Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-41-2007.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/41/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Kanása a prísediacich Mgr. Richarda Greguša a Jozefíny Zákopčanovej, v trestnej veci obžalovaného N.. A. J., pre trestný čin úžery podľa § 253 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.03.2022 v Nitre, takto
rozhodol:
obžalovaný N.. A. J., narodený XX.XX.XXXX v M. J., trvale bytom U., H. XX
sa uznáva vinným, že:
1./ počas dražby strategického výrobného zariadenia firmy U. výroba dreveného tovaru, s.r.o. Turčianske Teplice, ktorá sa konala dňa 17.10.2001 v Turčianskych Tepliciach, zaplatil sumu 1.150.000,- Sk ako cenu strojového zariadenia, ktoré bolo predmetom dražby a to s cieľom, aby toto zostalo v dispozícii firmy U. výroba dreveného tovaru s.r.o. Turčianske Teplice resp. jej obchodných partnerov s tým, že poskytnutie predmetnej sumy 1.150.000,- Sk podmieňoval uzatvorením fiktívnej zmluvy o pôžičke 3.500.000,- Sk, ktorú ako dlžník toho istého dňa v Zlatých Moravciach, asi dve hodiny pred dražbou, majúc na zreteli hrozbu faktickej likvidácie firmy U. výroba dreveného tovaru, s.r.o. Turčianske Teplice jej spoluvlastník Z.. Y. U. podpísal.
teda
v bode 1./
zneužívajúc niečiu tieseň dal sebe sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je v hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere a získal takým činom pre seba značný prospech,
tým spáchal
v bode 1./
trestný čin úžery podľa § 253 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov)
Za to mu súd ukladá:
v bode 1./ a v bode 2./ obžaloby Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 35 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený Z.. Y. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - T., N. č.XXXX/XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému N.. A. J. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného, svedkov, resp. prečítaním ich výpovedí z prípravného konania, ako aj prečítaním listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N.. A. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on sa do týchto podnikateľských skupín namontoval prostredníctvom svojho bratranca z druhého kolena H. J. s ktorým a stretol v rodnom meste a informoval ho o svojom podnikaní, že firma Z. s.r.o. v ktorej je spoločník, mala skončiť a bolo treba nejaké finančné prostriedky a keďže býva v Bratislave, aby sa poobzeral. Toto konzultoval s konateľom spoločnosti D., s Z.. M. Y., ktorý mal kamarátsky kontakt na námestníka Záručnej a rozvojovej banky (štátnej inštitúcie), kde už tento konateľ mal žiadosť a vybavoval si niekoľko miliónový úver pre svoju firmu D.. Obžalovaný to oznámil H. J. a pána Y. doviedol do firmy Z. s.r.o. a pán Y. ako odborník - účtovník preskúmal dokumentáciu firmy Z. a už na mieste sa vyjadril, že to takmer na 100 % bude možné cez Záručnú a rozvojovú banku. H. J. mu pripravil všetku dokumentáciu potrebnú pre banku. Po čase Z.. Y. oznámil, že to bude v banke priechodné a aj ho osobne aj s Z.. J. (druhý konateľ firmy D.) zaviedli k námestníkovi Y. do Záručnej a rozvojovej banky, ktorý priamo pri sedení potvrdil, že firma Z. môže dostať záruku. Oznámil to H. J., ktorý podľa jeho slov bol pod tlakom vtedajších spoločníkov firmy a, že potrebuje peňažné nebankové prostriedky aby spoločníkov vyplatil. Navrhol mu, že tie podiely nemôžu prejsť na neho, že či by bol on ochotný pomôcť tým, že sa stane spoločníkom resp. odkúpi tieto podiely. Keďže sa od detstva poznali tak súhlasil a keďže on toľko peňazí nemal, tak sa kadekoho vypytoval a poradili mu Z.. J. R. s tým, že on má už 400 tisíc požičané od subjektu dokonca bez nejakej záruky nehnuteľnosti a ten ho zaviedol do spoločnosti Real Maklér s.r.o. so sídlom firmy Jur pri Bratislave. Následne do tejto firmy obžalovaný priniesol dokumentáciu firmy Z. a asi po 5-6 týždňovom overovaní si majetku firmy Z. v Šuranoch sa H. J. dohodol s týmito budúcimi veriteľmi na pôžičke, ktorá sa použila na vyplatenie spoločníkov a ich podiely sa previedli na meno obžalovaného. S Z.. J. súhlasili vždy keď sa na nich obrátili konatelia spoločnosti D., ktorí na 100 % prisľúbili, že v záručnej banke pre nich pripravia bankový