mal za to, že výživné zvýšené súdom prvej inštancie je neprimerane vysoké a nezodpovedá preukázaným potrebám mal. detí. Uviedol, že v zmysle rozhodnutia súdu za prvý rok splácania zvýšeného výživného by mal platiť spolu sumu 680 Eur namiesto pôvodných 260 Eur mesačne, t.j. o 420 Eur mesačne viac ako doposiaľ, čo je pre neho finančne neúnosné. Poukázal na to, že príjem matky mal. detí sa zvýšil v priemere o 150 až 200 Eur mesačne. Matka býva v 2- izbovom byte o výmere 68m2, ktorý je zariadený luxusným nábytkom. Nie je zrejmé, prečo matka detí nakúpila nový nábytok do bytu, keď z predložených dôkazov vyplynulo, že matka detí si zobrala všetok nábytok a zariadenie zo spoločného rodinného domu. S uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, hoci je zrejmé, že matka detí uvedené výdavky vôbec nemusela vynaložiť, nakoľko to nebolo nevyhnutné. Ďalej dôvodil, že okrem mal. detí N. a M. má vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna V., ktorému platí mesačne výživné v sume 310 Eur. Pokiaľ matka tvrdila, že má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi V., nijako náklady na syna V. nevyčíslila, žiadne doklady, v akej výške mu prispieva na výživu nepredložila. Plnoletý syn V. je študentom 2. ročníka vysokej školy, do Trenčína cestuje raz za dva, tri týždne, pričom býva u matky. So synom sa pravidelne stretáva, chodia spolu na výlety, kúpať sa na plaváreň spolu s bratmi. Namietal tvrdenia súdu prvej inštancie, že vedie luxusný život so svojou manželkou a že cestujú na zahraničné dovolenky do luxusnejších dovolenkových destinácii. Matka detí predložila dve fotografie jeho manželky, z ktorých však nie je zrejmé, v akej destinácii sa jeho manželka nachádza, či je aj on s manželkou, ani to, či ide o reálne fotografie. Fotografie zo sociálnych sietí jeho manželky absolútne nepreukazujú a nesúvisia s jeho životnou úrovňou. Nesúhlasil preto s hodnotením súdu prvej inštancie, že netrpí núdzou a že vedie život na veľmi slušnej životnej úrovni, keď tieto skutočnosti nemal súd nejako preukázané. Poukázal na to, že matka detí v roku 2015 nadobudla nehnuteľnosť, vozí sa na novom aute, ktoré si kúpila v roku 2015. Počas letných prázdnin bola na dovolenke s deťmi v Tunise, zakúpila luxusný nábytok, hoci ho nepotrebovala, z čoho je zrejmé, že matka netrpí núdzou. Ďalej uviedol, že vyčíslené výdavky zo strany matky predstavovali sumu cca 180 Eur a nie je pravdou, že by v nich neboli zahrnuté náklady na najnevyhnutnejšie pravidelné výdavky detí - strava, ošatenie, hygiena, výdavky na spoločenský a kultúrny život ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku. Mal za to, že v tomto smere nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie riadne odôvodnené a je zmätočné. Za nepreukázané považoval vyčíslené výdavky matky v sume 80 až 100 Eur mesačne vynakladané na cestovanie osobným motorovým vozidlom, keď tieto neboli matkou nijako zdokladované. Z dôkazov predložených matkou detí a z jej vyjadrení je zrejmé, že došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky o 200 Eur mesačne, táto je vlastníčkou osobného motorového vozidla, 2-izbového bytu, na kúpu ktorého nepotrebovala úver, tento zariadila luxusným nábytkom, s výberom ktorého jej pomáhala bytová architektka, s deťmi bola na luxusnej dovolenke v zahraničí, chodí na dovolenky do štvorhviezdičových hotelov vo Vysokých Tatrách, v žiadnom smere neprispieva na výživu a štúdium plnoletého syna V.. Poukázal na to, že výživné má mať spotrebný charakter, avšak z návrhu matky detí sa javí, že toto chce použiť najmä na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, že sa mu zvýšili výdavky na plnoletého syna V. zo sumy 240 Eur na sumu 310 Eur, vôbec neuviedol, že matka detí mu bráni v realizácii styku s mal. M. a N.. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že obchodná spoločnosť N. s.r.o. dosahuje priemerný mesačný výnos 7.119 Eur a spoločnosť N. F. s.r.o. 2356 Eur mesačne, tieto výnosy nevyplývajú z predložených dokladov. Ďalej namietal, že súd zvýšil výživné s účinnosťou od 01.06.2017, avšak k podaniu návrhu zo strany matky došlo 13.06.2017. Navyše zo zápisníc z pojednávaní v danej veci vyplynulo, že matka žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uviedol, že na mal. deti prispieva od novembra 2016 nad rámec dohodnutého výživného sumou po 150 Eur mesačne, kupuje deťom oblečenie, berie ich na plaváreň, do kina, preto hodnotenie súdu prvej inštancie o jeho nezodpovednom prístupe k mal. deťom považoval za neadekvátne a nedôstojné, vzbudzujúce pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcu súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že mesačné výdavky na mal. M. a mal. N. podľa vyjadrení matky predstavujú sumu

