Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: B.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXXX/X, XXX XX G. - J., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Plavé Vozokany, so sídlom 935 69 Plavé Vozokany, IČO: 00 587 214, zastúpený: Mgr. Peter Nyúl, advokát so sídlom Kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, IČO: 36 105 040, o zaplatenie 270,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/104/2014 - 158 zo dňa 24. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14C/104/2014 - 158 zo dňa 24. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 221 ods. 1, § 228, § 232 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 39, § 420 ods. 1, § 451 ods. 2, § 460, § 482 ods. 1 a 2, Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol. Mal za to, že žalobca nepreukázal súdu právny nárok na vydanie naturálií, a teda ani splnenie podmienok nároku na náhradu škodu, resp. bezdôvodné obohatenie. Žalobca predovšetkým nepreukázal, že by sa stal členom družstva. Žalobca žalovanému nepreukázal, že by sa stal dedičom členských práv a povinností po poručiteľke, a preto aj jeho žiadosť o členstvo v družstve nemohla byť účinná. S poukazom na zákonné ustanovenie § 232 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný v stanovách upravil, že dedič členských práv a povinností poručiteľa, ktorého členstvo zaniklo smrťou, môže požiadať o členstvo v družstve. Ak družstvo užíva pozemky, ktoré nadobudol dedič, nemožno jeho členstvo odmietnuť. Uvedené predstavuje zákonom povolenú možnosť, ktorú stanovy presne upravili. Nebolo teda rozhodujúce, že žalobca bol vlastníkom pozemkov, ktoré užívalo družstvo, ale bolo rozhodujúce, že žalobca v čase, keď požiadal o členstvo, nenadobudol ako dedič pozemky, ktoré užívalo družstvo. Tieto pozemky nadobudol osvedčením o dedičstve až v roku 2016, a preto uvedené bolo bezpredmetné a žalovaný správne skúmal žiadosť žalobcu o členstvo v družstve. Rovnako tak mal právo odmietnuť žiadosť žalobcu o členstvo v družstve, ak žalobca nesplnil podmienky uvedené v stanovách. Bolo potrebné pritom súhlasiť so žalovaným, že žiadosť žalobcu o členstvo v družstve

jednoznačne nepreukázala, že žalobca je dedičom členských práv a povinností u žalovaného. Zo žiadosti jednoznačne vyplývalo len to, že žalobca je dedičom po poručiteľke. Vychádzajúc z právnej teórie bolo potrebné ustáliť, že k predpokladom dedenia patrí nielen smrť fyzickej osoby, dedičský titul, spôsobilý dedič, ale aj existencia dedičstva a táto nebola osvedčená v predloženom uznesení, resp. osvedčení o dedičstve. Rovnako tak ani v rámci dodatočného prejednania dedičstva nebolo osvedčené, že by žalobca nadobudol členské práva a povinnosti voči žalovanému, uvedené bolo vyhlásené za sporné, a preto žalobca mal riešiť predmetnú spornosť samostatným konaním a až následne si uplatniť členské práva a povinnosti u žalovaného. Okrem toho hodnotiac žiadosť žalobcu o členstvo u žalovaného, súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný na základe podkladov doručených žalobcom žalovanému, správne hodnotil, že čo sa týkalo súkromnej dedičskej dohody, ide o absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu jeho rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 482 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje na uzatvorenie takejto dohody schválenie súdu, a táto skutočnosť pri predloženej dohode naplnená nebola, teda ani dohoda dedičov o majetkovom práve nemohla byť ani z tohto dôvodu platná. Súd prvej inštancie naviac poukázal na to, že v rámci dedičského konania členské práva a povinnosti boli vyhodnotené ako sporné, a preto netvorili ani predmet dedičstva, ako ani nemohla byť medzi dedičmi platne uzatvorená dohoda o ich nadobudnutí jedným z dedičov. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný nemal dôvod konať so žalobcom ako členom družstva, a teda žalobcovi nevznikol nárok na odkúpenie naturálií, ako ani nárok na podiel na zisku. Okrem toho v konaní žalobca ani nepreukázal, na základe čoho sa domáhal nároku na odkúpenie naturálií, nakoľko uvedené nebolo ustálené ani v Stanovách žalovaného, ako ani v inom predpise, či už zákonnom alebo zmluvnom, a preto nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorá by bola právnym základom pre vznik nároku na náhradu škody. Rovnako tak nebolo preukázané, že by na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, pričom žalobca túto skutočnosť súdu ani nepreukazoval, bránil sa len tým, že žiadal o vyriešenie otázky, či jeho právna predchodkyňa bola členkou družstva, avšak uvedené nebolo predmetom daného sporu, a preto súd ani v tomto ohľade nevykonával dokazovanie.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je rozdiel medzi riešením prejudiciálnej otázky členstva žalobcu a skutočnosti, či právna predchodkyňa žalobcu bola v čase svojej smrti členkou družstva. Súd prvej inštancie v rámci predmetného konania mohol ako prejudiciálnu otázku riešiť len otázku vzniku členstva žalobcu, čo na základe vykonaného dokazovania ustálil tak, že žalobca sa na základe svojej žiadosti nestal členom družstva, nakoľko vo svojej žiadosti riadne neosvedčil skutočnosť, že sa stal dedičom po poručiteľke členských práv a povinností u žalovaného. S poukazom na uvedené bolo by nadbytočné a nehospodárne, aby súd prvej inštancie pripúšťal do konania ďalšieho dediča na strane žalobcu, ktorý mal potvrdiť skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu bola v čase svojej smrti členkou družstva. Naviac, v tomto ohľade je potrebné súhlasiť so žalovaným, že uvedená skutočnosť bola sporná aj pri prvotnom dedičskom konaní a dedičia si neboli vedomí tejto majetkovej hodnoty, keď ju nezahrnuli do pôvodného dedičského konania.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola zamietnutá, a teda žalovaný mal úspech v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (keď súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rovnako znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv aj v konaní o prípustnosti intervenienta a nepripustením ďalšieho navrhovaného subjektu do konania) znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nerešpektoval prejudiciálne účinky právoplatného Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.02.2016 zn. 28D 358/2013, Dnot 15/2014 v otázke, že žalovaný označil zahrnutie základného členského vkladu poručiteľky do dedičstva za sporné v dôsledku nedôvodného spochybňovania jej členstva v družstve. Poručiteľka bola členkou družstva od jeho vzniku aj po transformácii až ku dňu svojej smrti, čo vyplýva z predložených dôkazov vystavených žalovaným a ďalšie preukazovanie malo pokračovať v rámci dokazovania na súde. Pri zániku členstva poručiteľky v družstve došlo v dôsledku univerzálnej sukcesie k prechodu členských práv a povinností na žalobcu, pričom aj z právoplatného rozhodnutia 28 D 358/2013 vyplýva, že došlo k dohode dedičov o prechode predmetu dedenia na žalobcu. Pri preukázaní členstva poručiteľky v družstve v rámci tohto konania si