úver, takže boli ochotní vypomáhať pre spoločnosť D. ako sa dalo, boli to následne viaceré finančné pôžičky a jednou z takýchto výpomocí bola aj výpomoc do dražby v Turčianskych Tepliciach dňa 17.10.2001. Z.. Y. a J. vedeli, že už je obžalovaný spoločníkom v Z. a že spoločnosť N. J. požičala prostriedky. Stretli sa aj s pánom Y. U. a tam sa on vyjadril, že Real Maklér požičiava, ale je potrebná záruka nehnuteľnosťou. R. J., ktorý bol ten organizátor povedal, že Z.. U. má nehnuteľnosť. Týchto troch informoval o tom, že je možné si v Real Maklér požičať. Pán U. pozval týchto pánov na obhliadku jeho nehnuteľnosti, bol pri tom aj obžalovaný. Bolo to začiatkom októbra 2001 a viac sa o to nezaujímal. Až ho Z.. J. oslovil s informáciou, že Z.. U. dostane tú pôžičku lenže Real Maklér mu nestihne dať peniaze do dňa dražby do 17.10.2001, pretože na liste vlastníctva bola ešte aj jeho sestra, ktorá zomrela a, že prebieha dedičské konanie a, že keď bude na LV zapísaný len Y. U. tak vtedy mu dajú pôžičku. Pán J. s pánom Y. chodili za ním, aby vypomohol, lebo v dražbe chcú zachrániť stroje, ktoré budú potrebovať do budúcej výroby podľa projektu spoločnosti D.. Nie hneď, ale súhlasil aj spoločník H. J., urobili pre to všetko, aby im ten úver v záručnej banke vybavili. A tak prisľúbil niekoľko dní pred tou dražbou, že poskytne túto výpomoc, bola požiadavka na 2-3 týždne, že však bude z čoho vrátiť, lebo pánovi U. potvrdil Real Maklér, že túto pôžičku dostane. Samozrejme, že sa informoval v Real Maklér či je to pravda a potvrdili to. Jeden alebo dva dni predtým ako išli na dražbu Z.. U. asi nedôveroval, že tie peniaze prinesie tak na Prievozskej ulici v Bratislave pred Ministerstvom hospodárstva sa stretli a tam mu on svojim podpisom potvrdil, že prinesie do dražby v Turčianskych Tepliciach 3,5 milióna Sk. Ráno 17. prišiel po neho autom Z.. J. a spoločne z Bratislavy s Z.. U., ktorý išiel svojim autom išli do Zlatých Moraviec pred VÚB Banku, kde už čakal H. J.. Obžalovaný išiel s H. J. do banky vybrať peniaze a J. so Y. sa pýtali H. J. na notára, že kde je tu notár. On im to ukázal a vysvetlil. Keď sa vrátili z banky, títo dvaja ich už čakali. Obžalovaný sadol do auta pána J. a išli do Turčianskych Teplíc na dražbu do tej fabriky. Dražba mala taký priebeh, že bolo tam asi 30 ľudí
a J. s U. po vyhlásení konkrétneho stroja pozerali do tých zoznamov a hovorili toto potrebujeme a toto nepotrebujeme. Pokiaľ o ten stroj z pléna dražiteľov nebol záujem tak sa nevydražil a tých prípadov bola väčšina. Boli to staré nástroje a stroje zo socialistickej éry. Exekútor ukončil dražbu, oznámil pánovi J., lebo dražila spoločnosť D., záverečnú sumu, ktorú treba uhradiť, bolo to cca 1 100 000 Sk. Táto suma vyvstala až po ukončení dražby, keď exekútor spočítal, ktoré stroje a za koľko vydražila spoločnosť D.. Pri stole pána exekútora obžalovaný vytiahol peniaze, pán J. s U. si prepočítali tú sumu cca 1 140 000 Sk a odovzdali exekútorovi. Čo videl tak pán J. prevzal od exekútora nejaký doklad. Dražba skončila k veľkej spokojnosti pána J. a U., žiaden dokument na 3,5 milióna Sk, ak aj pán U. pripravil, on neprevzal, pretože nikdy mu 3,5 milióna Sk nedal, len tú sumu, ktorú požadoval exekútor za vydražené stroje. A túto sumu nikto dopredu vedieť nemohol pred dražbou. Vrátili sa, pán U. ho prekvapil, že mu nemôže vrátiť, lebo má ešte ťarchu na liste vlastníctva 350 000 Sk. Znova po dohode s H. J. mu on požičal tých 350 000 Sk osobne. Zaviedol ho do Slovenskej sporiteľni, kde on mu odovzdal tie peniaze. Ubezpečil ho, že v krátkom čase všetko vráti a oznámi, že kedy. Tak sa aj stalo, zatelefonoval mu 30.10.2001, že dostane pôžičku od Real Maklér, aby sa stretli pred ich firmou. Keď tam prišiel, on už bol vo vnútri firmy, vošiel tam, sedel oproti pánovi K., obžalovaného usadili bokom asi 5-6 metrov ďalej, lebo jeho sa ich vzťah netýkal. Po niekoľkých minútach si pán U. prisadol ku nemu, vytiahol peniaze a odpočítal mu sumu ktorou vypomohol do dražby a plus tých 350 000 Sk, čo potreboval do sporiteľne. Ani korunu viac, ani korunu menej, bolo to presne. Týmto obžalovaný odišiel a ponáhľal sa do Zlatých Moraviec, kde ho už čakal H. J., aby vrátili peniaze späť na účet. Tak sa aj stalo.
