Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-149-2020.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/149/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P. XXX, zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom I. R. X, U., proti žalovanej: G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P. XXX, zastúpenej AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzájomnej žaloby žalobcov: 1/ G. V., nar. XX. XX. XXXX, 2/ X. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom F. P. XXX, zastúpení AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P. XXX, zastúpenému Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom I. R. X, U., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu a žalovanej a žalobcov zo vzájomnej žaloby proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5C/18/2018-339 zo dňa 09. 07. 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5C/18/2018-378 zo dňa 26. 10. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
Žalobca U. V. m á proti žalovanej G. V. a žalobcovi X. V. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. P., okres Z. Z., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX k parcelám CKN č. 900/4, 900/5, 915/19 a vyporiadal ho reálnym rozdelením podľa geometrického plánu zhotoveného Ing. W. L. č. 165/2017 zo dňa 04. 12. 2017 autorizačne overeného dňa 04. 12. 2017 Ing. L. a overeným Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom dňa 15. 12. 2017 pod č. 267/2017, pričom žalobcovi do výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosti CKN č. 900/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, CKN č. 900/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, CKN č. 915/21 - vodná plocha o výmere 1m2 a do výlučného vlastníctva žalovanej novovytvorené parcely CKN č. 900/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2, CKN č. 900/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2, CKN č. 915/19 - vodná plocha o výmere 5 m2. Zároveň súd zriadil v prospech žalovanej vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti parcele CKN č. 900/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2 v rozsahu podľa geometrického plánu č. 165/2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Vzájomnú žalobu G. V. a X. V. súd zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom súd priznal Slovenskej republike voči žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktoré boli na znalecké dokazovanie hradené zo štátnych prostriedkov. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka, resp. o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobe o určenie vlastníckeho práva nemohol vyhovieť,
nakoľko nebolo preukázané, v akom rozsahu mali žalobcovia nehnuteľnosť vydržať. V roku 1975 bolo jednoznačne preukázané, že celú CKN parcelu 900/4 vydržať nemohli, pretože ju neužívali v celom rozsahu. Na žalobcoch bolo dôkazné bremeno, aby preukázali, v akom rozsahu prípadne z parcely CKN 900/4 mali nehnuteľnosť užívať a akým spôsobom boli splnené podmienky pre vydržanie. Vzhľadom k tomu, že neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, súd vzájomnú žalobu zamietol. Následne súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva s prihliadnutím na geometrický plán predložený žalobcom, pričom prihliadal na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Žalobca cez parcelu CKN 900/4 má zabezpečený prístup k dvoru a rodinnému domu a zároveň súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu na pozemok 432/1, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Rozsah prechodu bol vyznačený geometrickým plánom č. 165/2017 zo dňa 04. 12. 2017. Pri rozhodnutí o trovách konania, resp. trovách štátu súd vychádzal z účelu žaloby a dospel k záveru, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. prejudiciálne skúmanie vzniku vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bolo v záujme obidvoch strán sporu, a preto náklady na im vzniknuté trovy si každá zo strán sporu bude znášať sama a náklady vzniknuté Slovenskej republike uhradia spoločne v rovnakom pomere.