Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2022, v trestnej veci proti obžalovanému H. F. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.07.2021 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

obžalovanému H. F., nar. X.XX.XXXX v N., trvale bytom C. XX/XX, Z., okres H.,

u k l a d á

Podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona mu u k l a d á , aby ako fyzická osoba riadne a včas plnil povinnosti, ktoré vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v trvaní 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona mu súčasne ukladá peňažný trest 6.000,- (šesťtisíc) eur.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona uložený peňažný trest zaplatí v dvanástich mesačných splátkach po 500,- (päťsto) eur a to do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obž. H. F. uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako zodpovedný zástupca spoločnosti V. A. s.r.o., O. 3, N., (v súčasnosti M. V., s.r.o., F. X, G.

- Z. O.), IČO: XXXXXXXX, v úmysle skrátiť daň a túto neodviesť do štátneho rozpočtu, podal na príslušnom Daňovom úrade Prešov, pobočka Bardejov, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané elektronicky dňa 24.11.2014, za zdaňovacie obdobie október 2014, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 285.111,85 eur, daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 57.022,37 eur a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 284,64 eur, kde si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH za prijatie služieb od dodávateľa V. s.r.o., B. XXXX/X, N., IČO XXXXXXXX, z 28 fiktívnych faktúr v celkovej výške 56.737,73 eur a to z:

- faktúry č. 14012 zo dňa 06.10.2014 na sumu 1.632,- eur, z toho DPH vo výške 272,- eur, za práce „Maľba stien - materská škola, U.“,

- faktúry č. 14013 zo dňa 17.10.2014 na sumu 5.262,- eur z toho DPH vo výške 877,- eur, za práce „úprava fasády zateplením, obytný blok ul. G. XX, A.,

- faktúry č. 14014 zo dňa 23.10.2014 na sumu 40.611,- eur, z toho DPH vo výške 6.768,50 eur

- faktúry č. 14015 zo dňa 23.10.2014 na sumu 29.256,- eur, z toho DPH vo výške 4.876,- eur, za „elektromontážne práce a pomocné stavebné práce na objektoch J. E. - BA, Z.-N., Y.-A., N. mall, S., F.“,

- faktúry č. 14016 zo dňa 23.10.2014 na sumu 6.925,64 eur, z toho DPH vo výške 1.154,27 eur, za „elektromontážne práce a poradenské a konzultačné služby, H. Z., Z.“,

- faktúry č. 14017 zo dňa 22.10.2014 na sumu 2.424,- eur, z toho DPH vo výške 404,- eur, za „obnovu bytového domu ul. G. 9, A. - zateplenie fasády“,

- faktúry č. 14018 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.311,80 eur, z toho DPH vo výške 218,63 eur, za „NAVRH SDZABY + korekturu textov do katalogu G.“,

- faktúry č. 14019 zo dňa 31.10.2014 na sumu 618,48 eur, z toho DPH vo výške 103,08 eur, za „grafické prepracovanie obalov: visačky malé, veľké“,

- faktúry č. 14020 zo dňa 31.10.2014 na sumu 619,14 eur, z toho DPH vo výške 103,19 eur, za „grafické spracovanie na knihu“,

- faktúry č. 14021 zo dňa 31.10.2014 na sumu 5.400,- eur, z toho DPH vo výške 900,- eur,

- faktúry č. 14022 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.308,- eur, z toho DPH vo výške 1.218,- eur,

- faktúry č. 14023 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.536,60 eur, z toho DPH vo výške 1.256,10 eur,

- faktúry č. 14024 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.061,16 eur, z toho DPH vo výške 1.176,86 eur,

- faktúry č. 14025 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.513,50 eur, z toho DPH vo výške 1.502,70 eur,

- faktúry č. 14026 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.236,- eur, z toho DPH vo výške 1.206,- eur,

- faktúry č. 14027 zo dňa 31.10.2014 na sumu 6.960,- eur, z toho DPH vo výške 1.160,- eur, všetky za fakturáciu „zmluvy o dielo za vedenie mot. vozidla v mesiaci 10-2014“,

- faktúry č. 14028 zo dňa 31.10.2014 na sumu 139.700,- eur, z toho DPH vo výške 27.940,- eur, za „prostredkovanie prác a zákazok, sprostredkovanie živnostníkov“,

- faktúry č. 14029 zo dňa 31.10.2014 na sumu 2.754,- eur, z toho DPH vo výške 459,- eur, za „strojné obrábanie, CNC Freza: prace podľa dohody ako subdodávka pre C. D. s.r.o.,

