Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: T.. R. W., G.. XX.X.XXXX, K. C., C. X proti žalovanému: Louren Hotel Management, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 3, Slezská 832/55, IČ: 24785342 o zaplatenie 20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. z 5. októbra 2021

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 eurá.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 3 eurá spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.1.2020 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe skutkových tvrdení o tom, že v dňoch 30.12.2018 až 4.1.2019 (5 nocí) bol ubytovaný v hoteli, za čo zaplatil 729 eur. Hotel od neho požadoval aj mestskú daň 15 CZK za osobu a noc, t.z. 75 CZK za 5 nocí, t.j. 3 eurá. Hotel mu však účtoval sumu 6 eur. V podaní z 8.8.2018 žalobca tvrdil, že za ubytovanie zaplatil celkom 746 eur, avšak rezervácia bola vytvorená na sumu 729 eur. Záloha za ubytovanie bola vyúčtovaná 20.12.2018 vo výške 15.000,- Kč, čo podľa kurzu k uvedenému dňu predstavovalo 595,95 eura a doplatok 3.779,04 Kč uhradil 30.12.2018, čo predstavuje 150,05 eura, celkovo tak zaplatil 746 eur namiesto 729 eur, t.j. o 17 eur viac.

3. Vo veci bol vydaný Európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalovaná suma 17 eur nebola účtovaná ním - žalovaným, ale vydavateľom platobnej karty. Žalovaný účtoval žalobcovi za ubytovanie 18.779,04 CZK. Celková čiastka za ubytovanie 729 eur predstavovala poplatok za dvojlôžkovú izbu 628,70 eura, raňajky, WIFI a DPH 94,30 eur a mestskú taxu 6 eur. V deň rezervácie žalobca nemal dostatok peňazí na účte, preto žalovaný mu vyšiel v ústrety a dohodol s ním, že časť sumy zaplatí 20.12.2018 a zvyšok 30.12.2018. Dňa 20.12.2018 bola žalovanému účtovaná čiastka 15.000 CZK, t.z. podľa prepočtu vtedy aktuálneho kurzu, 582,30 eura. Dňa 30.12.2018 žalobca zaplatil zvyšnú sumu 3.779,04 CZK, t.j. 146,59 eura podľa kurzu ČNB, s čím žalobca súhlasil zadaním PIN kódu na termináli. Žalobca mal rezervovanú izbu pre dve osoby, do ceny preto boli zarátané náklady na pranie prádla pre dve osoby, raňajky pre dve osoby, náklady na vodu a stočné pre dve osoby, a tak isto aj mestský poplatok bol účtovaný na dve osoby. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd zistil skutkový stav, v zmysle ktorého si žalobca prostredníctvom platformy Booking.com online rezervoval ubytovanie v hoteli Louren Hotel v termíne od 30.12.2018 do 4.1.2019 v dvojlôžkovej izbe pre jedného hosťa, pričom za ubytovanie mal zaplatiť 729 eur, sumu pozostávajúcu z poplatku za izbu 628,70 eur, 15 % DPH 94,30 eura a 6 eur mestskú daň. Z faktúry č. 18004973 z 20.12.2018 vyplynulo, že žalobca mal uhradiť zálohu za ubytovanie 15.000 CZK. Z ďalšej faktúry č. 18005125 z 30.12.2018 vyplynulo, že žalobca mal uhradiť za ubytovanie 3.779,04 CZK. Podľa výpisu z účtu žalobcu, zaplatil žalobca 20.12.2018 sumu 15.000 CZK, v prepočte 595,95 eura a 30.12.2018 zaplatil 3.779,04 CZK, v prepočte 150,05 eura.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd článok 2 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 7 a čl. 16 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a , , , a , nar. vl. č. , ,, a o platobných službách, ako i všeobecne záväznej vyhlášky č. 27/2003 Sb. hl.m. Prahy o místním poplatku za lázenský a rekreačný pobyt. Právne súd uzavrel, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie 17 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného v dôsledku rozdielneho kurzu ČNB, ako aj nárok na zaplatenie sumy 3 eurá predstavujúcej zaplatenú mestskú daň. Súd zistil, že spoločnosť Booking.com na svojej internetovej