Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/51/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: GASTROTECHNIKA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Slovenská 93, Košice, IČO: 46 660 437, zastúpený: JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom Thurzova 6, Košice, proti žalovanému: Mesto Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1/1, Topoľčany, IČO: 00 311 162, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 139 zo dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 139 zo dňa 11. mája 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému náhrady škody a ušlého zisku vo výške 18.512,-- eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody a ušlého zisku z dôvodu, že bol uchádzačom vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalovaným podľa ustanovenia o verejnom obstarávaní na dodanie tovaru, montáž a revízne správy k dodanému tovaru pre školy na predmet zákazky "Gastrozariadenia pre školy", pričom žalovaný mu listom zo dňa 31.07.2019 oznámil, že jeho ponuka na predmet obstarávania bola vyhodnotená ako úspešná a vyzval ho k bezodkladnému predloženiu originálnych vyhotovení kúpnej zmluvy v lehote 2 pracovných dní. Žalobca však túto lehotu považoval za neprimerane krátku a v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, a preto oznámil žalovanému, že podpísanú zmluvu doručí v lehote a v súlade s platnou legislatívou po jej odsúhlasení právnym zástupcom. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že predchádzajúcu komunikáciu považuje za odmietnutie poskytnutia súčinnosti a informoval ho, že dňa 08.08.2020 pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmet zákazky s uchádzačom druhým v poradí, obchodnou spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ, s.r.o., Dolný Kubín. Žalobca uvedené konanie žalovaného považuje za účelové, nemajúce oporu v zákone o verejnom obstarávaní a zároveň za obchádzanie tohto zákona s tým, že lehotu dvoch pracovných dní na podpísanie zmluvy považuje za neprimerane krátku. Podľa jeho názoru konaním žalovaného došlo k porušeniu pravidiel a princípov verejného obstarávania zakotvených v ustanovení , a teda k protiprávnemu konaniu žalovaného, ktoré malo za následok vznik škody na strane žalobcu, pričom medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť. Konaním žalovaného došlo na strane žalobcu k zbytočnému vynaloženiu nákladov na účasť

vo verejnom obstarávaní, teda ku skutočnej škode a zároveň k nákladom vynaloženým na použitie revíznych postupov a k ušlému zisku, ktoré žalobca vyčíslil spolu na sumu 18.512,-- eur.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu s tým, že lehotu poskytnutú žalobcovi na podpísanie zmluvy nepovažuje za krátku a diskriminačnú a ustanovenia a , na ktoré poukazuje žalobca, sa vzťahujú na postup zadávania nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií, a nie zadávania zákaziek s nízkou hodnotou. Poukazoval na to, že žalobca mal návrh predmetnej zmluvy k dispozícii v súťažných podkladoch a mohol ju ihneď právne preskúmať a bezodkladne podpísať. Žalobca vo svojej žalobe nekonkretizoval k porušeniu ktorého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní došlo a v čom spočíva účelovosť konania žalovaného a zároveň v žalobe absentuje aj preukázanie splnenia podmienky príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.

4. Súd vykonal dokazovanie, pričom zistil, že žalovaný dňa 23.07.2019 s poukazom na ustanovenie o verejnom obstarávaní vyzval na predloženie ponúk na zákazku verejného obstarávania s názvom "Gastrozariadenia pre školy" s tým, že predpokladaná hodnota zákazky je 68.493,-- eura bez DPH a v bode 8. tejto výzvy bol opísaný predmet zákazky. Podľa bodu 11. výzvy mal verejný obstarávateľ uzavrieť so zhotoviteľom kúpnu zmluvu podľa a nasl. , pričom kritériom na vyhodnotenie ponúk bola podľa bodu 12. najnižšia cena celkom s DPH na celý predmet zákazky. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 30.07.2019 11:00 hod. V bode 21. výzvy bolo uvedené, že v prípade, ak úspešný uchádzač odstúpi od svojej ponuky alebo neposkytnutie riadnu súčinnosť na uzavretie zmluvy, verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý skončil druhý v poradí a rovnako ak aj tento neposkytne riadnu súčinnosť na uzavretie zmluvy, verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý skončil tretí v poradí. Súčasťou výzvy na predloženie ponúk bola v prílohe č. 1 uvedená aj kúpna zmluva so všetkými náležitosťami a podmienkami, ktorá sa má uzavrieť medzi žalovaným a dodávateľom na základe procesu verejného obstarávania.

