Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-43-2015.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovu v sporovej veci žalobkyne: F.. I. F., D.. XX.X.XXXX, N. U. XX, Bratislava, zastúpený Marko & Overton - Fox s.r.o., advokátska kancelária, Karpatská 18, Bratislava, IČO: 47 246 936 proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 603481 o zaplatenie 3.488,57 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 3.488,57 Eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05 % zo sumy 3.488,57 Eur od 01.02.2015 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.488,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.2.2015 do zaplatenia titulom odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, P. Bratislava L., G. Ú. W., A. F. ". Č.. XXXX vo výmere 457 m2 a A. Č.. XXXX vo výmere 9.205 m2, R. na U. Č.. XXXX pre k.ú. W., v podiele 9/2010. Uviedla, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na týchto nehnuteľnostiach, požiarnej zbrojnice, mestskej polície v Dúbravke a vecí slúžiacich na užívanie spolu s týmito stavbami - parkoviska a príjazdovej komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej odporcom, je zrejmé, že odporca užíva z uvedených pozemkov 9.662 m2. Predmetná stavba je v katastri nehnuteľností evidovaná ako jedna stavba s jedným súpisným číslom, ktorej výlučným vlastníkom je odporca. Rovnako bola vypracovaná identifikácia parciel a samotný odporca priznal užívanie parciel vo vlastníctve navrhovateľa v materiáloch predložených na rokovanie jeho orgánov. Užívanie pozemkov žalovaným medzi stranami sporu sporné nie je. V minulosti nedošlo k vysporiadaniu vzťahu k pozemkom v spoluvlastníctve navrhovateľa. Žalovaný však vlastní a tak užíva stavby na tomto pozemku. Žalovaný užíva pozemky žalobkyne jednak tým, že má na nich postavenú stavbu - požiarnu zbrojnicu a budovu mestskej polície vo svojom vlastníctve, jednak tým, že zvyšnú časť pozemkov užíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, ako aj odstavná plocha - parkovisko. Ide pritom o oplotený a uzavretý areál, do ktorého nemá prístup ani žalobkyňa.
2. Žalovaný sa na podnet žalobkyne opakovane verbálne vyjadroval o svojej snahe usporiadať vlastnícke vzťahy. V roku 2006 vypracoval podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ktoré mohlo majetkové vzťahy vysporiadať. Žalobkyňa dokonca opakovane ponúkol žalovanému predmetné pozemky v jeho spoluvlastníctve na predaj. Žalovaný však zostal vo veci nečinný s odôvodnením, že jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutie.
Poukázala na viacero v minulosti vedených súdnych konaní za iné obdobia s tým, že predmetom toto sporu je nárok na odplatu za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014. Uviedla, že právny vzťah medzi stranami sporu upravuje zákon č. 66/2009 Z.z. podľa ktorého (§4), vznikol žalovanému právny titul na užívanie týchto pozemkov a žalobkyňa zo zákona vzniknuté vecné bremeno trpí. Ani v zmysle tejto právnej úpravy však vecné bremeno nevzniká bezodplatne, pretože by to bolo v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktoré vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva právo na primeranú náhradu. Pri odplate za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena.
3. Zákon č. 66/2009 Z.z. vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti a to v rámci pridelenia náhradného pozemku alebo pozemkových úprav. Zákon predpokladá, že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky. Až po uskutočnení týchto úkonov, až keď žalovaný prestane užívať pozemky žalobkyne, odpadne vecné bremeno a platba za jeho zriadenie zanikne. Do tohto okamihu je žalovaný povinný platiť odplatu, pretože neexistuje právny dôvod na bezplatné užívanie. Odplata za vecné bremeno a usporiadanie vlastníctva v rámci pozemkových úprav sú dva samostatné inštitúty. Predmetom zákona č. 66/2009 Z.z. je iba usporiadanie vlastníckych vzťahov, nie riešenie finančných vzťahov a nárokov. Iba v prípade ak vlastníkovi nebude pridelený náhradný pozemok, vykoná sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. V rámci pozemkových úprav môžu byť ich predmetom iba vlastnícke vzťahy k pozemkom a nie finančné vysporiadanie akýchkoľvek pohľadávok, vrátane pohľadávky vo forme odplaty za vecné bremeno. O tejto pohľadávke a spôsobe jej úhrady nie je správny orgán oprávnený v rámci pozemkových úprav ani rozhodnúť. Žalobkyňa do dnešného dňa náhradný pozemok nedostala ,žalovaný jej ho neponúkol, hoci zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá práve aktivitu zo stany vlastníka stavby. Všeobecnú hodnotu vecného bremena za užívanie oboch parciel v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa 9/210 - A. Č.- XXXX V. XXXX S. G.. Ú. W. za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014 bola určená súdnym znalcom AUDING, s.r.o. - znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku č. 1/2015 vo výške 3.488,57 EUR.
4. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 25.6.2015 potvrdil, že podľa U. Č.. XXX je vlastníkom budovy požiarnej zbrojnice, ktorej menšiu časť užíva mestská polícia v Dúbravke. Väčšiu časť budovy je podľa nájomnej zmluvy č. 088816480200 prenajatá Ministerstvu vnútra SR za symbolické nájomné. Žalovaný sa v rámci decentralizácie štátnej správy stal vlastníkom množstva stavieb, medzi nimi aj požiarnych zbrojníc, postavených na neusporiadaných pozemkoch. Štát na neho preniesol zo zákona vlastníctvo k týmto stavbám bez poskytnutia finančných prostriedkov, ktorými by mohol odškodniť vlastníkov takto zabraných pozemkov. V úsilí riešiť túto situáciu prijalo Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 628/2001, na základe ktorého bola žiadateľom o majetkovoprávne usporiadanie takýchto pozemkov ponúknutá kúpna cena 35,- Sk/m2 (dnes 1,16 EUR/m2). Doteraz Mestské zastupiteľstvo neprijalo žiadne nové uznesenie, preto je možné navrhovateľke ponúknuť len uvedenú kúpnu cenu. S výškou odplaty za vecné bremeno nesúhlasil z dôvodu, že uvedené pozemky žalovaný nevyužíva na podnikanie, ale vo verejnom záujme.
5. Žalobkyňa preukazovala svoj nárok listinnými dôkazmi: znaleckým posudkom znaleckej organizácie AUDING s.r.o. č.1/2015, výpismi z U. XXXX, XXX G.. Ú. W., informatívnou kópiou mapy, identifikáciou parciel, návrhom na majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v Bratislave kat. Ú. W. zo dňa 6.7.2006, výzvou na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 23.1.2015 na preukázanie svojich tvrdení.
6. V konaní medzi stranami nebolo sporné užívanie pozemkov ani nárok žalobkyne uvedený v znaleckom posudku, pričom žalovaný nerozporoval znalecký posudok predložený žalobkyňou. Len mal záujem riešiť vec usporiadaním pozemkov a ponúkal kúpnu cenu za m2 1,16 Eur.
7. Z výpisu z U. XXXX G.. Ú. W. súd zistil, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníčkou nehnuteľností, pozemkov A. Č.. XXXX S. S. XXX O. - trvalé trávne porasty, parcela č. XXXX vo výmere 9.205 m2 - orná pôda, v podiele 9/210, titulom dedenia a kúpy.
8. Z návrhu predloženého žalobkyňou na majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v Bratislave kat. územie Dúbravka zo dňa 6.7.2006, súd zistil, že na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne sa nachádza požiarna zbrojnica a mestská polícia v Dúbravke, žalovaný z uvedených nehnuteľností užíva 10.785 m2, ktoré boli znaleckým posudkom č. 65/2006 ocenené sumou cca 22.161.018,- Sk.
Starosta Mestskej časti Bratislave - Dúbravka súhlasil s kúpou A. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, Č. A. Č.. XXXX/X, XXXX/X za podmienky vypracovania odčleňovacieho geometrického plánu za časť pozemku, ktorý zasahuje do komunikácie Agátovej ul., pričom táto časť nebude predmetom predaja. Nesúhlasil s odpredajom časti parcely Č.. XXXX/X. Materiál bol prerokovaný v mestskej rade dňa 22.6.2006, kde nezískal dostatočný počet hlasov na prijatie uznesenia.