stránke uvádza, že ceny, ktoré sa zobrazujú na platforme, nastavujú a komunikujú poskytovatelia. Ceny sa zobrazujú pre jednotlivé možnosti alebo kombinácie možnosti, ktoré poskytovateľ ponúka. V popise každej ceny je špecifikované, ktoré dane sú zahrnuté v cene a ktoré nie (ak je to relevantné). Menová kalkulačka na platforme slúži iba na informačné účely a nemusí udávať presné a aktuálne údaje v čase vytvárania rezervácie. Ceny sa môžu líšiť v závislosti od aktuálneho výmenného kurzu. Menový kurz možno vymedziť ako cenu peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrenú v peňažných jednotkách iných krajín. Menové kurzy sa zaznamenávajú v kurzových lístkoch. ECB vydáva denne kurzový lístok, ktorý je totožný s kurzovým lístkom NBS. V nadväznosti naň stanovujú jednotlivé obchodné banky svoje kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene a zohľadňujú nákup a predaj. Väčšina peňažných transakcií sa uskutočňuje v bezhotovostnej forme a devízový kurz slúži na vyjadrenie vzťahu hodnôt domácej a zahraničnej meny v bezhotovostnej forme, čiže vo forme devíz. Súd mal za preukázané, že žalobca si na platforme Booking.com rezervoval u žalovaného ubytovanie, za ktoré mal zaplatiť 729 eur (poplatok za izbu 628,70 eura, 15 % DPH 94,30 eura a 6 eur mestskú daň). Súčasťou poplatku za ubytovanie bola aj daň za ubytovanie účtovaná vo výške 0,60 eura za osobu na noc. Podľa vyhl. č. 27/2003 Sb. bola výška poplatku 15 Kč na osobu za každý aj začatý deň. Poplatok bol súčasťou konečnej ceny za ubytovanie a žalobcovi bol aj napriek tomu, že bol ubytovaný sám, započítaný pre dve osoby, t.j. vo výške 6 eur. Keďže bol ubytovaný sám, mal platiť mestskú daň len vo výške 3 eurá. Z toho dôvodu súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 3 eurá vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť danú sumu žalobcovi. V prípade čiastky 17 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca poplatok za ubytovanie platil v českých korunách, o čom predložil súdu aj detaily úhrady účtu, mena bola potom automaticky prepočítaná bankou žalobcu podľa aktuálneho devízového kurzu. Ak teda žalobca zadal 27.12.2018 banke platbu 15.000 CZK, banka prepočítala uvedenú sumu podľa aktuálneho výmenného kurzu a žalobca zaplatil po prepočte 595,95 eura (odkaz súdu na detail úhrady z účtu na č.l. 10 spisu). Dňa 2.1.2019 zadal banke platbu 3.779,04 CZK, ktorú si banka prepočítala podľa aktuálneho výmenného kurzu a žalobca zaplatil 150,05 eura, a teda súd zistil, že vyššia suma bola spôsobená prepočtom ceny podľa aktuálneho výmenného kurzu banky. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania zo sumy 3 eurá, súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, kedy žalovanému doručil výzvu na zaplatenie tejto sumy, a preto mu súd priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 28.1.2020 a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. Úroky z omeškania priznal žalobcovi podľa nar. vlády č. , a to výške 5 % ročne na tom základe, že základná úroková sadzba ECB v období do 28.1.2020 predstavovala 0,00 % a v prevyšujúcej časti sadzby úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd poukázal na dôkazné bremeno, keďže konanie je konaním sporovým a uviedol, že nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

6. O trovách konania súd rozhodol podľa a a , a to žalovanému ako úspešnej strane v zmysle priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, čo predstavovalo v percentuálnom vyjadrení úspešnosť 85 % a neúspech v rozsahu 15 %. Súčasne konštatoval, že žalobcovi preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich náhradu nepriznal.

7. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu - žalobcovi aj istinu vo výške zamietnutej sumy 17 eur, ako aj zákonný úrok z omeškania uplatnený podľa 2T repo sadzby ČNB vo výške 10 % ročne zo sumy 17 eur od 31.12.2018 až do zaplatenia a zároveň aj zákonný úrok z omeškania uplatnený podľa 2T repo sadzby ČNB vo výške 10 % ročne z priznanej sumy 3 eurá v správnej percentuálnej výške 10 % ročne od 31.12.2018. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania podľa v plnej výške, vrátane trov odvolacieho konania. Pokiaľ sa týka výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie, nestotožnil sa s ním v časti čo do percentuálnej výšky úrokov z omeškania, ako aj dátumu priznania omeškania a pokiaľ sa týka výrokov II. a III., nestotožnil sa s nimi v celom rozsahu. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kde zároveň súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za vyplývajúce tak z podanej žaloby, ako aj z jej doplnenia, z ním doložených dôkazov, ako i dôkazov súdom vykonaných, že 20.12.2018 a 30.12.2018 uhradil platobnou kartu k euro účtu za služby ubytovania v hoteli na základe rezervácie vytvorenej cez portál Booking.com sumu 746 eur, ale rezervácia bola vytvorená na sumu 729 eur. Tvrdil, že žalovaný je povinný akceptovať zmluvné podmienky portálu na sprostredkovanie ubytovania Booking.com, a teda platbu rezervácie ubytovania v dohodnutej mene v eurách. Mal za to, že žalovaný, aby sa vyhol spotrebiteľským sporom, musí potom obchodovať len v českých korunách, a ponúkať svoje služby za úplatu iba v národnej mene ČR, nie aj v iných menách, napríklad v eurách prostredníctvom sprostredkovateľa ubytovania Booking.com. Uviedol, že v konaní poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré preukázal dôkazmi, a to potvrdeniami o platbách u žalovaného z Air Bank, a.s., Praha z euroúčtu, že záloha za ubytovanie bola žalovaným zúčtovaná 20.12.2018 vo výške 15.000 Kč podľa zmenného dohodnutého kurzu EUR/CZK z 20.12.2018 (kurz 25,170 CZK za 1 euro), čo predstavovalo 595,95 eura. Doplatok, vrátane poplatku za pobyt 3.779,04 Kč uhradil 30.12.2018, kde bol použitý iný zmenný kurz EUR/CZK z 30.12.2018 (25,185 CZK za 1 euro) a doplatok predstavoval 150,05 eura. Zaplatil tak sumu 746 eur namiesto 729 eur, a teda o 17 eur viac, čo predstavuje jeho škodu a ide o bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu zo strany hotela, teda žalovaného, pri platbe kartou z účtu v mene euro u obchodníka v ČR v inej, národnej mene CZK (Kč). Namietal, že žiaden právny predpis v ČR neukladá povinnosť, aby pri prepočte platobných transakcií, kde mena platobnej transakcie a mena platobného účtu sú odlišné, bol použitý kurz vyhlasovaný ČNB, naopak zákon o platobnom styku ponecháva zmenný kurz na dohode strán zmluvy o platobných službách a iba ukladá poskytovateľovi platobných služieb, aby ich užívateľa o použitom zmennom kurze informoval pred uzavretím zmluvy o platobných službách a po prevedení platobnej transakcie, čo tvrdil žalobca, že žalovaný v konaní nepreukázal. Namietol, že žalovaný účtovaním rôznych zmenných kurzov porušil dohodnuté zmluvné podmienky rezervácie ubytovania v dohodnutej cene 729 eur (a v mene euro). Konečnú sumu v eurách žalovaný potvrdil e-mailom z 20.12.2018, kde potvrdil doplatok z celkovej sumy rezervácie 729 eur v mene euro, z čoho, tvrdil žalobca, že možno logicky aj právne dôvodiť dohodnutý zmenný kurz 1 euro/25,76 CZK, preto doplatok platobnou kartou 30.12.2018 fyzicky u žalovaného cez post terminál mal byť 133,05 eura a nie 150,05 eura. Namietol, že súd nesprávne v odôvodnení rozsudku v bode 29. uviedol, že žalobca zadal banke 27.12.2018 platbu v sume 17.000 CZK v prepočte 595,95 eura a 2.1.2019 platbu 3.779,04 CZK v prepočte 150,05 eura. Z doložených dôkazov, a to výpisu platieb a z účtu Air Bank, a.s. vyplýva, že platba kartou z euroúčtu v mene euro bola ním - žalobcom realizovaná 20.12.2018 v sume 595,95 eura a 30.12.2018 v sume 150,05 eura, teda celkom 746 eur. Zaúčtovanie týchto platieb bankou sa uskutočnilo 27.12.2018 a 2.1.2019, ale spôsob prepočtu zaplatenej ceny za služby ubytovania, údajne prepočtom aktuálneho výmenného kurzu banky, žalovaný ani súd prvej inštancie v konaní nepreukázali, a teda žalovaný neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno na svoju obranu. Pokiaľ súd z priznanej sumy 3 eurá priznal mu úroky z omeškania iba vo výške 5 % ročne podľa nar. vl. č. , vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, namietol, že sídlo žalovaného je v členskom štáte EÚ v Českej republike, kde sa uskutočnila platba za služby ubytovania a tieto služby boli aj poskytnuté na území ČR. Uviedol, že on si správne uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v petite žaloby podľa 2T repo sadzby ČNB v čase omeškania žalovaného s peňažným dlhom. Tvrdil, že žalovaný si duplicitne za dve osoby zúčtoval

