Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-29-2018.pdf
PDF · 115.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/29/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: S. práce sociálnych vecí a rodiny v R., so sídlom H. č. X/A, R., dieťa rodičov - matka: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, R. a otec: C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R. 9, R., prechodne bytom R. č. XX, R., za účasti L. pre deti, so sídlom S. pre komisára pre deti O. námestie č. 3, R., v konaní vedenom z úradnej povinnosti o nariadenie výchovného opatrenia takto
rozhodol:
I. E. nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e , ktorým sa maloletej E. L. N., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom G. N., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno - psychologickému poradenstvu v E. priateľov detí z detských domovov S. ako dar, so sídlom H. 21, 85X XX R. v trvaní X mesiacov.
II. A. a maloletá, ktorej účasť je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah budú určené povereným pracovníkom subjektu označeného vo výroku I tohto rozhodnutia .
B.. E. bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v dvojmesačných intervaloch.
IV. Q. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd z úradnej povinnosti začal konanie vo veci nariadenia výchovného opatrenia rodičom a maloletej E. L. po tom, čo uznesením tunajšieho súdu č. k. XXP/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení uznesenia L. súdu v R. č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX bol dočasne zmenený styk otca s maloletou E. L. N., nar. XX.XX.XXXX upravený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom L. súdu v R. č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to tak, že otec je oprávnený sa v období X mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia predbežne stretávať s maloletou každú pracovnú stredu od XX:XX hod. do XX:XX hod. v prítomnosti matky a po uplynutí tohto obdobia v neprítomnosti matky, vždy za asistencie psychológa M. detskej istoty, n. o. (ďalej len ako „M.“). M. vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX M. súdu uviedla, že styk otca s maloletou tak ako bol nariadený vyššie uvedeným uznesením sa v nerealizuje. E. zistil, že posledné stretnutie na základe citovaného uznesenia sa uskutočnilo v mesiaci jún XXXX. S ohľadom na potrebu úpravy rodinných pomerov maloletej ako aj skutočnosť, že neodkladným opatrením bol upravený výhradne styk a nie uložené výchovné opatrenie, vzhľadom na evidentné neakceptovanie rozhodnutia súdu zo strany matky súd dospel k záveru, že existujú predpoklady na to, aby v súlade s ust. § 23 ods. X V. mimosporového poriadku ex offo začal
konanie o uloženie výchovného podľa§ 37 ods. X písm. d) Q. o rodine formou podrobenia sa odbornému poradenstvu.
X. Z rozhodovacej činnosti, predovšetkým z obsahu spisu vo veci samej vedeného pod sp. zn. XXP/ XXX/XXXX o zákaz styku otca s maloletou ako aj XEm/X/XXXX o nariadenie výkonu rozhodnutia a z priebehu týchto konaní vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce potrebu pokúsiť sa o úpravu rodinných účastníkov v najlepšom záujme maloletého dieťaťa formou súdne nariadeného odborného poradenstva, keď pôvodne predbežnou úpravou nariadený asistovaný styk otca s maloletou sa neosvedčil z dôvodu problémového prístupu matky, osvedčeného tak správami M., ako aj v priebehu neskoršieho konania vo veci samej postojom matky k súdom nariadenému znaleckému dokazovaniu.