- faktúry č. 14030 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.309,20 eur, z toho DPH vo výške 218,20 eur, za „sprostredkovanie pracovníkov na zabezp. Zakaziek pre spol A. H. L. s.r.o. v počte 2 pracovníkov“,

- faktúry č. 14031 zo dňa 30.10.2014 na sumu 2.870,40 eur, z toho DPH vo výške 478,40 eur, za „strojné obrábanie CNC. Horizont, freza vratanie programovania ako supdodavka pre S. L.“,

- faktúry č. 14032 zo dňa 30.10.2014 na sumu 6.057,60 eur, z toho DPH vo výške 1.009,60 eur

- faktúry č. 14033 zo dňa 30.10.2014 na sumu 8.862,96 eur, z toho DPH vo výške 1.477,16 eur, obidve za „pomocné tesárske práce a armovačské práce v Levoči a Spišskej novej vsi“,

- faktúry č. 14034 zo dňa 30.10.2014 na sumu 404,64 eur, z toho DPH vo výške 67,44 eur, za „grafické sprac. kalendara T.“,

- faktúry č. 14035 zo dňa 31.10.2014 na sumu 756,- eur, z toho DPH vo výške 126,- eur, za „opravu paliet“,

- faktúry č. 14036 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.599,60 eur, z toho DPH vo výške 266,60 eur,

- faktúry č. 14037 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.854,- eur, z toho DPH vo výške 309,- eur,

- faktúry č. 14038 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.620,- eur, z toho DPH vo výške 270,- eur,

- faktúry č. 14039 zo dňa 31.10.2014 na sumu 5.520,- eur, z toho DPH vo výške 920,- eur, všetky za „pomocné práce na stavbe želez. trate Púchov - Žilina v mesiaci 10-2014“, nakoľko v danom zdaňovacom období k dodaniu týchto služieb zo strany spoločnosti V. s.r.o. nedošlo, čím takýmto spôsobom v zdaňovacom období október 2014 neoprávnene znížil daňovú povinnosť spoločnosti agentúra práce s.r.o., (v súčasnosti M. V., s.r.o.), IČO: XXXXXXXX na DPH celkovo vo výške 56.737,73 eur a tým v tejto sume skrátil DPH, ktorú neodviedol do štátneho rozpočtu,

Za to mu bol uložený podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 5 rokov.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva v trvaní 6 rokov a tiež podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest 3.000,- eur. Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť peňažný trest v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu uložený aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote podal krajský prokurátor odvolanie. V písomnom odôvodnení zdôraznil, že obž. H. F. v priebehu prípravného konania využil svoje právo a k veci vypovedal, ku skutku sa však nepriznal, teda orgánom činným v trestnom konaní nijakým spôsobom nenapomáhal pri vyšetrovaní, nepriznal vinu a nijakým spôsobom neodhalil akým spôsobom a s kým uvedenú trestnú činnosť páchal. Zároveň v priebehu prípravného konania ani raz neprejavil ľútosť nad svojím konaním. Priznanie vykonal až v konaní pred súdom, avšak okolnosti spáchania uvedenej trestnej činnosti neobjasnil. K súdom konštatovanej možnosti použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa , vzhľadom na dobu spáchania skutku v r. 2014 uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku konštatuje tú skutočnosť, že mimoriadne zníženie trestu odvádza od doby spáchania skutku v r. 2014. K tomu však považuje za potrebné dodať, že ESĽP uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní 6 rokov, ináč môže nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti. Tvrdí, že podľa judikatúry ESĽP v trestnom konaní primeraná lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. V danom prípade došlo k vzneseniu obvinenia podľa dňa 31.05.2019, dňa 16.03.2020 bola na súd podľa podaná obžaloba a súd dňa 13.07.2021 vydal odsudzujúci rozsudok. Z uvedeného teda vyplýva, že odo dňa vznesenia obvinenia po rozhodnutie súdu uplynula doba 2 roky (a nie viac ako 6 rokov), čo je zjavný nepomer oproti tomu, čo uvádza vo svojej judikatúre ESĽP. K tvrdeniu súdu, že obžalovaný potom (po spáchaní žalovaného skutku v r. 2014) už nepokračoval v trestnej činnosti, čo súd vyhodnotil ako mimoriadnu okolnosť, ktorá má vplyv na ním uložený trest uviedol, že mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Je síce pravdou, že obžalovaný sa po spáchaní skutku už ďalšej trestnej činnosti nedopustil, považuje však za ťažko predstaviteľné, že by táto skutočnosť (to, že sa osoba už nedopúšťa ďalšej trestnej činnosti) mala za následok to, aby takéto v podstate „normálne“ správanie jedinca sa považovalo za mimoriadnu okolnosť, pričom dodržiavanie všeobecných pravidiel, podzákonných a zákonných noriem by malo byť samozrejmosťou a nie niečím výnimočným, za čo by mala byť konkrétna osoba ešte aj odmenená v podobe zníženia trestu. Poukázal, že k uloženému peňažnému trestu súd uviedol, že zohľadnil finančnú situáciu obžalovaného a preto mu uložil peňažný trest v sume 3.000,- eur, ktorý má uhradiť v splátkach. V rozsudku však absentuje akákoľvek zmienka o tom, akým spôsobom súd zohľadnil finančnú situáciu obžalovaného, aký je jeho príjem, jeho výdavky, aký je jeho celkový majetok, pričom v prípravnom konaní bolo vykonané tzv. finančné vyšetrovanie (nachádzajúce sa vo zväzku č. II.), z ktorého je zrejmé, že obžalovaný „netrpel biedou“ a disponoval majetkom (aj nehnuteľným), ktorého sa však do rozhodnutia súdu v podstate zbavil, resp. prepísal na iné osoby. Je toho názoru, že rozsah činu (56.737,73 eur) je v zjavnom nepomere vo vzťahu k uloženému peňažnému trestu (3.000,- eur), pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k uloženiu tak nízkeho peňažného trestu. Trest by mal byť proporcionálny vo