poplatok 3 eurá už v deň jeho príchodu, teda 30.12.2018, a do omeškania sa teda dostal nasledujúci deň po úhrade tejto platby, a to od 31.12.2018, preto si uplatnil nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od 31.12.2018. Pokiaľ § 517 ods. 2 Obč. zákonníka odkazuje pri výške úrokov z omeškania na vykonávací predpis, odvolal sa na nariadenie vlády ČR č. 351/2013 Sb. zo 16.10.2013, kde došlo od 1. januára 2014 k zmene stanovenia úrokov z omeškania. Mal za to, že si správne a zákonne v petite žaloby uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 10 % ročne (8 % + 2 %) od 31.12.2018, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s peňažným plnením, prvým dňom po úhrade 746 eur žalobcom. Namietal, že súd nesprávne dôvodil v bode 31. odôvodnenia, pokiaľ sa týka právneho základu uplatnených úrokov z omeškania podľa ECB a NBS a zároveň od 28.1.2020 ako odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Cezhraničný spor sa začal 16.7.2019 doručením žaloby s návrhom na vydanie Európskeho platobného rozkazu a teda skutočnosť, že súd doručil žalovanému žalobu spolu s vydaným Európskym platobným rozkazom až 28.1.2020, nemôže byť na akúkoľvek ujmu procesných práv žalobcu a súd nemôže aplikovať dátum doručenia žaloby žalovanému ako dátum, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi. Zákonný úrok z omeškania podľa ČNB bol k 31.12.2018 vo výške 9,75 % ročne a ku dňu podania žaloby 16.7.2019 vo výške 10 % ročne. Tvrdil, že on nemal žiadnu právnu povinnosť doručiť predžalobnú výzvu žalovanému na zaplatenie 20 eur pred podaním spotrebiteľskej žaloby. Preto súd nemôže dôvodiť, že nepreukázal súdu, kedy doručil žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 3 eurá. Nemal právnu povinnosť osobitne žalovaného vyzývať na zaplatenie jeho bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu v mimosúdnom konaní ešte v roku 2019 žiadal vrátiť neoprávnene zaúčtovanú sumu žalovaným, kde výsledkom mimosúdneho konania bola odpoveď - stanovisko žalovaného, v zmysle ktorého bol ochotný mu preplatok vrátiť za predpokladu, že na seba vezme transakčné náklady banky alebo mu môžu preplatok vrátiť v hotovosti v plnej výške na recepcii hotela. Toto konanie žalovaného mal za rozporné s platnou legislatívou. Žalovaný mal teda preukázateľne vedomosť o uplatnených nárokoch žalobcu v roku 2019 v mimosúdnom konaní. Poukázal na e-mailovú komunikáciu s ESCSK (Európske spotrebiteľské centrum SR) vo veci podanej sťažnosti z 23.1.2019 a odpovede žalovaného, kde zistený skutkový stav súdom prvej inštancie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a to vedomosť žalovaného o ním - žalobcom uplatnených nárokoch v sume 20 eur. Namietal, že zo zápisnice o pojednávaní z 12.11.2020 vyplýva, že súd po vykonaní a zabezpečení dôkazu cez platformu Booking.com vyhlásil uznesenie, že tento dôkaz zašle obom stranám sporu na písomne vyjadrenie. Napriek tomuto uzneseniu súd po vykonaní dôkazu zo 7.3.2021, ktorý bol úradne preložený 25.3.2021 zaslal a doručil tento dôkaz stranám sporu, konkrétne žalobcovi 14.6.2021 bez výzvy na vyjadrenie a s tým, že nariadil pojednávanie na deň 5.10.2021. Tvrdil, žer súd porušil v celom rozsahu. Namietal, že zo strany súdu v konaní došlo k neodôvodneným prieťahom a k neprimeranému zaťaženiu sporových strán, konkrétne jeho - žalobcu, nariadením druhého pojednávania, nakoľko súd druhé pojednávanie vo veci, nariadené na deň 5.10.2021, ani nemusel nariaďovať a mohol rozhodnúť po písomnom vyjadrení strán sporu k dôkazu zo 7.3.2021 vo veci skôr. Mal za to, že zo súdom zabezpečeného dôkazu cez platformou Booking.com zo 7.3.2021 vyplýva, že jeho nároky sú v celom rozsahu dôvodné a zákonné. Tvrdil, že zo záveru dôkazu na jeho strane 4 vyplýva, že ak hosť vie predložiť o výške poplatku a pôvodné potvrdenie rezervácie, malo by byť možné dokázať, či naozaj došlo k účtovaniu vyššej sumy alebo nie. Mal za to, že jednoznačne dôkazmi preukázal, že zo strany žalovaného došlo reálne aj fyzicky k účtovaniu vyššej sumy, a to vo výške 746 eur namiesto záväzne dohodnutej sumy 729 eur, vrátane duplicitne účtovaného poplatku mestskej dane vo výške 3 eurá. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku, ktoré rozhodnutie však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že vo vyhotovení napadnutého rozsudku v záhlaví absentuje v označení žalovaného jeho identifikačné číslo 24785342 ako zahraničnej právnickej osoby, ktoré je riadne uvedené v žalobe, ako i vo vydanom Európskom platobnom rozkaze. Napokon tvrdil, že súd rozhodol o trovách konania v rozpore s , kde mal aplikovať úspech žalobcu vo veci, in eventum mal vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní nevznikli, žalobcovi nie sú známe a súd ich ani nepreukázal, ani neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí v časti o trovách konania. Súd náhradu trov konania v rozsahu 70 % priznal žalovanému nezákonne a nedôvodne.