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcov podali odvolanie žalobca a žalovaná, a to do výroku o trovách konania, resp. žalovaná (žalobcovia) voči celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Žalobca namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, keď podľa jeho názoru mal plný úspech vo veci a súd mal rozhodnúť v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať mu plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. Žalobca podal žalobu na základe neúspešného pokusu o uzavretie dohody so žalovanou, ktorá však reagovala tak, že podala vzájomnú žalobu. Domáhala sa určenia vlastníckeho práva k parcele KNC 900/4 titulom vydržania. Táto vzájomná žaloba však bola súdom v celom rozsahu zamietnutá. Preto aj v tejto časti bol žalobca v konaní úspešný. Žiadal, aby odvolací súd výrok o trovách konania zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v celom rozsahu. Žalovaná, resp. žalobcovia v konaní o určenie vlastníckeho práva poukazovali v odvolaní na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP tým, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávny procesný postup odvolatelia videli v tom, že rozhodnutie vykazuje znaky nezákonnosti, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti, pričom žalovaná a žalobcovia podľa vzájomnej žaloby v priebehu konania uvádzali rozhodné skutočnosti o kúpe, užívaní, nespornosti rozsahu užívania, súhlase susedov s vymedzením parciel, na čo sa odvolávajú aj v odvolaní. Stav, ktorý nastal mimo ich zavinenia viedol k vyvolaniu potreby vykonať opravu nesprávnych údajov zaevidovaných vo verejnom registri, kedy dovtedy nesporné údaje o výmere pôvodnej parcely 215/2 a následne zmenenej na 432 obidve vo výmere 441 m2 boli zmenené v zmysle geometrického plánu č. 43/2014, na základe ktorého bola vytvorená nová parcela 900/4 o výmere 96 m2. V danom prípade teda prebiehali dve žaloby, jednak o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jednak o určenie vlastníckeho práva vydržaním. Podľa odvolateľov však súd nesprávne hodnotil podmienky vydržania, pričom následok to malo taký, že súd nemohol k tejto parcele zrušovať podielové spoluvlastníctvo. Minimálne ku dňu 02. 01. 1992 žalobcovia vzájomnej žaloby vlastnícke právo k parcele vydržali, lebo je nepochybné, že táto bola súčasťou geometrického plánu z roku 1974 a danú plochu geometrický plán č. 43/2014 obsahoval. Na veci nemôže nič zmeniť skutočnosť vykonávaného ROEPU a zaevidovania nového geometrického plánu z roku 2014. Žalobcovia vzájomnej žaloby nepovažujú rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu, za zákonné. Poukazovali na skutočnosť, že až do roku 1917 nevznikali žiadne nedorozumenia ohľadom výmery a osadenia a vytýčenia pôvodnej parcely č. 215/2, neskôr označenej ako parcela č. 423 o výmere 441 m2. Dovtedy boli žalobcovia dobromyseľní v tom, že v roku 1975 zakúpené nehnuteľnosti boli riadne vyšpecifikované, vymedzené, prešli riadnym registračným procesom a z dostupných oficiálnych dokumentov vyplývala výmera parcely 441 m2. Túto skutočnosť potvrdil aj súdny znalec, ktorý uviedol, že v čase kúpy bola registrovaná parcela o výmere 441 m2. Po kúpe tento stav rešpektovali aj majitelia susedných nehnuteľností. Podporujúcou skutočnosťou tvrdenia o existencii právneho titulu vydržaním je skutočnosť, že parcela č. 900/4 je žalobcami dlhodobo oplotená. Žalobcovia na nej realizovali všetky stavebné úpravy súvisiace s budovaním prístavby a inžinierskych sietí prechádzajúcich cez ňu a dokonca, že právny predchodca písomne udelil súhlas na to, že žalobcami bude uvedená parcela oplotená. Žalobcovia tak boli dobromyseľní v tom, že im parcela patrí a užívali túto
ako vlastnú. Takáto analýza skutkových okolností a existencie podkladov v spise hrubo nabúrava súdom prijatý záver o opodstatnenosti zamietnutia žaloby na vydržanie k parcele č. 900/4. Na ťarchu žalobcov nemôže byť neunesenie dôkazného bremena, čo bol argument súdu, ktorý však opomenul vyhodnotiť, že chyba v identifikácii parcely a v prekrývaní parciel 215/2 a 215/3 nemôže byť na ťarchu žalobcov. Rozhodnutie súdu je potom nepreskúmateľné, arbitrárne a porušujúce základné procesné práva strany žalobcov podľa vzájomnej žaloby na súdnu ochranu. Taktiež zrušenie podielového spoluvlastníctva, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku postráda logické vysvetlenie a prijatie logických a právnych záverov o tom, prečo k takémuto rozhodnutiu zo strany súdu došlo. Súd bez logických úvah možného využitia nehnuteľností toho ktorého účastníka bez úvah o tom, kde sa nachádzajú, koho siete potrebné pre funkčnosť postavených rodinných domov cez pozemok, bez úvahy o účelnom využití veci, dokonca aj bez toho, aby zriadené vecné bremeno bolo jasne vymedzené, sa tomuto súd patrične nevenoval, a to i napriek uskutočnenej ohliadke ohľadom účelného využívania jednotlivých pozemkov. Nie je preto možné sa stotožniť ani s rozdelením spoločnej nehnuteľnosti, lebo je to rozdelenie evokujúce vznik ďalších susedských sporov, ktoré budú zaťažovať súdy. Na základe týchto skutočností odvolatelia žiadali zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, vzájomnej žalobe vyhovieť a v časti výrokov I., II. a IV. zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena, t. j. že vo vzájomnej žalobe žalovaná so svojím manželom X. V. nepreukázali, že PKN parcela č. 215/2, ktorú kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 01. 