9. Žalovaný v konaní potvrdil, že podľa U. Č.. XXX, katastrálne Ú. W. je výlučným vlastníkom stavby- požiarna zbrojnica a mestská polícia, postavenej na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne, potvrdil užívanie aj rozsah užívania pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľa.
10. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 1/2015 zo dňa 23.1.2015, súd zistil výšku všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena na pozemkoch registra "E" evidovaného na mape určeného operátu č. 1062, 1063, katastrálne územie Dúbravka, za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2013 vo výške 41.300,- EUR a za obdobie od 26.12.2013 do 26.12.2014 vo výške 40.100,- EUR.
11. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
13. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
16. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
17. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
18. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
19. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala od žalovaného zaplatenia 3.488,57 Eur z titulom odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z., za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch A. Č.. XXXX vo výmere 457 m2, V. A. Č.. XXXX vo výmere 9205 m2, zapísaných na U. Č.. XXXX, katastrálne územie W., v podiele 9/210 za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, pozemkov A. Č.. XXXX vo výmere 457 m2 - trvalé trávne porasty, A. Č.. XXXX vo výmere 9205 m2 - orná pôda, v podiele 19/210 titulom dedenia.
20. Z predloženého návrhu žalovaného na majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v Bratislave kat. územie Dúbravka zo dňa 6.7.2006, znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 1/2015 zo dňa 23.1.2015 a vyjadrením odporcu mal súd za preukázané, že na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne sa nachádza požiarna zbrojnica, mestská polícia v Dúbravke, priľahlé parkovisko a prístupová komunikácia k stavbe, všetko vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný v konaní uznal užívanie, aj rozsah užívaných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa v období od 26.12.2012 do 26.12.2014, bez uzatvorenia zmluvy, ktorá by ho k ich užívaniu oprávňovala a to bezplatne.
21. Dňom 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadavaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, na základe ktorého vzniklo na pozemkoch parcela č. 1062 a 1063, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, na ktorých je postavená stavba požiarnej zbrojnice, parkovisko a príjazdová komunikácia, právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Žalovaný v konaní nesúhlasil s výškou odplaty za vecné bremeno z dôvodu, že pozemky registra "E" A. Č.. XXXX V. XXXX G.. Ú. W. nevyužíva na podnikanie ale vo verejnom záujme.
22. Spornou otázkou v predmetom konaní tak zostala otázka výšky odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobkyňa poukázal v tejto veci aj na nález Ústavného súdu II ÚS 31/2004 zo dňa 17.12.2004. Súd pri posudzovaní otázky výšky odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 1/2015 zo dňa 23.1.2015, ktorým bola určená výška všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena na pozemkoch registra "E" evidovaného na mape určeného operátu č. XXXX, XXXX, G. Ú. W., za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2013 vo výške 41.300,- EUR a za obdobie od 26.12.2013 do 26.12.2014 vo výške 40.100,- EUR, t.j. spolu vo výške 81.400,- EUR, z čoho podiel zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu žalobkyni 9/210, predstavuje 3.488,57 EUR, na ktorý súd zaviazal žalovaného na plnenie.. Súd takto znaleckou organizáciou určenú výšku všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena považoval za primeranú, pretože znalecký posudok pri jej určovaní zohľadnil konkrétnu ekonomickú situáciu v danom období. Súd obranu odporcu, že uplatnená výška odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu je neprimeraná, pretože odporcom užívané pozemky slúžia na verejný záujem, vyhodnotil ako účelovú, pretože vlastnícke právo žalobkyne je garantované Ústavou SR, nemôže byť obmedzované verejným záujmom a interné nariadenie žalovaného nemôže určovať výšku nájmu.
23. Na základe vykonaného dokazovania patria žalobkyni aj úroky z omeškania pretože žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 23.1.2015 na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania tým, že žalobkyni odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu neposkytol. Súd v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania od 1.2.2015. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,05 %.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z dôvodu úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.