Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-228-2017.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/228/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu SPRAVBYT, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 13, IČO: 31 647 669, zastúpeného JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Národná 7, proti žalovanej G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., F. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Krivánska 4, o zaplatenie 3.953,05 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/100/2015 - 146 zo dňa 24. 01. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie potvrdzuje.
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 144,24 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie 2.450,05 EUR zastavil a tretím výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
2. Žalobca sa žalobou doručenou 02. 10. 2014 domáhal zaplatenia 3.953,05 EUR s prísl., ktorá suma bola vyčíslená k 01. 08. 2014 ako neuhradené náklady za služby dodávané žalovanej do nebytového priestoru, prevádzka „R.“, vo vlastníctve žalovanej v L. L., J. cesta 2, na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy. V priebehu konania žalobca žalobu v časti o zaplatenie 2.450,05 EUR zobral späť s odôvodnením, že žalovaná po začatí konania v tejto časti pohľadávku uhradila. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Žalovaná nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zo zálohových mesačných platieb od 21. 01. 2012 do 01. 05. 2014, vyčíslený v celkovej sume 144,24 EUR nespochybnila a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Sporný zostal zostatok pohľadávky v sume 1.503 EUR.
2. Žalobca tvrdil, že v roku 2011 predstavoval dlh žalovanej 900 EUR, v roku 2012 bol predpis zálohových platieb 3.600 EUR, obdobne za roky 2013 - 2016, s tým, že po úhrade sumy 3.000 EUR zostala neuhradená suma 1.503 EUR, predstavujúca sporný zostatok dlhu za roky 2011 až 2015, ako rozdiel medzi jednotlivými predpismi zálohových platieb za uvedené roky a prijatým úhradami. Žalovaná namietala, že v konaní sp. zn. 10 RO/510/2012 bol predmetom sporu nedoplatok na zálohových platbách ku dňu 31. 10. 2012 a z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 4.113,88 EUR. Žalobca sa pohľadávky
z nedoplatku na predpísaných platbách za rok 2011, 2012 domáhal napriek existencii právoplatného rozhodnutia, ktorým bola žalovaná na úhradu dlžných súm za uvedené obdobie zaviazaná a ktoré uhradila. Ďalej žalovaná namietala, že žalobca môže žalovať nedoplatky na zálohových platbách len do vykonania ročného vyúčtovania, kedy sa zálohové nedoplatky zúčtujú s úhradami. Žalovaná tvrdila, že potvrdením o platbách 3.211,88 EUR a 2.399,88 EUR zo dňa 14. 08. 2013 preukázala úhradu dlhu aj za rok 2013.
4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že v priebehu kalendárneho roka sa žalobca môže domáhať zaplatenia zálohových platieb, avšak pokiaľ bolo vykonané ročné vyúčtovanie týchto nákladov, nedoplatkom sa môže stať len rozdiel medzi skutočne vynaloženými nákladmi a skutočne zaplatenými úhradami z predpísaných záloh. Pokiaľ sa žalobca aj po ročnom vyúčtovaní za uvedený rok domáhal zaplatenia zálohových platieb, ide o nesprávny postup. Navyše žalobca na pojednávaní nevedel presne identifikovať, za ktoré mesiace jednotlivých rokov nedoplatok vznikol. Okresný súd prisvedčil žalovanej, že o sume 900 EUR, evidovanej ako nedoplatok za rok 2011, bolo rozhodnuté a bola uhradená na základe právoplatného súdneho rozhodnutia sp. zn. 10 RO/510/2012. Ďalej mal okresný súd preukázané, že aj za roky 2012 a 2013 bol dlh uhradený, čo vyplývalo z listu žalobcu zo dňa 02. 12. 2013, ktorým oznámil zaúčtovanie platieb prijatých od žalovanej (ods. 17 odôvodnenia rozhodnutia).