vzťahu k spáchanému trestnému činu, čo vzhľadom na povahu majetkového (daňového) trestného činu a jeho rozsahu vo vzťahu k uloženému trestu splnené nie je, keďže pri spáchaní majetkového trestného činu by ako hlavný trest pre páchateľa mal byť jeho majetkový postih. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa pri súčasnom uložení primeraného trestu odňatia slobody uložil obžalovanému aj peňažný trest minimálne vo výmere 10.000,- eur, ktorý by bol povinný zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, a podľa pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.07.2021 urobil vyhlásenie podľa o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení , , , a okresný súd prijal jeho vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Po takto vykonanom dokazovaní, s prihliadnutím na záverečnú reč obžalovaného, v ktorej vyjadril ľútosť nad vykonaným skutkom, prvostupňový súd zistil dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Tr. zákona] a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona], pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd konštatoval, že obžalovanému by mal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Zároveň však dospel k záveru, že tu existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. Vychádzajúc z napadnutého rozsudku použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona prvostupňový súd odôvodnil tak, že konkrétny prípad sa vymyká z radu obdobných prípadov tým, že sa obžalovaný skutku dopustil ešte v októbri 2014, teda skoro 7 rokov pred vyhlásením napadnutého rozsudku, pričom daň z pridanej hodnoty skrátil iba raz v priebehu jediného mesiaca a v páchaní obdobnej trestnej činnosti ďalej nepokračoval. Uvedené skutočnosti, prevaha poľahčujúcich okolností, bezúhonnosť a kladné hodnotenie obžalovaného v mieste bydliska považoval prvostupňový súd za taký súhrn okolností, že ich označil za mimoriadne a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej zákonom vo výmere 2 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti a peňažného trestu.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že sa s uvedeným záverom okresného súdu nie je možné stotožniť.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona (v znení účinnom do 31.12.2020) trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného je teda podľa Tr. zákona možné len vtedy ak sú dané také okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Keďže podľa zákona ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery na strane obžalovaného však zistené neboli.

Pod pojmom okolnosti prípadu treba rozumieť len také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Pod mimoriadne pomery páchateľa treba vo všeobecnosti zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav páchateľa. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti oproti iným podobným prípadom.

K skutočnostiam uvedeným prvostupňovým súdom je však potrebné uviesť, že okolnosti predmetného spáchaného zločinu sú bežnými okolnosťami, za ktorých je takáto trestná činnosť páchaná. Skutočnosť, že po spáchaní trestného činu v novembri 2014 obžalovaný nepokračoval v jeho páchaní, nie je žiadnou mimoriadnou okolnosťou, ale naopak okolnosťou bežnou, pretože nepáchanie trestnej činnosti a dodržiavanie právnych noriem je bežnou súčasťou každého riadneho vedenia života. Je potrebné zdôrazniť, že závažnosť skutku z hľadiska jeho následkov zvyšuje skutočnosť, že obžalovaný DPH skrátil až vo výške 56.737,73 eur, čo predstavuje viac ako dvojnásobok minimálnej hranice značného rozsahu. Dlh na DPH pritom nebol doposiaľ ani sčasti uhradený.