8. Žalovaný v replike na podané odvolanie sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako sú tieto uvedené v rozsudku, plne stotožnil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu nákladov konania.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a ako vecne správneho ho (s výnimkou výroku I. rozsudku v časti zaväzujúcej žalovaného zaplatiť žalobcovi 3 eurá, v ktorej časti rozsudok nebol odvolaním napadnutý) podľa potvrdil, nakoľko sa odvolací súd s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, na čom nič nezmenilo ani podané odvolanie.

10. Po preskúmaní obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že odvolateľ presne nešpecifikoval odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní uplatnené odvolacie námietky nepodradil samostatne/ jednotlivo pod zákonom vymedzené odvolacie dôvody. Z odvolania, nakoľko odvolateľ mal za to, že „napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kde súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“, je možné vyvodiť, že uplatnil odvolacie dôvody podľa a . V konkrétnostiach namietal, že žalovaný bol povinný akceptovať zmluvné podmienky portálu na sprostredkovanie ubytovania Booking.com, a teda platbu rezervácie ubytovania v dohodnutej mene v eurách a žalovaný účtovaním rôznych zmenných kurzov porušil dohodnuté zmluvné podmienky rezervácie ubytovania v dohodnutej cene 729 eur. On tak namiesto 729 eur zaplatil 746 eur, teda o 17 eur viac, čo tvrdil, že predstavuje jeho škodu a ide o bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu zo strany hotela, teda žalovaného, pri platbe kartou z účtu v mene euro u obchodníka v ČR v inej, národnej mene CZK (Kč). Namietal, že žiaden právny predpis v ČR neukladá povinnosť, aby pri prepočte platobných transakcií, kde mena platobnej transakcie a mena platobného účtu sú odlišné, bol použitý kurz vyhlasovaný ČNB, naopak zákon o platobnom styku ponecháva zmenný kurz na dohode strán zmluvy o platobných službách a iba ukladá poskytovateľovi platobných služieb, aby ich užívateľa o použitom zmennom kurze informoval pred uzavretím zmluvy o platobných službách a po prevedení platobnej transakcie, čo tvrdil žalobca, že žalovaný v konaní nepreukázal. Zaúčtovanie týchto platieb bankou sa uskutočnilo 27.12.2018 a 2.1.2019, ale spôsob prepočtu zaplatenej ceny za služby ubytovania, údajne prepočtom aktuálneho výmenného kurzu banky, žalovaný ani súd prvej inštancie v konaní nepreukázali, a teda žalovaný neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno na svoju obranu. Žalobca namietol aj výšku priznaných úrokov z omeškania z prisúdenej sumy 3 eurá, nárok na ktoré mu súd priznal podľa nariadenia vlády SR č. a domáhal sa priznania úrokov z omeškania podľa českej právnej úpravy - nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. Nestotožnil sa ani s určením začiatku omeškania žalovaného s úhradou prisúdenej sumy 3 eurá od 28.1.2020 ako dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Namietol aj výrok III. rozsudku, ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.

