Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/232/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. dieťaťa: S. V., K.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: S. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S., J. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, a otca: Q. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. S., W. XXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné zo strany otca na mal. S.K. V., K.. X.XX.XXXX, zo sumy 65 eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne počnúc od 24.9.2018, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. S. za obdobie od 24.9.2018 do 30.9.2018 v celkovej výške 14,99 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2P/28/2009-37 zo dňa 24.9.2009 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. S..

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa cestou právnej zástupkyne návrhom doručeným na tunajší súd dňa 24.9.2018 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2P/28/2009 - 37 zo dňa 24.9.2009 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné na maloletého S. V., K.. X.XX.XXXX, zo sumy 65 € mesačne na sumu 150 € mesačne počnúc od 1.9.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Zároveň žiadala, aby súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2P/28/2009 - 37 zo dňa 24.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2009, súd zastavil konanie o sumu 95 € a zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C/79/2006-31 zo dňa 20.11.2006 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na syna Kristiána zo sumy 1.300,-Sk na sumu 65 € mesačne. Matka uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške, t. j. 65 € mesačne, plní. Nad rámec na syna neprispieva. Od právoplatnosti rozsudku sp. zn. 2P/28/2009 sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane mal. S., ktorý je žiakom 7. ročníka Základnej školy v Krompachoch. Uvedená zmena vyžaduje vynaloženie zvýšených nákladov spočívajúcich v zabezpečení rôznych školských potrieb, ako aj vo zvýšení výdavkov na stravu, ošatenie a voľno-časové aktivity. Potreby dieťaťa a

taktiež celkové životné náklady matky s maloletým sú vyššie, ako v čase poslednej úpravy výživného, a preto je nevyhnutné tieto skutočnosti v súčasnom rozhodovaní o zvýšení výživného vziať do úvahy. Len v súvislosti s nástupom maloletého do 7. ročníka matka vynaložila jednorázovo sumu cca 210 €. Okrem uvedenej sumy ďalej na zakúpenie školských potrieb matka vynakladá cca 20 € mesačne. Poplatok za ZRPŠ je vo výške 10 € ročne. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni len sporadicky. Do základnej školy necestuje. V rámci prípravy na vyučovanie a plnenia školských a iných úloh je dnes samozrejmosťou využívanie internetu, za ktorý matka platí 10 € mesačne. Za rôzne výlety a účasť maloletého na kultúrnych podujatiach matka platí sumu cca. 20 € mesačne. Maloletý vlastní mobilný telefón a matka mu prepláca kredit vo výške cca 7 € mesačne. Matka uhrádza i tzv. bežné výdavky maloletého spočívajúce v zabezpečovaní ošatenia, obuvi, stravy a hygieny, za ktoré priemerne vynakladá sumu cca 150 € mesačne. Maloletý sa venuje florbalu. Tento školský rok absolvuje lyžiarsky výcvik, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Matka potrebuje synovi zakúpiť na študijné účely aj notebook. Výdavky matky na bývanie sú cca 150 € mesačne, čo predstavuje príspevok na nájom, energie, rozhlas a TV a voda za 4 - izbový byt, v ktorom býva spolu s maloletým u svojich rodičov, ktorí jej v starostlivosti o syna výrazne pomáhajú. Ďalšie výdavky matky spočívajú v mesačných úhradách za svoj mobilný telefón v sume 7 € mesačne. Matka spláca pôžičku vo výške 48 € mesačne. Matka vynakladá aj bežné výdavky na stravu a hygienu domácnosti. Vlastní staršie osobné motorové vozidlo. Na benzín dáva mesačne sumu 50 €. Matka je zamestnaná v spoločnosti W. S., a.s. s príjmom cca 420 € mesačne v čistom. Poberá prídavok na dieťa. Iný príjem nemá.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnym spismi tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 2P/28/2009-37 zo dňa 24.9.2009 súd zastavil konanie o sumu 95 € a zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4C/79/2006-31 zo dňa 20.11.2006 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 1.300,-Sk na sumu 65 € mesačne, otca zaviazal prispievať na výživu mal. S. sumou 65 € mesačne počnúc od 1.10.2009, ktoré bol povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Z obsahu spisu sp. zn. 2P/28/2009 vyplynulo, že matka maloletého v čase poslednej úpravy výživného poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 70,39 €, prídavok na syna v sume 21,25 € a výživné v sume 43,15 €. Bývala so synom v rodičovskom byte, ktorým prispievala na bývanie sumou 50 € mesačne. Maloletý od septembra 2009 chodil do škôlky. Otec maloletého pracoval ako živnostník od roku 2005 v oblasti slaboprúd, vypomáhal v rodinnej firme Elektronik Bros. Mesačný príjem uviedol 12.428,- Sk. Maloletý v tom čase od septembra mal navštevovať materskú školu, kde matka hradila poplatok v sume 30 € mesačne.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov, matka maloletého býva aj naďalej so svojím synom v rodičovskom byte spoločne s rodičmi a s mladším bratom. Rodičom prispieva mesačne na domácnosť sumou 150 €. Mesačne platí pôžičku v sume 48 €. Vlastní motorové vozidlo, ktoré si obhospodáruje sama. Mesačne dáva na benzín cca 50 €. Všetky zvyšné peniaze idú na syna. Zamestnaná je od 29.1.2015 v spoločnosti W. S., a.s. Práca závisí od počtu odpracovaných dní. Priemerný čistý mesačný príjem je 400 až 420 €, plus prídavok na dieťa v sume 23 € a daňový bonus. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa o čistom príjme za obdobie od 1.8.2017 do 1.8.2018 jej príjem dosahoval sumu 5.305,42 € a daňový bonus 279,53, t.j. spolu 5.584,95 € ročne, t. j. cca 465 € mesačne.