Svedok - poškodený Z.. Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ich fabrika na výrobu nábytku sa ocitla po smrti jeho sestry, ktorá ju spravovala aj v závere jej života v hospodárskej kríze. Po jej smrti zistil, že na zákazky, ktoré fabrika získala bolo treba získať 7 mil. Sk na nákup špeciálneho náradia. V žiadnej banke na Slovensku to nedokázal vybaviť, napriek tomu, že referencie a majetok fabriky bol dostatočný. V jednej banke, už teraz nevie presne v ktorej, mu námestník povedal, že oni úver nedostanú v žiadnej banke a naznačil mu, že to je odporučenie z Ministerstva financií SR. Neskôr sa to nepriamo potvrdilo, pretože ich fabriku v konkurze získal 2/3 bratranec štátneho tajomníka ministerstva financií a 1/3 získala spoločnosť, v ktorej bola spoločníčkou príbuzná vtedajšieho ministra alebo politika Kaníka. Ak chcel fabriku zachrániť, musel skúšať získať pôžičku od nejakej súkromnej osoby alebo organizácie. V tom čase jeho brat spolupracoval so spoločnosťou z Lozorna, ktorá mala vyrábať polotovary vhodné aj pre nábytkársky priemysel. Chceli vstúpiť do ich spoločnosti a peniaze na preklenutie problémov, ktoré v tom čase mali, mal zohnať pán J.. Pôsobil takým dojmom, že všetko má pod kontrolou. V deň dražby, ktorá hrozila úplným znefunkčnením ich nábytkárskej fabriky v Turčianskych Tepliciach mu konatelia tej spoločnosti z Lozorna povedali, že doktor J. dá peniaze na dražbu potrebných strojov, aby zostali vo fabrike. Podmienkou doktora J. bolo, že pôjdu do Zlatých Moraviec, kde má podnik so svojím bratrancom a u notára spíšu zmluvu o pôžičke. Mala byť na 3,5 mil. Sk. S Z.. J., ktorý bol jeden z konateľov tej spoločnosti z Lozorna išiel autom do Zlatých Moraviec v dohodnutý čas, išli k notárovi X., kde ho už čakal J.. Tam mu dal podpísať zmluvu na 3,5 mil. Sk, tak isto mu dal podpísať zmenku na 3,5 mil. Sk a so svojím bratrancom mal vybrať peniaze na dražbu. S pánom J. a pánom J. potom išli autom do Turčianskych Teplíc na dražbu. Cestou zistil, že pán J. má iba 1,5 mil. Sk a nie 3,5 mil. Sk, čo bola dôležitá informácia, pretože museli spraviť výber zo strojov, ktoré chceli pôvodne kúpiť pre zachovanie výrobných schopností fabriky. Dražba prebehla, napokon stroje, ktoré kúpili stáli niečo vyše 1 150 000 Sk a zaplatil ich H.. J. N.. J.. Po dražbe sa vrátili naspäť do Bratislavy všetci traja. Asi tri týždne po dražbe mu zavolal N.. J., že jeho bratranec požaduje vrátiť tie peniaze a, že má riešenie na preklenutie času kedy zoženie peniaze pre tú spoločnosť z Lozorna. Tým, že založí svoj dom ako záruku a mal prísť na notársky úrad medzi Univerzitou Komenského a hotelom Krym v Bratislave. Tam mu predložil zmluvu o pôžičke na asi 2 mil. Sk, ktorú mal dostať od spoločnosti Real Makler so sídlom v Svätom Jury. Založenie domu vyplynulo z tej zmluvy. V zmluve bolo jeho meno napísané ako „U.“, na čo ho upozornil a on mu povedal, že to nijako neprekáža, keďže tá zmluva je formálna a on určite zoženie peniaze pre tú spoločnosť z Lozorna a táto zmluva, ktorá mala byť takou poistkou pre jeho bratranca, že keď by náhodou sa oneskorila platba. Zo spoločnosti Real Makler nikdy žiadne peniaze nedostal. Niekedy pol roka na to mu volal N.. J., že páni z Real Makleru ho žiadajú o vysťahovanie sa z domu, lebo im nevrátil peniaze a oni si uplatnili záložné právo a prepísali dom na seba. Vtedy prvý raz išiel s N.. J. do sídla spoločnosti Real Makler kde mu potvrdili, že dom je ich a on tam nemá čo robiť.
