Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-54-2017.pdf
PDF · 175.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/54/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, F., zastúpený: AKFU LEGAL, s.r.o., IČO: 47950358, Havlíčkova 11A, Bratislava proti žalovanému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. S. X, H. N., zastúpený: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36863351, Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 40.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.02.2017, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.02.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 40.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2015 Žalobca a Žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR zo strany Žalobcu ako veriteľa pre Žalovaného ako dlžníka (ďalej len „Zmluva“). Peňažné prostriedky boli Žalovanému poskytnuté (odovzdané) ku dňu podpisu (v deň podpisu) Zmluvy, čo Žalovaný potvrdil svojim vlastnoručným podpisom Zmluvy, tak ako je uvedené v článku II bod 1 Zmluvy. V článku II ods. 2 Zmluvy sa Žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť svoj dlh, t.j. vrátiť Žalobcovi ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky do 01.12.2016. Nakoľko zo strany Žalovaného nedošlo k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade s lehotou podľa článku II ods. 2 Zmluvy, bol Žalobca nútený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvať Žalovaného na vrátanie peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR spolu s príslušenstvom, a to zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 26.1.2017. Žalovaný si výzvu Žalobcu prevzal dňa 30.1.2017 avšak do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. Keďže Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť Žalobcovi Dlžnú sumu v lehote stanovenej v článku 2 ods. 2 Zmluvy, dostal sa voči Žalobcovi do omeškania so splatením svojho peňažného záväzky. V dôsledku omeškania Žalovaného vznikla Žalovanému v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť Žalobcovi okrem Dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 5.11.2015, Predžalobnú výzvu zo dňa 26.1.2017, Fotokópiu doručenky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k. 8Up/7/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením v ktorom uviedol, že žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, keďže za aktuálneho skutkového stavu si nie je vonkoncom vedomý, že by žalobcovi v tomto konaní bol dlžný predmetnú sumu a v tejto súvislosti
považuje tvrdenia žalobcu za účelové a zavádzajúce, ktoré v súčasnosti nemajú reálnu skutkovú ani právnu opodstatnenosť. Predmetná suma spomínanej pôžičky, t. j. suma 40.000 EUR nebola žalovanému nikdy reálne z strany žalobcu odovzdaná a žalovaný takúto sumu nikdy od žalobcu neprevzal, to znamená, nebola mu odovzdaná ako v deň podpisu zmluvy pôžičke a rovnako ani neskôr a to ani len sčasti. Sám žalobca do značnej miery rozporuplne uvádza, že táto pôžička mala byť žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke, pričom samotná zmluva hovorí o momente podpisu zmluvy, t. j. pri samotnom akte jej podpisu priamo u notára, keďže oba podpisy účastníkov tejto zmluvy boli overované u notára, ako to vyplýva z predložených listinných dokumentov. K predmetnému "reálnemu" odovzdaniu sporných peňažných prostriedkov neexistuje k dnešnému dňu žiaden relevantný písomný doklad potvrdzujúci skutočné plnenie z uzavretej zmluvy o pôžičke (ako napr. príjmový doklad vystavený žalovaným), ani žiaden stotožnený svedok, ktorý by dokázal hodnoverne potvrdiť skutočné odovzdanie predmetu pôžičky do rúk žalovaného. Pre pôžičku je v zmysle ust. § 657 OZ dôležité prenechanie veci, teda jej reálne odovzdanie druhému subjektu, či je jednou z podstatných náležitostí tejto zmluvy. To, čo bolo uvedené v jej znení ("potvrdenie žalovaného o prevzatí čiastky podpisom zmluvy"), môže byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, okolnosťami, ale tiež napr. tiesňou toho subjektu, ktorý si požičiava a jej prípadným využitím (ust. § 39a OZ). A práve preukázanie odovzdania sumy tvrdenej žalobcom by malo byť nad akúkoľvek pochybnosť. Žalobca rovnako dostatočne nepreukázal, že by pri podpise predmetnej zmluvy reálne disponoval sumou 40.000 EUR v hotovostí, to znamená nielen, či mal túto sumu skutočne "fyzicky" u seba, ale ani jej prípadný pôvod, čí vôbec takouto čiastkou mohol reálne disponovať. Určitá nejasnosť ohľadne skutočnej výšky pôžičky (pohľadávky) vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičky vyvstáva i z čl. II ods. 3 tejto zmluvy (ak dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške ... veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky?!). Pre nedobromyseľnosť žalobcu nielen v čase uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015, ale i v spojitosti s podaním tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu, svedčí i ďalšia zásadná skutočnosť, resp. zákonná prekážka, spočívajúca v tom, že od 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon . 394/2012 Z.z., o obmedzení platieb v hotovostí, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000 EUR, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Zákon zakazuje akékoľvek platby v hotovostí bez ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone. Zákaz sa vzťahuje nielen na platby za predaj tovaru a poskytovanie služieb, ale aj na platby pôžičiek, plnenie záväzkov, vklady spoločníkov do základného imania, vyplácanie podielov na zisku, platby záloh a preddavkov a pod., pričom platbou v hotovosti sa rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. Žalovaný tak neuznáva nárok žalobcu uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu v tomto konaní, tento považuje za neopodstatnený vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, to znamená, že neuznáva nárok žalobcu za daný, nakoľko tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neexistuje a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní tvoriaca istinu s príslušenstvom je objektívne nepodložená a nepreukázaná. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia Žalovaného nie sú ničím podložené, sú účelové, zavádzajúce a v zjavnej snahe Žalovaného vyhnúť sa plneniu svojho splatného záväzku voči Žalobcovi. Žalobca preto trvá na podanej žalobe, ako aj na svojom nároku v celom rozsahu. Zo strany Žalovaného až do dňa podania Odporu nikdy nedošlo k spochybneniu ani popretiu nároku Žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorý mu vyplýva zo Zmluvy o pôžičke, ktorú Žalobca uzavrel so Žalovaným dňa 05.11.2015, a to ani pri vzájomnej komunikácii Žalobcu so Žalovaným, ani na základe Predžalobnej výzvy, ktorá bola Žalovanému doručená dňa 30.01.2017. K tvrdeniam Žalovaného o tom, že Žalobca neodovzdal predmet pôžičky Žalovanému a Žalovaný tento predmet pôžičky nikdy od Žalobcu neprevzal, žalovaný poukázal na čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I. tejto zmluvy. Z tohto ustanovenia Zmluvy o pôžičke zreteľne vyplýva, že pôžičku Žalobca odovzdal Žalovanému pri podpise Zmluvy o pôžičke. Žalovaný svojimi tvrdeniami de facto spochybňuje svoj vlastnoručný podpis (overený notárom) na Zmluve o pôžičke. Zmluvu o pôžičke uzavrel so Žalobcom slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Na základe predložených dôkazov je dostatočne preukázané, že došlo k odovzdaniu predmetu Zmluvy o pôžičke, t. j. peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR, v súlade s čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke. Žalobca, ako fyzická osoba nie je v zmysle žiadneho právneho predpisu povinná, vzhľadom k tomu, že išlo o poskytnutie pôžičky medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi, vystaviť Žalovanému o poskytnutej pôžičke príjmový pokladničný blok alebo iné obdobné potvrdenie. Pri pôžičke peňazí je písomné potvrdenie dlžníka postačujúcim dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu zadovážiť. Žalobca poskytol pôžičku, čo Žalovaný podpisom Zmluvy o pôžičke výslovne potvrdil. Celkom zrejmý
obsah zmluvných dohôd účastníkov občianskoprávnych dohôd, nemôže byť vyvrátený na základe jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý preukázateľne nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založených zmluvným vzťahom). Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd ČR sp. zn. 33Cdo 2547/2011 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 43C/183/2013 zo dňa 16.12.2013. Tvrdenie žalovaného, že prevzatie čiastky potvrdené podpisom Zmluvy o pôžičke mohlo byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, napr. tiesňou subjektu, ktorý si požičiava a jej prípadným využitím, žalobca považuje za zavádzajúce a nepreukázané, nakoľko Žalovaný neuviedol ani jeden dôkaz, ktorým by uvedené podporil. Zmluva o pôžičke bola zmluvnými stranami uzatvorená slobodne a vážne, jasne a zrozumiteľne. Z konania Žalovaného je zrejmé, že sa dlhodobo vyhýba splateniu pôžičky, pričom bude na zvážení príslušných orgánov, či nemohlo ísť o úmyselné konanie od počiatku, čím by mohol dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Tvrdenie Žalovaného o tom, že Žalobca dostatočne nepreukázal, že by pri podpise Zmluvy o pôžičke reálne disponoval sumou 40.000 EUR, je právne irelevantné. K námietke ohľadne porušenia zákona o obmedzení platieb v hotovosti Žalovaný paradoxne upozornil na skutočnosť, že reálnym odovzdaním pôžičky vo výške 40.000 EUR k rukám Žalovaného došlo k porušeniu zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v platnom znení, ktorý uvádza, že sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000 EUR medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, čo má byť pravdepodobne ďalším argumentom na to, že Žalovaný peniaze reálne neprevzal. Takýto argument však neobstojí. Je pravdou, že Zákon o obmedzení platieb takéto platby zakazuje, avšak porušenie zákazu nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti tak, ako to vyplýva z § 5 Zákona o obmedzení platieb. A teda, aj napriek tomu, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR na základe Zmluvy o pôžičke došlo v rozpore so Zákonom o obmedzení platieb, Zmluva o pôžičke je naďalej platná a účinná a jej zmluvné strany sú v plnom rozsahu zaviazaní na plnenie svojich povinností, ktoré im Zmluva o pôžičke ukladá, a to aj na povinnosť Žalovaného ako dlžníka pôžičku Žalobcovi ako veriteľovi vrátiť. K porušeniu Zákona o obmedzení platieb došlo nielen zo strany Žalobcu odovzdaním platby, ale podľa § 9 ods. 1 písm. b) Zákona o obmedzení platieb aj zo strany Žalovaného, ktorý takúto platbu prijal.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v jeho vyjadrení zo dňa 02.06.2017 neuvádza pre toto konanie žiadne nové skutočnosti, ktorými by podložil, či konkrétnejšie preukázal už ním skôr vyslovené závery obsiahnuté v podanej žalobe a rovnako tak žiadne relevantné tvrdenia, ktorými by úspešne rozporoval procesnú obranu žalovaného. Žalovaný už v podanom odpore jednoznačne vyslovil ten záver, že predmetná suma spomínanej pôžičky 40.000 EUR, mu nebola nikdy reálne z strany žalobcu odovzdaná a žalovaný takúto sumu nikdy od žalobcu neprevzal a to ani len sčasti. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že zo strany žalovaného nedošlo až do dňa podania odporu v tomto súdnom konaní k spochybneniu, resp. popretiu nároku žalobcu vyplývajúceho z predloženej zmluvy o pôžičke. K uvedenému treba zdôrazniť najmä ten fakt, že vzhľadom na vyššie uvedené reálne „neprevzatie" sumy pôžičky a teda dobromyseľné presvedčenie žalovaného, že mu v tej súvislosti ani žiaden záväzok voči žalobcovi nevznikol, neexistoval doposiaľ opodstatnený dôvod na popieranie nároku žalobcu v súčasnosti uplatňovaného voči žalovanému v tomto súdnom konaní. K popretiu reálneho odovzdania peňažných prostriedkov tvoriacich pôžičku zo strany žalovaného poukazuje žalobca na čl. II ods. 1 zmluvy o pôžičke s tým, že žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie sumy pôžičky, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že žalobca pôžičku odovzdal žalovanému pri podpise zmluvy o pôžičke. Sám žalobca však na strane druhej do značnej miery rozporuplne v podanej žalobe uvádza, že táto pôžička mala byť žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke (?), a teda nie pri momente podpisu zmluvy, t. j. pri samotnom akte jej podpisu priamo u notárky, keďže oba podpisy účastníkov tejto zmluvy boli overované u notára. K predmetnému "reálnemu" odovzdaniu sporných peňažných prostriedkov neexistuje k dnešnému dňu žiaden relevantný písomný doklad potvrdzujúci skutočné plnenie z uzavretej zmluvy o pôžičke (ako napr. príjmový doklad vystavený žalovaným), predovšetkým však ani žiaden stotožnený svedok, ktorý by dokázal hodnoverne potvrdiť skutočné odovzdanie predmetu pôžičky pri podpise zmluvy do rúk žalovaného. Za uvedeným účelom žalovaný žiada tunajší súd o predvolanie p.E. M., zamestnankyne poverenej notárkou R... za účelom objektívneho objasnenia tej skutočnosti, či táto bola alebo nebola pri podpise dotknutej zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015 notárskom úrade svedkom odovzdania peňažných prostriedkov žalobcom a ich prijatia žalovaným, ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe a aktuálnom vyjadrení. Pre pôžičku je v zmysle ust. § 657 OZ dôležité prenechanie veci. teda jej reálne odovzdanie druhému subjektu, či je jednou z podstatných náležitostí tejto zmluvy. To. čo bolo uvedené v jej znení ("potvrdenie žalovaného o prevzatí čiastky podpisom zmluvy"), môže byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, okolnosťami, ale tiež napr.