mohol súd prvej inštancie prejudiciálne ustáliť, že žalobca je právoplatným dedičom, došlo k potvrdeniu dohody dedičov a prevzatiu celého dedičstva po poručiteľke žalobcom a pri vykonaní navrhovaných dôkazov a preukázaní členstva poručiteľky v družstve by následne dospel k záveru, že je daný zákonný nárok dediča na vyrovnaní podiel podľa § 232 a § 233 Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobca písomne požiadal družstvo o členstvo bez toho, aby si uplatnil vyrovnací podiel, pričom splnil ku dňu rozhodnutia súdu podmienky zákona a stanov žalovaného na to, aby mu vzniklo členstvo v družstve, toto mu vzniklo a to s účinkami ku dňu smrti poručiteľky. Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal nápravy napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní.

8. Žalovaný svoje procesné právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužil. 9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 , a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto je potrebné potvrdiť ho (§ 387 ods. 1 .

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 05.02.2014, osobne podanou dňa 06.02.2014 na Okresnom súde Levice ako súde prvej inštancie domáhal vydania platobného rozkazu (v prípade podania odporu vydania rozsudku), ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 270,-- eur s 8,5 % úrokom z omeškania odo dňa 05.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobou uplatňovaný nárok žalobcu mal byť nárokom z titulu náhrady škody za nevydanie naturálií žalovaným žalobcovi, a to obilia v množstve 6q za rok, spolu 18 q, ktorý si žalobca uplatnil ako náhradu v peniazoch. Nárok na obilie mal žalobcovi vzniknúť voči žalovanému tak, že na základe dohody zo dňa 09.10.2013, ktorú uzatvoril s bratom M. W. prebral všetky práva a povinnosti viažuce sa k zaniknutému členstvu v družstve - žalovanom po poručiteľke a každému členovi družstva prináležal nárok na vydanie obilia v množstve 6q za rok, ktorého hodnota podľa žalobcu bola 20,-- eur/1q, teda spolu 360,-- eur, avšak členovia zaplatili družstvu za vydanie obilia 5,-- eur/1q, teda spolu 90,-- eur. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 14C/104/2014