8. Otec maloletého uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko nemá na to finančné prostriedky. Býva u družky v W. B.. Družkinej mame prispievajú na bývanie sumou 100 € mesačne, t. j. 50 € on a 50 € družka o čom doložil súdu čestné prehlásenie od mamy družky. Od 1.8.2018 je zamestnaný v P. W..Y..R.. s čistým príjmom 367,41 € v mesiaci august 2018 (čo vyplýva z potvrdenia o čistom príjme) plus stravné lístky. Pracuje ako skladník, čo je potvrdené Pracovnou zmluvou zo dňa 1.8.2018. Zmluva je uzavretá na dobu určitú do 31.1.2019. Od 5.6.2018 do 30.6.2018 pracoval v spoločnosti A. B. W. K. B.. Pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov, lebo sa lieči na vysoký krvný tlak a nemohol vykonávať nočnú prácu. Predtým bol dobrovoľne nezamestnaný 4 roky. Nebol v tom čase ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený od

16.7.2018 do 31.7.2018. Občas pracoval brigádnicky a to tak, že doma maľoval a tak mu pomohli zaplatiť účty. Odvody má zaplatené, lebo mu pomáhali rodičia. Prácu si v zahraničí nehľadal, lebo nevie jazyk. Má skončené SOU - elektromechanik. Súčasná práca v P. W..Y..R.. je v Spišskej Novej Vsi, cestovné autobusom ho stojí mesačne cca 66 €, keď má odpracovaných 22 dní. Nevlastní osobné motorové vozidlo. Do roku 2021 má platiť úver vo VÚB mesačne 17,50 €. Pôžičku vo výške 1.110 € bral na auto, ktoré mu bolo treba opraviť. Od februára 2017 do septembra 2017 bol vo väzbe. Musí ešte zaplatiť sumu 320 € ako trovy trestného konania. Bol odsúdený za sexuálne obťažovanie. Od novembra 2018 sa majú s družkou sťahovať do bytu, ktorý im požičali jej rodičia na základe zmluvy o výpožičke bytu, kde náklady budú 190 € nájom a 36 € SIPO. V januári 2019 sa im má narodiť dieťa. Vlastní mobil, ktorý si dobíja na kredit v sume 5 € mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší hnuteľný, či nehnuteľný majetok. Synovi nad rámec výživného nedáva nič a taktiež sa s ním nestretáva.

9. Dňa 8.10.2018 otec uzavrel Zmluvu o výpožičke na dobu určitú od 1.11.2018 do 31.12.2020, ktorou si vypožičal spoločne s družkou A. Č. byt od jej rodičov, za ktorý sa zaviazal uhrádzať mesačný nájom vo výške 190,30 € Bytovému družstvu a 36 € mesačne SIPO.