tiesňou toho subjektu, ktorý si požičiava a jej prípadným využitím (ust. § 39a OZ). A práve preukázanie odovzdania sumy tvrdenej žalobcom by malo byť nad akúkoľvek pochybnosť. V uvedenom kontexte žalovaný súdu predkladá nasledovné listinné doklady preukazujúce jeho tiesnivú finančnú situáciu v období ešte pred uzavretím tejto zmluvy o pôžičke, ako i ku dňu samotného uzavretia predmetnej zmluvy: - Upovedomenie o začatí exekúcie R.. T. Q. - súdny exekútor zo dňa 08.04.2013. EX 8457/12, o vymoženie sumy 59.750 EUR s prísl., - Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností R.. T. Q. - súdny exekútor zo dňa 08.04.2013. EX 8457/12, o vymoženie sumy 59.750 EUR s prísl., - Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky z účtu, z iných peňažných pohľadávok a predajom nehnuteľností R.. C. M. - súdny exekútor zo dňa 16.03.2015, EX 911/2013, o vymoženie sumy 10.000 EUR s prísl., - Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva R.. C. M. - súdny exekútor zo dňa 16.03.2015. EX 911/2013 o vymoženie sumy 10.000 EUR s prísl. Z uvedeného možno dôvodne ustáliť, že žalovaný bol už v čase uzavretia spomínanej zmluvy o pôžičke v zrejmom predĺžení voči tretím subjektom, keď bol dlžníkom z titulu viacerých existujúcich splatných (vykonateľných) záväzkov v hodnote značne vyššej než je aktuálne uplatňovaný nárok žalobcu v tomto konaní. Na základe takejto skutočnej finančnej tiesne u žalovaného a neschopnosti plniť už v tom čase záväzky voči jeho veriteľom i s ohľadom na zrejmú vedomosť žalobcu podľa vyjadrenia žalovaného o tejto nepriaznivej situácii žalovaného ešte pred podpisom samotnej zmluvy (čo zakladá nevyvrátiteľnú domnienku o torn. že žalobca mal mať znalosť už pri uzatváraní spornej zmluvy o pôžičke o reálnej neschopnosti žalovaného plniť svoj záväzok vyplývajúci z tohto právneho úkonu), žalovaný v tomto konaní namieta platnosť zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami tohto konania a žiada vyhodnotiť tento právny úkon s poukazom na ust. § 39a Občianskeho zákonníka tunajším súdom ako neplatný. Tvrdenia žalobcu na strane 3 vyjadrenia v otázke spochybňovania svojho vlastnoručného podpisu žalovaným. resp. citácia označených súdnych rozhodnutí. sa potom javia ako bezpredmetné pre zákonné rozhodnutie súdu o merite veci v tomto konaní. Naviac pre úplnosť treba zdôrazniť do značnej miery nešťastnú formuláciu uvedenú v čl. II ods. 1 zmluvy o pôžičke. kde je uvedené, že túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy, z čoho logicky vyplýva, že túto čiastku veriteľ dlžníkovi ešte len predá (zmätočný význam a výklad tohto pojmu), čo má za následok nemožnosť aplikácie spomínaného rozhodnutia NS ČR na takýto prípad, keď v aktuálne spornej otázke nemá skutková situácia v doposiaľ objasnenom rozsahu v tomto konaní dostatočnú oporu pre záväznosť takto vysloveného názoru dotknutého súdu. Určitá nejasnosť ohľadne skutočnej výšky pôžičky (pohľadávky) vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičky, príp. samotnej sumy reálne odovzdanej podľa tvrdení žalobcu, vyvstáva i z čl. II ods. 3 tejto zmluvy (ak dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške...veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky?). Žalovaný ďalej neustále zotrváva na svojom tvrdení, že žalobca doposiaľ nepreukázal ani tú zásadnú skutočnosť, že by pri podpise predmetnej zmluvy reálne disponoval sumou 40.000 EUR v hotovosti, to znamená nielen, či mal túto sumu skutočne "fyzicky" u seba, ale ani jej prípadný pôvod, či vôbec takouto čiastkou mohol reálne disponovať. Nie je pravdou, že toto tvrdenie žalovaného je právne irelevantné, práve naopak, je do značnej miery smerodajným pre ustálenie objektívneho skutkového stavu veci a preukázanie reálnej možnosti odovzdania žalobcom ním uvádzanej sumy 40.000 EUR v prospech žalovaného. Za týmto účelom žalovaný žiada tunajší súd, aby bol žalobca v tomto konaní vyzvaný k dôveryhodnému preukázaniu tejto skutočnosti (predložením výpisu z bankového účtu. príp. iného verifikovateľného dôkazu). V neposlednom rade treba k námietke žalovaného ohľadne porušenia zákona o obmedzení platieb v hotovosti zdôrazniť najmä tú skutočnosť. že žalobca sám vo svojom vyjadrení potvrdzuje tú alternatívu, že v prípade reálnej dispozície so sumou 40.000 EUR a teda jej odovzdania žalovanému pri podpise spornej zmluvy o pôžičke, by objektívne išlo z jeho strany o protiprávne konanie (sám si je prekvapujúco vedomý tejto situácie). Nie je však už pravdivým ďalšie tvrdenie žalobcu v tom smere, že k porušeniu zákona malo tým pádom dôjsť aj zo strany žalovaného prijatím uvedenej sumy, keďže ako vyplýva z konštantnej procesnej obrany žalovaného v tomto konaní, tento od počiatku tvrdí, že uvedenú, resp. žiadnu sumu, od žalobcu v spojitosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 05.11.2015 neprijal a teda sa de facto ani nemohol dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania v rozpore so spomínaným zákonom. Naviac treba poukázať i na ten záver, že v prípade takéhoto postupu žalobcu by bol minimálne on na takéto „protiprávne" konanie výslovne upozornený zo strany príslušného notára (povereného pracovníka notárom) prítomného pri podpise zmluvy a zároveň odovzdávaní takejto sumy peňažných prostriedkov druhej strane zmluvného vzťahu. Žalovaný tak neuznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, tento považuje za nepreukázaný vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, to znamená, že neuznáva nárok žalobcu za daný, nakoľko tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neexistuje a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní je objektívne nepodložená, pričom možno zdôrazniť, že
pohľadávka žalobcu vyplýva podľa názoru žalovaného z neplatného právneho úkonu. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2013, zo dňa 16.03.2015.