1975, nesporne predstavuje parcelu 900/4 a túto mohli nadobudnúť titulom vydržania. S týmto záverom súdu sa žalobca stotožňuje a naň poukazuje. Aj formou znaleckého dokazovania v konaní bolo preukázané, že parcela 900/4 bola odčlenená od PKN parcely č. 215/3, ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy z roku 1975 a túto žalovaná so svojím manželom nemohli nadobudnúť do BSM. Vydržanie parcely 900/4 žalovanou a manželom nie je možné vzhľadom na nesplnené zákonné požiadavky, keď parcela 900/4 vznikla až na základe geometrického plánu č. 43/2014 a protistrana teda nemohla byť dobromyseľná v užívaní tejto parcely po zákonnú dobu 10 rokov. Žalovaná nekonala ani v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., keď podľa § 11 mala podať návrh na vydanie rozhodnutia o vydržaní. Súd v tomto konaní však vychádzal z ukončeného ROEPu, zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v kat. úz. F. P. a z ukončených dedičských konaní po poručiteľovi D. Z. a U. Z.. Z ohliadky vykonanej súdom, aj z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že na konci juhovýchodnej strany parcely č. 900/4 sa nachádza kovová brána žalobcu, cez ktorú sa vchádzalo na parcelu 429, pričom parcela 900/4 slúžila ako komunikácia s asfaltovým povrchom. S prihliadnutím aj na túto skutočnosť je potom navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jasne uviedol, na akom základe a pri akom myšlienkovom postupe a právnom zdôvodnení založil svoj právny názor a žalobe o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva vyhovel. V ostatnom žalobca poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Žiadal, aby rozsudok okrem výroku o trovách konania súd druhej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania po vykonaní ohliadky na mieste samom podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil spolu s dopĺňacím rozsudkom.
5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva. V tomto prípade sa aj odvolací súd stotožnil so závermi a postupom súdu prvej inštancie, ktorý v prvom rade preskúmaval, či došlo k preukázaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti identifikovanej ako KNC parcela č. 900/4 - zastavaná plocha o výmere 96 m2, keď vo vzájomnej žalobe žalobcovia uviedli, že uvedenú nehnuteľnosť získali do vlastníctva vydržaním. Po konštatovaní, že takéto skutočnosti preukázané súdu neboli, rozhodol v zmysle návrhu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k parcelám č. 900/4, 900/5, 915/19 tak, že nehnuteľnosti reálne rozdelil a novovzniknuté parcely prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi, resp. žalovanej. Súd zároveň zriadil v prospech žalovanej vecné bremeno s právom prechodu v rozsahu podľa geometrického plánu č. 165/2017. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodná parcela č. 215 v minulosti bola rozdelená na parcelu 215/1 o výmere 514 m2 a na parcelu 215/2 o výmere 370 m2, resp. parcelu 215/3 o výmere 146 m2. Vlastníkom parcely č. 215/1 sa stal U. V., parcely 215/2 U. Z. a parcely
215/3 D. Z. a U. Z.. K takémuto deleniu došlo na základe geometrického plánu zo dňa 09. 10. 1947 pod zápisom č.d. 841/48. Stav ku koncu roka 1955 však už nezodpovedal geometrickému plánu z roku 1947 a došlo k zmene grafiky parcely č. 215/2 tak, že spodná hranica nebola priamkou ako to bolo v geometrickom pláne, ale zalomená čiara. Parcela 215/3 je vykreslená v menšej dĺžke a kratšia. Zákres parcely 215/2 zasahoval do pôvodnej parcely 215/3. V roku 1975 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi U. Z. a X. V. s manželkou G. V., ktorí odkúpili nehnuteľnosti v kat. úz. F. P. zapísané na evidenčnom liste č. XXX parcelu č. EN 215/2 o výmere 441 m2. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Martine pod položkou R I 60/75 zo dňa 17. 02. 1975. Predmetom kúpy bol aj rodinný dom nachádzajúci sa na parcele č. 215/2. Nebolo možné však zistiť, kedy došlo k zmene výmery parcely 215/2 z 370 m2 na výmeru 441 m2, tak ako to bolo v evidencii nehnuteľností preukázateľne v období rokov 1955 a 1966. Nesporné tak bolo, že manželia V. kúpili nehnuteľnosť o výmere 441 m2. Na takúto výmeru bol spracovaný aj znalecký posudok a za takúto výmeru vlastníci zaplatili. V roku 1983 sa pri technicko-hospodárskom mapovaní parcela č. 215/2 prečíslovala na CKN parcelu č. 432 a mala výmeru 373 m2, parcela č. 216/2 na parcelu CKN č. 433 a parcela č. 217/2 na CKN parcelu č. 434. Na základe dedičského rozhodnutia z roku 1996 EKN parcelu č. 215/3 o výmere 140 m2 nadobudli do vlastníctva v podieloch 7/16-in G. V. a W. V. 1/16- inu (z polovice predmetnej nehnuteľnosti). Pozemok parcela č. EKN 