11. Súd prvej inštancie rozsudkom, vychádzajúc z preukázanej rezervácie ubytovania žalobcom u žalovaného prostredníctvom internetovej platformy tretej osoby (Booking.com), za ktoré mal žalobca zaplatiť 729 eur a ktorú cenu za ubytovanie žalovanému platil (najskôr zálohu 15.000 CZK a potom doplatok 3.779,04 CZK) v českých korunách zo svojho účtu v banke vedeného v mene euro, pričom pri prepočte ceny bankou podľa aktuálneho výmenného kurzu zaplatil 476 eur, t.z. viac o 17 eur oproti cene uvedenej v rezervácii, zaplatenia ktorej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhal žalobou proti žalovanému, vyhodnotil nárok ako nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. Uzavrel, že vyššia suma bola spôsobená prepočtom ceny podľa aktuálneho výmenného kurzu banky. Súd žalobcovi prisúdil nárok na zaplatenie sumy 3 eurá titulom vrátenia časti mestskej dane, ktorá mu žalovaným napriek tomu, že bol ubytovaný sám, bola vyúčtovaná za dve osoby vo výške 6 eur. Vychádzajúc z toho, že žalovaný sa o nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodne zaplatenej sumy 3 eurá preukázateľne dozvedel dňom doručenia žaloby 27.1.2020 a teda od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.1.2020, keďže bezdôvodne zaplatenú sumu 3 eurá žalobcovi nezaplatil, dostal sa žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od uvedeného dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému vo výške úrokovej sadzby podľa nar. vlády SR č.

12. Odvolací súd na základe oboznámenia sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vychádzajúc z odvolacích dôvodov žalobcu, nezistil danosť ani jedného z ním uplatnených odvolacích dôvodov.

13. Odvolací dôvod podľa , nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery majú plnú oporu, resp. sa v celom rozsahu opierajú o vykonané dokazovanie. Súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia zhrnul v odsekoch 6. až 9. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd konfrontujúc tieto skutkové zistenia súdu so skutkovou argumentáciou žalobcu/odvolateľa v podanom odvolaní, konštatuje, že odvolateľ v skutočnosti nesprávnosť skutkových zistení súdu ani nenamietal, len tvrdí, tak ako argumentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, že žalovaný mu mal po správnosti účtovať za ubytovanie cenu 729 eur. Toto tvrdenie, resp. argumentácia žalobcu nezakladá danosť odvolacieho dôvodu podľa , ale ide o prejav nesúhlasu žalobcu s právnym posúdením nesporných skutkových okolností.

14. Odvolací dôvod podľa , nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

15. Na právny vzťah bol súdom aplikovaný právny poriadok Slovenskej republiky. Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov, podľa čl. 4 a 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, sa právny vzťah medzi účastníkmi spravuje právnym poriadkom štátu podľa dohody strán. Z predloženého potvrdenia o rezervácii ubytovania, žiadna dohoda o rozhodnom práve nevyplýva a teda slovenský súd aplikoval na právny vzťah slovenského spotrebiteľa slovenské právo, voči čomu tento v konaní nenamietal, nenamietal ho ani žalovaný. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov ( a Obč. zák. upravujúci práva a povinnosti zmluvných strán záväzkového vzťahu zo zmluvy o ubytovaní a , a a Obč. zák. a nar. vl. č. na posúdenie otázky omeškania žalovaného s úhradou sumy troch eur a tiež , , a o platobných službách) a použité ustanovenia i správne interpretoval. Keďže sú úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky a pohľadávku samotnú súd posudzoval podľa ustanovení , preto aj pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania aplikoval súd slovenskú právnu úpravu, nie právnu úpravu ČR, aplikácie ktorej sa dožadoval žalobca.