6. Žalobca k duplike žalovaného uviedol, že stanovisko Žalovaného v plnom rozsahu považuje za irelevantné, bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia a návrhy Žalovaného na vykonanie dôkazov za nehospodárne a neefektívne s cieľom procesne zdržiavať priebeh súdneho konania. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností uniesol dôkazné bremeno predložením platne uzavretej Zmluvy o pôžičke, v ktorej je jasne vyjadrená vôľa Žalobcu a Žalovaného a preto na preukázanie žalovaného nároku nie je potrebné predkladať žiadne ďalšie dôkazy, resp. požadovať výpovede od ďalších osôb. Vzhľadom k tomu, že všetky Žalovaným namietané skutočnosti a navrhované dôkazy sú pre priebeh tohto súdneho konania právne bezvýznamné, neefektívne a nehospodárne, s účelom Žalovaného len zdržiavať celý priebeh tohto konania, žiada žalobca, aby návrhom Žalovaného na vykonanie ním určených dôkazov nevyhovel, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 37/1993 a pod R 125/1999), z ktorej vyplýva, že v zmysle § 120 ods. 1 OSP súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. Spochybňovanie znenia Zmluvy o pôžičke týkajúce sa prevzatia predmetu pôžičky zo strany Žalovaného a namietanie neexistencie ďalšieho písomného dokladu o prevzatí pôžičky je zrejmá snaha Žalovaného o procesné obštrukcie, nakoľko v obsahu uzavretej Zmluvy o pôžičke ako celku je jasne vyjadrená vôľa zmluvných strán, a teda aj samotné prevzatie pôžičky Žalovaným pri podpise zmluvy, čo Žalovaný svojim podpisom jednoznačne potvrdil. A preto námietka Žalovaného týkajúca sa absencie relevantného písomného dokladu potvrdzujúceho skutočné plnenie zo Zmluvy o pôžičke (ako napr. príjmový doklad vystavený Žalovaným je irelevantná, nakoľko v samotnom znení Zmluvy o pôžičke Žalobca je obsiahnuté už aj samotné potvrdenie prevzatia pôžičky Žalovaným. Návrh Žalovaného na vypočutie svedka, a to p. E. M. ako zamestnankyni notárskeho úradu, ktorá osvedčovala podpisy Žalovaného a Žalobcu na Zmluve o pôžičke žalobca navrhuje zamietnuť, nakoľko zo strany zamestnankyne notárskeho úradu išlo len o overenie podpisov. S názorom Žalovaného, že na prejednávaný spor Žalobcu a Žalovaného v tomto konaní nemožno použiť dotknuté Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 33 Cdo 2547/2011 žalobca nesúhlasí a poukazuje na jeho právnu vetu. K námietke žalovaného o tom, že Žalobca mal mať znalosť o reálnej platobnej neschopnosti Žalovaného žalobca uvádza, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že voči Žalovanému v čase podpisu Zmluvy o pôžičke prebiehali exekučné konania uvedené v Stanovisku Žalovaného. Žiadny právny predpis neukladá osobe, ktorá druhej osobe poskytuje pôžičku, povinnosť overiť si jej platobnú schopnosť, resp. nezakazuje uzavrieť s platobne neschopnou osobou takúto zmluvu. Veď už len zo samotného charakteru zmluvy o pôžičke vyplýva, že najčastejšie ju osoby budú uzatvárať práve v čase ich finančnej nestability za účelom trvanie takejto situácie čo najskôr ukončiť. Uvedené konštatuje aj Najvyšší súd vo svojom Rozsudku zo dňa 26.04.2012 so sp. zn. 5 Cdo 26/2011. Preto skutočnosť, že voči Žalovanému prebiehali uvedené exekučné konania nemá na následky a povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o pôžičky žiadny vplyv. Navyše, týmto vyjadrením Žalovaného Žalovaný priznáva, že vedel o tom, že sa nachádza v zlej finančnej situácii a aj napriek tomu uzavrel so Žalobcom Zmluvu o pôžičke. Preto existuje dôvodné podozrenie, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke Žalovaný vzhľadom na svoju finančnú situáciu ani nemal v úmysle pôžičku Žalobcovi za dohodnutých podmienok vrátiť, pričom za splnenia všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov mohlo zo strany Žalovaného dôjsť voči Žalobcovi aj k spáchaniu trestného činu podvodu. K návrhu na určenie Zmluvy o pôžičke ako neplatnej na základe § 39a Občianskeho zákonníka žalobca uvádza, že § 39a Občianskeho zákonníka v názvom Úžera bol do nášho právneho poriadku zakotvený novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014. Zo samotného znenia dotknutého zákonného ustanovenia, ako aj z účelu jeho prijatia možno konštatovať, že uvedený dôvod neplatnosti bude uplatňovaný predovšetkým v spotrebiteľských vzťahoch a podľa názoru Žalobcu nemá v prejednávanom spore so Žalovaným žiadnu právnu opodstatnenosť. Dokonca spôsoby overenia platobnej schopnosti fyzických osôb sú pre fyzické osoby nepodnikateľov značne obmedzené, čo podporuje aj samotný výklad tohto ustanovenia. Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom ku skutočnosti, že Zmluva o pôžičke bola platne uzatvorená medzi dvomi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, návrh Žalovaného na určenie Zmluvy o pôžičky za neplatnú podľa § 39a Občianskeho zákonníka považujeme v plnom rozsahu za neopodstatnený a bez akejkoľvek opory v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Námietku Žalovaného, že Žalobca nepreukázal, reálne disponovanie sumou vo výške 40.000 EUR, ktorá bola predmetom Zmluvy o pôžičke, považuje aj naďalej za právne irelevantnú. Nakoľko zo strany notárom povereného pracovníka došlo „len“ k overeniu podpisu Žalobcu a Žalovaného na Zmluve o pôžičke, tvrdenie Žalovaného, že na protiprávne konanie súvisiace s porušením zákona o obmedzení platieb
v hotovosti by bol Žalobca minimálne výslovne upozornený zo strany príslušného notára (povereného pracovníka notárom) prítomného pri podpise zmluvy a zároveň odovzdávaní takejto sumy peňažných prostriedkov Žalovanému, nie je pravdivé. Žalobca poukázal na § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku z ktorého vyplýva, že legalizáciou (t. j. overením podpisu fyzickej osoby na listine) notár alebo ním poverený zamestnanec neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Pri overovaní podpisov fyzických osôb notár ani ním poverený zamestnanec neskúma obsah a pravdivosť listiny, na ktorej podpisy osvedčuje (dokonca v mnohých prípadoch nemá vedomosť ani o druhu dokumentu), ale overuje len totožnosť fyzických osôb podľa predložených občianskych preukazov a skutočnosť, že vykonaný podpis patrí naozaj im. Tak tomu bolo aj v prípade podpisovania Zmluvy o pôžičke, preto tvrdenie Žalovaného, uvedené v úvode, nie je pravdivé. P. E. M. ako zamestnankyňa notárskeho úradu nikdy Žalobcu ani Žalovaného pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke neupozornila na porušovanie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, nakoľko nemá a ani nemala povinnosť oboznamovať sa s obsahom listiny, na ktorej bola požiadaná len o overenie podpisov. Aj táto námietka Žalovaného je zjavne neopodstatnená so snahou zbytočne zdržiavať priebeh súdneho konania.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v predmetnom vyjadrení neuviedol pre toto konanie žiadne nové skutočnosti a rovnako tak žiadne hmatateľné tvrdenia, ktorými by úspešne rozporoval procesnú obranu žalovaného. Žalobca považuje postoj žalovaného za irelevantný a jeho návrhy na vykonanie dokazovania za nehospodárne a neefektívne. Za týmto účelom bez ďalšieho zdôvodnenia navrhol súdu, aby návrhom žalovaného na vykonanie ním označených dôkazov nevyhovel. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žalovaný od počiatku tohto konania bezo zmeny namieta akékoľvek prevzatie spornej pôžičky od žalobcu. Uvedený postoj žalovaného má potom za následok, že všeobecný súd musí dať odpoveď na tak zásadnú a elementárnu otázku, či došlo k skutočnosti k odovzdaniu, resp. prevzatiu uvádzaných peňažných prostriedkov, v zmysle ust. § 657 OZ a teda k prenechaniu veci a jej reálnemu odovzdaniu druhému subjektu. Navrhnuté dôkazy žalovaným tak majú nepochybne smerodajný význam pre určité a preskúmateľné objasnenie skutkového a právneho základu merita veci. Žalovaný poukazuje na tvrdenie samotného žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe (čl. III žaloby) v znení, že sporná pôžička mala byť žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke, a teda nie pri momente podpisu zmluvy, t. j. pri samotnom akte jej podpisu priamo u notára. K takémuto spôsobu odovzdania sporných peňažných prostriedkov, teda mimo notárskeho úradu, neexistuje k dnešnému dňu žiaden relevantný písomný doklad potvrdzujúci skutočné plnenie z uzavretej zmluvy o pôžičke, rovnako ani žiaden stotožnený svedok, ktorý by dokázal hodnoverne potvrdiť skutočné odovzdanie predmetu pôžičky do rúk žalovaného. Ak by teda mali byť peňažné prostriedky tvoriace spornú pôžičku odovzdávané priamo na notárskom úrade pri uzavretí predloženej zmluvy o pôžičke, ako tvrdí žalobca, za uvedeným účelom žalovaný zotrváva na predvolaní p. E. M., zamestnankyne poverenej notárkou R.. K. H. so sídlom v M., L., za účelom objektívneho objasnenia tej skutočnosti, či táto bola alebo nebola pri podpise dotknutej zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015 notárskom úrade svedkom odovzdania peňažných prostriedkov žalobcom a ich prijatia žalovaným, ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe. Tento dôkaz tak možno objektívne považovať za podstatný pre podložené a spravodlivé rozhodnutie súdu. Z formulácie uvedenej v čl. II ods. 1 zmluvy o pôžičke, podľa ktorej: „Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy.“, logicky vyplýva, že túto čiastku veriteľ dlžníkovi ešte len „predá“ (zmätočný význam a výklad tohto pojmu), čo je v zrejmom rozpore i s vyššie uvedeným tvrdením žalobcu v podanej žalobe, kedy podľa jeho vyjadrenia sporná pôžička mala byť žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke, a teda nie pri momente podpisu zmluvy (!). Uvedený rozpor má nepochybne za následok nemožnosť aplikácie spomínaného rozhodnutia NS ČR na takýto prípad, keď v aktuálne spornej otázke nemá skutková situácia v doposiaľ objasnenom rozsahu v tomto konaní dostatočnú oporu pre záväznosť takto vysloveného názoru dotknutého súdu, keďže doposiaľ nie je žiadnym vierohodným spôsobom ustálená časová postupnosť jednotlivých úkonov, resp. ako to vyplýva z podanej žaloby, najprv došlo k podpisu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania a až následne malo dôjsť k fyzickému odovzdaniu jej predmetu. V danom konkrétnom prípade tak neobstojí úvaha NS SR (ide o vyvrátiteľnú domnienku v zmysle právnej úpravy), o ktorú opiera žalobca svoju argumentáciu, že "pokiaľ by predmet pôžičky žalovaný od žalobcu neprevzal, bolo by scela nelogické, aby podpísal zmluvu, ktorá obsahuje prehlásenie o prevzatí peňazí." A práve preukázanie odovzdania sumy tvrdenej žalobcom by malo byť z jeho strany zdôvodnené a preukázané nad akúkoľvek pochybnosť. Žalovaný totiž podľa jeho vyjadrenia nemal dôvod žalobcovi nedôverovať a preto pristúpil bez námietok k tomu, že ešte pred odovzdaním samotnej pôžičky pristúpil k podpisu zmluvy o pôžičke, ktorej znenie už bolo žalobcom vopred pripravené a obsahovalo i sporné a účelové dojednanie, že žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdzuje samotné prevzatie pôžičky (?!). Žalovaný predložil uznesenie
KS v Trnave zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 23Co/1/2016. V predmetnom súdnom konaní bolo zo strany KS v Trnave vyslovených viacero smerodajných a záväzných argumentov pre dokazovanie súdu prvej inštancie v obdobnom konaní týkajúcom sa rovnako pôžičky a uplatňovania si nárokov zo zmluvy o pôžičky. V bodoch 20 až 23 odôvodnenia predloženého rozhodnutia je riešená možnosť aplikácie ust. § 39a OZ vo vzťahu k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke medzi dvoma fyzickými osobami
- nepodnikateľmi a prípadným následkom naplnenia skutočností obsiahnutých v tomto ustanovení, analogicky použiteľná i v tejto prejednávanej veci. V uvedenom kontexte už žalovaný súdu predložil listinné doklady z príslušných exekučných konaní preukazujúce jeho tiesnivú finančnú situáciu v období ešte pred uzavretím tejto zmluvy o pôžičke, ako i ku dňu samotného uzavretia predmetnej zmluvy. Zo stručného a všeobecného odignorovania namietanej dispozície žalobcu so sumou 40.000 EUR v rozhodný deň uzavretia zmluvy o pôžičke vyplýva určitá nejasnosť v postoji žalobcu k tejto otázke. Tvrdenie žalovaného, že žalobca doposiaľ nepreukázal ani tú zásadnú skutočnosť, že by pri podpise predmetnej zmluvy reálne disponoval sumou 40.000 EUR v hotovosti, to znamená nielen, či mal túto sumu skutočne fyzicky u seba, ale ani jej prípadný pôvod, či vôbec takouto čiastkou mohol reálne disponovať, tak nebolo do dnešného dňa žalobcom úspešne rozporované, resp. označené ako nepravdivé. Nie je potom vonkoncom pravdou, že toto tvrdenie žalovaného je právne irelevantné, práve naopak, je objektívne zásadné pre ustálenie objektívneho skutkového stavu veci a preukázanie reálnej možnosti odovzdania žalobcom ním uvádzanej sumy 40.000 EUR v prospech žalovaného. Za týmto účelom žalovaný opakovane žiada tunajší súd, aby bol žalobca v tomto konaní vyzvaný k dôveryhodnému preukázaniu tejto skutočnosti (predložením výpisu z bankového účtu, príp. iného verifikovaného dôkazu). Tvrdenie o tom, že v prípade uzatvárania a podpisovania predmetnej zmluvy o pôžičke označená zamestnankyňa notárskeho úradu s "určitosťou" nikdy žalobcu, ani žalovaného neupozornila na prípadné porušovanie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, resp. nebola svedkom ničoho podstatného pre toto konanie, sa javí ako predčasné a nepreskúmateľné. Za daného skutkového stavu tak pre účely jednoznačného potvrdenia, či vylúčenia odovzdania predmetu pôžičky na uvedenom notárskom úrade, bude potrebným súdom vykonať vyššie spomínané dokazovanie, majúce za následok ustálenie skutočného a dôveryhodného skutkového stavu veci. Zrejmá nejasnosť ohľadne samotnej podstaty predmetu pôžičky a skutočnej výšky pôžičky (pohľadávky) vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičky, príp. samotnej sumy reálne odovzdanej podľa tvrdení žalobcu, neustále vyvstáva i z čl. II ods. 3 tejto zmluvy (ak dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške...veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky?), ku ktorej skutočnosti doposiaľ žalobca nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Žalovaný tak neuznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, tento považuje za nepreukázaný vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, to znamená, že neuznáva nárok žalobcu za daný, nakoľko tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neexistuje a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní je objektívne nepodložená, pričom možno zdôrazniť, že pohľadávka žalobcu vyplýva podľa názoru žalovaného z neplatného právneho úkonu.