Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-46-2016.pdf
PDF · 123.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu M. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XX-XXX Q., ul. Z. P. XXK, K., zastúpeného Z.. S. H., advokátom, so sídlom H. XXXX/XX, XXX XX E. proti žalovaným 1/ F.. S. E., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX N., 2/ F.. H. S., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom gen. N. XXX/XX, XXX XX N., 3/ F.. L. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H. a 4/ Z. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X., I. XXX, XXX XX H. nad I., P. republika, zastúpeným Z.. O. S., advokátom, so sídlom J. N. XXX/X, XXX XX N., o určenie veci do dedičstva, takto
rozhodol:
I. L. zamieta.
II. L. v 1. až 4. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. L. sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel z pozemku v k.ú. K. zapísaný na LV č. XXX, parc. D. č. XXXX o výmere XXXXXXX m2, pod B XX na meno žalovanej v 1. rade patrí do dedičstva po neb. M. X., zomr. dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom K., K. vo výške X/XXX- in k celku, pod B X na meno žalovanej v 2. rade patrí do dedičstva po neb. M. X., zomr. dňa X.XX.XXXX naposledy bytom bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B X
XC/XX/XXXX
-2-
na meno žalovanej v 3. rade patrí do dedičstva po neb . M. X., zomr. dňa X.XX.XXXX naposledy bytom bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B X na meno žalovanej v 3. rade patrí do dedičstva po neb. M. X., zomr. dňa X.XX.XXXX naposledy bytom bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B X na meno žalovanej v 4. rade patrí do dedičstva po neb. M. X., zomr. dňa X.XX.XXXX naposledy bytom bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B XX na meno žalovanej v 1. rade patrí do dedičstva po neb. D. X., rod. Bilá, zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B X na meno žalovanej v 2. rade patrí do dedičstva po neb. D. X., rod. G., zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B X na meno žalovanej v 3. rade patrí do dedičstva po neb. D. X., rod. G., zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku, pod B X na meno žalovanej v 3. rade patrí do dedičstva po neb. D. X., rod. G., zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom K., Poľsko vo výške X/XXX-in k celku, pod B X na meno žalovanej v 4. rade patrí do dedičstva po neb. D. X., rod. G., zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom bytom K., K. vo výške X/XXX-in k celku a priznať žalobcovi trovy konania.
2. L. odôvodnil tým, že je právnym nástupcom (synom) pôvodných pzk. vlastníkov pozemku v k.ú. K. mpč. XXXX zapísaného v K. č. XX pod B XX-XX (pôvodný zápis je ešte v maďarčine zo dňa XX.X.XXXX) na mená X. M. a G. D. a patril im spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX-in k celku (každý po X/XX- in k celku). Z vyššie uvedených verejných listín je nesporné, že právny predchodca žalobcu M. X. sa narodil dňa X.XX.XXXX, zomrel dňa X.XX.XXXX a jeho manželka D. sa narodila dňa XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. S. uzavreli dňa XX.X.XXXX a počas manželstva sa im narodil dňa XX.X.XXXX syn M. (žalobca) a