- 10 z 30.10.2014, proti ktorému podal žalovaný odpor a následne nariadil vo veci pojednávanie. Dňa 24.04.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktorým T.. M. A. vstúpil ako intervenient popri žalobcovi do konania. O tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní uznesením zachyteným do zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.04.2017 tak, že tento návrh intervenienta vyhlásil za neprípustný. Na pojednávaní dňa 24.04.2017 ďalšími procesnými uzneseniami zachytenými do zápisnice o pojednávaní rozhodol súd prvej inštancie aj o návrhoch žalobcu na doplnenie dokazovania (výsluch M. W., T.. A.) tak, že tieto návrhy zamietol a taktiež rozhodol aj o návrhu žalobcu na pristúpenie T.. A. do konania na strane žalobcu, a to tak, že aj tento návrh súd prvej inštancie zamietol. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 24.04.2017.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“), členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom.

15. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, (ods. 1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (ods. 2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

19. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

20. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

21. v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 3 ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, avšak to len za predpokladu, že sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku už súd prvej inštancie. Za podstatné vyjadrenie, resp. podstatný argument je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre sporovú stranu.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil existenciu žiadnych podstatných argumentov sporových strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal.

23. Povinnosťou odvolacieho súdu je ďalej podľa § 387 ods. 3 vysporiadať sa s v odôvodnení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, teda takými, ktoré majú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou, a ktoré sú v prípade ich preukázania, samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami spôsobilé privodiť odvolateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 387 ods. 2 ďalej oprávňuje odvolací súd, aby aj v prípade, ak použije skrátené odôvodnenie rozsudku (podľa § 387 ods. 2 , mohol na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť aj ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa - žalobcu uvedenými v odvolaní a doplnenia napadnutého rozhodnutia na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

25. Žalobca skutkovo v žalobe vymedzil uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 270,-- eur s príslušenstvom tak, že tento mu mal vzniknúť titulom náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný tým, že porušil svoju právnu povinnosť vydať žalobcovi obilie v množstve 18q, na ktoré mal mať žalobca nárok ako člen žalovaného družstva.

26. V prejednávanej veci bolo s poukazom na uvedené nutné v prvom rade vyriešiť otázku, či je žalobca vôbec aktívne legitimovaný na podanie danej žaloby, teda, či je žalobca člen žalovaného a ak áno, či mu vznikol nárok na vydanie obilia. Ak žalobca totiž nie je členom žalovaného, nemohol mu vzniknúť ani nárok na vydanie obilia (keďže žalobca vyvodzuje svoj nárok na vydanie obilia žalovaným práve zo skutočnosti, že mal byť členom družstva) a za týchto okolností by nemohla žalobcovi ani vzniknúť škoda tým, že mu žalovaný žiadne obilie nevydal, nakoľko za tohto stavu by absentovalo porušenie

právnej povinnosti žalovaným (vydať obilie v množstve 18q žalobcovi žalovaným), ktorá je imanentným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody (§ 420 .

27. Prechod členstva a s ním spojených práv a povinností v družstve v prípade smrti člena - fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 232 Obchodného zákonníka. Smrťou fyzickej osoby jej členstvo v družstve zaniká, t. j. zaniká členský vzťah k družstvu. V dôsledku univerzálnej sukcesie vstupuje dedič členských práv a povinností poručiteľa, ktorý bol členom družstva v čase smrti, ex lege do všetkých práv a povinností zomretého člena, vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo stanov družstva, s výnimkou členstva v družstve, o ktoré môže dedič družstvo požiadať.

28. Do členských práv a povinností poručiteľa vstupuje dedič na základe právnej skutočnosti, ktorou je smrť doterajšieho člena (§ 460 , avšak len za predpokladu, že požiada družstvo o členstvo a predstavenstvo vysloví súhlas, ak sa vyžaduje. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že podľa rešpektovanej právnej doktríny, k žiadosti o členstvo v družstve je potrebné priložiť právoplatné rozhodnutie súdu alebo notára, ktoré osvedčuje, že žiadateľ o členstvo je dedič zomrelého člena (GRAMBLIČKOVÁ, Barbora, PATAKYOVÁ, Mária. § 232 [Zánik členstva smrťou]. In: PATAKYOVÁ, Mária a kol. . 5. vydanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 1031.). Vychádzajúc z uvedeného názoru právnej doktríny na výklad normatívneho znenia ustanovenia § 232 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka, odvolací súd zastáva právny názor, že na to, aby mala žiadosť dediča členských práv a povinností poručiteľa o členstvo v družstve právny význam (teda aby nebola právne neúčinná, nevyvolávajúca žiadne právne účinky), musí k tejto žiadosti dedič pripojiť právoplatné rozhodnutie súdu (uznesenie o dedičstve, osvedčenie o dedičstve), ktoré osvedčí, že práve žiadateľ o členstvo v družstve (alebo dedič členských práv a povinností, ktorý si uplatní nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo smrťou zaniklo) je dedičom členských práv a povinností poručiteľa.