16. Odvolací súd nezistil, že by bolo došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ sa žalobca žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 17 eur ako rozdielu medzi cenou za ubytovanie podľa vytvorenej rezervácie (729 eur) a cenou, ktorú v skutočnosti za ubytovanie žalovanému zaplatil (746 eur), a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa neho vzniklo na strane žalovaného v dôsledku rozdielneho kurzu ČNB, súd správne právne posúdil, že sa táto okolnosť netýka vzťahu žalobcu a žalovaného zo zmluvy o ubytovaní. Žalovaný ako právny subjekt pôsobiaci a poskytujúci služby na území Českej republiky, správne a dôvodne cenu za poskytnuté služby účtoval žalovanému v štátnej mene, t.z. oficiálnej mene používanej na území, kde služby boli poskytnuté. Žalobca nepreukázal, akej sume v CZK v čase rezervácie ubytovania zodpovedala suma 729 eur a teda nepreukázal, že mu žalovaný účtoval viac. V danej veci žalobca žalovaným vyúčtovanú cenu ubytovania, resp. zálohy za ubytovanie v požadovanej v mene CZK (v českých korunách) uhrádzal prostredníctvom bankovej karty zriadenej k účtu vedenému v mene euro a teda vzniknutý kurzový rozdiel ide na vrub záväzkovoprávneho vzťahu žalobcu a banky, v ktorej mal žalobca vedený účet v mene euro a z ktorého prostredníctvom bankovej karty platbu za

ubytovanie hradil. Žalobca bol pri rezervácii ubytovania prostredníctvom Booking.com upozornený, že poskytovateľ karty mu bude účtovať poplatok za platbu v inej mene ako je mena účtu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z písomného stanoviska spoločnosti Booking.com., ktoré dala súdu na jeho výzvu. Spoločnosť oznámila, že hosťa, t.z. žalobcu 14.1.2019 informovala, že rozdiel v cene môžu spôsobovať výmenné kurzy, ktoré používa jeho banka, a že suma v eurách uvedená v potvrdení je odhadovaná a skutočná cena bude v mene, s ktorou pracuje hotel. Žalovanému za zistených a preukázaných skutkových okolností na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie nevzniklo, preto súd prvej inštancie žalobu čo sa týka čiastky 17 EUR správne, ako nedôvodnú zamietol. Už len na okraj veci (bez vecného súvisu s posudzovaným) odvolací súd dopĺňa, že zo stanoviska spoločnosti Booking.com vyplýva aj to, že 15.1.2019 bolo „spracované vrátenie sumy 55,69 eura kvôli garancii najnižšej ceny“, keď predtým hosť, t.z. žalobca 21.12.2018 našiel lepšiu cenu na platforme Agoda a uplatnil si nárok.

17. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a preto, ak na posúdenie hlavného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd aplikoval slovenské hmotné právo, dôvodne aj pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania aplikoval slovenskú právnu úpravu. Správne vychádzal z určenia začiatku omeškania pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalovanému na plnenie, pričom za preukázateľné doručenie výzvy v danej veci vyhodnotil doručenie žalobného návrhu.

18. Odvolanie žalobcu smerovalo i proti výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania a postupujúc podľa , zohľadniac pomer úspechu žalobcu (žalobca bol úspešný v časti prisúdenej sumy 3 eurá, čo predstavuje 15 % úspechu žalobcu) a žalovaného (žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 17 eur, v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 85 % úspechu) priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % (85 % - 15 %). Rozhodnutie je správne. Námietky žalobcu o aplikácii sú irelevantné, súd neaplikoval. Nedôvodná je i námietka žalobcu proti záveru súdu, že mu žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd ich náhradu nepriznal, keď žalobca v tejto súvislosti v odvolaní namietol, že svoje trovy môže vyčísliť kedykoľvek do skončenia konania. Aj keď to súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol (že žalobcovi žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd ich náhradu nepriznal), ide o zmätočné odôvodnenie, keďže predtým správne, postupom podľa zohľadniac pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného prisúdil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % žalovanému.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutom rozsahu, ako vecne správny podľa potvrdil.

20. Podľa v spojení s odvolací súd rozhodol i trovách odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, naopak plne úspešný bol žalovaný, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu v celom rozsahu potvrdil. Podľa mal by odvolací súd priznať žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol, avšak žalovanému vychádzajúc z obsahu spisu, preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. marca 2022 o 10:00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, č.dv. 202, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke súdu dňa 2.3.2022.

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.