Svedok Z.. H. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s N.. J. a pánom U. sa stretli vo VÚB Banke v Zlatých Moravciach. On bol konateľom firmy Z. s.r.o. a vyberal hotovosť 500 - 700 tisíc Sk s tým, že pán J. a pán U. idú na nejakú dražbu drevo obrábacích strojov niekde na sever, pravdepodobne do
Turčianskych Teplíc s tým, že tá technológia bude umiestnená v areáli Z. s.r.o.. Po nejakej dobe sa spýtal, že čo je s technológiou a čo je s peniazmi, kde mu bolo uvedené, že neboli úspešní, tak žiadal peniaze vrátiť a postupne mu boli vrátené.
Svedok v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že niekedy na jeseň 2000-2001 vybral z pobočky z VÚB v Zlatých Moravciach z účtu spol. Z. peniaze vo výške asi 1,6 mil. Sk, bol za ním N.. J., tie peniaze boli pre neho, lebo mu povedal, že ide s U. na dražbu ohľadom tej drevárskej spoločnosti a tie peniaze vrátil v priebehu 1 až 2 mesiacov.
Svedok k rozporom uviedol, že súhlasia prečítané skutočnosti z prípravného konania.
Svedok R. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku nevie nič uviesť.
Svedok H.. R. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je súdny exekútor, ku skutku nevie nič uviesť a ročne vykonáva tisíce exekúcií, pričom všetky relevantné informácie sú v spise. Každú dražbu ktorú vykonal bola podľa zákona.
Z prečítanej výpovede svedka H. U. z hlavného pojednávania zo dňa 13.12.2010 a z prípravného konania zo dňa 10.07.2003, 01.12.2005 a 15.12.2005 súd zistil, že svedkovi volal dňa 17.10.2001 pán J., že sú na ceste na konkurzné jednanie ohľadne firmy U. v Turčianskych Tepliciach a, že pán J. zabezpečil peniaze na kúpu strojov, ktoré boli v konkurze firmy U.. Po skončení konkurzu svedkovi telefonoval, že spoločnosť D. za 1.116 000,- Sk kúpila stroje v konkurze z firmy U. a stala sa ich vlastníkom. Tiež svedkovi potom predložil kópie dokladov medzi J. a Y. U. o pôžičke na 3 mil. Sk, pričom spomenul zmenku ako krytie tejto pôžičky za účelom konkurzu na nákup strojov.
Z prečítanej výpovede svedka Z.. H. J. z prípravného konania zo dňa 16.09.2003 súd zistil, že firma D. v ktorej je svedok spolumajiteľom a konateľom mala vyrábať polotovary a firma U. nábytkáreň ich mala finalizovať do podoby nábytku, preto on súhlasil s tým, že sa zúčastní dražby kľúčových výrobných strojov, ako poradca pána J. pri kúpe kľúčových výrobných strojov, ktorá sa mala uskutočniť 17.10.2021. Ráno sa stretli u pána Y. U., ktorý ich viezol svojim autom. Cestou sa zastavili v mieste trvalého bydliska pána J., v Zlatých Moravciach, kde vybral z banky asi z VÚB sumu ako neskôr vysvitlo cca 1. 500 000,- Sk v hotovosti. S týmito peniazmi boli zaplatené stroje exekútorovi J.. J.. Na dražbe sa zaregistroval ako dražiteľ N.. J., stroje dražil N.. J.. Nikto iný sa peňazí nedotkol a zvyšok do 1.500 000,- Sk si ponechal u seba J.. Na konci dražby po zaplatení peňazí sa exekútor J.. J. opýtal na koho má vystaviť faktúru a vtedy N.. J. ukázal na svedka a povedal, že najlepšie by bolo, keby faktúru prevzala spoločnosť D., pretože jednak si môže uplatniť odpočet DPH a jednak mieni v ďalšom spolupracovať s U.. Keďže to boli logické argumenty tak svedok faktúru prevzal.