cca 180 Eur, preto zvýšenie výživného súdom prvej inštancie na sumu 240 Eur mesačne na každé dieťa nie je dôvodné. Poukázal ďalej na to, že predložil súdu prvej inštancie doklady o tom, že mal. deťom prispel na kúpu šatstva a topánok, ktorú skutočnosť však súd prvej inštancie nezohľadnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši výživné z doterajšej sumy 130 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne na každé z detí, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy potvrdiť. Pomery na strane mal. detí sa jednoznačne zmenili od poslednej úpravy výživného už len z dôvodu, že maloletí rastú, vyvíjajú sa, s čím sú logicky spojené zvýšené výdavky, čo súdu preukázala. Uviedla, že otec sa nezúčastňuje mimoškolských aktivít detí, či už športových alebo kultúrnych, jeho vzťah k mal. deťom je formálny a veľmi neosobný. Mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný vysoký životný štandard otca detí, ktorý je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach, navštevuje exotické destinácie, vlastní nehnuteľnosti - rodinný dom K. Z., byt a garáž na A. ulici, ktoré aktuálne prenajíma (spôsob prenájmu nezodpovedá zodpovednému podnikateľskému správaniu, keď byt a garáž prenajíma jedna z jeho spoločností a teda príjem z tohto prenájmu nie je jeho príjmom). Poprela tvrdenia otca uvedené v odvolaní, že mal. deti sa zúčastňujú opakovaných dovolenkových pobytov v zahraničných destináciách a že trávia pobyty v luxusných tatranských rezortoch. Od rozvodu manželstva bola s deťmi jediný krát na zahraničnej dovolenke v Tunise, ktorú uhradila z prostriedkov získaných z vyporiadania BSM. Poprela tvrdenia otca o luxusnom nábytku zakúpenom do jej bytu, keď je pravdou, že pôvodný byt prešiel stavebnými úpravami v prospech detí a byt zariadila kompletným nábytkom tak, že deti spoločne užívajú veľkú detskú izbu so svojím pracovným priestorom. Namietala tvrdenia otca, že mu bráni v styku s mal. deťmi, naopak, otec sa na výchove detí nezúčastňuje žiadnym spôsobom. Osobné motorové vozidlo nezakúpila výlučne pre svoje osobné potreby, ale predovšetkým kvôli potrebám detí, ktoré vozí na záujmové krúžky. Zdôraznila, že nepoužila žiadne finančné prostriedky určené pre deti na uspokojenie svojich potrieb, ale na elementárne a dôležité veci, ktoré potrebovala riešiť po rozvode tak, aby sa deti so situáciou nevyrovnávali ešte ťažšie. Po rozvode manželstva musela deťom zakupovať nové bicykle, lyže, sánky, korčule, pričom otec sa na týchto nákladoch nepodieľal. Trvala na to, že otec si potrpí na vysoký životný štýl, o jeho majetkových pomeroch svedčia viaceré nehnuteľnosti, ktoré vlastní, ale tiež vysoké finančné sumy, ktoré sa prelievajú cez jeho účty. O nepomere v úrovni života mal. detí a úrovni života ich otca svedčí tiež skutočnosť, že ona vozí deti vo vozidle Peugeot 206, ktorého nadobúdacia cena bola cca 7300 Eur, zatiaľ čo otec sa vozí na vozidle BMW X3, ktorého nadobúdacia hodnota je mnohonásobne vyššia. Nepomer medzi životnou úrovňou detí a ich otca je zrejmý tiež z ceny dovoleniek, ktorých sa títo zúčastňujú. Deti sa počas prázdnin zúčastňujú denných, či niekoľkodňových táborov, ktoré platí ona, pričom otec so svojou manželkou absolvuje vysoko nákladné pobyty v zahraničí. V prípade, ak by odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla, aby súd vyzval daňový úrad na vykonanie podrobnej daňovej kontroly vo všetkých spoločnostiach, v ktorých má otec mal. detí obchodný podiel od roku 2010 po súčasnosť, najmä so zameraním na oprávnenosť účtovaných nákladov.