že právni predchodcovia žalobcu boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu. K. predchodcovia žalovaných S. K., rod. Suváková, pôvodne bytom N.. hrdinov č. XXX/X, N., I. N., pôvodne bytom D. S. č. XXX/XX, N., M. N., pôvodne bytom H., B. J. XX/XX urobili dňa XX.XX.XXXX pred notárom Z.. Z. P. vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam k pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu s tvrdením, že „K. pzkn. spoluvlastníčka M. X., rod. G. bola sestrou N. G. a pôvodný pzkn. spoluvlastník M. X. bol jej manžel. Q. - M. X., rod. G. a M. X. zomreli v obci K. pred I. svetovou vojnou. K. pzkn. spoluvlastník F. K. sa nachádza na neznámom mieste a obec K. nemá o ňom žiadne poznatky a vedomosti, kde sa zdržuje. Y. nehnuteľnosti odkúpil od F. K. v roku XXXX náš starý otec Z. G.. Po smrti pôvodných pzkn. spoluvlastníkov Z. G., ako aj N. G., D. X., rod. G. a jej manžela M. X. vstúpili do držby a užívania týchto nehnuteľností naši starí rodičia - K. N., rod G. a Z. N..“ Z matričných dokladov je ale nesporné, že X. M. a jeho manželka D., rod. G. nezomreli pred I. svetovou vojnou a neboli ani pochovaní v obci K., ako sa to uvádza v osvedčení N XXX/XX, žili do roku XXXX, teda prežili nielen I. svetovú vojnu, ale prežili aj II. svetovú vojnu a medzitým počas manželstva v roku XXXX sa im narodil syn M. - žalobca. Po celú dobu manželstva žili v susednom chotári v obci U. (K.), pričom aj viacerí podieloví spoluvlastníci k tomuto pozemku pochádzajú priamo z obce U. a aj zo zápisov z pozemkovej knihy je nesporné spoločné užívanie tohto
XC/XX/XXXX
-3-
pozemku občanmi obidvoch obcí najmenej do roku XXXX. Po roku XXXX boli občania U. v rámci akcie T. presídľovaní z bezpečnostných dôvodov kvôli zneškodňovaniu G. skupín na iné územia. O. ani samotní právni predchodcovia vo svojom vyhlásení o vydržaní neuviedli, na základe akých právnych skutočností by mal ich právny predchodca (starý otec Z. G.) vstúpiť do držby k podielom po právnych predchodcoch žalobcu zapísaným pod B XX-XX (samotná detencia k vydržaniu nepostačuje), tvrdili iba údajné odkúpenie v roku XXXX od F. K., ktorý však vlastnil iný podiel a to podiel zapísaný pod B XX, čo je uvedené priamo i v samotnej notárskej zápisnici N XXX/XX. N. vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam k pozemku formou notárskej zápisnice N XXX/XX nie je rozhodnutím o nadobudnutí vlastníctva, ktorým by bol súd viazaný, ale je verejnou listinou, ktorou notár osvedčuje, že vyhlásenie pred ním urobila určitá osoba, pričom notár neskúma a nezodpovedá za pravdivosť tvrdení osoby (osvedčuje iba, že určitá osoba urobila pred ním takéto vyhlásenie spôsobom, akým to umožňuje zákona). K. predchodcovia žalovaných nesplnili hmotnoprávne podmienky (nemohli splniť) pre účinné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a taktiež vlastník (zapísaný vo verejných knihách) nemôže stratiť vlastníctvo v konaní, ktorého nebol účastníkom. V. s poukazom na zásadu „meno plus iuris transfere potest, guam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má) preto žalovaní nemohli následne účinne nadobudnúť vlastnícke právo dedením po svojom predchodcovi, ktorý v čase smrti nebol jeho vlastníkom.