5. Po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk komisia na otváranie obálok a vyhodnotenie verejnej obchodnej súťaže vypracovala zápisnicu z otvárania ponúk a následne zápisnicu z vyhodnotenia ponúk, podľa ktorej žiaden uchádzač nebol vylúčený z verejného obstarávania a zo 4 uchádzačov bol vybraný žalobca s tým, že komisia odporučila pristúpiť k podpísaniu kúpnej zmluvy s ním, nakoľko žalobca predložil najnižšiu ponuku vo výške 71.550,-- eur. Listom zo dňa 31.07.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho ponuka na predmet verejného obstarávania bola vyhodnotená ako úspešná a vyzval ho na bezodkladné predloženie 4-och originálnych vyhotovení kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu tohto listu a uvedené oznámenie bolo žalobcovi v ten istý deň zaslané elektronicky. Dňa 01.08.2019 žalovaný vyzval elektronicky žalobcu na poskytnutie súčinnosti, a to podpísanie kúpnej zmluvy, ktorá mu bola zaslaná elektronicky dňa 31.07.2019, t. j. aby predložil ním podpísanú zmluvu bezo zmien a doručil ju do podateľne verejného obstarávateľa v lehote 2 pracovných dní, najneskôr do 05.08.2019.

Na uvedenú výzvu elektronicky reagoval žalobca dňa 05.08.2019, keď žalovanému zaslal odpoveď, podľa ktorej je kúpna zmluva predmetom skúmania ich právneho zástupcu a v prípade, že ju právny zástupca odobrí, bude žalovanému poskytnutá z ich strany riadna súčinnosť na uzavretie zmluvy v lehote podľa a o verejnom obstarávaní. V odpovedi žalobca ďalej uviedol, že žiadosť žalovaného o predloženie podpísanej kúpnej zmluvy do podateľne verejného obstarávateľa v lehote do dvoch pracovných dní (najneskôr do 05.08.2019) je koncipovaná svojvoľne, teda v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. V ten istý deň žalovaný reagoval na odpoveď žalobcu s tým, že trvá na svojej požiadavke o poskytnutie súčinnosti, nakoľko táto je plne v súlade s ustanovením , nakoľko ide o verejné obstarávanie v zmysle zákona a pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie a , tieto sa vzťahujú na postupy zadávania nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií. Žalobca v ten istý deň vo svojej odpovedi oznámil žalovanému, že odmieta doručiť podpísanú kúpnu zmluvu v ním stanovenej lehote, ktorá je neprimerane krátka a diskriminačná, nakoľko by to bolo pod nátlakom a v časovej tiesni, ktorú nezapríčinili.

Dňa 07.08.2019 žalovaný elektronicky oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s jeho postojom ohľadom lehoty na podpísanie zmluvy a jeho predchádzajúcu komunikáciu považuje za odmietnutie poskytnutia súčinnosti, čím ho zároveň informuje, že v súlade s bodom 21. výzvy na predkladanie ponúk ako i v

súlade s platnou legislatívou pristúpi k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý bol vyhodnotený v rámci daného verejného obstarávania ako druhý v poradí.

Dňa 08.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že sa nebráni povinnej a riadnej súčinnosti na uzavretie zmluvy, ale bráni sa voči poskytnutiu súčinnosti v stanovenej šikanóznej lehote do dvoch pracovných dní.