5. Okresný súd žalobu vo zvyšku, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.503 EUR, zamietol, lebo mal preukázané, že suma 902 EUR za mesiace august až október 2012 bola priznaná (uhradená) predošlým právoplatným rozhodnutím, vo zvyšku žalobca nepreukázal, že by žalovaná dlh neuhradila, resp. že by dlh v tejto sume exitoval. Na právne zdôvodnenie uviedol § 8a ods.1, ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Zmluvu o výkone správy, ktorá bol auzavretá podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému súd priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 23,95 %, keď v zmysle § 255 ods. 2 CSP vychádzal z toho, že žalobca bol úspešný v rozsahu 61,97 % a neúspešný v rozsahu 38,02 %.
6. Proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti rozhodol o zamietnutí žaloby a o trovách konania, podal žalobca včas odvolanie. Okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že istina 1.503 EUR predstavuje dlh žalovanej na úhrade nákladov za služby spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie rokov 2011 až 2015. K 01. 01. 2012 žalobca evidoval nedoplatok 900 EUR a k 31. 12. 2012 nedoplatok 1.500 EUR, k 31. 12. 2013 bol nedoplatok 3.788,23 EUR a k 31.12.2014 nedoplatok 1.506 EUR. Žalovaná suma 1.503 EUR predstavuje neuhradený rozdiel medzi predpisom mesačných platieb a úhradami žalovanej, ktorý bol za mesiac 8/2013 - 128,68 EUR, 9/2013 - 252,50 EUR, 10/2013 - 52,50 EUR, za mesiace 11/2013 a 12/2013 po 452,50 EUR, z vyúčtovania za rok 161,32 EUR 161,32 EUR a z predpisu za mesiace 1/20015 až 6/2015 po 0,50 EUR, spolu 1.503 EUR. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu chýba vyhodnotenie všetkých dôkazov, neuvádzal v ňom z akého dôkazu vyplýva konkrétna skutočnosť. Odôvodnenie sa odvoláva len na prehľad zálohových platieb a ich úhrad a súd sa nezaoberal žalobcom predloženými rekapituláciami vyúčtovania za príslušné obdobia. Žalobca odvolaním napadol aj výrok o trovách konania, lebo v prípade vyhovenia nároku patrí žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobe v odvolaním napadnutej časti vyhovie.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala, že žalobca nedoplatok za rok 2012 vyčíslený v sume 1.500 EUR prenášal do každej ďalšej rekapitulácie platieb ako nedoplatok na zálohových platbách. Žalovaná v podaní z 18. 05. 2015 preukázala, že všetky nároky žalobcu za roky 2011 a 2012 uhradila bez zostatku. Dňa 04. 11. 2014 žalovaná uhradila správne vyčíslený nedoplatok vo vyúčtovaní za rok 2013 vo výške 2.450,05 EUR, po čom zostala spornou len suma 1.503 EUR. Žalobca naďalej vo svojej rekapitulácii vykazuje nedoplatok 900 EUR k 31. 11. 2011 a k 31. 12. 2012 ho zvýšil na sumu 1.500 EUR. Žalovaná preukázala, že nedoplatok za rok 2011 bol riešený v konaní sp. zn. 10 RO/510/2012 a vysporiadaný v úhrade 3.000 EUR, vykonanej dňa 29. 11. 2012. Čo predstavuje rozdiel 600 EUR (1.500-900=600) k 31. 12. 2012 žalobca nešpecifikoval. Až v odvolaní prvý krát žalobca špecifikoval, z čoho pozostávala suma 1.503 EUR, ktorú vyčíslil ako rozdiel v zaplatených zálohových platbách v mesiacoch 8 až 12/2013, ďalej nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013 a neuhradený rozdiel na zálohových platbách v mesiacoch 1-6/2015. Keďže žaloba bola podaná na stav k 1. 08. 2014, nedoplatok na zálohových platbách v roku 2015 nemôže byť zahrnutý do žalovanej sumy. Žalobca v odpovedi na reklamáciu ročného vyúčtovania za rok 2014 poskytol odpoveď, z ktorej vyplývalo,