3. K. zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že žalobca sa žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti v k. ú. K., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „E“, špecifikované v navrhovanom petite žaloby, patria do dedičstva po neb. M. X., zomrelom dňa X.XX.XXXX, resp. D. X., rod. G., zomrelej dňa XX.X.XXXX. V zmysle ustanovenia § 460 Q. zákonníka (v znení platnom k XX.X.XXXX, resp. k X.XX.XXXX) sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, pričom jeho predmetom sú aktíva a pasíva poručiteľa, ktoré mu patrili ku dňu jeho smrti. Ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcu im však už jednoznačne nepatrilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých
určenia do dedičstva sa žalobca v tomto konaní domáha. S. záležitosti v súvislosti s nehnuteľným a hnuteľným majetkom, ako aj majetkovými právami poľských občanov, zanechaným na území P. republiky, upravila O. medzi P. republikou a K. ľudovou republikou o skoncovaní nevybavených majetkových otázok (vyhl. S. č. X/XXXX Zb.), podľa ktorej tento majetok prešiel do vlastníctva P. republiky. Vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníctva je pritom potrebné odlišovať dva rozdielne spôsoby nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam a to prechod alebo prevod vlastníctva, pričom podľa vyhl. č. X/XXXX Zb. išlo o prechod vlastníctva (nadobúdanie ex lege), pri ktorom sa nevyžadoval zápis v pozemkovej knihe a ani hmotné odovzdanie nehnuteľnosti. V právnych predpisoch platných do XX.XX.XXXX pritom nemá oporu ani názor, aby k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnostiam prechodom vlastníctva bol nutný aj zápis v pozemkovej knihe (intabulácia). I.. č. X/XXXX Zb. upravuje prechod majetku na československý štát a pritom nekladie na účinok prechodu majetku žiadne ďalšie podmienky. L. preto jednoznačne nesvedčí aktívna legitimácia v tomto súdnom spore, nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré žiada určiť do dedičstva po svojich právnych predchodcoch bol v čase ich úmrtia štát. J., aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal uhradiť žalovaným trovy konania.
XC/XX/XXXX
-4-
4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX (replika), v ktorom k tvrdeniu žalovaných, že ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcu im však už jednoznačne nepatrilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých určenia do dedičstva sa žalobca v tomto konaní domáha, uviedol, že majetkové záležitosti v súvislosti s nehnuteľným a hnuteľným majetkom, ako aj majetkovými právami poľských občanov, zanechaným na území P. republiky, upravila O. medzi P. republikou a K. ľudovou republikou o skoncovaní nevybavených majetkových otázok (vyhl. S. č. X/XXXX Zb.), podľa ktorej tento majetok prešiel do vlastníctva P. republiky. K tvrdeniu žalovaných vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníctva uviedol, že vyhl. č. X/XXXX Zb. upravuje prechod majetku na československý štát a pritom nekladie na účinok prechodu majetku žiadne ďalšie podmienky. L., ak teda tvrdia, že predmetné pozemky prešli na československý štát, tak okrem toho, že paradoxne sa zároveň aj vylučujú z akejkoľvek dobromyseľnosti, je potrebné z ich strany toto tvrdenie doplniť aj o to, akým spôsobom potom nadobudli ich predchodcovia tieto nehnuteľností od československého štátu a to aj s poukazom na to, že v notárskej zápisnici N XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenej notárom Z. P. ich právni predchodcovia tvrdili niečo iné a výslovne uviedli že: „K. pzkn. spoluvlastník Z. G. bol otcom K. N., rod. G., teda našim starým otcom, ktorý zomrel v obci K. v roku XXXX. K. pzkn. spoluvlastník N. G. bol starým otcom K. N., rod. G., teda našim prastarým otcom, ktorý zomrel v obci K. pred I. svetovou vojnou. K. pzkn. spoluvlastníčka M. X., rod. G. bola sestrou N. G. a pôvodný pzkn. spoluvlastník M. X. bol jej manželom. Q. - M. X., rod. G. a M. X. zomreli v obci K. pred I. svetovou vojnou. K. pzkn. spoluvlastník F. K. sa nachádza na neznámom mieste a obec K. nemá o ňom žiadne poznatky a vedomosti, kde sa zdržuje. Y. nehnuteľností odkúpil od F. K. v roku XXXX náš starý otec Z. G.. Po smrti pôvodných pzkn. spoluvlastníkov - Z. G., ako aj N. G., D. X., rod. G. a jej manžela M. Lehockého vstúpili do držby a užívania týchto nehnuteľností naši rodičia