Žalovaný predložil kúpnu zmluvu zo dňa 08.08.2019 uzavretú so spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ, s.r.o., Dolný Kubín s tým, že zmluva bola zverejnená dňa 08.08.2019 a táto kúpna zmluva je obsahovo identická s kúpnou zmluvou, ktorá tvorila prílohu výzvy na predkladanie ponúk ako aj s kúpnou zmluvou, ktorá bola dňa 31.07.2019 zaslaná žalobcovi za účelom poskytnutia súčinnosti.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 18.09.2020 vyzval žalovaného na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s účasťou vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalovaným a následným neuzavretím kúpnej zmluvy s tým, že konanie žalovaného je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a škodu vyčíslil na sumu 19 574,45 eura ako ušlý zisk, pričom žalovaný sa k výzve vyjadril listom zo dňa 06.10.2020 s tým, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, keďže žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

6. Súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia o verejnom obstarávaní ( a a ), ako aj ust. Obch. zák. a , , až 379 a napokon aj ustanovenia , c ods. 1, , a , .

7. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikovaní citovaných ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. K tomuto svojmu záveru súd uviedol, že je nesporné, že žalobca bol uchádzačom v procese verejného obstarávania vyhláseného žalovaným dňa 23.07.2019 a ako uchádzač s najnižšou ponukou bol vybraný za účelom podpísania následnej kúpnej zmluvy, pričom k jej uzavretiu nedošlo, keďže žalovaný vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti, a to na predloženie podpísanej kúpnej zmluvy do jeho podateľne v lehote 2 pracovných dní najneskôr do 05.08.2019 s tým, že výzva bola doručená žalobcovi dňa 01.08.2019. Priebeh verejného obstarávania ako aj následná komunikácia medzi sporovými stranami boli v rámci dokazovania oboma stranami podrobne zdokumentované, a preto skutkový stav vyplývajúci z týchto dokumentov nie je sporný, avšak sporná je otázka, či žalovaný po vybratí žalobcu ako úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní následne postupoval v súlade s princípmi, ktoré sa uplatňujú v procese verejného obstarávania podľa V ustanovení citovaného zákona sú uvedené základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa s tým, že musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Treba však poukázať na skutočnosť, že žalovaný zadával zákazku s nízkou hodnotou podľa citovaného zákona a podľa ods. 1 tohto ustanovenia verejný obstarávateľ je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

8. Samotné ustanovenie upravuje iba zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami, avšak neupravuje, akým spôsobom sa má postupovať po vyhlásení úspešného uchádzača, resp. aké sú lehoty na poskytnutie súčinnosti zo strany úspešného uchádzača. Medzi sporovými stranami už vopred bolo zrejmé, že kúpna zmluva sa má uzatvoriť písomne a túto skutočnosť žalobca v procese poskytovania súčinnosti nenamietal, ale prakticky namietal len lehotu dvoch pracovných dní, do ktorej mal podpísanú kúpnu zmluvu doručiť do podateľne žalovaného s tým, že uvedenú lehotu považoval za diskriminačnú a v rozpore s ustanovením a Podľa názoru súdu však poukazovanie na uvedené ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní a lehoty v ňom upravené je pre tento spor právne irelevantné, nakoľko je súčasťou druhej časti zákona o verejnom obstarávaní upravujúcej postupy zadávania nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií, a teda nesúvisí so zadávaním zákaziek s nízkymi hodnotami, ktoré sú vyslovene upravené v . V tomto smere súd poukazuje aj na metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie predložené žalobcom, z ktorého vyplýva, že zákon pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný zadávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, to znamená, že zákon o verejnom obstarávaní nevyžaduje vykonanie úkonov, ktoré sú upravené pri nadlimitných alebo podlimitných zákazkách. Úrad zároveň upozornil, že verejný obstarávateľ by mal

poskytnúť víťaznému uchádzačovi dostatočnú lehotu, v rámci ktorej poskytne verejnému obstarávateľovi súčinnosť.

Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie súčinnosti na uzavretie zmluvy, Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom metodickom usmernení uviedol, že táto lehota pri zákazkách s nízkou hodnotou nie je zákonom regulovaná, nakoľko ustanovenia § 56 ods. 8 - 12 zákona o verejnom obstarávaní sa v tomto prípade neuplatňujú. Na základe toho prichádza do úvahy zaoberanie sa otázkou, či v danom prípade zo strany verejného obstarávateľa nedošlo k porušeniu princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Aj keď sa lehota dvoch pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy, ktorej znenie v podstate kopíruje obsah súťažných podkladov, vo všeobecnosti nejaví ako neprimeraná (nakoľko ide zrejme o jednoduchý úkon formálneho zavŕšenia verejného obstarávania, ktorého predmetom je s najväčšou pravdepodobnosťou zákazka na dodanie tovaru), pri posudzovaní súladnosti postupu verejného obstarávateľa so spomínanými základnými princípmi verejného obstarávania bude zrejme potrebné zohľadniť aj ďalšie skutkové okolnosti prípadu, ako napríklad to, akým spôsobom bola táto lehota zo strany verejného obstarávateľa komunikovaná (či bola predmetom súťažných podkladov a bola teda známa vopred), aký skutočný rozsah úkonov si poskytnutie súčinnosti zo strany uchádzača vyžadovalo, aké boli dôvody neposkytnutia súčinnosti zo strany uchádzača, aký bol pomer lehoty na poskytnutie súčinnosti voči lehote na predkladanie ponúk a podobne.

9. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie mal súd za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uvedených v pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou na základe výzvy zo dňa 23.07.2019. V samotných metodických usmerneniach Úradu pre verejné obstarávanie je konštatované, že lehota dvoch pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy, ktorej znenie v podstate kopíruje obsah súťažných podkladov, sa vo všeobecnosti nejaví ako neprimeraná, keďže ide zrejme o jednoduchý úkon formálneho zavŕšenia verejného obstarávania a z hľadiska posúdenia, či nedošlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie je potrebné zohľadniť aj ďalšie skutkové okolnosti prípadu. Pokiaľ ide o tieto ďalšie okolnosti, tak súd zistil, že lehota na poskytnutie súčinnosti pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy nebola síce žalovaným vopred uvedená v súťažných podkladoch, teda vo výzve na predloženie ponúk a s ňou súvisiacich dokladov, a táto lehota nie je ani upravená v smernici žalovaného o postupe pri verejnom obstarávaní, avšak na druhej strane vzhľadom na skutočný rozsah úkonov, ktoré si poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu vyžadovalo, je možné lehotu dvoch pracovných dní považovať za dostatočnú, a to aj v súvislosti s tým, že žalovaný vyzval žalobcu na podpísanie a predloženie podpísanej kúpnej zmluvy dňa 01.08.2019, teda vo štvrtok s tým, že lehota končí najneskôr do 05.08.2019, teda v pondelok, pričom o výsledku verejného obstarávania bol žalobca informovaný už deň predtým, teda 31.07.2019 a zároveň s touto informáciou mu bola doručená kúpna zmluva obsahovo identická s kúpnou zmluvou tvoriacou prílohu výzvy na predloženie ponúk a do tejto kúpnej zmluvy bolo potrebné doplniť už len identifikačné údaje žalobcu ako dodávateľa a kúpnu cenu. Súčinnosť žalobcu spočívala už len vo vyplnení uvedených údajov a v podpise kúpnej zmluvy a jej zaslaní žalovanému, na čo bola podľa názoru súdu lehota dvoch pracovných dní postačujúca. Dôvody žalobcu uvedené v jeho odpovedi zo dňa 05.08.2019 súd považuje za irelevantné, keďže kúpnu zmluvu si žalobca mohol dať preskúmať právnym zástupcom už skôr, nakoľko tvorila prílohu výzvy na predloženie ponúk, a teda žalobca bol oboznámený s jej obsahom a taktiež poukazovanie na ustanovenie a neobstojí, keďže sa vzťahuje na iný druh verejného obstarávania, čo nakoniec bolo aj konštatované v metodickom usmernení Úradu pre verejné obstarávanie. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o požiadavke žalovaného na poskytnutie súčinnosti už dňa 01.08.2019 a ihneď na túto požiadavku nereagoval a odpovedal na ňu až v posledný deň lehoty t. j. 05.08.2019 bez toho, aby prezentoval nejaké konštruktívne stanovisko a uviedol lehotu dokedy by mohol zmluvu podpísať a doručiť žalovanému. Práve naopak žalobca v ďalšej odpovedi dňa 05.08.2019 žalovanému jednoznačne oznámil, že odmieta doručiť podpísanú kúpnu zmluvu v lehote stanovenej žalovaným s tým, že ju považuje za neprimerane krátku a diskriminačnú.