215/3 bola neidentická, keď časť zachádzala do CKN parcely č. 900, ktorá patrila do užívania Obce F. P.. Druhú polovicu z parcely č. 215/3 po neb. D. Z. nadobudla na základe dedičského rozhodnutia W. V.. Toto rozhodnutie bolo prenesené do evidencie nehnuteľností a vlastníctvo zapísané na LV č. XXX. Sporná parcela CKN 900/4 má výmeru 96 m2 a vznikla prekrytím parcely č. 215/3 s časťou parcely 215/2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že keby aj v roku 1975 manželia V. zakúpili parcelu o výmere 441 m2, nie celá je totožná so súčasnou parcelou CKN 900/4, pretože takto by celá výmera potom predstavovala 466 m2. Pokiaľ by teda v minulosti nadobudli časť z parcely 900/4, v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, o ktorú časť nehnuteľností a v akej výmere sa jedná. V tomto prípade aj odvolací súd pri ohliadke vykonanej na mieste samom dospel k záveru, že tvrdenia o užívaní celej nehnuteľnosti v súčasnosti oplotenej, nie sú správne, a teda nebola pre súčasnú oplotenú parcelu splnená podmienka držby a dobrej viery od roku 1975, tak ako na to poukazovali vo vzájomnej žalobe žalobcovia, keď mali nehnuteľnosť odkúpiť. Pri ohliadke bolo zrejmé, že súčasné oplotenie vzniklo až následne po prekrytí vodného toku, keď pred domom žalobcov sa nachádzala asfaltová cesta, ktorá zároveň tvorila príjazd k pôvodnej bráne žalobcu ako vstupu na jeho pozemok. Tvrdenie uvedené v žalobe, že užívali nehnuteľnosť v takom rozsahu, ako je v súčasnej dobe oplotená, je nepravdivé. Nezodpovedá tomu ani pôvodná línia oplotenia aj ďalších vedľajších pozemkov, ale najmä ešte pozostatky asfaltovej cesty a pôvodná vstupná brána na pozemok k rodinnému domu žalobcu. Keďže vo vzájomnej žalobe nepredložili ani v odvolacom konaní žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval nimi tvrdené skutočnosti o rozsahu užívania parcely, tak ako ju zakúpili z roku 1975, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nebola preukázaná existencia držby konkrétnej nehnuteľnosti a dobrej viery.
6. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav sa odvolací súd nezaoberal ani ďalšími nezrovnalosťami, ako napríklad zmenou výmery parcely 215/2 po PHM v roku 1983. Tiež je rozporný poznatok, ktorý G. V. získala v dedičskom konaní D 832/1996, kedy zo spornej parcely nadobudla podiel 7/16-in, pričom táto parcela v tom čase už mala vlastnícky patriť jej a manželovi. Keďže v konaní tak nebolo preukázané, že by celú parcelu 900/4 CKN evidovanú v súčasnej dobe na LV č. XXX v kat. úz. F. P. nadobudla G. V. s X. V., súd správne vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol.
7. Čo sa týka ďalšieho postupu súdu prvej inštancie, zo strany žalobcu bol predložený geometrický plán, ktorý reálne rozdelil spoločné nehnuteľnosti, pričom bolo prihliadané na výšku spoluvlastníckeho podielu, ako aj účelné využitie veci, keď cez spoločnú nehnuteľnosť má zabezpečený prístup k domu (pôvodnou bránou), resp. zriadením vecného bremena mal byť zabezpečený prechod na nehnuteľnosť žalobcov za účelom prístupu na ich záhradu. Žalovaná síce aj pri ohliadke vykonanej odvolacím súdom namietala nesprávne, resp. neúčelné rozdelenie nehnuteľností, avšak nijakým spôsobom nedoložila ako by súd mal nehnuteľnosť rozdeliť.
8. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pričom je možné konštatovať, že súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
9. Pokiaľ teda odvolatelia poukazovali na nesprávny procesný postup, resp. nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil.
10. Čo sa týka výroku o trovách konania, aj v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom, že zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva bolo vykonané na základe tézy, že nikoho nemožno nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrval. Zrušenie a vyporiadanie je však v záujme oboch strán, a preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP je možné vysloviť záver, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S takýmto záverom sa stotožnil aj súd druhej inštancie. Keďže v konaní vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním trovy štátu, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov, správne súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol o náhrade týchto trov analogicky v spojení s § 253 CSP s tým, že štát, ktorý hradil trovy dôkazu, má rovnaké postavenie ako každý iný subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním trovy vznikli.
11. Nakoľko vo svojom odvolaní ani jeden z odvolateľov neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli posudzované súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanej, resp. žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).