10. Maloletý S. navštevuje 7. ročník Základnej školy v Krompachoch. V súvislosti s nástupom do školy mala matka zvýšené výdavky na školské potreby a oblečenie v sume 210 €. Po nástupe do školy synovi zakúpila USB kľúč na matematiku vo výške 8,50 € a pracovné zošity na nemecký jazyk v sume 2,50 €. Mesačne uhrádza poplatok za rodičovské združenie vo výške 10 €. Škola organizuje jazykový pobyt do Škótska a Londýna od 5.10. do 13.10.2019, kde je cena zájazdu 489 €. Do 31.1.2019 matka musí zložiť zálohu 130 €, o čom doložila potvrdenie. Za vedomostnú súťaž, ktorá sa bude konať dňa 29.11.2018 matka zaplatila štartovné 4 €. Syn sa venuje florbalu, matka mu zakúpila hokejku za 17 € a halovú obuv za 30 €, ktorú využíva aj na telesnú výchovu. Túto zimu sa maloletý zúčastní lyžiarskeho výcviku. Výstroj mu matka požičia a oblečenie mu bude potrebné kúpiť. Syn sa v škole nestravuje, nakoľko otec matky je doma na invalidnom dôchodku. Matka zakúpila synovi mobil na kredit v sume 7 € mesačne. Na Vianoce mu plánuje kúpiť notebook, ktorý potrebuje do školy, nakoľko sa mu starý kazí. Len v mesiaci september 2018 matka uhradila synovi 25 až 30 € (koncert, kino, zošit, USB kľúč, teplomer na fyziku). Lístok do kina len pre syna stojí 5,30 €. Okrem toho nakúpila synovi do školy oblečenie, a to nohavice, tričká, jesennú bundu. Po prechode syna zo škôlky do základnej školy mu matka vymenila komplet izbu, aby mal priestor na učenie. Synovi kúpila bicykel za 460 €, na ktorý šetrila pol roka. Vybavila mu cestovný pas, ktorý stál 13 €. Maloletý je zdravý.

11. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec pravidelne platí výživné na syna vo výške 65 € mesačne.

12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 2P/28/2009-37 zo dňa 24.9.2009. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého S., tak aj na strane jeho rodičov. Od posledného rozhodovania uplynulo deväť rokov.

29. Mal. S. mal v roku 2009 štyri roky, v súčasnosti v mesiaci december 2018 bude mať trinásť rokov a je žiakom 7. ročníka Základnej školy. Z uvedeného je zrejmé, že matka nežiadala zvýšenie výživného na syna celých deväť rokov, a to aj keď maloletý nastúpil do školy a matka mu menila izbu, aby mal priestor na učenie. Pri poslednej úprave výživného maloletý navštevoval len materskú školu, v súčasnosti už navštevuje druhý stupeň vzdelávania na základnej škole. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je

potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

30. Náklady na maloletého S. objektívne vzrástli, a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jeho vek. Podľa dokladov predložených matkou v súčasnej dobe len náklady na obstaranie časti pomôcok do školy a oblečenie, ktoré matka súdu vyčíslila, predstavovali na začiatku školského roka sumu cca 210 €. K tomu je potrebné prirátať poplatok za ZRPŠ 10 € ročne a poplatky za školské potreby a kultúru mesačne cca 20 € (zošit, USB kľúč, teplomer na fyziku, koncert, kino). Za internet, ktorý syn potrebuje pre štúdium, platí matka 10 € mesačne. K týmto nákladom je potrebné prirátať aj náklady na bežné potreby - strava, hygiena, náklady na domácnosť, rozrátane na jednotlivých členov domácnosti.

31. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

32. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné, musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

33. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2009, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletého, výrazne stúpli, a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

34. Súd zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky, ktorá je zamestnaná, pričom jej priemerný čistý príjem je cca 420 €. Pri poslednej úprave výživného bola nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi.

35. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

36. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na strane otca maloletého. Tento bol pri poslednom rozhodovaní živnostník. V súčasnosti pracuje v spoločnosti P. W..Y..R.. s čistým príjmom 367 €. Súd však pri určení výživného z jeho strany nevychádzal z ním reálne dosahovaných príjmov a vzal tak na zreteľ aj potenciálne možnosti a schopnosti otca z hľadiska zohľadnenia jeho vzdelania a ponuky

voľných pracovných miest na trhu práce. Otec pracoval mesiac vo firme A., odkiaľ odišiel zo zdravotných dôvodov. Predtým bol otec 4 roky dobrovoľne nezamestnaný a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec uviedol, že sumu 320 € musí zaplatiť ako trovy trestného konania. Treba podotknúť, že ide o výdavok otca, ktorý súvisí s úmyselným trestným činom a na ktorý nemôže doplácať maloletý, ako aj na to, že otec spláca úver v sume 17,50 € mesačne, ktorý si vzal na opravu auta. Súd má za to, že otec sa môže vzhľadom na svoje vzdelanie zamestnať aj v inej pre neho finančne výhodnejšej práci, nakoľko len sumu 66 € dáva na cestovanie zo W. B. do Spišskej Novej Vsi. Taktiež netreba opomenúť, že otec od novembra 2018 ide spolu s družkou bývať do bytu, za ktorý bude platiť sumu 190 € nájomné a 36 € SIPO, kde v súčasnosti u družkiných rodičov prispieva sumou 50 €. Súd však prihliadol aj na to, že začiatkom roka 2019 sa otcovi narodí ďalšie dieťa.

37. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

38. Podľa názoru súdu, vzhľadom na súčasnú ponuku na trhu práce, je možné, aby sa otec maloletého zamestnal aj za iných platových podmienok, než aké v súčasnej dobe dosahuje a ktoré by boli určujúce pre stanovenie primeranej výšky jeho vyživovacej povinnosti k synovi.

39. Žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu a tým dôvodom nemôže byť rozhodne skutočnosť, že chce pracovať len v odbore, ktorý ho baví, pričom už je rodičom nezaopatreného dieťaťa, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možnosti, ktoré mal ale ich nevyužil.

40. Navyše treba poukázať na nezodpovedný prístup otca k jeho výdavkom, nakoľko tento na jednej strane nie je ochotný platiť vyššie výživné a prehlasuje, že na to nemá financie, no na strane druhej od novembra 2018 si má s družkou „vypožičať“ byt od jej rodičov za sumu 190 € mesačne + SIPO 36 € mesačne, t. j. za spolu 226 € pri jeho plate 367 € mesačne. Pritom jeho nákladová položka na ubytovanie a stravu teraz u družkiných rodičov predstavuje sumu 100 € mesačne spoločne za seba a družku. Súd jednoducho tento výdavok otca nepovažuje za akceptovateľný. Matka si so synom nemôže dovoliť práve z nedostatku financií vlastné bývanie, a preto celé roky býva u svojich rodičov spoločne so synom a mladším súrodencom.

41. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, dĺžku doby, po ktorú súd nezvyšoval výživné, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec bude mať ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletého S. na sumu 130 € mesačne za obdobie od podania návrhu, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa a v časti prevyšujúcej uvedenú mesačnú sumu návrh matky zamietol.

42. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 24.9.2018, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s

časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

43. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala, už relevantné skutočnosti pre priznanie výživného tu dané boli a boli matke známe. Preto súd jej návrh za obdobie od 1.9.2018 zamietol.

44. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého za obdobie od 24.9.2018, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.9.2018 do 30.9.2018, a to v celkovej výške 14,99 €, ktorý zaviazal otca vzhľadom na jeho výšku uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

45. Tento nedoplatok bol vyčíslený tak, že za 23 dní v mesiaci september mal platiť 65 €, t. j. 49,68 € a za 7 dní mal platiť zvýšené výživné 130 €, t. j. 30,31 €. Spolu 79,99 €. Avšak uhradil sumu 65 €, a tak mu ostal dlh 14,99 €.

46. Vyššie uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.9.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred, a teda splatnosť za mesiac október 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

47. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

49. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

50. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko matka vo svojom návrhu navrhla o týchto rozhodnúť.

52. Súd postupujúc v zmysle § 52 citovaného zákona o týchto trovách rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odvodňovali priznať ich náhradu niektorému z účastníkov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.