4. Otec vo svojej odvolacej replike uviedol, že zvýšené výživné nezodpovedá potrebám detí a je pre neho finančne neúnosné. Pokiaľ ide o vyjadrenie matky, je zrejmé, že matka opäť iba útočí na jeho osobu, nevhodne ho osočuje, nepravdivo tvrdí, že nemá o svoje deti záujem. Výživné, ktorým doposiaľ prispieval na výživu detí dostatočne pokrýva všetky ich potreby, deti navštevujú športové a iné záujmové krúžky, majú zabezpečené školské potreby a stravovanie, sú riadne oblečené. Tiež zdôraznil, že výživné má mať spotrebný charakter. Je zrejmé, že matka doposiaľ nevyčíslila skutočnú výšku mesačných nákladov na výživu mal. M. a N., výživné používa na uspokojovanie svojich potrieb.

5. Matka vo svojej odvolacej duplike uviedla, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Poukázala na majetkové pomery otca detí vyplývajúcich z aktuálnych výpisov listov vlastníctva, čo nepreukazuje jeho nemajetnosť a finančnú neúnosnosť plnenia si vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom na tom právnom závere, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré sú vekovo staršie o 7 rokov a prirodzene sa zvýšili ich výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mali deti necelých 7 rokov a boli tesne pred nástupom do 1. ročníka základnej školy, v súčasnosti už majú 12 rokov a sú žiakmi 2. stupňa základnej školy. Na strane matky došlo len k čiastočnej zmene pomerov, keď v čase poslednej úpravy výživného zarábala v priemere 550 až 598 Eur mesačne, v súčasnosti zarába v priemere 746,27 Eur mesačne netto. K zmene pomerov došlo aj na strane otca mal. detí, ktorý sa oženil, rozvíja a mení svoju podnikateľskú činnosť. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol otec spoločníkom obchodných spoločností N. s.r.o. a H. s.r.o., ktoré spoločnosti vykazovali daňovú stratu, v súčasnosti je otec detí spoločníkom spoločností N. s.r.o. a N. F. s.r.o., ktoré spoločnosti dosiahli za rok 2017 kladné hospodárske výsledky, spoločnosť N. s.r.o. mala základ dane 7.942,72 Eur a spoločnosť N. F. s.r.o. mala základ dane 4.407,75 Eur. Podľa súčtu výnosov oboch spoločností je zrejmé, že spoločnosti dosahujú slušné obraty a výnosy, kedy napríklad N. s.r.o. dosahuje priemerný mesačný výnos 7.119 Eur a spoločnosť N. F. s.r.o. 2.536 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec detí netrpí núdzou a vedie život na veľmi slušnej životnej úrovni, vlastní viacero nehnuteľností, vozí sa na luxusnom aute, chodí na luxusné dovolenky. Dokonca si dovolil vzdať sa príjmu z prenájmu jeho 3-izbového bytu, nakoľko príjem z prenájmu tohto bytu je príjmom jeho spoločnosti. Od poslednej úpravy výživného sa nezmenil počet vyživovacích povinností oboch rodičov, keď okrem mal. M. a mal. N. majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému V.. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý žije na veľmi slušnej úrovni je platiť zvýšené výživné v sume 240 Eur mesačne na každé z detí vychádzajúc zo zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ otec poukazoval na to, že matka vyčíslila výdavky na každé dieťa len v sume 180 Eur mesačne, súd prvej inštancie poukázal na to, že matka vyčíslovala len tie najnevyhnutnejšie pravidelné výdavky detí, dokonca do nich nezahŕňala ani stravu, ošatenie, hygienu, podiel detí na nákladoch bývania celej domácnosti a ďalšie bežné výdavky na spoločenský a kultúrny život detí a nepravidelné výdavky detí. Vzhľadom na slušnú životnú úroveň otca by deti mali tiež nárok na nadštandardnejšie výdavky, dovolenky a podobne, ktoré si pri doterajšom výživnom zo strany otca a finančných možnostiach matky nemohli dovoliť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca k deťom zvýšil, aby deťom bola umožnená vyššia životná úroveň, aby aj deti v prípade ich záujmu mohli ísť tiež na zahraničnú dovolenku, ktorú si doposiaľ dovoliť nemohli.

8. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za predčasný, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci.

9. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

10. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v tomto konaní v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že u povinnej osoby, ktorá má príjem z inej ako závislej činnosti, súd nevychádza len z daňového priznania jeho podnikateľskej činnosti, ale z celkovej životnej úrovne, na ktorej sa majú právo podieľať aj deti. Životnú úroveň možno vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných, t. j. hmotných a duchovných potrieb. Zahrňuje v sebe predovšetkým úroveň výživy, obliekania, bývania, vzdelávania a kultúry, zdravotnej starostlivosti a pod.. Životná úroveň rodičov úzko súvisí s ich

celkovými majetkovými pomermi. Pre účely ich zistenia je preto treba zohľadniť nielen faktickú príjmovú stránku, ale treba vziať na zreteľ aj celkovú hodnotu a rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku a rovnako aj spôsob života, ktorý rodičia v posudzovanej dobe vedú. V zmysle uvedeného aj odvolací súd potom považuje za adekvátne, aby rodičovi s vyššími príjmami bolo stanovené aj vyššie výživné na deti, avšak za predpokladu riadne zisteného skutočného stavu veci.