X. Zo správy pôvodne E. výboru pre Z. zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z neskorších výpovedí kompetentných pracovníčok tohto subjektu vyplynulo, že na svojom pracovisku K. krízové stredisko M. zabezpečili priestor, odbornú účasť a psychologické poradenstvo pre stretávanie sa maloletého dieťaťa - E. L. N. s otcom C. Felixom. Na prípade pracovali X odborní pracovníci. H. poskytované služby boli odborne garantované a bezplatné. K. styk maloletej E. L. s otcom na základe predbežného opatrenia prebiehal od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v ktorom období sa realizovalo X asistovaných kontaktov, z čoho X boli skrátené na podnet matky. D. kontaktov matka zrušila z dôvodu ochorenia dieťaťa alebo svojho, jeden pre besiedku v materskej škole. H. stretnutia sa realizovali v prítomnosti matky z dôvodu, že dieťa prichádzalo na kontakty vystrašené, na vzdialenie sa matky reagovalo úzkosťou a plačom. O. tento postup v záujme dieťaťa akceptoval. Na začiatku kontaktov dieťa vyjadrovalo negatívny postoj voči otcovi a voči kontaktu. N. sa držalo schúlené v náručí matky, občas išlo do interakcií s otcom, pustilo sa dohry, potom sa zase stiahlo. H. sa obracalo na matku, vyžadovalo si jej prítomnosť alebo zapojenie v hre. Na zvýšené napätie reagovalo plačom, krikom, vyhľadaním bezpečia u matky. U. atmosféra sa výrazne dorážala na psychickom stave dieťaťa (zvýšená plačlivosť, prejavy úzkosti, únava, obmedzená komunikácia, neochota ku hre) - čo je prirodzená obranná reakcia v záťažovej situácii. Po odchode z priestorov zariadenia bolo na dieťati vidno okamžité opadnutie napätia. R. veselšie, uvoľnenejšie. Ak sa matka správala pokojnejšie, bola aj dieťa v menšom napätí, odpútalo sa od matky, nereagovalo strachom ak sa od nej matka vzdialila, smelšie sa pohybovalo po priestore herne, pustilo sa do hry a viac komunikovalo. D. matky, že dieťa hovorí pravdu o tom, čo sa v minulosti stalo spôsobilo, že matka nie je schopná uvoľniť svoje napätie. D. sa u nej silne ochranný postoj, vnútorne je presvedčená, že dieťa musí chrániť. U. odborným pracovníkom, mala od nich iné očakávania. N. sa intenzívnejšej odbornej starostlivosti o dieťa. W. konzultovala stav dieťaťa a jeho reakcie na kontakt s otcom s pracovníkmi, avšak ich odporúčania neprijímala, bála sa o svoje dieťa. O. bol počas kontaktov ochotný rešpektovať odporúčania odborných pracovníčok - vyhýbať sa konfliktom s matkou v prítomnosti dieťaťa, hovoriť pomalším, pokojnejším hlasom, snažiť sa postupne upútať pozornosť dieťaťa hrou. R. ochotný vyjsť v ústrety požiadavkám matky, napr. posun začiatku kontaktu na neskorší čas, aj keď to bolo súdom nariadené inak. E. navrhol, že sa vždy pridá až XX minút po začiatku, aby mala maloletá čas na aklimatizáciu. D. celého posudzovaného obdobia sa uskutočnili X kontakty, ktoré boli relatívne príjemné pre dieťa, pričom lepšie prebehli z dôvodu, že matka pri nich pôsobila uvoľnenejšie, bola viac spolupracujúca zapojiť sa do hry, čo sa prenieslo aj na dieťa. D. týchto kontaktov sa aj maloletá uvoľnila a jej interakcie s otcom boli pozitívne. A. sa s ním, hrala sa s ním a pri hre sa nahlas smiala, dokonca sama vyhľadala fyzický kontakt s ním. G. sa však počas kontaktu snažila presmerovať pozornosť dieťaťa na seba alebo usmerňovala hru medzi otcom a dcérou aj v situáciách, kedy to nebolo nutné. L. bol kontakt pre E. príjemný, tak sa vyjadrila, že