Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/23/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľky: S. N., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. č. XX, št. občan SR, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova č. 3, 080 01 Prešov, proti odporcovi T. N., nar. XX.XX.XXXX, F. č. XXX/XX, XXX XX P., št. občan SR, zastúpený JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108, o určenie výživného na manželku, o nároku na náhradu trov konania o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 7Pc/16/2017-103 zo dňa 12.07.2018 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu 1.inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že odporca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. § 52 a § 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej .

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením zo dňa 27.11.2017 č. k. 7Pc/16/2017-84 Okresný súd Svidník konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením. Odvolací súd uznesením č. k. 5CoP/2/2018-93 zo dňa 25.01.2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil súdu prvej inštancie znova sa zaoberať otázkou náhrady trov konania s tým, že súd prvej inštancie sa vyporiada s otázkou, či v danom prípade aplikovať ust. § 52 alebo je namieste aplikovať ust. § 55 CMP, teda či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

4. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní spisu nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 52 CMP. Navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania tým, že zobrala svoju žalobu bez zavinenia odporcu v celom rozsahu späť. Súd má za preukázané, že životná úroveň navrhovateľky je vyššia ako životná úroveň odporcu, nakoľko navrhovateľka bola v čase podania žaloby výlučnou vlastníčkou dvoch bytov, garáže a úspor na stavebnom sporení vo výške 36 000 - 38 000 eur, ktoré použila na kúpu auta a rekonštrukciu rodinného domu. Navrhovateľka okrem rodičovského príspevku poberá aj prídavky na dve maloleté deti vo výške cca 250 eur mesačne a zároveň jej odporca pravidelne platí výživné na deti vo výške 300 eur mesačne. Odporca pracuje ako kamenár a jeho mesačný príjem sa

pohybuje na úrovni minimálnej mzdy, pričom nevlastní žiaden cenný hnuteľný a nehnuteľný majetok. Je nepochybné, že v čase podania žaloby boli účastníci konania manželmi, pričom odporca sa vo februári 2017 zo spoločnej domácnosti odsťahoval v dôsledku čoho už spoločne finančne nehospodárili. V danom prípade, účastníci konania v čase podania návrhu boli manželmi, pričom platilo, že životná úroveň oboch manželov má byť rovnaká. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky bol návrh od počiatku nedôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že životná úroveň odporcu bola podstatne nižšia a nedosahovala úroveň navrhovateľky. Na nedôvodnosti návrhu nič nemení ani skutočnosť, že v priebehu tohto konania došlo k rozvodu manželstva účastníkov, kedy by mala navrhovateľka nárok len na primeranú výživu podľa schopnosti, možnosti a majetkových pomerov odporcu. Majetkové pomery navrhovateľky evidentne presahujú majetkové pomery odporcu. Preto by bolo v rozpore so všeobecnou spravodlivosťou, ak by odporca, ktorého životná úroveň a majetkové pomery sú preukázateľne nižšie ako majetkové pomery a životná úroveň navrhovateľky musel znášať trovy konania. S poukazom na uvedené, rozhodol súd v zmysle § 55 o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nepriznanie náhrady trov konania by mohlo negatívne zasiahnuť sociálne pomery odporcu, ktorý žije so svojimi rodičmi, ktorí mu finančne prispievajú predovšetkým v záujme plnenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

5. Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla uznesenie zmeniť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázala na ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej i na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa pri vydaní napadnutého uznesenia neriadil záväznými právnymi závermi vyslovenými v uznesení sp. zn. 5CoP/2/2018 Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.01.2018. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s otázkou, či v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 52 CMP, alebo je na mieste aplikovať ust. § 55 CMP, teda či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Navrhovateľka podala návrh dňa 07.07.2017 výlučne z dôvodu, že odporca sa svojvoľne odsťahoval v mesiaci február 2017 zo spoločnej domácnosti a žiadnym spôsobom neprispieva na chod domácnosti. V čase podania predmetného návrhu na začatie konania nemala žiadne vedomosti o majetkových pomeroch odporcu. Od mesiaca február 2017 sa sama starala nielen o domácnosť, ale i o dve maloleté deti, z ktorých jedno má vážne zdravotné problémy. Jediným dôvodom prečo navrhovateľka zobrala v celom rozsahu svoj návrh späť bola hospodárnosť konania, nakoľko na základe návrhu odporcu doručeného súdu dňa 12.09.2017 súd manželstvo rozviedol rozsudkom sp. zn. 5P/73/2017 zo dňa 18.10.2017. Išlo o rozhodnutie Okresného súdu Svidník. Samotný návrh na rozvod manželstva bol navrhovateľke doručený až dňa 13.10.2017, to znamená v ten deň sa dozvedela o podaní návrhu na rozvod manželstva zo strany odporcu. Navrhovateľka má za to, že na jej strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko je jediným príjmom je príjem z rodičovského príspevku vo výške 213,20 Eur. Je pravdou, že vlastní dva byty, avšak v tomto konaní jednoznačne preukázala i nemalé náklady, ktoré je povinná mesačne platiť. Taktiež sa nemôže stotožniť s tvrdením súdu, že rekonštruuje dom matky z vlastných úspor, pretože len čiastočne z finančných prostriedkov zo stavebného sporenia navrhovateľka pomohla s rekonštrukciou, avšak len z dôvodu, že spolu so svojimi dvoma deťmi sa prisťahovala k matke tak, aby jej táto pomáhala s výchovou a opaterou. Najmladší syn navrhovateľky je vážne chorý a často hospitalizovaný. Tieto tvrdenia doložila navrhovateľka lekárskymi správami aj odporca toto na pojednávaní potvrdil. Zvyšnú časť úspor navrhovateľka výlučne používa na starostlivosť o domácnosť, pretože jej príjem a príjem z výživného by nepostačoval na pokrytie jej mesačných nákladov. Naopak odporca v tomto konaní jednoznačne nepreukázal výšku svojich príjmov, nakoľko z jeho tvrdení jeho výdavky vysoko prevyšujú príjem, avšak objektívne nepreukázal z akých finančných prostriedkov uhrádza svoje výdavky, keďže jeho výdavky sú neporovnateľne vyššie ako jeho príjmy.

6. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že poukazuje na bod 9 a 10 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie pomerne rozsiahlo a logicky odpovedá, pričom v súvislosti s evidentne vyššou životnou úrovňou navrhovateľky na daný prípad aplikoval ust. § 55 CMP. K odvolacím námietkam navrhovateľky o jej zlej finančnej situácii sa odporca komplexne vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2018, na ktoré v celom rozsahu poukázal. Preto navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

7. K vyjadreniu odporcu k odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá v celom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní.

8. K vyjadreniu navrhovateľky k vyjadreniu odporcu k odvolaniu sa vyjadril znova odporca. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť s tým, že zotrváva na svojej doterajšej právnej argumentácii.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásada uvedených v ustanovení § 379 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

10. Konanie vo veciach výživného je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, teda zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 (ďalej . Konkrétne ide o 8.diel- konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, § 154 až § 157. Druhy vyživovacích povinností sú upravené v zákone č. 36/2005 Z.z., konkrétne vyživovacia povinnosť medzi manželmi v § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Náhrada trov konania je upravená v § 52 až § 56 CMP. Z ust. § 52 vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V § 53 sú uvedené konania o určenie rodičovstva a konania vo veciach notárskych úschov, kde môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

11. Podľa ust. § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

12. Odvolací súd už v svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 5CoP/2/2018 zo dňa 25.01.2018 konštatoval, že všeobecne platí ust. § 52, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Výnimku tvorí ust. § 55 CMP. Komentár uvádza, že ako príklad sa na toto ustanovenie môže použiť v konaní o rozvod manželstva, keď možno priznať náhradu trov konania tomu z manželov, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Zákonodarca zároveň konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Pre aplikáciu ust. § 55 nie je nevyhnutým predpokladom úspech v konaní.

13. Odvolací súd v bode 18 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 5CoP/2/2018 zo dňa 25.01.2018 uložil súdu prvej inštancie znova sa zaoberať otázkou náhrady trov konania s tým, že súd prvej inštancie sa vyporiada s otázkou, či v danom prípade aplikovať ust. § 52 CMP, alebo je na mieste aplikovať ust. § 55 CMP, teda či je to s ohľadom na okolností prípadu spravodlivé. Teda súd prvej inštancie mal zistiť dôvody pre aplikáciu ust. § 55 a nie ust. § 52 tak ako to nesprávne uvádza v bode 10 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Tu neprichádza do úvahy ani procesné zavinenie zastavenia konania ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie, keď uvádza, že navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu bez zavinenia odporcu v celom rozsahu späť. Tak ako to uviedol odvolací súd už v svojom zrušujúcom uznesení v mimosporových konaniach upraveným platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky, pričom jednou z nich je aj ust. § 55, ktorý uvádza, že súd prizná náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ust. náhradu trov konania priznať. Princíp spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, keďže pre aplikáciu § 55 nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

14. Odvolací súd znova poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ust. § 55 je potrebné prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Podľa názoru odvolacieho súdu pre určenie povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi konania nie je významné, že niektorý z účastníkov je oslobodený od súdneho poplatku, poberá minimálnu mzdu, alebo jeden je majetnejší a druhý nemajetnejší, ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie.

15. Navrhovateľka ešte v pôvodnom odvolaní uviedla, že jej príjem tvorí rodičovský príspevok. Odporca namietal, že poberá aj prídavky na deti a pravidelne jej platí výživné na deti vo výške 300,- eur. Výživné a prídavky na deti sú však určené deťom na ich výživu. Nemôžu zohľadňovať príjem navrhovateľky. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka riadne zdôvodnila, prečo zobrala návrh o určenie výživného na manželku späť. Dôvod hospodárnosti konania, keď manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 18.10.2017, pričom samotný návrh na rozvod manželstva bol doručený navrhovateľke dňa 13.10.2017

zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Preto má odvolací súd za to, že v danom prípade neboli zistené dôvody na aplikáciu ust. § 55 a je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenie § 52 CMP.

16. Keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani na zrušenie uznesenia odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 52 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, lebo odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu ust. § 55 CMP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu s pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.