- K. N. , rod. G. a Z. N.. K. N., rod. G. s manželom Z. N. tieto nehnuteľností užívali ako svoje vlastné, nikým nerušené, dobromyseľne a nepretržite až do svojej smrti, platili z nich dane, dávky a odvody a už oni boli v obci K. považovaní za vlastníkov týchto nehnuteľností. J. matka - K. N., rod. G. zomrela v roku XXXX a náš otec - Z. N. zomrel v roku XXXX. Po ich smrti sme vstúpili do držby a užívania týchto nehnuteľností my - ich právni nástupcovia deti - S. K., rod. N., I. N. a M. N. a to - S. Pisančíková, rod. N. v podiele 1, I. N. v podiele X/Xa M. N. v podiele X/X. N. o tom aj potvrdenie obce K. zo dňa XX.X.XXXX a čestné vyhlásenie O. S. a S. O. zo dňa XX.X.XXXX. K tvrdeniu žalovaných o spôsobe nadobudnutia sporných pozemkov československým štátom postupom podľa vyhl. č X/XXXX Zb. uviedol, že samotná vyhláška ministra zahraničných vecí zo dňa XX. januára XXXX č. X/XXXX Zb. o O. medzi P. republikou a K. ľudovou republikou o skoncovaní nevybavených majetkových otázok (ďalej len O.) okrem toho, že nemá právnu silu zákona, nebola samo o sebe titulom pre nadobúdanie a stratu vlastníctva, ale ako taká mohla byť podkladom pre vydanie následného (správneho) rozhodnutia, za predpokladu, že boli
splnené ďalšie podmienky. Y. rozhodnutie neexistuje, povinnosťou žalovaných je svoje tvrdenia aj reálne preukázať a od žalobcu preukazovanie reálnej neexistencie nemožno ani spravodlivo
XC/XX/XXXX
-5-
požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. V záujme korektnosti poznamenal, že bol tam aj zák. č. XX/XXXX Zb., avšak je nadbytočné v tomto smere sa tým aj zaoberať už aj na skutočnosť, že podľa čl. X O. do vlastníctva P. republiky prechádzajú nehnuteľný a iný majetok, ako aj majetkové práva, zanechané v P. republike poľskými občanmi podľa a) K. z XX. septembra XXXX medzi P. republikou a K. republikou a presídlení osôb poľskej národnosti z okolia E. a b) K. z 5. mája XXXX medzi P. republikou a K. republikou o presídlení osôb národnosti z východného N. do K.. K. predchodcovia žalobcu neboli osobami, na ktoré by sa vzťahovalo ust. písm. a), ani písm. b) čl. X O., alebo priamo povedané, neboli nikdy presídľovaní z územia P. na územie K., po celý čas svojho života sa nachádzali (žili) iba na území K. republiky, svedčia o tom matričné doklady, ktoré predložili pri samotnej žalobe. Ak protistrana chce tvrdiť opak, je povinná ho aj preukázať. K tvrdeniu, že žalobcovi preto jednoznačne nesvedčí aktívna legitimácia v tomto súdnom spore, nakoľko vlastníkom nehnuteľností, ktoré žiada určiť do dedičstva po svojich právnych predchodcoch bol, v čase ich úmrtia, štát, uviedol, že posledný zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe je na mená právnych predchodcov žalobcu a na základe tohto pozemnoknižného stavu (zápisu) bolo vydané aj sporné osvedčenie o vydržaní, rovnako je daný na tomto spore aj naliehavý právny záujem, nakoľko na základe právoplatného rozsudku súdu žalobca bude môcť podať návrh na prejednanie dedičstva k sporným pozemkom po svojich predchodcoch. Z uvedených dôvodov procesnú obranu žalovaných považuje za právne bezvýznamnú a dokonca ani v samotnom osvedčení o vydržaní ich právni predchodcovia neuviedli, od akých skutočnosti odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva práve vydržaním (uvádzajú iba údajné odkúpenie od F. K., ktorému patril ale iný spoluvlastnícky podiel a ani prípadná púha detencia k vydržaniu nepostačuje), navrhuje preto, aby súd v konaní rozhodol podľa žalobného návrhu a žalovaných zaviazal k trovám konania.