ešte nechce ísť, že príde aj nabudúce zahrať sa s otcom. H. si na konci kontaktov chcela zobrať darčeky, ktoré jej priniesol, s ktorou situáciou sa však matka nestotožňovala. L. pre dieťa predstavovali veľkú záťaž pre napätú atmosféru. N. bolo pod tlakom protichodných očakávaní rodičov - otec dokazoval, že dieťa s ním chce byť a matka, že sa ho bojí. Na základe správania sa dieťaťa počas asistovaných kontaktov bol pozorovateľný aktuálny stav. O. otca a kontaktov súvisí s tým, čo dieťa zažívalo v súčasnosti. A. dieťaťa na otca môže byť vo veľkej miere ovplyvnená postojom v rodinnom prostredí, ako aj konfliktami, ktoré sa diali medzi rodičmi počas kontaktov u nich doma a v danom čase, ak bolo pri nich dieťa prítomné. Ak kontakty však prebiehali opísaným spôsobom a dieťa na ne nebolo pripravené, vnímalo situáciu ako nepríjemnú a ohrozujúcu, upevňoval sa v ňom odmietavý postoj voči otcovi, pretože kontakty s ním sa spájali s negatívnymi zážitkami a napätím. K prípadu mávali pracovné stretnutie, na ktorom hľadali možnosti riešenia lepšej spolupráce. L. ide o pracovisko, ktoré chráni práva detí, tak stále hľadali, čo by bolo pre maloleté dieťa najlepšie. D. sa snažili usmerňovať rodičov ako pristupovať k dieťaťu, ako sa správať na realizácii asistovaných kontaktov. E. bola ukončená kvôli nespolupráci zo strany matky. H.
zainteresovaní odborníci sa zhodli, že pre oboch rodičov by bolo najoptimálnejšie, keďže rodič by mal prijať zodpovednosť, lebo tu sa jedná o dieťa nie o ich spor, že za pomoci určitej psychoterapie by mohli jednak spracovať negatívnu minulosť, pretože tá neustále vstupuje do prítomnosti, a vlastne narúšajú možnosť vyladenia vzťahovej roviny medzi rodičmi, pričom nevyladenosť ovplyvňuje dieťa. F. dosiahnuť vzájomnou psychoterapiou, aby prišlo k spracovaniu minulosti, aby došlo k zodpovednosti za dieťa v rámci vzťahových rovín. D. nedôveru zo strany matky k pracovníkom zariadenia a k ich intervenciám. D. dieťa udalosť nemá dobre spracovanú, je dôležité pre jej súčasný aj budúci psychický vývin aby aj dieťaťu odborník pomohol spracovať situáciu. V. ťažisko je potrebné presunúť na dieťa, aby tak bolo chránené, k čomu môžu dospieť rodičia ich prácou a dostať sa na rovnakú úroveň, neočakávali výhru pre jedného a prehru pre druhého z nich, ale aby v prípade ak sa dostanú na rovnakú úroveň a žiaden z nich sa nebude cítiť ukrivdený vyhralo dieťa. Q. odporúčanie smerovalo k vyladeniu komunikácie medzi rodičmi v rovine rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa, s dieťaťom pokračovať v odbornej psychologickej starostlivosti, pre rozhodnutie o ďalšej participácii na výchove a starostlivosti rodičov o maloleté dieťa nariadiť odborné psychologické posúdenie obidvoch rodičov a ich rodičovských kompetencií a pri stretávaní sa dieťa - otec prijať obojstrannú rodičovskú zodpovednosť, zohľadniť potreby dieťaťa, jeho psychický stav tak, aby sa rešpektoval najlepší a najbezpečnejší záujem dieťaťa.
X. Po ostatnom asistovanom kontakte na pôde určeného akreditovaného zariadenia v júni XXXX nebolo medzi účastníkmi sporné sporené, že až do vyhlásenia rozhodnutia súdu o návrhu matky vo veci samej riadny kontakt otca s maloletou neprebiehal, okrem náhodného stretnutia otca s maloletou bez zásadnej relevancie, ktoré opísal vo svojej výpovedi svedok vypočutý v konaní G. W., keď sa matka v zásade priamej konfrontácii maloletej s otcom vyhla.