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa zo dňa 27.02.2017, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to najmä Zmluvu o pôžičke zo dňa 5.11.2015, Predžalobnou výzvou zo dňa 26.1.2017, Fotokópiou doručenky, Upovedomeniami o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2013, zo dňa 16.03.2015, čestnými prehláseniami žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe žalobca trvá v celom rozsahu a domáha sa plnenia z pôžičky vo výške 40.000 eur s príslušenstvom a to na základe tej skutočnosti, že v minulosti žalobca žalovanému predmetnú sumu v celkovej výške v niekoľkých splátkach odovzdal. Zároveň podmienil odovzdanie splátok podpisom Zmluvy o pôžičke, žalovaný plnenie prevzal, s obsahom zmluvy súhlasil, jej obsah doteraz nijako nenamietal ani nespochybňoval, práve naopak žalovaný vo svojich vyjadreniach konštatuje, že konsenzuálny základ zmluvy o pôžičke je nepochybný, ale tvrdí, že žalobca sumou uvedenou na zmluve nedisponoval a z toho dôvodu takúto sumu ani nikdy neprijal. Túto obranu ako procesný prostriedok žalovaného považuje za účelové za účelom vyhnúť sa povinnosti splniť dlh, ktorý nebol splnený riadne a včas v súlade so zmluvou o pôžičke. Žalobca trvá na tom, že boli splnené všetky formálne a hmotno-právne predpoklady súvisiace so zmluvou o pôžičke. Žalobca vyberal peniaze z účtu a následne ich odovzdával žalovanému v ten istý deň. Výber 6.7.2015 v hotovosti vo výške 5.000 eur je potvrdený žalovaným písomne vo forme čestného prehlásenia, že uvedenú sumu v daný deň aj prevzal. Druhý výber bol dňa 24.6.2015, žalovaný podpisom na čestnom prehlásení potvrdil, že sumu vo výške 5.000 eur prevzal v hotovosti. Tretí výber bol dňa 10.6.2015 vo výške 5.000 eur, žalovaný podpisom na čestnom prehlásení potvrdil, že sumu
vo výške 5.000 eur prevzal v hotovosti. Ďalší výber z 15.5.2015 na sumu 5.000 eur, z 13.5.2015 na sumu 5.000 eur, z 12.5.2015 na sumu 5.000 eur, 24.4.2015 na sumu 5.000 eur, z 13.4.2015 na sumu 5.000 eur. Spolu to bolo 8 výberov po 5.000 eur. K prvým piatim výberom od začiatku bol svedok, vtedajšia partnerka pani L. L., ktorá potvrdí prevzatie peňazí žalovaným od žalobcu za jej účasti v byte žalobcu. Za týmto účelom pre prvých päť platieb, ktoré boli žalovanému priamo odovzdané, žalobca žiada vo veci vypočuť svedkyňu L. L.. Zmluvu o pôžičke pripravoval žalobca s tým, že si ju stiahol z internetu. Na čestných prehláseniach je uvedené číslo občianskeho preukazu žalovaného, ktoré medzičasom zmenil. V zmluve o pôžičke je teda uvedené iné číslo OP žalovaného ako v čestných prehláseniach. Žalobca na výzvu na zverejnenie OP od žalovaného, žalovaný mu pred podpisom u notára predložil nový OP a žalobca sám nové číslo OP dopísal do zmluvy o pôžičke pred jej podpisom u notára. Žalobca pristúpil k podpisovaniu čestných prehlásení z dôvodu, že žalovaný medzičasom skončil partnerský vzťah so L. L. a žalobca by v takom prípade nedisponoval nejakým dôkazom o tom, že žalovanému finančné prostriedky reálne odovzdal. Posledné tri splátky boli odovzdané proti podpisu žalovaného spolu s podmienkou, že sa uzavrie zmluva o pôžičke, ktorá bude pokrývať celú sumu, ktorú žalobca žalovanému v predmetných dátumoch odovzdal. Celkovo teda išlo o 8 platieb odovzdaných v hotovosti v nominálnej výške 5.000 eur. Celková suma pôžičky bola prevzatá žalovaným pred podpisom zmluvy o pôžičke, žalobca ako osoba neznalá práva si túto zmluvu prevzal z internetu, ponechal v zmluve formuláciu, že suma bola prevzatá pri podpise zmluvy. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť tejto dohody. Konsenzuálna stránka je nespochybniteľná, žalovaný disponoval prostriedkami, žalovaný nadiktoval číslo OP za účelom vypracovania zmluvy, žalovaný pristúpil k podpisu zmluvy na notárskom úrade, čo doteraz nespochybnil, práve naopak, svoje tvrdenie chce oprieť o skutočnosť, že žiada vykonať súdom dokazovanie, či boli peňažné prostriedky odovzdané žalovanému priamo pred očami pracovníčky notárskeho úradu. Notár nemal tieto prostriedky v úschove ani nemal možnosť s nimi disponovať ako vyplýva z osvedčenia, notár osvedčoval pravosť podpisu žalobcu a žalovaného. Žalobca má za preukázané, že konsenzuálna stránka zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke je nepochybná a čo sa týka reálneho plnenia, žalobca na tomto pojednávaní predložil dôkazy, ktoré ho oprávňujú žalovať sumu v celej výške a dáva návrh na dokazovanie výsluchom svedkyne pani L. L., prípadne súdu doloží čestné prehlásenie menovanej o tom, že bola prítomná pri odovzdaní prvých piatich splátok. Čestné prehlásenie podpísané žalovaným preukazuje, že žalovaný peniaze prevzal, toto sa u notára v praxi neoveruje. Právny zástupca žalovaného označuje výpisy z banky za fiktívne dôkazy. Samotný obsah zmluvy o pôžičke, ktorý bol stiahnutý z internetu bol v takom znení v akom bol. Je jasné, že právny zástupca by zmluvu o pôžičke vypracoval inak. Úlohou zmluvy o pôžičke bolo zadokumentovať celú odovzdanú požičanú sumu, keď si žalobca uvedomil, že 5 prvých súm bolo odovzdaných za účasti svedkyne, následné sumy už bez nej, preto zvolil formu zmluvy, žalovaný sám bol ochotný podpísať prevzatie tejto hotovosti, lebo k nej došlo. Daný základ je určiteľný, lebo 8 x 5 je 40. Právny zástupca žalobca ďalej uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyhlasuje, že peniaze neboli fyzicky odovzdané na notárskom úrade pri podpise zmluvy o pôžičke. Žalobca žiada vykonať dokazovanie v tom smere, aby žalovaný predložil dôkaz o tom, či ako fyzická osoba disponoval bankovým účtom v dobe, keď mal prevziať peniaze od žalobcu. Má to preukázať, že iný spôsob ako preberanie peňazí v hotovosti nebol možný a tento spôsob preberania peňažných prostriedkov bol vynútený priamo žalovaným. Zároveň navrhuje výsluch žalovaného.
10. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že má za to, že formulácia, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke reflektovala skutkový stav, ktorý v okamihu podpisu zmluvy bol daný, zároveň má za to, že nepresnosť vo formulácii nespôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy o pôžičke. Žalobca v skutočnosti odovzdal jednotlivé čiastky tak, ako ich uviedol na dnešnom pojednávaní, čo vie vierohodne preukázať a potvrdiť. Okolnosti a dôvody prečo takto žalobca postupoval sú zrejmé a zjavné z dnešného vyjadrenia žalobcu a teda je nepochybné z pohľadu žalobcu, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke a došlo k reálnemu plneniu zo strany veriteľa dlžníkovi. Nepripustené dôkazy, ktoré súd na dnešnom pojednávaní súd označil za nadbytočné, považuje žalobca za relevantné a znemožňujú skutočnosti reálne preukázať skutkový stav veci a preto žalobca po zvážení naznačený rozsudok napadne obrannými prostriedkami. Zo strany žalovaného nedošlo ku spochybneniu podpisov na čestných prehláseniach ani na zmluve o pôžičke a preto má za to, že tak ako svojím podpisom potvrdil tak došlo reálne aj k plneniu časti pôžičky, v ostatnej časti žalobca zotrváva na tom, že pre skutočné preukázanie skutkového stavu je potrebné vykonať dôkazy, ktoré navrhoval. V opačnom prípade je možné tento stav považovať za upretie procesných práv žalobcu, keďže podľa jeho názoru rozhodnutie súdu má byť jednoznačne preukázané na základe vierohodných zásad súdom v zmysle zásady ústnosti. Ak má vec vnímať tak, že hoci žalovaný nerozporoval svoj podpis o prevzatí hotovostí,
ale jeho právny zástupca hovorí, že tento podpis na zmluve o pôžičke aj na čestných prehláseniach považuje za sporný, právny zástupca žalobcu vidí nesúrodosť tohto vyhlásenia a žiada vykonať znalecké dokazovanie grafológom. V opačnom prípade má žalobca za to, že bolo reálne znemožnené preukázať skutkový základ sporu.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení obsiahnutých vo viacerých písomných podaniach. Žalovaný neustále namieta prevzatie predmetnej sumy ako predmetu pôžičky, z ktorého titulu vyplýva podaný návrh. Tým pádom podľa názoru žalovaného nebol naplnený zákonný predpoklad § 657 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustálenou judikatúrou tunajšieho súdu a vyšších súdov. Ostatné skutočnosti týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu v tomto konaní považuje stále za aktuálne a to ako v otázke reálneho odovzdania nárokovanej sumy tak i reálnej dispozície s touto sumou v rozhodnom čase. Za daných okolností nie je dôvodným meniť postoj žalovaného, zotrváva na tom, že návrh bol podaný predčasne, nedôvodne a je nepreskúmateľný za daného stavu. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaný v konaní zásadným spôsobom nevyjadril nepochybný súhlas so znením predmetnej zmluvy, vo svojich vyjadreniach sa žalovaný k zmluve nevyjadroval. Žalovaný sporuje predmet zmluvy. Druhá zásadná skutočnosť vo vyjadrení právneho zástupcu žalobcu je tá a podľa jeho názoru sa jedná o zásadnú zmenu skutkových okolností, na ktorých doposiaľ žalobca staval svoju žalobu, a to konkrétne tá, že predmetná suma nemala byť odovzdaná v celosti, ale mala byť odovzdaná pred podpisom zmluvy vo viacerých splátkach. Táto skutočnosť je pre žalovaného novým prekvapivým tvrdením, nebola doposiaľ obsiahnutá ani v jednom z písomných vyjadrení, je zrejmé, že ak by tomu tak bolo, tak by bola už obsiahnutá v návrhu. Za daného skutkového stavu považuje samotný nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy za zmätočný a k dnešnému dňu nepreukázaný. Zástupca trvá na tom, aby žalobca preukázala, že reálne fyzicky osobne disponoval s uvedenou sumou. Je dôvodné nové skutkové okolnosti nepripustiť vzhľadom na to, že má dojem, že si žalobca z neho robí dobrý deň. Vo veci bolo viacero vyjadrení zo strany zástupcu žalovaného. Dnes predložené dôkazy pokladá za vykonštruované, predmetné podpisy žalovaného nie sú notársky overené. Suma 15.000 eur je podložená čestnými prehláseniami, ostatná suma pláva na vode. Svedkyňa L. mala byť v konaní navrhnutá už dávno, zástupca nesúhlasí s predložením len čestného prehlásenia od nej, žiada jej výsluch. Všetky tieto skutočnosti boli žalobcovi známe už pri podaní žaloby, on ich však uvádza až dnes. Konanie žalobcu považuje za účelové, lebo si uvedomil, že neunesie dôkazné bremeno v konaní, zmenil svoju rétoriku, má to za následok jeho nedôveryhodnosť v konaní. Žalobu žiada zamietnuť. Všetky uvedené skutočnosti mal žalobca predložiť svojmu právnemu zástupcovi už skôr. Predmetné vyjadrenie dnes mu príde zmätočné. Žiada, aby sa žalobca vyjadril v akom vzťahu bol a je so svedkyňou L. L. z dôvodu objektivity tohto svedka. Podanie žaloby a následné zmeny skutkovej situácie pokladá za v rozpore s CSP. Hoci žalobca bol laik a zmluvu si stiahol z internetu, prečo v troch vyjadreniach od právneho zástupcu žalobcu, ktorý je odborník, všetka právna argumentácia smerovala len k dokázaniu momentu, že bola suma odovzdaná pri podpise zmluvy. Vzhľadom na to, že je nesporné, že pôžička nebola odovzdaná naraz na notárskom úrade, žalovaný netrvá na výsluchu svedkyne - pracovníčky notárskeho úradu. Dokazovanie existencie, resp. neexistencie bankového účtu len založí vyvrátiteľnú právnu domnienku a nebude to smerodajný fakt pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu na dnešnom pojednávaní, že financie neboli odovzdané priamo na notárskom úrade pri podpise zmluvy, pokladá výsluch žalovaného za nadbytočný. Bude rovnako tvrdiť, že finančné prostriedky neprevzal.
12. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava vyjadrení na dnešnom pojednávaní a písomných vyjadrení vo veci. Má za to, že objektívne nebol naplnený zákonný predpoklad ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané reálne odovzdanie predmetu pôžičky medzi účastníkmi konania, žalovaný sa v priebehu konania k pravosti alebo nepravosti svojho podpisu na predmetnej zmluve nevyjadroval. Čo sa týka predložených čestných prehlásení na dnešnom pojednávaní, tieto výslovne sporoval, keď uviedol, že podpis nie je osvedčený. Čestné vyhlásenia sú bezpredmetné, neboli pripustené v tomto konaní. Žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať náhradu trov konania.
13. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.11.2015 vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, z čl. I vyplýva, že predmetom zmluvy je pôžička 40.000 eur, z čl. II ods. 1 vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku, ktorá je predmetom podľa tejto zmluvy na dobu do 1.12.2016. Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v
článku I. tejto zmluvy. Z č.l. II. ods. 2 vyplýva, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť svoj dlh do 1.12.2016. Celková čiastka dlžníkom vrátená bude predstavovať sumu 40.000 eur. Z č.l. II ods. 3 vyplýva, že ak dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške v termíne uvedenom v čl. II. ods. 2 zmluvy, veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Pravosť podpisov osvedčila E. M., zamestnanec poverený notárkou R.. K. H..
14. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie splatného dlhu a pokus o zmier zo dňa 26.01.2017 vyplýva, že právny zástupca žalobcu vyzýva žalovaného na zaplatenie splatného dlhu voči žalobcovi, ktorý prestavuje sumu 40.000 eur spolu s príslušenstvom (ku dňu 26.01.2017) vo výške 301,37 eur s to do 5 dní odo dňa doručenia tejto predžalobnej výzvy na základe tých skutočností, že dňa 05.11.2015 žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 40.000 eur žalobcom žalovanému a nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade s lehotou podľa čl. 2 ods. 2 Zmluvy, k dnešnému dňu dlhuje žalovaný žalobcovi 40.000 eur.
15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa Čl. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
17. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
18. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa ČL. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
21. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
22. Podľa § 143 ods. 3 CSP ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
23. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
25. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
26. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
27. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
28. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
29. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 40.000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.11.2015.
30. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj zo zmluvy o pôžičke mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.11.2015 zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 40.000 eur, ktorú mal veriteľ odovzdať dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy a dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie uvedenej sumy a zároveň sa zaviazal zaplatiť svoj dlh do 1.12.2016. Pravosť podpisov žalobcu aj žalovaného osvedčila E. M., zamestnanec poverený notárkou R.. K. H.. Žalobca v žalobe ako aj ďalších písomných podaniach zo dňa 02.06.2017 a 21.02.2018 tvrdil, že sumu 40.000 eur odovzdal žalovanému pri podpise zmluvy o pôžičke, ktoré tvrdenie žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ako v aj ďalších jeho písomných podaniach popieral a tvrdil, že pri podpise zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015 a ani neskôr mu žalobca sumu 40.000 eur neodovzdal. Žalobca na pojednávaní dňa 11.10.2018 prostredníctvom právneho zástupcu vyhlásil, že žalobca ako veriteľ neodovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky - sumu 40.000 eur pri podpise zmluvy o pôžičke.
31. V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 05.11.2015 rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému. Ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevzniká len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, nakoľko zmluva o pôžičke má charakter reálnej, nielen konsenzuálnej zmluvy. V danej veci, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, k odovzdaniu pôžičky vo výške 40.000 eur zo strany žalobcu žalovanému dňa 05.11.2015 na základe predmetnej zmluvy nedošlo, z ktorého dôvodu nemožno zmluvu o pôžičke uzavretú medzi stranami sporu dňa 05.11.2015 považovať za platnú. Nakoľko zmluva o pôžičke zo dňa 05.11.2015 nevznikla, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Žalobca na pojednávaní dňa 11.10.2018 podstatne zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe zo dňa 27.02.2017 ako aj v písomných podaniach zo dňa 02.06.2017 a 21.02.2018 keď uviedol, že sumu 40.000 eur žalobca odovzdal žalovanému v 8 platbách po 5.000 eur v dňoch 6.7.2015, 24.6.2015, 10.6.2015, 15.5.2015, 13.5.2015, 12.5.2015, 24.4.2015, 13.4.2015. K prvým piatim výberom od začiatku bol svedok, vtedajšia partnerka pani L. L., ktorá potvrdí prevzatie peňazí žalovaným od žalobcu za jej účasti v byte žalobcu a za týmto účelom žalobca žiada vo veci vypočuť túto svedkyňu. Posledné tri splátky boli odovzdané proti podpisu žalovaného spolu s podmienkou, že sa uzavrie zmluva o pôžičke, ktorá bude pokrývať celú sumu, ktorú žalobca žalovanému v predmetných dátumoch odovzdal. Na preukázanie pravosti podpisu žalovaného na čestných prehláseniach navrhuje žalobca vykonať dokazovanie znalcom grafológom. Žalobca ako osoba neznalá práva si túto zmluvu prevzal z internetu, ponechal v zmluve formuláciu, že suma bola prevzatá pri podpise zmluvy.
33. Základnú procesnú povinnosť strán sporu predstavuje povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, teda substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoje procesnú taktiku, ktorá povinnosť je zakotvená jednak v čl. 8 CSP a jednak v § 150 CSP. Znamená to, že strana sporu nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Strany sporu sú povinné vykonať túto povinnosť v súlade s princípom hospodárnosti (č.l.8 CSP) a ich
procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl.5 CSP). Sankciou za včasné nesplnenie uvedenej povinnosti je postup súdu v zmysle § 143 ods. 1 a § 153 ods. 2 CSP a následne možná prehra sporu.
34. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohli znamenať zmarenia účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné. (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 577-578).
35. Súd návrh žalobcu na zmenu skutkových tvrdení, že sumu 40.000 eur žalobca odovzdal žalovanému v 8 platbách po 5.000 eur v dňoch 6.7.2015, 24.6.2015, 10.6.2015, 15.5.2015, 13.5.2015, 12.5.2015, 24.4.2015, 13.4.2015 nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, nakoľko na preukázanie zmenených skutkových tvrdení žalobca predložil úplne nové návrhy na vykonanie dokazovania, s čím žalovaný nesúhlasil a zároveň v záujme zachovania princípu rovnosti strán sporu by bol nevyhnutný opätovne postup podľa § 167 ods. 1 až 4 CSP. Súd poukazuje na § 150 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorú povinnosť si žalobca v žalobe zo dňa 27.02.2017 a ani v písomných podaniach zo dňa 02.06.2017 a 21.02.2018 nesplnil, splnil si ju až na pojednávaní dňa 11.10.2018, čo je zároveň v rozpore s princípom hospodárnosti vyplývajúcim z č.l. 8 CSP. Žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil, aké vážne dôvody mu bránili urobiť zmenu skutkových tvrdení skôr, resp. prečo pravdivé skutkové tvrdenia neuviedol už v samotnej žalobe, keďže už v čase podania žaloby mu boli známe a zároveň už v čase podania žaloby bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 22.05.2017 sporoval, že predmetná suma spomínanej pôžičky nebola nikdy reálne zo strany žalobcu odovzdaná a žalovaný takúto sumu od žalobcu neprevazal, nebola mu odovzdaná ani v deň podpisu zmluvy ani neskôr. Žalobca mal teda dostatočne dlhý čas na to, aby zmenil svoje skutkové tvrdenia, toto však v priebehu roka a pol neučil ani napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania. Skutkové tvrdenia sú zároveň v zmysle § 149 CSP i prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a strany sporu v zmysle § 153 ods. 1 CSP sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podliehajú zákonnej ale aj sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP a § 154 CSP). Skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa názoru súdu zmenené skutkové tvrdenia mohol žalobca predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností. Vzhľadom na to, že žalobca zmenené skutkové tvrdenia nepredložil včas, súd na ne podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, nakoľko by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vzhľadom na návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a zároveň by to vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu a to postup podľa § 167 CSP, pričom žalobca bol o sudcovskej koncentrácii konania poučený vo výzve súdu doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.02.2018.
36. Vzhľadom na to, že súd nepripustil zmenu skutkových tvrdení žalobcu a zároveň neprihliadol na zmenené skutkové tvrdenia žalobcu, boli návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne L. L., žalovaného, dôkazom o existencii bankového účtu a vykonaním znaleckého dokazovania znalcom grafológom nadbytočné a nehospodárne, tieto návrhy na doplnenie dokazovania by boli dôvodné na preukázanie žalobcom zmenených skutkových tvrdení, ktoré sa však predmetom tohto sporu nestali, preto nebol dôvod ich preukazovať, navyše žalovaný nepopieral, že by podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 05.11.2015 nebol jeho vlastným, žalovaný sporoval len svoj podpis na čestných prehláseniach, ktoré však nepreukazovali tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe mal súd dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie veci, preto súd tie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorými navrhoval dokazovať tvrdenia nesúvisiace s predmetom sporu, zamietol.
37. Na záver súd uvádza, že predmetom tohto sporu sa nestalo vrátenie sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 6.7.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 24.6.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 10.6.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 15.5.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 13.5.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 12.5.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 24.4.2015, 13.4.2015, vrátenia ktorých sa žalobca môže domáhať novou žalobou v novom konaní, keďže vo veci sa nebude jednať o res iudicata, nakoľko zo zmenených skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli v predchádzajúcom období osem samostatných zmlúv o pôžičke ústnou formou, na základe ktorých žalobca prenechal žalovanému osem krát po 5.000 eur a ktoré ústne zmluvy o pôžičke vznikli (každá) už v okamihu odovzdania finančných prostriedkov žalobcom žalovanému.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.