5. L. v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (duplika) uviedli, že zotrvávajú na svojom tvrdení, že ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcu im nepatrilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých určenia do dedičstva sa žalobca v tomto konaní domáha. Z hľadiska preukázania aktívnej legitimácie bude nutné preskúmať históriu zápisu v pôvodnej pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. K., ktorá je v tejto časti nečitateľná a naviac vedená v maďarskom jazyku, pričom je povinnosťou žalobcu predkladať súdu dôkazy v úradnom jazyku. M. sa súd mohol venovať právnej stránke tohto súdneho sporu, je potrebné sa vysporiadať predovšetkým s otázkou tzv. procesného spoločenstva. Zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, či žalobca je jediným dedičom „poručiteľov“ a túto skutočnosť bude potrebné (§ 77 ods. X U.) do termínu súdneho pojednávania objasniť. V tejto súvislosti navrhli súdu, aby si vyžiadal od žalobcu rozhodnutie o dedičskom konaní po jeho rodičoch. S. uviedli, že po vydaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam nastali ďalšie právne skutočností, pričom aj v prípade, ak by aj nárok žalobcu bol vecne oprávnený, je potrebné zohľadniť fakt, že zo strany právnych nástupcov osôb, ktoré urobili vyhlásenie o vydržaní vlastníctva, došlo k vydržaniu vlastníckeho práva podľa § 134 Q.. zák.
6. L. v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že aktívnu legitimáciu preukázal matričnými listinami (rodný list, úmrtné listy), teda žalobca je aktívne legitimovaný pre podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva
XC/XX/XXXX
-6-
jeho predchodcov ku dňu ich smrti. S prihliadnutím na negatívnu dôkaznú teóriu - t.j. preukazovanie reálnej neexistencie niečoho sa zásadne nepreukazuje. L. nie je vo výnimočnom procesnom postavení, žeby sa v jeho prípade jednalo o nerozlučné procesné spoločenstvo. Ak žalovaný pozná iné skutočností, nech ich preukáže. Q. uviedol, že je pravdou, že jestvuje viacero odlišných právnych názorov k povahe určovacích žalôb, že „do dedičstva patrí“, avšak nemožno neprisvedčiť aj správnosti napr. právneho názoru NS ČR sp. zn. XX/Cdo/XXXX/XXXX.
7. Na nariadenom pojednávaní dňa XX.X.XXXX právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, poukázal na to, že právni predchodcovia žalobcu boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti tak, ako sú zapísaní v pozemkovej knihe vo vložke č. XX k. ú. K.. L. tam boli do roku XXXX, kedy na základe notárskeho osvedčenia došlo k zmene údajného vlastníctva. Má za, že osvedčenie nemalo hmotnoprávne účinky, aby došlo k strate vlastníckeho práva, ktoré svedčilo právnym predchodcom žalobcu ku dňu smrti. L. preukázal dedičskú postupnosť matričnými listinami. Čo sa týka spochybňovania aktívnej legitimácie zo strany právneho zástupcu žalovaných, nemá inú vedomosť, že by existovali iní dedičia po právnych predchodcov žalobcu. K. to spochybňuje protistrana, musí preukázať, že existujú aj iní dedičia.