X. Vo veci samej súd pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania, ktoré nariadil uznesením č. k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX. Od nariadenia znaleckého dokazovania do rozhodnutia súdu vo veci zákazu styku bola matka spolu s maloletou predvolávaná k znalcovi či už znalcom, alebo za súčinnosti súdu za účelom vyšetrenia a vypracovania znaleckého posudku neúspešne celkovo XX krát, pričom zvyčajne argumentovala zdravotným stavom maloletej, prípadne vlastným zhoršeným zdravotným stavom. U. znalec vzhľadom na konanie matky nemohol vypracovať kompletný znalecký posudok v zmysle zadania súdu vrátane záverov vyplývajúcich zo psychologického vyšetrenia maloletej, pričom matka sa opakovane dožadovala nariadenia termínu pojednávania, čím evidentne dávala najavo, že súčinnosť znalcovi za účelom podania kompletného znaleckého posudku nemieni poskytnúť, súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypočul znalca k čiastkového znaleckému posudku, vypracovanému na základe vyšetrení rodičov maloletej. Zo záverov predloženého znaleckého posudku G.. G. R. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval na základe vyšetrení rodičov maloletej a predloženej spisovej dokumentácie a na ktorom zotrval aj pri svojom výsluchu vyplynulo, že hoci z dôvodu zhoršenej spolupráce matky pri realizácii psychologického vyšetrenia maloletej znalec nemohol posúdiť správanie dieťaťa pri vzájomnej interakcii s otcom ani s matkou, podľa dostupných psychologických nálezov nie je primárnym problémom vzájomný vzťah maloletého dieťaťa s jeho otcom, ale negatívny postoj matky maloletej voči otcovi, ktorý sa významným spôsobom prenáša do prežívania a správania dieťaťa a následne do jeho vzťahu k otcovi. D. posudzovaní kvality vzájomnej interakcie maloletej s otcom a matkou znalec považoval za referenčné zistenia Z., ktorého správy o asistovaných kontaktoch otca s dieťaťom sú súčasťou spisovej dokumentácie, ktoré popisujú hyperprotektívny (prehnane starostlivý) postoj matky k maloletej, ktorú udržiava v závislej pozícii vo vzťahu k sebe. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania, najmä klinicko-psychologického vyšetrenia obdivoch rodičov ako aj podkladov z odborných intervencií obsiahnutých v spisovej dokumentácii znalec zo psychologického hľadiska považoval za vysoko pravdepodobné negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany matky, ktoré vzhľadom na zistené osobnostné charakteristiky matky a jej účelový štýl konania zistený znaleckým dokazovaním, môže dosahovať úroveň programovania a manipulácie, nakoľko správanie matky vykazuje všetky znaky úmyselnej a systematickej snahy o separáciu maloletého dieťaťa od vzájomného vzťahu s jej otcom, čo významne znižuje celkovú kvalitu rodičovských kompetencií matky maloletej, ktorá nedokáže rešpektovať rodičovskú rolu druhého rodičia, t.j. otca maloletej v jej živote a pri jej starostlivosti o výchove. Q. pritom vychádzal z vlastných skúseností, ktoré získal v priebehu realizácie znaleckého dokazovania s matkou maloletej, ktoré vykazovalo znaky výrazne zníženej spolupráce, ktorá bola limitovaná do tej miery, že matka nepriviedla maloletú na psychologické vyšetrenie, kde by mohol znalec pozorovať dieťa pri vzájomnej interakcii s obidvoma rodičmi. G. si v priebehu znaleckého dokazovania, ktoré prebiehalo v meste bydliska dieťaťa, kládla účelové a z odborného hľadiska neopodstatnené požiadavky, s cieľom vyhnúť sa znaleckému psychologickému posúdeniu
