Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Csp-67-2021.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/67/2021
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci žalobkyne: Česká spořitelna, a. s., Olbrachtova 1929/62, Praha, Česká republika, IČO: 45 244 782, zast.: JUDr. Anetta Klestincová, advokátka so sídlom v Bratislave, Mesačná 5, proti žalovanej: E. U., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: Q. XX, A.-Q., o zaplatenie 10 881,36 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 20. 9. 2021 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 10 881,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 10 881,36 € za obdobie od 02. 04. 2020 do zaplatenia a trovy konania. Žalobkyňa označila ako aktuálnu adresu pobytu žalovanej v Slovenskej republike, a to A.-Q. XX.
2. Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní sa nepodarilo žalovanej doručiť na uvedenú adresu, spis tak bol postúpený okresnému súdu v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
3. Okresný súd zisťoval pred ďalším postupom vo veci, kde sa toho času žalovaná zdržiava, pričom prostredníctvom príslušníkov policajného zboru zistil, že žalovaná sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava. Príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Žiar nad Hronom, odbor poriadkovej polície, po preverení miesta trvalého pobytu žalovanej oznámili súdu, že žalovaná sa na adrese A.-Q. XX nezdržiava, ale dlhodobo sa zdržuje v Prahe v Českej republike na bližšie nezistenej adrese, pričom telefónny kontakt ani žiadny iný kontakt sa im nepodarilo zistiť. Následne súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami s poučením podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) na adresu bydliska v Českej republike uvedenú v smlouve o úvěre z 24. 07. 2019, a to Vágnerova 1035/2, Praha, Česká republika. V zmysle čl. 26 Nariadenia bola žalovaná poučená, že v danej veci bude právomoc súdu Slovenskej republiky založená v prípade, že žalovaná sa konania zúčastní, tzn. vyjadrí sa k žalobe bez toho, aby namietala absenciu právomoci súdu Slovenskej republiky, príp. za zúčastní pojednávania. V prípade, že sa žalovaná k žalobe nevyjadrí (nezúčastní sa konania), bola poučená, že súd Slovenskej republiky aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc konať vo veci. Zásielka bola žalovanej doručovaná prostredníctvom dožiadaného súdu - Obvodní soud Praha 9. Z osvedčenia o doručení písomnosti predmetného dožiadaného súdu vyplýva, že žalovanej ako fyzickej osobe sa písomnosti na adresu R. XXXX/X, H., Česká republika, nepodarilo doručiť, pričom
podľa evidencie je žalovaná vedená ako fyzická osoba - podnikateľ. Žalovanej sa 6. 1. 2022 podarilo doručiť písomností na adresu jej sídla J. XXX/X, H., a to fikciou doručenia.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania. V danom prípade súd zistil, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava a má tak bydlisko na území iného členského štátu Európskej únie, konkrétne na území Českej republiky. Pre určenie právomoci súdu príslušného členského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci s cudzím prvkom je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení.
8. Smlouva o úvěre, uzatvorená 24. 7. 2019 medzi žalobkyňou a žalovanou v Českej republike podľa českého práva, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobkyne (banka) a žalovanou ako spotrebiteľom. Spotrebiteľom je v zmysle platnej úpravy fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľom je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej úver vo výške 300.000,00 Kč, ktorý bola žalovaná povinná splácať v mesačných splátkach v dohodnutej výške.
9. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia. Ustanovenia o právomoci súdu členského štátu na konanie sú upravené v II. kapitole Nariadenia.
10. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia zároveň platí, že osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je osobitná právomoc a je upravená v oddiely 4 predmetného Nariadenia.
12. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bod 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
13. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
14. Podľa článku 19 Nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou 1. dojednanou po vzniku sporu, alebo 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte,
ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
15. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
16. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
17. Základným kritériom pre určenie, súd ktorého členského štátu bude oprávnený vo veci konať a rozhodnúť je bydlisko žalovaného. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, je potrebné vychádzať z vnútroštátnej právnej úpravy. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu "bydlisko fyzickej osoby". Podľa ustálenej judikatúry bydliskom fyzickej osoby treba rozumieť miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo, a nie je ho možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca. Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) uznesením vo veci C-98/20 z 3. septembra 2020 rozhodol, že pojem „bydlisko spotrebiteľa“ použitý v článku 18 ods. 2 Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že označuje bydlisko spotrebiteľa ku dňu podania žaloby.
18. Šetrením pobytu žalovanej bolo zistené, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, čo bolo potvrdené aj šetrením v mieste trvalého pobytu žalovanej. Súdna zásielka obsahujúca žalobu spolu s prílohami a poučením podľa Nariadenia bola žalovanej na území Českej republiky doručená prostredníctvom dožiadaného súdu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaná má svoje bydlisko na území Českej republiky, a preto ju možno žalovať na súdoch tohto členského štátu Európskej únie, ktoré majú právomoc vo veci konať. Okresný súd nezistil, že by sa zmluvné strany dohodli na právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť.
19. Nárok uplatnený žalobkyňou v predmetnom konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je daná osobitná právomoc súdu podľa bydliska spotrebiteľa. V tomto prípade je teda daná osobitná právomoc vecne a miestne príslušného súdu v Českej republike. Právomoc súdu Slovenskej republiky nie je daná z dôvodu, že druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy v zmysle článku 18 bod 2 Nariadenia môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané, že žalovaná, ktorá vystupuje v postavení spotrebiteľa, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, ale dlhodobo sa zdržiava na území Českej republiky, a tiež tam podľa výpisu zo živnostenského registra Českej republiky od 4. 6. 2018 až doposiaľ vykonáva živnosť, čo len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná má úmysel zdržiavať sa v mieste výkonu jej živnostenského oprávnenia.
20. Právomoc okresného súdu môže byť založená aj postupom podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, ak sa žalovaný vyjadrí k žalobe bez toho, aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu. Súd preto doručil žalobu spolu so všetkými prílohami žalovanej na známu adresu bydliska v Českej republike a vyzval ju na doručenie písomnej odpovede. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a ani iným spôsobom neprejavila záujem zúčastniť sa konania a z tohto dôvodu nedošlo k založeniu právomoci súdu Slovenskej republiky ani postupom podľa čl. 26 Nariadenia (tzv. podrobením sa právomoci súdu, ktorému napadla žaloba).
21. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, v danej veci nemá právomoc konať podľa jednotlivých ustanovení Nariadenia. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky predstavuje v danom prípade neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a má za následok zastavenie konania. V opačnom prípade, ak by okresný súd vo veci začal konať a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc, malo by to pre žalobkyňu za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania podaním žaloby na súd Slovenskej republiky, ktorý nemá právomoc vo veci konať, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. Vznik trov konania na strane žalovanej z obsahu súdneho spisu súd preukázaný nemal, preto jej žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.