8. K. zástupca žalovaných na pojednávaní trval na tom, že je potrebné predtým, než súd pristúpi k vecnej stránke sporu, vysporiadať sa s procesnou stránkou sporu, najmä z pohľadu aktívnej legitimácie žalobcu. V tomto súdnom konaní podľa jeho názoru ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom účastníkmi konania by mali byť všetci potenciálni dedičia po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na právny názor vyslovený v rozsudku J. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého citoval: „K. poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu, považovaní dedičia za spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 9X ods. X Q., resp. § 77 ods. 1 U.“. K. názoru žalovaných by bolo vhodné, aby bolo v konaní predložené pôvodné dedičské rozhodnutie po právnych predchodcov žalobcu z dôvodu určenia účastníkov tohto konania, ktorí by mali vystupovať či už v pozícii žalobcov alebo v pozícii žalovaných. Y. poukázal na to, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sú uvádzané ďalšie súdne rozhodnutia, na ktoré J. súd SR odkazuje a v ktorých rozhodol v prvších veciach tak, že v prípade určenia veci do dedičstva ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Z jeho skúseností túto skutočnosť aplikovali aj konajúce súdy v iných sporoch, kde zastupoval účastníkov konania. Y. uviedol, že nebolo preukázané ani vlastníctvo právnych predchodcov žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. V pozemnoknižnej zápisnici K. č. XX sú síce uvádzaní ako pôvodní pozemnoknižní vlastníci X. M. a G. D., pričom podľa žaloby mal byť tento zápis vykonaný v roku XXXX, teda pokiaľ by išlo o rodičov žalobcu, títo už uzatvorili v roku XXXX manželstvo a bolo by problematické, aby v roku XXXX G. D. vystupovala ešte pod svojím dievčenským menom, keď tento zápis bol robený v rovnakom čase. G. by potrebné predložiť čitateľnejšiu kópiu a zrejme s úradným prekladom, nakoľko podľa U. je povinnosťou strany prekladať dôkazy čitateľne a v úradnom jazyku. To, či žalobca je iba jediným dedičom, spochybňuje aj skutočnosť
XC/XX/XXXX
-7-
vyplývajúca z predložených dôkazov, že matka žalobcu sa vydala ako XX - násť ročná a žalobcu porodila, keď mala XX rokov.
9. Z odpovede S. úradu v L. (K. republika) zo dňa X.X.XXXX na žiadosť tunajšieho súdu súd zistil, že matričné úrady nevedú osobitnú databázu potomkov zosnulých osôb a preto nemôžu súdu poskytnúť informáciu o všetkých žijúcich a nežijúcich deťoch M. X. a Ewy Lechockej. V miestnych záznamoch sa nachádzajú iba úmrtné listy uvedených osôb a úmrtný list ich jedného syna.
XX. K. zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že neexistujúcu skutočnosť nemožno preukazovať, neukladá to ani § 99 Q. ani § 132 U.. Z listiny, ktorá bola predložená v preklade je zrejmé, že ďalší syn zomrel. J. dedičov, žalobca je jediným dedičom svojich predchodcov. K., že sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, kde platia iné zákony ako na N.. L. podal žalobu dôvodne a ďalší účastníci, ktorí by mali byť označení, neexistujú. K. by to protistrana preukázala, označí ich za účastníkov konania.
XX. K. zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na ním už prezentovaný názor nerozlučného procesného spoločenstva žalobcov a tiež aj vzhľadom na predbežný názor súdu, ktorý musí byť aplikovaný v tomto súdnom konaní podľa existujúcej judikatúry súdov SR, žalovaní trvajú na tom, aby žalobca predložil ako dôkaz dedičské rozhodnutia po svojich rodičov, pričom z týchto dedičských rozhodnutí by malo byť zrejmé, kto tvorí okruh účastníkov v konaní. K. zástupca žalobcu v žalobe a aj na predchádzajúcom pojednávaní trval na tom, že žalobca je jediným dedičom po svojich právnych predchodcov - rodičoch, pričom zo správy S. úradu v L. vyplýva, že mal súrodencov, resp. súrodenca, ktorý zomrel. J. je povinnosťou žalovanej strany riešiť okruh účastníkov konania, nakoľko tento okruh si určuje žalobca vo svojej žalobe. Je potom úlohou súdu posúdiť, či je tento okruh určený správne alebo nesprávne, v žiadnom prípade nemôžu mať žalovaní povinnosť preukazovať, že právni predchodcovia žalobcu majú aj iných dedičov ako žalobcu.