vzťahu maloletej k obidvom rodičom. Na druhej strane však bola ochotná s maloletou cestovať kvôli vypracovaniu súkromného posudku za znalkyňou na východ E., čím bezpochyby nemohla dodržať ňou deklarovaný režim dieťaťa. D. vyšetrení bola matka napätá, dráždivá, útočná, vzťahovačná, nekritická, vo výraznom odpore, obviňujúco spracovávala problematiku rodičovskej starostlivosti, seba vykresľovala v jednostranne pozitívnom svetle a otca maloletej vo výrazne negatívnom, masívne devalvovala jeho osobnostné charakteristiky a rodičovské kompetencie. R. u nej prítomné kverulantské tendencie, otvorene manipulovala s elementárnymi skutočnosťami už v rámci procesu predvolávania pri znaleckom dokazovaní, čo výrazne skomplikovalo priebeh psychologického vyšetrenia, následne bola kvôli mareniu psychologického vyšetrenia maloletej nespolupracujúca. Na otázky znalca odpovedala selektívne, neskôr sa ukázalo, že si bez vedomia znalca z priebehu vyšetrení vyhotovovala zvukový záznam, čo psychologicky zapadá do jej patologických interpersonálnych stratégii. D. klinického dojmu ide o abnormne štruktúrovanú osobnosť s manipulatívnymi a paranoidnými rysmi. U. uvádzala, že vzhľadom na nedôveryhodný priebeh vyšetrovania nebude riskovať a vystavovať dcéru kontaktu s otcom. U. dostatočne vierohodne zdôvodniť, prečo sa v minulosti dcéra s otcom stretávala a potom sa s ním chcela stretávať. Zo správania matky je odôvodnené predpokladať masívne negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany matky vo vzťahu k otcovi, pričom v jej myslení je naznačené paranoidné nastavenie, ako aj zvýšené egocentrické tendencie s výrazne prítomnou tendenciou ku konfliktogénnosti. U. dostatočný náhľad na svoje neefektívne komunikačné stratégie, v popredí je masívna skrývacia stratégia, ktorou pristupuje ku psychologickému vyšetreniu. D. získaných výsledkov psychologického vyšetrenia osobnosť otca nedisponuje takými vlastnosťami, v dôsledku ktorých by maloletá mohla byť počas pobytu u neho nejakým spôsobom ohrozená. O. pri realizácii znaleckého dokazovania efektívne spolupracoval, bol ochotný podrobiť sa psychologickému vyšetreniu, ale jeho výkonnosť bola limitovaná zhoršenou koncentráciou pozornosti v dôsledku centrovania sa na nevyriešenú rodičovskú starostlivosť, čo ovplyvňovalo jeho motiváciu. V rámci anamnestického interview a psychodiagnostiky bolo potrebné dotazovanie kvôli neskrývanej frustrácii a demotivácii vyšetrovaného z priebehu súdneho konania. D. komplexových konfliktogénnych témach bol napätý, subjektívne neistý, referoval pocity bezperspektívnosti, jeho nálada bola subdepresívna s tendenciou k dysforickým rozladám, deklaroval pocity ukrivdenosti, k matke maloletej bol otvorene kritický. D. názoru znalca je potrebné upraviť styk otca s maloletou, aby sa mohlo obnoviť pravidelné stretávanie maloletého dieťaťa s otcom, ktoré jedine môže zabezpečiť vytvorenie stabilnej citovo a emočne sýtenej vzťahovej väzby medzi maloletou a otcom. Q. konštatoval, že podľa výsledkov (znaleckého) dokazovania sa javí primárnym problémom pri rozvíjaní vzťahu medzi maloletou a otcom negativistický, kritický, obviňujúci, paranoidný až hranične bludný postoj matky voči otcovi, ktorý má za následok aktívne bránenie matky stretávaniu sa maloletej s otcom a to dokonca aj v rámci súdom nariadeného asistovaného stretávania za prítomnosti odborníkov. U. komplikovanosti celej situácie znalec považoval za potrebné, aby sa obnovilo stretávanie maloletej s otcom za odbornej asistencie, pričom prítomnosť matky na stretnutiach by mala byť minimalizovaná, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zo psychologického hľadiska znalec nepovažoval za potrebné ani obmedziť ani zakázať styk otca s maloletou, ale naopak tento určiť na pôde akreditovaného subjektu s cieľom zabezpečiť asistenciu pri stretávaní maloletej s otcom bez prítomnosti matky, aby následne stretávanie maloletej s otcom mohlo prebiehať aj autonómne.