Z prečítanej výpovede svedka A. H. z hlavného pojednávania zo dňa 17.05.2010 a z prípravného konania zo dňa 08.12.2005 súd zistil, že svedok od Z. J. a od Z.. Y. U. vie, že sa mali zachrániť dražbou strategické stroje vo firme a na základe toho boli vyzvaný Z.. J., J. a Z.. U., aby vykonali dražbu. Údajne chcel poskytnúť, alebo poskytol finančné prostriedky N.. J. vo výške cca 1.140 000,- Sk. Po dohode mal vydražiť N.. J. predmetné stroje pre seba, ale nakoľko sa tam jednalo o DPH, tak po dohode dražil predmetné zariadenia pre spoločnosť D.. Obžalovaný N.. J. podmienil poskytnutie peňazí na dražbu pôžičkou za účelom zabezpečenia ich návratnosti požičaných peňazí. Teda ak by to U. nepodpísal, nebol by dostal na dražbu peniaze.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.10.2001 vyplýva, že je uzatvorená medzi veriteľom N.. A. J. a dlžníkom Z.. Y. U., kde predmetom zmluvy je upravenie práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí peňažnej pôžičky veriteľom dlžníkovi. Predmetom pôžičky je, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažnú sumu 3.500.000,- Sk a dlžník túto sumu prijíma. Veriteľ sa s dlžníkom dohodli, že peňažná pôžička sa poskytuje bezúročne a peňažná pôžička bude vyplatená dlžníkovi v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu v hotovosti v najkratšom možnom čase, najneskôr však 16. novembra 2001. Dlžník sa zaviazal na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi z tejto zmluvy vystaviť a pri podpise tejto zmluvy odovzdať veriteľovi vlastnú zmenku na rad veriteľa s doložkou “ Bez protestu“, na základe ktorej a zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 3.500.000,- Sk. Dlžník prehlasuje, že zmenku kryje nehnuteľnosťou na výpise z listu vlastníctva č. 49, vydaný okr. úradom Bratislava III, katastrálny odbor, dňa 08.08.2001. Zmluva bola podpísaná iba na mieste určenom pre podpis veriteľa.
Zo zápisnice o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 17.10.2001 vyplýva, že súdny exekútor J.. R. J. udelil príklep spoločnosti D. s.r.o., ktorý urobil najvyššie podanie na predmety uvedené v zápisnici vo výške 1.115.226,- Sk. Z príjmového pokladničného dokladu číslo P362 zo dňa 17.10.2001 vyplýva, že súdny exekútor J.. R. J. prijal od spoločnosti D. spol. s.r.o. sumu 1.115.226,- Sk.
Zo správy z notárskeho úradu notára H.. K. X. a fotokópie príslušného listu z osvedčovacej knihy súd zistil, že dňa 17.10.2001 bol na notárskom úrade pod č. O444/01 osvedčovaný podpis Z.. Y. U. a listina na ktorej sa podpis osvedčoval, mala podľa záznamu v osvedčovacej knihe označenie ,,Zmluva o pôžičke“. Podpis N.. A. J. v tento deň osvedčovaný nebol.
Z odpovede na žiadosť z notárskeho úradu H.. W. A. súd zistil, že dňa 30.10.2001 po osvedčený podpis Z.. Y. U. pod č. O4831/2001, O4832/2001 a O4833/2001 na Zmluve o pôžičke medzi Z.. Y. U. a REAL MAKLER s.r.o., Zmluve o zabezpečení záväzku a na Návrhu na vklad vlastníckeho práva. Podpisy N.. A. J. a R. K. v tento deň osvedčené neboli.
Zo správy notára H.. D. N. súd zistil, že dňa 17.01.2002 osvedčovali pravosť podpisov Z.. Y. U. a N.. A. J..