XX. K. zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania s tým, že v lehote XX dní písomne oznámi súdu zistené skutočnosti od žalobcu, s ktorým sa skontaktuje a požiada ho, aby mu predložil úmrtný list tej osoby, ktorá je označená na písomnosti zo dňa 3. marca XXXX a či táto osoba zanechala nejakých dedičov.
XX. N. listom zo dňa X.X.XXXX vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote XX dní oznámil súdu informácie zistené od žalobcu týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v zmysle uznesenia z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX. K. zástupca žalobcu na výzvu súdu nereagoval.
XX. Na nariadenom pojednávaní dňa XX.X.XXXX právny zástupca žalobcu uviedol, že sa ospravedlňuje za nečinnosť. G. to spôsobené jednak tým, že žalobca je cudzí štátny príslušník, je v pokročilom veku, je narodený v roku XXXX, veľmi ťažko sa mu s ním komunikuje, požadoval od neho dedičské konania po jeho rodičoch, tvrdil mu, že ich nemá k dispozícii. L. predložil do spisu ako listinný dôkaz rodný list ďalšieho súrodenca žalobcu, jeho sestry E. X. a úmrtný list. Z rodného listu je zrejmé, že jej rodičia boli
XC/XX/XXXX
-8-
M. a D. X.. N. zomrela dňa X.X.XXXX na W. vo veku XX rokov a mala deti, žalobca buď za nimi vycestuje na W., alebo nadviaže s nimi kontakt. Y. mu, že ďalších súrodencov nemá. K., aby mu súd opätovne poskytol primeranú lehotu, aby ustálil okruh žalobcov v spolupráci so samotným žalobcom.
XX. Na nariadenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu uviedol, že ohľadom predloženia dokladov týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aktívne komunikoval so žalobcom, predložil súdu oskenované výpisy o tom, že od prvého októbra do pojednávania s ním komunikoval a doteraz sa mu od žalobcu tieto doklady nepodarilo zabezpečiť s tým, že žalobca mu stále udáva, že mu doloží tieto doklady. H. rešpektuje názor aj vôľu klienta, navrhuje, aby súd určil dodatočnú primeranú lehotu na predloženie dôkazov. On mu navrhoval aj iné riešenie, že túto žalobu zoberie späť a podá novú žalobu, avšak žalobca s tým nesúhlasil.
XX. K. zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že otázka vecnej legitimácie je vecou žalobcu a že žalobca sa už mal vysporiadať s touto otázkou. Má za to, že mu bola poskytnutá dostatočne dlhá lehota dvoch rokov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok J. súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého citoval právnu vetu: „Q. vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. J. určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku ani
žalobcu poučiť. J. poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. K. o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, takéto poučenie by ale presiahlo poučovaniu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania“. Z uvedených dôvodov preto navrhuje žalobu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania v rozsahu XXX %.
XX. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a to rodných listov M. a D. X., ich sobášného listu, rodného listu žalobcu a úmrtných listov M. a D. X. súd zistil, že právny predchodca žalobcu M. X. sa narodil dňa X.XX.XXXX, zomrel dňa X.XX.XXXX a jeho manželka D. sa narodila dňa XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. S. uzavreli dňa XX.X.XXXX a počas manželstva sa im narodil dňa XX.X.XXXX syn M. (žalobca).
XX. Z rodného listu predloženého žalobcom súd zistil, že dňa X.XX.XXXX sa narodila E. X., ktorej rodičia sú X. M. a X. D.. Z úmrtného listu je zrejmé, že E. X. zomrela dňa X.X.XXXX.
XX. Z oskenovaných výpisov z telefonických hovorov je zrejmé, že právny zástupca žalobcu komunikoval so žalobcom od prvého októbra do dňa pojednávania, a to X.XX. X minúty, 4. XX. X minútu, X.XX. XX sekúnd, X.XX. X sekúnd a X minútu, XX.XX. X sekúnd a XX. XX. X minúty.