Žalovaný rovnako postupoval aj voči druhému uchádzačovi, ktorý nemal problém poskytnúť súčinnosť pri podpise a doručení kúpnej zmluvy v lehote 2 pracovných dní, pričom išlo o kúpnu zmluvu obsahovo identickú s kúpnou zmluvou doručenou žalobcovi a zároveň s kúpnou zmluvou tvoriacou prílohu výzvy na predloženie ponúk. Postup žalovaného pri vyžadovaní súčinnosti od žalobcu teda nevykazuje žiadne známky porušenia princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k ďalším

uchádzačom vo verejnom obstarávaní, a rovnako tak pokiaľ ide o posúdenie pomeru lehoty na poskytnutie súčinnosti voči lehote na predkladanie ponúk, tak súd poukazuje na skutočnosť, že výzva na predloženie ponúk bola zverejnená dňa 23.07.2019, pričom lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 30.07.2019 11:00 hod. s tým, že uchádzači museli jednoznačne realizovať pri predložení ponuky viac úkonov ako už len pri samotnom poskytnutí súčinnosti pri podpise kúpnej zmluvy.

10. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu žalovaný pri vyžadovaní súčinnosti od žalobcu neporušil princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a zo strany žalobcu nebol preukázaný žiaden iný protiprávny úkon žalovaného, tak nebol splnený základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, pre ktorú sa okrem protiprávneho úkonu vyžaduje aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Žalobca nepreukázal porušenie žiadnej právnej povinnosti zo strany žalovaného, a teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Tým ani nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a teda nebol zo strany žalobcu preukázaný základ nároku, ktorého sa domáhal v súdnom konaní.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pretože žalovaný mal v konaní plný úspech.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalobca v odvolaní odvolacie dôvody špecifikoval poukazom na ust. , , a , pričom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace úkony v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v prejednávanom prípade nebol medzi stranami sporný skutkový stav vyplývajúci z predložených listinných dokumentov, avšak sporná ostala otázka, či žalovaný po vybratí žalobcu ako úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní následne postupoval v súlade s princípmi, ktoré sa uplatňujú v procese verejného obstarávania podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním žalovaného, ktorým došlo k porušeniu princípov verejného obstarávania zakotvených v ust. § 10 ods. 2 zákona. V tejto časti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom a jeho rozhodnutie považuje v tejto časti za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne nakoľko žalobcovi nie je zrejmé, prečo sa súd obmedzil iba na skúmanie princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie s odvolaním sa na skutočnosť, že žalovaný zadával zákazku s nízkou hodnotou podľa ust. § 117 zákona.

Princípy verejného obstarávania sú obsiahnuté v ust. § 10 zákona, z ktorých je potrebné vychádzať pri každom postupe podľa zákona bez ohľadu na to, či sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou (ako v prejednávanom prípade), alebo sa jedná o zadávanie nadlimitných zákaziek, nadlimitných koncesií, či podlimitných zákaziek a koncesií. Tieto princípy sú tak základným interpretačným kľúčom k jednotlivým ustanoveniam zákona, ktoré je potrebné subsidiárne aplikovať na ktorýkoľvek úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a ktoré treba mať na zreteli pri výklade jednotlivých ustanovení zákona, ako aj pri posudzovaní každého jednotlivého úkonu v procese verejného obstarávania a následkov, ku ktorým takýto úkon v tomto procese viedol.

Žalobca je toho názoru, že žalovaný konal v rozpore s týmito princípmi a jeho snahou bolo účelovo sa vyhnúť uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalobcom a jeho jediným cieľom bolo pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy so spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ, s.r.o., s ktorou žalovaný dlhodobo spolupracuje.

