Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČ: 24 785 199, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: V. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. K. XX, Bratislava, o zaplatenie 505,92 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 140,08 € z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,24 € od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 505,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom dlžných splátok pôžičky.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:35 805 731 uzatvorila so žalovaným dňa 20.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo: 569744100, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 480 €. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 10,76 €. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 14.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 20.09.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 247,20 €. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 4,12 €. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 14,88 €. Žalovaný sa touto zmluvou - okrem iného - zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé armády 4/5 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení

pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 386,88 €. Žalobca listom - predžalobná výzva - vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, avšak bezúspešne. Celkový dlh žalovaného prestavuje: Zmluva o úvere 480 € + Zmluva o zabezpečení 247,20 € + zmluvný úrok 165,60 € - prijaté úhrady 386,88 € = 505.92 €.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal celkom pasívny.

4. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti istiny 140,08 € späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zároveň požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku.

5. Keďže bola žaloba vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 140,08 € s príslušenstvom, súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) konanie v tejto časti zastavil.

6. Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), nakoľko v predmetnom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 11.10.2018.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - výpis z obchodného registra, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.9.2013, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.9.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, podací hárok, predžalobná výzva zo dňa 5.10.2017, výpis splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 20.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo: 569744100, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 480 €. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené súčtom úroku poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38 % zo sumy úveru, t. j. vo výške 69,12 € a poplatok za garantovanú službu je určený pevnou sumou 96,48 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorú je zákazník povinný zaplatiť na základe zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 645,60 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver predstavuje 46,06 %. Žalovaný sa zmluvou zaviazal úver splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 10,76 €. Žalobca poskytol žalovanému úver na dobu 60 týždňov so splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súčasne so zmluvou žalovaný uzatvoril dňa 20.9.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala pravidelné poskytovanie služby spočívajúce v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to na v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou strán. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť celkovú odmenu vo výške 247,20 € v pravidelných 60 splátkach vo výške 4,12 €, pričom odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky, splatnosť prvej splátky bola 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Suma odmeny slúžila na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými boli cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorila vlastný príjem spoločnosti Provident Financial, s.r.o.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a).

10. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569744100, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď uvedená spoločnosť ako veriteľ (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) poskytla žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra) a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (v tejto súvislosti nebol tvrdený ani preukázaný opak). Predmetná zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač jej

obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. To isté možno pritom povedať aj o Zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.9.2013, ktorá mala akcesorický charakter vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569744100.

23. Z vyššie uvedeného charakteru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569744100 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že táto musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní predmetnej zmluvy však súd zistil, že tomu tak nie je. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569744100 totiž neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), keď v zmluve je uvedené len to, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzatvorenia Zmluvy“. Uvedené však nemožno považovať za dostatočne konkrétne vymedzenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť totiž vyjadrený konkrétnym dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roka), aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, kedy má vykonať poslednú úhradu bez toho, aby sa vystavil hrozbe sankcie v prípade nedodržania tohto termínu, a to iba z toho dôvodu, že veriteľ (ktorý zmluvu vopred jednostranne formulárovým spôsobom predpripravil) tento termín nevymedzil dostatočne určito. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/2/2015 zo dňa 14.07.2015 v zmysle ktorého „...tento údaj (o termíne splatnosti spotrebiteľského úveru - pozn. súdu) musí byť v zmluve uvedený výslovne, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.“. V zmysle rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 16Co/267/2015 zo dňa 18.02.2016 „Zmluva teda neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (nie dobu trvania zmluvy), a tento nedostatok nemožno nahradiť apelovaním navrhovateľa na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa, čiže odporcu, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Spotrebiteľovi musí byť pred vstupom do úverového vzťahu zrejmé, aby mohol zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. ...Nie je totiž povinnosťou spotrebiteľa, aby si sám vypočítal a vyhodnotil údaje v zmluve uvedené, ak túto povinnosť ukladá dodávateľovi zákon... Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tieto presné údaje neobsahuje, nemožno mať za to, že tieto nedostatky možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných dostupných údajov v zmluve.“. Rovnako v zmysle rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012 „Významom písm. g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenia do Zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“. Súd sa stotožňuje s výkladom predmetnej náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere prezentovaným v citovaných rozhodnutiach a nevidel dôvod sa od neho odchyľovať, o to viac, ak predmetnú náležitosť zmlúv o spotrebiteľskom úvere vyložil tunajší súd už v množstve rozhodnutí týkajúcich sa sporov z obdobných zmlúv o spotrebiteľských úveroch rovnako, a tento výklad považuje preto za ustálený.