29. Odvolací súd ustanovenie § 232 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka v predchádzajúcom odseku vyložil aj s ohľadom na názory významných autorít v danom právnom odvetví (teda použil aj doktrinálny výklad), ktorého zdrojom bol v tomto prípade komentár k Obchodnému zákonníku. K uvedenej použitej výkladovej metóde odvolací súd dodáva, že hoci doktrína nie je formálnym prameňom práva, bol povinný quid iuris vziať do úvahy aj tento výklad, nakoľko z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva pre všeobecné súdy požiadavka takého výkladu použitej právnej normy, ktorý nie je urobený inter alia v inom, než v právnom myslení (právnej doktríne) konsenzuálne akceptovanom význame (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 108/2014 zo 07.05.2014, nález sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10.09.2014).

30. V intenciách prejednávanej veci žalobca v celom konaní nepredložil právoplatné rozhodnutie súdu (či už konajúceho priamo alebo prostredníctvom povereného súdneho komisára), ktoré osvedčuje, že práve žalobca je dedičom členských práv a povinností poručiteľa v žalovanom družstve. Žalobcove tvrdenie uvedené v odvolaní o tom, že z právoplatného rozhodnutia 28 D 358/2013 (majúc na mysli Osvedčenie o dedičstve vydané na základe poverenia Okresného súdu Nitra notárkou JUDr. Alenou Motyčkovou ako súdnou komisárkou č. k. 28D/358/2013 - 131, Dnot 15/2014 zo 17.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2016 - poznámka odvolacieho súdu) vyplýva, že predmet dedenia prešiel na žalobcu, nie je pravdivé a je v rozpore so správnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie ako aj skutkovým zistením odvolacieho súdu. Z označeného osvedčenia o dedičstve, ktoré je súčasťou súdneho spisu (č. l. 74 a nasl.) totiž jednoznačne vyplýva, že predmetom konania o novoobjavenom majetku po poručiteľke B. W. (matke žalobcu, po ktorej mal žalobca zdediť členské práva a povinnosti v žalovanom družstve) nebol základný členský vklad poručiteľky, ktorý bol predmetom návrhu na začatie konania o novoobjavenom majetku, nakoľko žalovaný oznámil v uvedenom dedičskom konaní, že tento základný členský vklad, resp. majetkový podiel poručiteľky je sporný a v konaní naň súd následne preto nijakým spôsobom neprihliadal a účastníkov dedičského konania poučil o možnosti domáhať sa svojho práva žalobou (na určenie, že poručiteľ bol v deň smrti členom žalovaného družstva).

31. Keďže žalobca žalovanému právoplatným rozhodnutím neosvedčil, že je dedičom členských práv a povinností poručiteľa v žalovanom družstve, nesplnil podmienky na to, aby mohol podľa § 232 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka vôbec požiadať žalovaného o členstvo v družstve. Ak žalobca žalovaného o členstvo v družstve požiadal bez splnenia uvedených zákonných podmienok, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, žiadosť žalobcu nemohla vyvolať relevantné právne účinky aké sú inak spojené s

podaním takejto žiadosti (teda napr. nemohla spôsobiť vznik povinnosti žalovaného družstva o takejto žiadosti rozhodnúť a ani nemohla spôsobiť vznik členstva žiadateľa v žalovanom družstve, a to aj keby išlo o prípad, keď by sa so žiadosťou o členstvo nevyžadoval súhlas predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom poručiteľa).

32. V dôsledku toho, že žalobca požiadal o členstvo v žalovanom družstve bez splnenia podmienok ustanovených v § 232 ods. 1 vete druhej Obchodného zákonníka (teda bez toho, že by žalovanému družstvu osvedčil právoplatným rozhodnutím súdu, že je dedičom členských práv a povinností poručiteľa, ktorý bol členom žalovaného družstva), je vylúčené, že by sa bol žalobca stal členom žalovaného družstva (spätne ku dňu smrti poručiteľa, ktorý bol členom družstva). Toto zistenie potom následne vylučuje aj to, že by žalobcovi mohol vzniknúť nárok na vydanie obilia voči žalovanému, nakoľko tento nárok podľa jeho vlastných skutkových tvrdení patrí členovi družstva (na tomto mieste odhliadnuc od toho, že žalobca toto skutkové tvrdenie nepreukázal, a teda voči nemu neuniesol dôkazné bremeno a za účelom preukázania tohto skutkového tvrdenia ani žiadne dôkazy nenavrhol vykonať). V dôsledku uvedeného nemohla následne vzniknúť žalobcovi ani žiadna škoda, nakoľko žalobca skutkovo vymedzil vznik škody tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť vydať mu ako členovi družstva obilie v množstve 18q.