X. Po ostatnom asistovanom kontakte na pôde určeného akreditovaného zariadenia v júni XXXX nebolo medzi účastníkmi sporné sporené, že až do vyhlásenia rozhodnutia súdu o návrhu matky vo veci samej riadny kontakt otca s maloletou neprebiehal, okrem náhodného stretnutia otca s maloletou bez zásadnej relevancie, ktoré opísal vo svojej výpovedi svedok G. W., keď sa matka v zásade priamej konfrontácii maloletej s otcom vyhla.
X. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEm/X/XXXX súd zistil, že uznesením XEm/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením L. súdu v R. č.k. XXCoE/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol nariadený výkon rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením L. súdu v R. č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX po tom, čo bola matke dňa XX.XX.XXXX doručená výzva na dobrovoľné plnenie podľa § 379 ods. X V. do vlastných rúk prostredníctvom zamestnávateľa. U. tomu, že matka ako povinná bola poučená aj o následkoch nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia, výzva zostala bezvýsledná, rovnako ako ďalšie doterajšie opatrenia a úkony súdu a povinná naďalej neplní vykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie. O. súd v potvrdzujúcom rozhodnutí konštatoval vecnú správnosť matkou napadnutého výroku rozhodnutia, keď medzičasom nedošlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX o zákaz styku otca s maloletou. U. teda k zmene alebo k zrušeniu exekučného
titulu v dôsledku prípadnej novej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zo spisu nevyplynula existencia skutočností, ktoré by odôvodňovali nemožnosť realizácie styku oprávneného (otca) s maloletým dieťaťom v rozsahu a spôsobom stanoveným predmetným exekučným titulom. D. úplnosť odvolací súd dodal, že aj po vydaní uznesenia dôvody, pre ktoré by nemuselo dôjsť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia po jeho nariadení za aplikácie ustanovenia § 3 ods. 3, ods. X vyhlášky G. spravodlivosti E. republiky č. XXX/XXXX Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, musia byť ospravedlniteľné a objektívneho charakteru, t.j. nemôže ísť o dôvody založené na subjektívnych záujmoch niektorého z rodičov a jeho neochote akceptovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom. O. súd apeloval na rodičov dieťaťa, aby povýšili záujem maloletého dieťaťa na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj nad svoje subjektívne záujmy a za tým účelom spravili maximum pre prekonanie vzájomných antipatií, nakoľko právom maloletého dieťaťa nesporne je jeho právo na budovanie zdravého vzťahu k obom rodičom, čo však vzhľadom na vek a možnosti maloletého je možné len za súčinnosti oboch rodičov a ich zrelého adekvátneho prístupu ku vzniknutej situácii. Je totiž potrebné si uvedomiť, že každé maloleté dieťa raz dospeje a bude hodnotiť konanie a správanie svojich rodičov v čase jeho detstva už dospelými očami a bude si uvedomovať dosah konania rodičov na jeho ďalší život.
X. Rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol. E. rozhodnutie o.i. vychádzajúc z výsledkov v konaní vykonaného dokazovania odôvodnil tým, že neboli hodnoverne preukázané zákonné dôvody na vyhovenie návrhu matky. U. z čiastočne vykonaného znaleckého dokazovania, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom na základe vyšetrenia rodičov súd dospel k záveru, že osobnosť otca, resp. kontakt s ním nepredstavuje pre maloletú žiadnu hrozbu. V kontexte s ostatným dokazovaním vykonaným v konaní, predovšetkým v súvislosti s nariadeným asistovaným stykom, ako aj jednoznačne zjavnými vyhýbacími stratégiami matky v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania (hrubým a opakovaným nerešpektovaním opakovaných pokynov súdu zo strany matky na zabezpečenie účasti maloletej na znaleckom úkone) súd poukázal na záver znalca, že aj výsledky znaleckého dokazovania ukazujú na základe realizovaného psychologického vyšetrenia (matky) na výrazne limitované rodičovské kompetencie matky vo vzťahu k rešpektovaniu role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa a pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o dieťa, nakoľko matka aktívne systematicky dlhšiu dobu separuje maloletú od vzťahu s otcom a bráni im v spoločnom stretávaní, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletej. E. zdôraznil, že objektívne najlepší záujem dieťaťa, ktorý musí zohľadňovať pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa dieťaťa, nemusí zodpovedať subjektívnemu presvedčeniu rodiča, tak ako je tomu aj v posudzovanej veci. D. rozhodovaní súd zohľadňoval aj názor kolízneho opatrovníka, a v konaní prítomných zástupcov prokuratúry a komisára pre deti, ktorí sa k návrhu matky nepripojili. E. konštatoval, že samotné subjektívne odmietanie rodiča dieťaťom nemôže byť dôvodom na automatický zákaz ich vzájomného styku, pričom súd nemôže rezignovať na to, že narušený vzťah rodiča a dieťaťa bez objektívne daného dôvodu (nebolo relevantne preukázané žiadne z obvinení matky voči otcovi, pričom trestné konanie vedené z podnetu matky voči otcovi orgánmi činnými v trestnom konaní bolo zastavené, pričom s námietkami matky voči tomuto konaniu sa súd vysporiadal v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX) v dôsledku správania matky, ktorá nerešpektuje nutnosť prítomnosti mužského vzoru - biologického otca v živote dieťaťa z hľadiska vývinových potrieb maloletej, nikdy nebude obnovený výlučne z jej svojvoľného objektívne neodôvodneného rozhodnutia, založeného výlučne na jej subjektívnom presvedčení.
X. Podľa § 37 ods. X zák. č. XX/XXXX Z.z. o rodine (ďalej len Q.) nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. A. môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
XX. Podľa § 37 ods. X Q. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
XX. Podľa § X7 ods. 3 ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku X neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
XX. Podľa § 37 ods. X Q. na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku X alebo podľa odseku X súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku X alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
XX. Podľa § 37 ods. X Q. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku X uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
XX. Podľa § 37 ods. X Q. ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
XX. Podľa § 3X ods. 7 Q. súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
XX. Podľa § 37 ods. X Q. súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. E. zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku X alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku X alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
XX. Otec sa nariadením výchovného opatrenia súhlasil, matka sa vyjadrila tak, že pokiaľ súd takéto opatrenie nariadi, berie to na vedomie a ak bude súd chcieť nemá problém dostaviť sa, avšak vôľu dieťaťa súd ani praktiky konajúcej sudkyne na silu nezmenia.
XX. Kolízny opatrovník v predmetnej veci navrhol uložiť rodičom a mal. E. L. výchovné opatrenie formou odborného sociálno-psychologického poradenstva v spoločnosti S. ako dar.
XX. Zástupca S. komisára pre deti s poukazom na dokazovanie v základom konaní o zákaz styku mal za to, že existuje akútna potreba nariadenia sociálno-psychologického poradenstva, pripojil sa k návrhu kolízneho opatrovníka a žiadal súd, aby v tomto smere prijal čo najrýchlejšie rozhodnutie.
XX. E. priateľov detí z detských domovov S. ako dar, so sídlom H. XX, XXX XX R. na dopyt súdu vyjadrila prostredníctvom kompetentného pracovníka súhlas s možnosťou realizácie výchovného opatrenia, keď súd uvedený subjekt vzhľadom na predmet ich činnosti a bohaté odborné skúsenosti považoval za vhodný z hľadiska možnosti participovať na úprave vzťahov a komunikácie medzi rodičmi maloletej v záujme obnovenia kontaktu otca s dieťaťom, pričom vychádzal aj zo skutočnosti, že ide o zariadenie neutrálne, s ktorým žiaden z rodičov v priebehu konania nebol v kontakte, čo by mohlo zakladať pochybnosti o jeho nestrannosti a objektívnosti u ktoréhokoľvek z nich.
