Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: C. S. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I.. D. XXXX/XX, P., o zaplatenie sumy 81,68 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42,08 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.09.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 81,68 eura od 26.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo 903178417, 911920021. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. K dnešnému dňu k úhrade dlhu žalovaného zostáva suma vo výške 81,68 eura, doklad č. 7309460154, splatná dňa 25.09.2013. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p.a.. Ako dôkazy žalobca predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015, faktúru č. 7309460154, Súhlas so spracúvaním údajov Účastníka na marketingové účely zo dňa 29.06.2012, Identifikačné údaje Účastníka zo dňa 29.06.2012, Overenie totožnosti Účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa

26.06.2012, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 10.08.2005, Dohodu o zmene Zmluvy o pripojení zo dňa 03.06.2005 a 21.02.2006, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014, Faktúru č. 3307203510 a č. 3307628322, Súhlas so spracúvaním údajov Účastníka na marketingové účely zo dňa 26.06.2012, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.06.2012, Zmluvu o pripojení zo dňa 23.02.2005, Žiadosť Účastníka o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.02.2013, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 26.09.2008.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/89/2016-31 zo dňa 16.04.2018. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd ho uznesením č.k. 11Csp/89/2016-49 zo dňa 21.06.2018 zrušil.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, pričom žalovanému boli následne vyúčtované tieto služby faktúrou č. 7309460154 na sumu 81,68 eura so splatnosťou dňa 25.09.2013. Právny predchodca žalobcu postúpil predmetné pohľadávky na spoločnosť žalobcu.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

12. Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné

podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z časti dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie citovanou faktúrou v sume 42,08 eura za dôvodný, a preto mu vo výroku I. rozsudku vyhovel. Žalobcovi tak súd priznal z faktúry č. 7309460154 sumu 42,08 eura.

19. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrou nesplnil, dostal sa s plnením do omeškania nasledujúci deň po splatnosti faktúry a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB bola v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50% (t.j. 0,50% + 5). Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške 5% ročne, súd mu v tejto výške úrok z omeškania priznal, nakoľko nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.

20. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

21. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie služby-neplatenie vo výške 2x 16,50 eura + DPH, spolu 2x 19,80 eura, t.j. 39,60 eura.

23. V prípade uplatnených poplatkov za prerušenie služby-neplatenie, okrem toho, že žalobca ani nepreukázal vykonanie týchto úkonov, ktoré sú spoplatňované, nepreukázal ani, že by takéto poplatky z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Ak boli predmetné poplatky súčasťou cenníka právneho predchodcu žalobcu, žalobca nepreukázal, že

tento cenník bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by tento cenník vôbec bol žalovanému pri podpise zmluvy odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Nie je pritom možné, aby sa cenník stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. Poctivému prístupu poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v prípade riadneho neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo odkazom na presné ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V konaní nič takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie uvedených poplatkov. Zároveň, prerušenie služby nemožno ani považovať za službu, a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorú by bol žalovaný povinný platiť. Z povahy prerušenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že prerušením poskytovaných služieb sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Súd tiež dodáva, že právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom (poplatkami) účtuje v podstate sankcie - paušálne náhrady charakterovo podobné zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že sú prípadne uvedené len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko tu absentuje prejav vôle žalovaného (§ 544 ods. 2 .

24. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku zamietol žalobu v časti uplatňovaných poplatkov za prerušenie služby-neplatenie vo výške 2x 19,80 eura (16,50 eura + 3,30 eura DPH). Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie uvedených poplatkov, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania z uvedenej sumy, a preto súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva.

25. V súvislosti s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súd uvádza nasledovné: Súd vo veci postupoval podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup, pričom je iba na rozhodnutí súdu, či takýto postup zvolí (prípadný súhlas či nesúhlas strán nie je podstatný). Nová právna úprava v ustanovení § 150 ods. 1 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy súd rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. V nadväznosti na to, súd skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 81,68 eura s príslušenstvom priznaná suma 42,08 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 51,32% a hrubý úspech žalovaného 48,68%, a teda úspech a neúspech oboch strán bol v konaní približne rovnaký. Súd preto v súlade s § 255 ods. 2 vo výroku III. rozsudku žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd pritom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/92/2016 zo dňa 30.03.2017, podľa ktorého „pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 2%, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne konštatoval takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu na obidvoch stranách a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 9. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby nastal prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma, opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov prichádza do úvahy vtedy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký (porov. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/47/2014).“ Obdobne uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp.zn. 41Cob/359/2016 zo dňa 31.01.2017, a síce, že „je nesporné, že suma, v ktorej bolo žalobe vyhovené predstavuje zo žalovanej sumy 48,71 % a suma, v ktorej bolo konanie zastavené, predstavuje 51,29 %. Nakoľko žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, súd prvej inštancie mal vo výroku o trovách konania túto skutočnosť zohľadniť v samotnom výroku o trovách konania. Z tohto dôvodu mal postupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 2 a mal zohľadniť pomer úspechu strán konania. Nakoľko žalovaný má v konaní len nepatrný úspech, o nároku na náhradu trov konania mal okresný súd rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).