33. Odvolací súd rovnako nezistil dôvodnosť odvolacieho dôvodu, ktorým žalobca namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie. Za vyššie uvedených skutkových zistení a z nich vyplývajúcich právnych záverov postupoval súd prvej inštancie správne, keď zamietol návrhy na ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, nakoľko tieto už neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie by v dôsledku vyššie uvedeného bolo spôsobilé privodiť v zásade len právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by osvedčovalo, že práve žalobca pred tým, ako požiadal žalovaného o členstvo v družstve, zdedil členské práva a povinnosti poručiteľa, ktorý bol v čase smrti členom žalovaného družstva. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o tom, že došlo k porušeniu práv žalobcu v konaní o prípustnosti intervenienta či v dôsledku nepripustenia ďalšieho navrhovaného subjektu do konania, ktorým mal byť v oboch prípadoch T.. M. A.. Intervenientom môže byť okrem iného len ten, kto má právny záujem na výsledku konania (§ 81 . Otázku, či v konkrétnom prípade existuje právny záujem intervenienta na výsledku sporu je potrebné vždy posúdiť v závislosti od toho, či bude rozsudok záväzný subjektívne (iba medzi žalobcom a žalovaným) alebo či bude záväzný aj pre intervenienta. V intenciách prejednávanej veci nepreukázal žalobca ani T.. M. A. právny záujem T.. M. A. na výsledku sporu, ktorý by vyplýval z hmotného práva a rovnako ani v prípade, ak by sa T.. M. A. zúčastňoval na konaní popri žalobcovi ako intervenient, rozsudok by nebol preňho záväzný. Z uvedeného vyplýva, že T.. M. A. nemal žiadny právny záujem na výsledku konania, a preto vyhlásením návrhu na jeho pripustenie ako intervenienta za neprípustný nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko postup súdu prvej inštancie bol správny a zákonný. Čo sa týka návrhu na pristúpenie T.. M. A. do konania na strane žalobcu, odvolací súd uvádza, že účelom procesného inštitútu pristúpenia do konania je odstránenie nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý tu bol už v dobe začatia konania. Súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o tomto návrhu postupoval procesne správne, keď nepripustil pristúpenie ďalšieho subjektu, ktorý mal vystupovať na strane žalobcu, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o tomto návrhu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca nebol od začiatku konania aktívne vecne legitimovaný v konaní (teda napriek tomu, že o sebe tvrdil, že je nositeľom hmotného oprávnenia, nositeľom tvrdeného oprávnenia nebol), a preto vychádzajúc z hľadísk hospodárnosti konania bolo hospodárnejšie vstup ďalšieho subjektu do konania nepripustiť.

34. Záverom sa odvolací súd vysporadúva so skutočnosťou, že žalobca v odvolaní uviedol, že podľa jeho právneho názoru je v prejednávanej veci daný jeho zákonný nárok na vyrovnací podiel. Žalobca sa počas celého konania pred súdom prvej inštancie domáhal zaplatenia sumy 270,-- eur s príslušenstvom, ktorý nárok odôvodnil skutkovými tvrdeniami o vzniku nároku na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný tým, že porušil svoju povinnosť žalobcovi titulom členstva v žalovanom družstve vydať obilie v množstve 18q. Žalobca nijakým spôsobom v odvolaní svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a v priebehu konania na súde prvej inštancie nezmenil. Právne posúdenie je vecou súdu (zásada iura novit curia), ktorý tvrdený a od toho odvíjajúc zisťovaný skutkový stav podraďuje pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. V prejednávanej veci nie sú aplikovateľné ustanovenia upravujúce nárok dediča členských práv a povinností poručiteľa, ktorý bol členom družstva, na vyrovnací podiel, keďže skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca svoj nárok vznikom škody, ku ktorej malo dôjsť

porušením právnej povinnosti vydať mu obilie žalovaným a nie skutkovými tvrdeniami o tom, že žalovaný nevyplatil žalobcovi vyrovnací podiel napriek tomu, že žalobca by tvrdil (a následne aj preukázal), že je dedičom členských práv a povinností poručiteľa, ktorý bol členom družstva, avšak nestal sa členom družstva.

35. Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia a právne posúdenie uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.

36. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z už uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil s použitím § 387 ods. 2 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.