24. Absencia vyššie uvedenej náležitosti má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V

konaní bolo preukázané, že žalovanému bol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569744100 poskytnutý úver vo výške 480 € a na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.9.2013 sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 247,20 €. Žalovaný uhradil celkom sumu 386,88 €, z čoho veriteľ započítal na istinu úveru sumu 208 € (neuhradených zostalo 272 €), na úroky sumu 71,76 € (neuhradených zostalo 93,84 €) a na odmenu zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sumu 107,12 € (neuhradených zostalo 140,08 €). Žalobca však zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 140,08 € predstavujúcu zostatok odmeny zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, teda predmetom konania zostal len zostatok neuhradenej istiny úveru vo výške 272 € a zostatok neuhradených úrokov vo výške 93,84 €. Keďže predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, žalobca (ktorého aktívna vecná legitimácia v konaní bola preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016) nemá nárok na zostatok úrokov z úveru 93,84 € a jeho právny predchodca nebol oprávnený započítať úhrady žalovaného na úroky v sume 71,76 €, ktoré súd započítal na istinu. Dlžná istina úveru tak predstavuje sumu 200,24 €, ktorú súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. vo výške 5 % ročne, a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 17.12.2016 (odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky), keďže v tom čase už žalovaný bol v omeškaní. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy 165,60 € (365,84 € - 200,24 €) spolu s úrokmi z omeškania (ako príslušenstva pohľadávky zdieľajúceho jej osud) súd žalobu zamietol.

25. Navyše súd uvádza, že poplatok za garantovanú službu dohodnutý v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569744100 v skutočnosti neslúžil záujmom žalovaného ako spotrebiteľa, ale záujmom veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), keďže bol dohodnutý za také služby ako „služba prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy, podpora prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácii o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy, služba vyhotovenie duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy.“. Uvedené služby po materiálnej stránke neslúžia spotrebiteľovi a jeho záujmom, ale predovšetkým záujmom veriteľa. Čo sa týka služby „na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10“, súd uvádza, že ide službu, ktorá už vopred počíta s tým, že spotrebiteľ poruší svoje zmluvné povinnosti a dostane sa do omeškania s úhradou úveru. Aby teda spotrebiteľ využil „výhody“ tejto služby, musí najskôr porušiť svoje zmluvné povinnosti. Za túto službu pritom musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok už na začiatku zmluvného vzťahu s veriteľom (bez ohľadu na to, či túto službu využije alebo nie a bez ohľadu na to, či ju vôbec chce využiť alebo nie). Navyše súd poukazuje na to, že poplatok za garantovanú službu predstavoval sumu 96,48 €, čo bolo v prípade predmetného úveru viac ako úrok (cena poskytnutého úveru) - 69,12 €. Týmto poplatkom sa tak nekorektným spôsobom navyšovala celkovú cenu úveru pri optickom nenavyšovaní úrokovej sadzby poskytnutého úveru, čo je v oblasti spotrebiteľského práva neprípustné a takáto praktika nemôže požívať právnu ochranu.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 140,08 € procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovaného /porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo dňa 31.08.2008/. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy mal žalobca iba čiastočný úspech. Keďže pôvodne bola žalovaná suma 505,92 € s príslušenstvom, z ktorej bol žalobca úspešný iba v rozsahu 200,24 € s príslušenstvom, je zrejmé, že v konaní mal vo väčšom rozsahu úspech žalovaný, čím mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

27. Súd žalobcovi nepriznal ani vrátenie kráteného súdneho poplatku, nakoľko by žalobcovi prislúchalo vrátenie sumy 4,57 €, čo je menej ako 6,70 €; t.j menej ako suma, o ktorú sa v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, najmenej kráti súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.