XX. Súd za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka a zástupcu S. komisára pre deti považoval za nevyhnutne potrebné pristúpiť k nariadeniu výchovného opatrenia aj z dôvodu, že pri neexistencii objektívnych dôvodov na obmedzovanie, resp. zákaz styku otca s maloletou, ktorého realizácia v súdom stanovenej forme zlyhala napriek nariadenému asistovanému styku predbežným opatrením v dôsledku nedostatočnej súčinnosti matky napriek jej formálne deklarovanej ochote podrobovať sa tomuto opatreniu súdu a spolupracovať s ustanoveným subjektom, od leta r. XXXX, t.j. fakticky po dobu polovice života maloletej až doposiaľ absolútne absentuje kontakt maloletej s otcom. V základom konaní o zákaz styku neboli preukázané žiadne relevantné dôvody na takýto stav, v dôsledku ktorého existuje reálne riziko ohrozenia duševného stavu dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývinu. Q. širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a rozvoja, má toto výchovné opatrenie za ďalší z čiastkových cieľov poznanie a pochopenia príčin aktuálneho stavu a prejavov maloletej, nápravy tohto stavu s cieľom umožnenia dieťaťu naplno realizovať jej právo na pravidelný a rovnocenný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, ktorý pre dieťa na základe relevantných dôkazov nepredstavuje hrozbu z hľadiska jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, ako aj s cieľom dosiahnutia akceptácie role otca v živote dieťaťa zo strany matky, ktorá sa svojim postojom sama značne devalvuje v tejto podstatnej zložke jej rodičovských kompetencií, ktorými okrem fyzickej starostlivosti o maloletú a napĺňanie jej materiálnych potrieb a rozvoj mentálnych schopností, kvalita ktorej starostlivosti zo strany matky nebola v základnom konaní spochybnená, sa rozumie aj práve rešpektujúci postoj k druhému rodičovi, ktorý pre dieťa predstavuje kvalitatívne rovnako dôležitý prvok z hľadiska zdravého psychosexuálneho vývoja. Z. by malo smerovať k tomu, aby sa narušený vzťah medzi otcom a maloletou obnovil a tiež k zmierneniu dlhodobo pretrvávajúcemu rodičovskému konfliktu, ktorý je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, ktorý súd musí v prvom rade sledovať. E. pritom dbal, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a právo maloletej E. L. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom.
XX. Súd má za to, že v prípade, ak by bolo dieťaťu upreté právo na kontakt s otcom s poukazom na elimináciu stresu maloletej, resp. pokiaľ by zo strany súdu nedošlo k vhodným zákonným opatreniam za účelom obnovenia tohto kontaktu, došlo by v danom prípade vzhľadom na nepreukázanie hrozby zo strany otca pre dieťa k hrubému porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa, keď okrem toho, že pretrvávanie takéhoto stavu je v rozpore so zákonom a medzinárodnými štandardmi, zo psychologického hľadiska a z hľadiska dlhodobejšej perspektívy zdravého psychosexuálneho vývoja by neprijatie vhodných opatrení udržiavalo pre dieťa výslovne škodlivý stav, ktorý si presadila matka svojim doterajším obštrukčným správaním.
XX. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z obsahu spisu a priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.XXP/XXX/XXXX a XEm/X/XXXX súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je v najlepšom záujme maloletej nutné pristúpiť z úradnej povinnosti k nariadeniu výchovného opatrenia tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to tak rodičom, ako aj maloletej E. L., vychádzajúc aj z odporúčaní subjektu realizujúcemu asistované kontakty na základe predbežného opatrenia súdu.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (125 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V zmysle ust. § 238 ods. 3 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku sú účastníci konania týmto uznesením viazaní jeho doručením.