XX. K. § 60 U. stranami sú žalobca a žalovaný.
XC/XX/XXXX
-9-
XX. Q. strán sporu určuje žalobca. Z. zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj to, aby stranami boli všetky vecne legitimované osoby. I. sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). K. zodpovednosť za označenie strán v žalobe vždy nesie žalobca v tom zmysle, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných strán znamená zamietnutie žaloby.
XX. K. § 75 U. na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
XX. K. § 77 ods. X U. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
XX. O nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 U. ide tam, kde majú strany také spoločné práva alebo spoločné povinnosti, že sa rozhodnutie o veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. K. posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva s tým, že tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok rozsudku musí vzťahovať na všetkých spoločníkov. J. je možné rozhodnúť o existencii práva povinností v prospech niekoho, kto sa na konaní o nich ani len nezúčastnil. W. zásady sa nevyhnutne aplikujú napr. pri rozhodovaní súdov v konaniach o určenie dedičského práva, v ktorých nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, pokiaľ sa nezúčastnia konania o určenie dedičského práva všetci účastníci konania o dedičstve s tým, že dedičia majú postavenie nerozlučných spoločníkov.
XX. N. je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. K. sa súd k tejto otázke aj výslovne nevyjadrí, neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. M. vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. L. má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. G. tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedie. L. zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.
XX. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal určenia, že spoluvlastnícke podiely z pozemku v k.ú. K. zapísaného na LV č. XXX, parc. D. č. XXXX o výmere XXXXXXX mX na mená žalovaných v 1. až 4. rade patria do dedičstva po neb. M. X., zomr. dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom K., K. a po neb. D. X., rod. G., zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom bytom K., K.. L. odôvodnil tým, že
XC/XX/XXXX
-XX-
je jediným právnym nástupcom (synom) pôvodných pzk. vlastníkov predmetného pozemku a toto tvrdenie zopakoval aj jeho právny zástupca na nariadených pojednávaniach, hoci už dňa XX.X.XXXX musel vedieť, že mal minimálne jednu sestru, nakoľko neskôr ním predložený rodný a úmrtný list E. X. je z uvedeného dňa. Z dôvodu, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie na podaní takejto žaloby s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov v konaniach o určenie dedičského práva nepredložil žiaden dôkaz, čo namietali aj žalovaní vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach, súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. I. zistením mal súd za preukázané, že žalobca mal ešte jedného brata, ktorý zomrel, čím mal aktívnu legitimáciu žalobcu jednoznačne spochybnenú. L. svoje tvrdenie, že on je jediným synom svojich nebohých rodičov, vyvrátil aj predložením rodného a úmrtného listu ďalšej sestry E. X. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX. Na úpravu strán v konaní súd poskytol žalobcovi lehotu viac ako dvoch rokov, hoci takéto poučenie a odročovanie pojednávaní z tohto dôvodu bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, čo namietali v poslednom vyjadrení aj žalovaní. N. na základe uvedeného konštatuje, že v tomto súdnom konaní ide jednoznačne o nerozlučné procesné spoločenstvo a keďže bolo preukázané, že po právnych predchodcoch žalobcu bolo viac dedičov, títo sú v období od smrti poručiteľa až do právoplatného vyporiadania dedičstva považovaní za spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § XX ods. X U.. Z uvedeného je teda zrejmé, že stranami sporu v tomto konaní by mali byť všetci potenciálni dedičia po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch. N. pripúšťa, že by ním mohol byť aj samotný žalobca, ale na preukázanie tejto skutočnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedených skutočností súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol. J. aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má za následok zamietnutie žaloby bez potreby preskúmania predmetu sporu. S poukazom na uvedené zistenia súd uplatnený nárok vecne neposudzoval.
XX. K. § X55 ods. X U., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. K. § 262 ods. 2 U., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Úspešným žalovaným v 1. až 4. rade súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
6C/46/2016
-11-
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.