Je pravdou, že trestný čin bol spáchaný ešte v novembri 2014, avšak tu je potrebné brať do úvahy aj časové obdobie, počas ktorého sa páchateľovi darilo trestnú činnosť skrývať a sťažovať jej odhalenie a objasnenie, ako aj primeranosť dĺžky trestného stíhania obvineného vo vzťahu k závažnosti skutku a zložitosti dokazovania. V danom prípade obžalovaný po spáchaní trestného činu predmetnú obchodnú spoločnosť agentúra práce s.r.o. previedol na občana Maďarskej republiky a dodávateľom fiktívnych služieb bola spoločnosť V., s.r.o., ktorej konateľom bol občan Českej republiky S. M., ktorý bol hľadaný cez Interpol a na ktorého bol v Českej republike aj pre inú trestnú činnosť vydaný aj príkaz na zatknutie. Po tom, čo orgány činné v trestnom konaní za týchto sťažených podmienok za účelom objasnenia veci a zistenia páchateľa zabezpečili množstvo listinných dôkazov a vykonali výsluchy množstva svedkov, dňa 31.5.2019 bolo H. F. vznesené obvinenie. Následne už 30.3.2020 bola na súd podaná obžaloba a 13.7.2021 vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Preto ani dĺžka konania sa v tomto prípade neodchyľuje nijako od iných obdobných prípadov takéhoto druhu trestnej činnosti.

V tomto smere je potrebné považovať odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.

Na strane druhej odvolací súd zistil, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pri analogickom použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona.

Vo všeobecnosti totiž platí, že analógia je pri aplikácii neprípustná iba v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (pozri R 44/2017).

V predmetnej veci je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že obžalovaný vyhlásením o svojej vine na hlavnom pojednávaní neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, a to napriek tomu, že zákonom ustanovená trestná sadzba odňatia slobody je 4 až 10 rokov. Pritom vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu zadováženého v prípravnom konaní je zrejmé, že svojím vyhlásením obžalovaný výrazným spôsobom skrátil dobu konania hlavného pojednávania.

Z hľadiska osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy je potrebné uviesť, že tento sa pred spáchaním predmetného trestného činu, ale ani potom iného trestného činu nedopustil. Podľa správy obce Z. obžalovaný doposiaľ nebol riešený ani komisiou verejného poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj podľa odvolacieho súdu vyhlásenie obžalovaného podľa , že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, možno považovať za takú okolnosť, kedy súd môže analogicky aplikovať zmierňovacie ustanovenie , Tr. zákona a uložiť trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa Tr. zákona je možné trest odňatia slobody znížiť o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Keďže ust. Tr. zákona stanovuje dolnú hranicu na 4 roky, tak do úvahy prichádzalo zníženie až na 2 roky 8 mesiacov.

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností a vzhľadom na osobu obžalovaného a mieru jeho narušenia odvolací súd dospel k záveru, že za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam je v prípade obžalovaného účel trestu možné dosiahnuť trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním. Pri určovaní dĺžky skúšobnej doby odvolací súd prihliadol na dobu, po ktorú po spáchaní stíhaného trestného činu už obžalovaný žil riadnym životom.

Ako súčasť probačného dohľadu odvolací súd obžalovanému uložil aj povinnosť, aby ako fyzická osoba si riadne a včas plnil povinnosti, ktoré vzniknú v súvislosti so správou daní.

Za dôvodnú odvolací súd považoval aj námietku prokurátora, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, jej rozsah a vtedajšie postavenie obžalovaného bolo mu potrebné uložiť aj prísnejší peňažný trest. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že jeho súčasný čistý príjem je okolo 1.000,- eur mesačne, mu odvolací súd uložil peňažný trest 6.000,- eur, ktorý je povinný zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 500,- eur a to do 1 roka od právoplatnosti rozsudku, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody 8 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený.

Súčasne odvolací súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti, pri ktorej páchal predmetnú trestnú činnosť. Na dosiahnutie účelu trestu za dostatočné považoval trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v trvaní 6 rokov.

Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora jednomyseľne zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.