Žalobca predložil na pojednávaní súdu ako aj právnemu zástupcovi žalovaného listinné dôkazy zaobstarané z webovej stránky žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný v oblasti gastra, resp. presnejšie poskytovania gastrozariadení spolupracuje niekoľko rokov výhradne so spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ, s.r.o. Z obsahu napádaného rozsudku je zrejmé, že súd sa s predloženými dôkazmi v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal, resp. ani neuviedol z akého dôvodu predložené dôkazy nevykoná.

Podľa dôvodovej správy k zákonu „Princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na primerané aplikovanie inštitútov zákona“.

Na správnu aplikáciu princípu proporcionality je preto nevyhnutné poznať cieľ, ku ktorému má konanie verejného obstarávateľa smerovať. Je však zrejmé, že cieľ, ktorý chcel verejný obstarávateľ verejným obstarávaním dosiahnuť (zabezpečenie plynulej prevádzky školských jedálni), nebolo možné naplniť uložením podmienky odoslania podpísanej kúpnej zmluvy v dvojdňovej lehote. Vykonaným dokazovaním žalovaný nepreukázal žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by poskytnutie súčinnosti v lehote dlhšej ako 2 pracovné dni bolo pre žalovaného neprijateľným postupom.

Na pojednávaní dňa 23.04.2021 žalobca predložil listinné dôkazy zaobstarané z webovej stránky žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný až v dňoch 13.09.2019, 22.10.2019, 29.10.2019 a 15.11.2019 realizoval objednávky na zhotovenie prípojok k novým gastrozariadeniam na ZŠ a MŠ Gogoľova, ZŠ Škultétyho a ZŠ Hollého, t. j. na školách, ktoré boli vo výzve na predkladanie ponúk stanovené ako miesto dodania predmetu zákazky. Z predložených dôkazov však jednoznačne vyplýva, že žalovaný až po viac ako dvoch mesiacoch objednával zhotovenie prípojok k novým gastrozariadeniam.

15. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie mal súd za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uvedených v ust. § 117 ods. 1 zákona pri zadávaní predmetnej zákazky, a teda nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný. Z legálneho pohľadu metodické usmernenie nie je formálnym prameňom práva, a nie je tak právne záväzné. Ako iný prameň práva alebo soft law sú metodické usmernenia používané v praxi, ako aj v rámci revíznych postupov podľa zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené metodické usmernenia predložené tak žalobcom ako aj žalovaným, poskytujú odpovede na položené otázky len vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych okolností verejného obstarávania a pod.

Zároveň je však potrebné dodať, že súd opomenul uviesť skutočný obsah usmernenia, kde Úrad dal do pozornosti že „v procese verejného obstarávania je dôležitá hospodárnosť a proporčnosť a verejný obstarávateľ by mal zvážiť cieľ, ktorý chce verejným obstarávaním dosiahnuť a či je možné ho zvolenými prostriedkami dosiahnuť“.

16. Aj keď sa lehota 2 pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy, ktorá je v znení uvedenom v súťažných podkladoch, vo všeobecnosti nejaví ako neprimeraná, v skutočnosti je však lehota 2 pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy, v prípade zákazky s nízkou hodnotou „Gastrozariadenia pre školy“ neprimeraná a veľmi krátka. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil skutočnosť, že aj keď sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou, zákazka vzhľadom na svoje zaradenie nie je jednoduchá, ba práve naopak je zložitá a pomerne náročná. V tejto súvislosti žalobca podotýka, že počty kusov jednotlivých tovarov a ich ceny, ako aj ceny jednotlivých požadovaných služieb, počty a druh požadovaných služieb mohli byť s jednotlivými dodávateľmi odsúhlasené až po potvrdení žalovaným, že došlo k uzatvoreniu zmluvy.

V tomto smere je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie na otázku posudzovania lehôt nazeral izolovane, bez zohľadnenia primárnej skutočnosti, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, kde žalobca mal povinnosť postupovať pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti s odbornou starostlivosťou.

Je preto zrejmé, že z pohľadu žalobcu ako podnikateľa sa nejednalo o jednoduchý úkon, avšak túto skutočnosť súd v konaní vôbec nezohľadnil. Žaloba sa zúčastnil verejného obstarávania s cieľom reálne aj zabezpečiť dodanie predmetu zákazky.

17. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalobcu, že lehota na poskytnutie súčinnosti pre prípad uzavretia zmluvy nebola predmetom súťažných podkladov a lehota na poskytnutie súčinnosti pre prípad uzavretia zmluvy nebola upravená ani v smerniciach žalovaného. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že tieto lehoty mu neboli vopred známe, a preto sa na splnenie povinností, ktoré s plynutím týchto lehôt súviseli, nemohol vopred pripraviť. Keďže súd prvej inštancie nezisťoval rozsah povinností, ktoré musel žalobca vykonať

v súvislosti s prípravou na dodanie predmetu zákazky, nemohol súd ani správne posúdiť, či lehota daná žalovaným bola primeraná alebo nie. Preto sa javí absolútne arbitrárnym tvrdenie súdu prvej inštancie, že lehoty dané žalovaným na splnenie povinnosti súčinnosti, boli primerané.

18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.06.2021, pričom navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že tvrdenie žalobcu v časti I. ods. 2, bod a) odvolania, kde žalobca uvádza, že snahou žalovaného bolo účelovo sa vyhnúť uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalobcom a jeho jediným cieľom bolo pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy so spoločnosťou GASTRO VRÁBEĽ, s.r.o., s ktorou dlhodobo spolupracoval, je nepravdivé. Žalovaný zákazky v oblasti poskytovania gastrozariadení začal realizovať až pre potreby školských jedální v súvislosti s naplnením projektu „Obedy zdarma“.

Žalobca žiadnym z produkovaných dôkazov na súde prvej inštancie nepreukázal, že by na strane žalovaného došlo k porušeniu základných princípov verejného obstarávania v zmysle o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K argumentácii žalobcu v časti I. ods. 2 písm. c) odvolania, o tom, že žalovaný objednal zhotovenie prípojok k novým gastrozariadeniam až o dva (2) mesiace uvádza, že gastroprípojky sa mohli zhotoviť len v súčinnosti s dodávateľom gastrozariadení tak, aby boli prispôsobené a vyhovovali parametrom jednotlivých zariadení. Táto otázka nesúvisí s predmetom verejného obstarávania a súdneho konania.

Vyjadrenie žalobcu v časti III. ods. 1 odvolania, že lehota dva (2) dni na poskytnutie súčinnosti je neprimeraná z dôvodu, že nebolo reálne možné v takejto lehote dostať od dodávateľov písomné potvrdenie odsúhlasených ponúk, považuje za neopodstatnené a zavádzajúce. Keďže žalobca pôsobí v oblasti gastrozariadení, ma vykonaný monitoring subdodávateľov, pozná ich kvalitu práce a spoľahlivosť, pričom osobitne dlhšiu lehotu za účelom zazmluvnenia subdodávok nepožadoval. Podľa oznámenia žalobcu z 05.08.2019 jediným dôvodom predĺženia lehoty bolo preskúmanie kúpnej zmluvy právnym zástupcom žalobcu, pričom žalovaný ani neuviedol, do akého termínu kúpnu zmluvu predloží, ale výslovne ju odmietol podpísanú doručiť.

19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. a nasl. , cítiac sa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd v súlade s ust. v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa ako v rovine skutkových zistení, tak aj v rovine právneho posúdenia v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod odchýliť sa od predmetného odôvodnenia, nakoľko toto dáva prehľadné, zrozumiteľné a presvedčivé odpovede na výrok napadnutého rozhodnutia.

20. Ako z obsahu podaného odvolania vyplýva, žalobca v ňom detailne analyzuje princípy verejného obstarávania uvedené v vo všeobecnosti, resp. v teoretickej rovine, väčšinou bez konkretizácie konkrétnych pochybení zo strany žalovaného vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti žalovaným, ako jedného z predpokladov úspešnosti nároku na náhrady škody.