že predmetom žaloby bol neuhradený predpis za mesiace 2 až 6/2013 + úroky a poplatky, kým v odvolaní žalobca v rozpore s predošlým tvrdením uvádzal, že ide o nedoplatky zálohových platieb za mesiace 8 až 12/2013 + nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013, čo v priebehu konania na súde prvej inštancie netvrdil a nepreukazoval. Z toho dôvodu je opodstatnený záver o skutkovo a právne neodôvodnenej tej časti žaloby, ktorá bola zamietnutá. Súd vychádzal z dôkazov ktoré predložil žalobca a tieto si navzájom odporovali. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti mal preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil a ako vec právne posúdil. Žalobca včas neuplatnil prostriedok procesného útoku a na jeho uplatnenie v odvolacom konaní nie je možné prihliadať. Žalovaná zopakovala, že po vykonaní ročného vyúčtovania nákladov sa nedoplatkom stáva rozdiel medzi skutočne vynaloženými nákladmi a skutočne zaplatenými platbami, preto žalovateľným je len nedoplatok konkrétneho vyúčtovania, s čím sa konajúci súd stotožnil. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
9. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že dlh žalovanej za roky 2012 a 2013 bol uhradený, čo vyplývalo z listu žalobcu zo dňa 02. 12. 2013, ktorým oznámil zaúčtovanie platieb prijatých od žalovanej, ďalej, že sumu 900 EUR, evidovanú ako nedoplatok za rok 2011, žalovaná uhradila na základe iného právoplatného súdneho rozhodnutia sp. zn. 10 RO/510/2012 a na závere, že po ročnom vyúčtovaní žalobca nesprávne požadoval zaplatenie zálohových platieb a navyše nevedel presne identifikovať, za ktoré mesiace jednotlivých rokov nedoplatok vznikol. Žalobca existenciu dlhu vo zvyšku žalovanej sumy nepreukázal.
10. Odvolanie žalovanej nebolo dôvodné, lebo skutkové a právne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu čo do sumy 1.503 EUR zamietol, neboli odvolaním spochybnené. Rekapitulácia predpísaných platieb úhrad a ich započítania, ktoré urobil žalobca, nie sú dôkazom preukazujúcim žalobný nárok, ale matematický výpočet, ktorého správnosť žalovaná spochybnila a žalobca správnosť účtovania uvedenej pohľadávky súdu zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil. Okresný súd správne vychádzal z tvrdenia žalovanej, že žalobca nesprávne prenášal do rekapitulácie platieb nedoplatok na zálohových platbách, lebo po vykonaní ročného vyúčtovania nákladov mohol žalovať len nedoplatok konkrétneho vyúčtovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal na základe čoho žalovaný nedoplatok v sume 1.503 EUR vznikol, kým žalovaná preukázala, že celú dlžnú sumu za služby žalobcovi najneskôr v priebehu konania uhradila.
11. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovanej, že zákonná koncentrácia konania podľa § 154 CSP v spojení s § 366 CSP neumožňuje prihliadnuť na novoty v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorými odôvodnil spornú sumu 1.503 EUR za iné obdobie, ako bolo uvedené v odvolaní, kde žalobca navyše tvrdil existenciu časti dlhu aj za rok 2015, ktoré obdobie nemohlo byť predmetom žaloby bez toho, aby súd rozhodol o zmene žaloby. Keďže odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny, skutkovo a právne odôvodnený, potvrdil.
12. Rozsudok okresného súdu nebol dotknutý vo výrokoch, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vyčíslené spolu vo výške 144,24 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a konanie v časti o zaplatenie 2.450,05 EUR zastavené.
13. Odvolací súd potvrdil výrok, ktorým súd prvej inštancie náhradu trov pomerne rozdelil a úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu 23,95 % trov, ktorý zodpovedá pomeru, v akom bol žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie úspešnejší a vyjadruje rozdiel medzi úspechom žalobcu v rozsahu 61,97 % a úspechu žalovanej v rozsahu 38,02 %.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní, ktorého predmetom bola sporná suma 1.503 EUR bola úspešná iba žalovaná, preto krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).