Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cbi-184-2011.pdf
PDF · 96.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cbi/184/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: JUDr. RNDr. Silvia Prachová so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu, PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, proti žalovanému: N.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 8, XXX XX U., občan SR, zastúpený: JUDr. Marián Chovanec, advokát, Trnavská cesta 60, 821 01 Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 12.10.2011, doručenou súdu dňa 19.10.2011, pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 žiadal, aby súd vydal tento rozsudok: I. Právny úkon úpadcu - uspokojenie pohľadávky odporcu - je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu, neúčinný. II. Odporca je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám navrhovateľa sumu, ktorá je evidovaná v účtovníctve úpadcu. III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.“
2. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní č. k. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011, zverejnený v OV č. 75B/2011 dňa 18.04.2011, pričom zároveň bol ustanovený správca úpadcu.
3. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný bol na základe svojho finančného vkladu odovzdaného úpadcovi jeho veriteľom. Úpadca sa následne dostal do finančných problémov v dôsledku čoho nebol schopný splniť svoje splatné záväzky. V tejto situácii pohľadávku žalovaného uspokojil prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi. Napadnutý úkon - uspokojenie pohľadávky žalovaného- bol urobený v čase kedy už úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje splatné záväzky. Žalobca sa v rámci svojej činnosti stretol s prípadmi keď ani pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné už v polovici roka 2009 neboli ku dňu podania žalobného návrhu uhradené a museli byť prihlásené do konkurzu, pričom pohľadávka žalovaného bola uspokojená vyššie uvedeným spôsobom pred inými už splatnými pohľadávkami.
4. Žalobca sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, ktorým je uspokojenie pohľadávky žalovaného. Plnenie jednotlivým členom družstva zo strany úpadcu bolo poskytované vždy peňažnými prostriedkami, a to z titulu výplaty zmenky, vyrovnacieho podielu na základe skončenia
členstva člena družstva alebo vyrovnacieho podielu na základe zníženia členského vkladu člena družstva. Konkrétny spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného ako člena družstva vyplýva z účtovných záznamov úpadcu, pričom z tohto dôvodu bol žalovaný príjemcom finančných prostriedkov od úpadcu titulom vyrovnacieho podielu, čo žalobca dodatočne špecifikoval.
5. Dôvodnosť návrhu na určenie neúčinnosti uspokojenia pohľadávky žalobca je, že napadnutý úkon bol urobený v zákonom predpokladanom období. Tento úkon neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako veriteľa úpadcu oproti iným jeho veriteľom tým, že hoci pohľadávky iných veriteľov boli splatné skôr ako pohľadávka žalovaného, tieto neboli uspokojené, pohľadávka žalovaného však uspokojená bola vyššie uvedeným spôsobom.
6. Podaním doručený súdu 03.03.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe, uvedením že nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznáva, pretože nebol uspokojený prednostne, ale v riadnom termíne splátky zmenky.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 11.10.2018, na ktoré sa dostavil žalobca osobne a právny zástupca žalovaného. Súd pojednával a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a vo veci rozhodol. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava. Uznesením zo dna 09.08.2018 súd odvolal JUDr. Mareka Letkovského z funkcie správcu úpadcu a ustanovil za správcu žalobcu - JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so si´dlom Iva´nska cesta 30/B, 821 04 Bratislava zn. spra´vcu S 1819.
Z predloženej Zmluvy o vystavení zmenky z 25.03.2009 je zrejmé, že v prospech žalovaného bola vydaná zmenka na sumu 16 000 EUR, priložená kópia vystavenej zmenky.
Zo žiadosti o odkup zmenky z 18.03.2009 je zrejmý súhlas s vydaním zmenky na sumu 16 000 EUR.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje“.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 ZKR: „Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.“
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR: „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“
Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR: „Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom“.
Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.“ Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR: „Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
Podľa ustanovenia § 86 ods. 1 a 2 ZKR: (1) Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. (2) Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony Úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za Úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Vyhlášky MSSR z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia: „Na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom...“
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR „ Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu môže správca uplatniť .... priamo na súde.“
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 ZKR, cit.: „spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“
Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 ZKR „kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“
9. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.
10. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.
11. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom.
12. Súd skúmal riadne podanie žaloby v lehote určenej v ustanovení § 57 ZKR, s konštatovaním, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené 18.04.2011 v OV č. 75B/2011, teda v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR sa za deň vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu považuje 19.04.2011. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.
13. Súd konštatuje, že žaloba je koncipovaná neurčito a nezrozumiteľne, nakoľko žalobný návrh neobsahuje označenie právneho úkonu, určenia neúčinnosti ktorého sa žalobca domáha, ani sumu, ktorej zaplatenia do konkurznej podstaty úpadcu sa žalobca domáha.
14. Žalobca bližšie nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa v danom prípade jednalo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného vo vzťahu k iným veriteľom či ich ukrátenie.
15. Pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že úpadca neopodstatnene plnil tomu ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon, a už vôbec nie, pokiaľ takýto úkon nie je riadne špecifikovaný. Záver opačný by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky veriteľom v zákonom stanovenom období pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov.
16. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že domnelým právnym úkonom, ktorý nešpecifikoval, neuviedol právny úkon, došlo k zvýhodneniu žalovaného resp. k ukráteniu ostatných veriteľov, resp. k naplneniu znakov vyžadovaných na úspešné odporovanie právnemu úkonu ( či už ako ukracujúceho právneho úkonu alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu ).
17. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednoznačne, že zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať len za predpokladu, že spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Takéto právne úkony musia byť urobené zo zákona počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, počas troch rokov len vtedy, ak boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.
18. Súd má za preukázané, že žalovaný nie je osobou a nemožno ju ani považovať za osobu spriaznenú s dlžníkom ( úpadcom ), naviac žalobca túto skutočnosť ani netvrdí. Odporovať teda v zmysle tohto ustanovenia je možné len tie právne úkony, ktoré boli uskutočnené v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania a úpadok nemožno prezumovať. Tu je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil jediný dôkaz alebo tvrdenie, ktorým by svoje tvrdenie potvrdil. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, že nie sú dané predpoklady na odporovanie právnym úkonom titulom zvýhodňujúcich právnych úkonov.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.
Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaného, žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).