21. Vo vzťahu k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, žalobca tvrdil, že úmyslom žalovaného bolo vyhnúť sa uzavretiu zmluvy a pristúpiť k jej uzavretiu so spoločnosťou, ktorá skončila druhá v poradí, s ktorou navyše žalovaný dlhodobo spolupracuje. Je potrebné prijať záver, že žalobca, hoci preukázal predchádzajúcu tvrdenú spoluprácu, nepreukázal existenciu úmyslu žalovaného vyhnúť sa uzavretiu zmluvy so žalobcom. Takýto úmysel žalobca len tvrdí, resp. predpokladá, čo nepostačuje na prijatie záveru o porušení žalobcom uvedeného princípu.

22. Uvedené sa vzťahuje aj na namietané porušenie princípu transparentnosti, ktoré vzhliadol žalobca v nedostatočnom zdôvodnení oznámenia žalovaného, ktorým žalobcovi oznamuje, že pristupuje k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý skončil v rámci obstarávania ako druhý v poradí. Jednak takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho z ustanovení a navyše žalobcovi bolo z prechádzajúcej e-mailovej komunikácie zrejmé, prečo žalovaný postupoval uvedeným spôsobom.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že postup zadávania zákaziek s nízkou hodnotou sporu upravený v ust. § 117 cit. zák. je postup, ktorý má zadávateľovi umožniť postup s minimálnymi formálnymi požiadavkami s vysokou mierou voľnosti zadávateľov. Preto aj dodržiavanie princípu transparentnosti v takomto prípade znamená zabezpečenie transparentnosti ex post, t. j. povinnosť zdokumentovať všetky relevantné úkony tak, aby bola zabezpečená možnosť ich spätného preskúmania.

23. Žalobca v ďalšej časti odvolania taktiež z teoretického hľadiska analyzoval princíp proporcionality bez konkrétneho výstupu preukazujúceho nerešpektovanie tohto princípu žalovaným. Bolo vecou žalovaného, aké podmienky pre verejné obstarávanie stanovil, čo vyplýva aj z metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie, pričom žalobca nepreukázal, že okolnosti, resp. podmienky, v ktorých žalovaný verejné obstarávanie vyhlasoval, mu umožňovali akceptovať aj iné lehoty ako ním stanovené. Navyše rovnaká lehota sa vzťahovala aj na v poradí druhého úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní, ktorý túto lehotu nenamietal a nespochybňoval.

24. Stanovenú lehotu dvoch pracovných dní na doručenie podpísanej kúpnej zmluvy považoval žalobca za neprimeranú aj z dôvodu, že súd nezohľadnil skutočnosť, že zákazka nebola jednoduchá, ale bola zložitá a pomerne náročná vzhľadom na skutočnosť, že pozostáva z viacerých tovarových položiek, na ktorej realizácii sa vyžadovala spolupráca s ďalšími dodávateľmi. V tomto smere je ale potrebné zdôrazniť, že dôvodom prečo žalobca odmietol akceptovať lehotu stanovenú žalovaným, nebolo vyššie uvedené tvrdenie, ale skutočnosť, že žalobca chcel obsah zmluvy prekonzultovať s právnym zástupcom. Ani túto argumentáciu nemôže odvolací súd akceptovať, nakoľko identický návrh zmluvy bol súčasťou výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 23.07.2019, čo do termínu uzávierky predkladania ponúk (), resp. do oznámenia výsledkov verejného obstarávania, poskytovalo žalobcovi dostatočnú lehotu na konzultáciu obsahu zmluvy s právnym zástupcom.

25. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že postup pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou ( ) je oveľa menej formalizovaný, umožňujúci poskytnúť verejným obstarávateľom vyššiu voľnosť, čomu zákonodarca prispôsobil aj znenie cit. ust. , v ktorom modifikoval princípy vyjadrené v cit. zák. na tie, ktoré vyplývajú z ust. . Je to tak aj z dôvodu absencie viacerých procedurálnych pravidiel s prioritou na hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov.

26. Vzhľadom na uvedené, aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného, t. j. porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, resp. protiprávne konanie na strane žalovaného, čím nebol preukázaný základný predpoklad pre prípadnú úspešnosť žaloby na náhradu škody. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, priznal mu odvolací súd v súlade s ust. plnú náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.