12. Odvolací súd v zásade zdieľa právny záver súdu prvej inštancie v tom, že od poslednej úpravy výživného (7/2012) sa podstatne zmenili pomery na strane mal. detí, ktoré sú vekovo o 7 rokov staršie, navštevujú druhý stupeň základnej školy, zvýšili sa tak nielen ich náklady spojené so štúdiom, ale i ďalšie ostatné náklady spojené s ich pribúdajúcim vekom a potrebami s tými spojenými. Priebežne od roku 2012 sa zmenili i pomery na strane rodičov, keď matke vzrástol príjem o cca 170 Eur mesačne. K zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorý už v podnikateľskej činnosti nie je stratový, v súčasnosti je spoločníkom obchodných spoločností N. s.r.o. a N. F. s.r.o., ktoré v roku 2017 dosiahli kladné hospodárske výsledky. Otec je ako fyzická osoba vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to rodinného domu s pozemkom v Trenčíne, 3-izbového bytu a garáže v Trenčíne a podielovým spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností v obci E., L., E. N.. Otec je od roku 2015 znovu ženatý, z jeho druhého manželstva deti nepochádzajú. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi V., na ktorého otec platí výživné vo výške 310 Eur. Tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec detí žije na veľmi slušnej životnej úrovni, chodí opakovane na zahraničné luxusné dovolenky, a preto majú deti tiež nárok na nadštandardnejšie výdavky, tieto skutkové závery nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie, vychádzal len z tvrdení matky a ňou predložených fotografií manželky otca z internetovej sociálnej siete, z ktorých však tieto skutočnosti nevyplývajú. Z predložených fotografií nie je zrejmé, v akej destinácii sa manželka otca nachádza, či je otec detí s ňou, z týchto dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že otec chodí na luxusné zahraničné dovolenky. Otec mal. detí prostredníctvom právnej zástupkyne poprel tvrdenia matky o absolvovaní luxusných zahraničných dovoleniek, keď uviedol, že bol v Španielsku a na dovolenky chodieva mimo sezóny. Súd prvej inštancie tieto rozporné tvrdenia rodičov žiadnym spôsobom neodstránil, dôsledne sa nezaoberal zistením skutočnej životnej úrovne otca, preto nemohol dospieť k záveru, že otec je schopný platiť zvýšené výživné v nadštandardnej výške.

13. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že podľa súčtu výnosov spoločností N. s.r.o. a N. F. s.r.o. je zrejmé, že spoločnosti dosahujú slušné obraty a výnosy , kedy napríklad spoločnosť N. s.r.o. dosahuje priemerný mesačný výnos 7.119 Eur a spoločnosť N. F. s.r.o. 2.536 Eur mesačne, pričom otec detí nevysvetlil, v čom spočívajú výdavky a náklady jeho spoločností, keďže spoločnosti sa nezaoberajú ani nijakou výrobnou činnosťou, ktorá by predpokladala vysoké vstupné náklady, keď spoločnosti vykonávajú len sprostredkovateľskú, poisťovaciu činnosť a podobne. Z uvedeného súd prvej inštancie usúdil, že nákladovou položkou sú najmä rôzna prevádzková réžia, cestovné výdavky a podobne a keďže otec je spoločníkom a konateľom, boli by to podľa názoru súdu benefity pre otca, ktoré mu zvyšujú jeho životnú úroveň. Otec detí v podanom odvolaní poprel tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie s odôvodnením, že tieto nevyplývajú z predložených dôkazov. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, nenariadil výsluch otca za účelom zistenia výdavkov a nákladov uvedených obchodných spoločností, je jeho záver v tom, že spoločnosti dosahujú slušné výnosy predčasný. Zisťovanie príjmu rodiča - podnikateľa kladie na súd zvýšené nároky, dokazovanie v tomto smere je značne obtiažne, súd musí vychádzať jednak z daňového priznania obchodnej spoločnosti, zároveň sa však musí zaoberať aj charakterom nákladov ( i keď inak uznanými daňovými predpismi), aby mohol komplexne posúdiť reálne príjmy rodiča z podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie teda nevykonal dostatočné dokazovanie na to, aby sa dal jednoznačne vyvodiť záver vyslovený v napadnutom rozsudku, že vzhľadom na slušnú životnú úroveň otca majú deti tiež nárok na nadštandardnejšie výdavky, dovolenky a preto bolo opodstatnené stanoviť aj vyššie výživné na mal. deti.

14. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v hore naznačenom smere, dôsledne prešetrí najmä výsluchom otca jeho osobné a celkové majetkové pomery za účelom zistenia skutočného stavu veci, vzhľadom na odstup času zistí rovnako osobné a zárobkové pomery matky mal. detí. Až

po takomto zistení pomerov rodičov mal. detí opätovne vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. deti s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby.

16. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 .

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).