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným N.. A. J. a Z.. M. Y. vyplýva, že Z.. M. Y. tvrdil, že obžalovaný J. dal podpísať U. zmenku vo výške 3,5 mil. Sk a aj podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 3,5 mil. Sk asi dve hodiny pred dražbou v Turčianskych Tepliciach a vydražiť sa mali stroje za 1.115.000,- Sk a obžalovaný tvrdil, že žiadne zmena na 3,5 mil. Sk vystavená nebola a tiež, že nedal podpisovať zmenku a zmluvu o pôžičke na sumu 3,5 mil. Sk.
Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti U., výroba dreveného tovaru, s.r.o. vyplýva, že spoločnosť bola dňa 01.01.2013vymazaná ex offo z Obchodného registra.
Zo správy súdneho exekútora H.. R. X. J. zo dňa 24.03.2011súd zisti, že súdny exekútor súdu oznámil, že v exekútorskom spise EX 289/2001 sa nenachádza žiadny dokument, ktorým by niekto namietal postup pri dražbe hnuteľných vecí zo dňa 17.10.2001, alebo iné skutočnosti, ako napr. problémy s prevzatím vydražených vecí.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný záznam v tomto registri.
Súd po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a že tohto skutku sa dopustil obžalovaný N.. A. J.. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodeného Z.. Y. U., ktorý vo svojej výpovedi popísal ako mu dal obžalovaný podpísať na notárskom úrade H.. K. X. zmluvu na 3,5 mil. Sk a tiež mu dal podpísať aj zmenku na 3,5 mil. Sk, avšak cestou do Turčianskych Teplíc poškodený zistil, že obžalovaný má len 1,5 mil. Sk a nie 3,5 mil. Sk. Ďalej je obžalovaný čiastočne usvedčovaný aj výpoveďami svedkov H. U., Z.. J. a A. H., ktorý majú vedomosť o zmluve, zmenkách, aj približnej sume za vydražené stroje. Z listinných dôkazov obžalovaného usvedčuje Zmluva o pôžičke znejúca na sumu 3,5 mil. Sk zo dňa 17.10.2001 a zároveň aj výpis z osvedčovacej knihy notárskeho úradu H.. K. X., ktorý preukazuje, že podpis poškodeného sa v predmetný deň dražby overoval ako prvý v poradí a podpisoval Zmluvu o pôžičke na sumu 3,5 mil. Sk, čo korešponduje aj s výpoveďou samotného poškodeného. Z uvedených dôkazov teda jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že dňa 17.10.2001 poskytol obžalovaný sumu 1.150.000,- Sk poškodenému na dražbu strojov vydražených na dražbe v Turčianskych Tepliciach, pričom poskytnutie tejto sumy podmienil podpísaním Zmluvy o pôžičke na sumu 3,5 mil. Sk toho istého dňa, čím zneužil tieseň poškodeného, keďže sa jednalo o stroje potrebné pre ďalšie fungovanie a záchranu firmy, pričom toto sľúbené plnenie (v zmluve o pôžičke) bolo v hrubom nepomere k reálne poskytnutej sume poškodenému, teda obžalovaný sa dopustil trestného činu úžery podľa § 253 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov).
Okresný súd Nitra v tomto konaní opätovne rozhodoval o podanej obžalobe v bode 1./ v zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4To/87/2018 zo dňa 07.03.2019, keďže rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/41/2007 zo dňa 23.11.2021 v bode 2./ nadobudol právoplatnosť uznesením
Krajského súdu v Nitre, ktorým bol zároveň zrušený aj výrok o uloženom treste a náhrade škody, preto bolo úlohou Okresného súdu rozhodnúť aj o týchto výrokoch.
Súd pri úvahách o určení druhu a výmery trestu za skutky v bodoch 1./ a 2./ sa v zmysle § 23 odsek 1 a § 31 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Druh trestu pre obžalovaného bol v tomto prípade jednoznačne stanovený prísnejším trestným činom ktorý spáchal, teda podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona, kde bola trestná sadzba určená vo výmere na dva roky až osem rokov, nakoľko v prípade trestného činu úžery podľa § 253 odsek 2 Trestného zákona bola trestná sadzba určená vo výmere na jeden rok až päť rokov.
Súd vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný ešte nebol v minulosti súdne trestaný a aj na skutočnosť, že k spáchaniu skutku došlo v roku 2001, t.j. pred 21 rokmi súd usúdil, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutné a na jeho nápravu postačí aj uloženie trestu s podmienečným odkladom, takýto trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby súd aj uložil a zároveň ho odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Uložený trest je úhrnný, nakoľko súd ukladal trest za dva trestné činy.
Súd poškodeného Z.. Y. U. odkázal podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku na náhradu škody na občianske súdne konanie z dôvodu, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.