Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-155-2017.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/155/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. S., nar. XX.X.XXXX, V. E. XX, C., o zaplatenie 3.882,18 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. apríla 2015, č.k. 27C/157/2014-63 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 20. marca 2017, č.k. 27C/157/2014-86, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu 666,28 eur m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 666,28 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.2.2012 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.303,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 43,62 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,62 € od 21.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 692,61 € od 13.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č.k. 19Ro/264/2013-23 zo dňa 17.1.2014 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnení rozsudkov vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2013 domáhal zaplatenia sumy 3.882,18 eur s úrokom z omeškania zo splátok od 20.12.2010 do 20.4.2018 v počte 89 splátok po 743,62 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9% z jednotlivých splátok od splatnosti, ktorú vyhlásil dňa 12.2.2012 titulom nedoplatku z úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvou č. 0285330475 zo dňa 24.4.2008. Súd prvej inštancie v danej veci vydal platobný rozkaz, č.k. 19Ro/264/2013-23, zo dňa 17.1.2014, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, preto platobný rozkaz zrušil. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. 0285330475 dňa 24.4.2008, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému úver vo výške 2.655,51 eur s úrokovou sadzbou 14,15%, prvou splátkou splatnou 20.5.2008, konečnou splatnosťou úveru bol dohodnutý deň 20. apríl 2018, výška splátky 43,62 eur, poplatok za poskytnutie úveru 72,99 eur, mesačný poplatok za správu úveru 1,99 eur, periodicita splátok bola dohodnutá k 20.
dňu mesačne a ročná percentuálna miera nákladov 17,63%. Z pohybu na úverovom účte vedenom právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že žalovaný zaplatil štyri splátky spolu vo výške 217,13 eur, poslednú splátku dňa 26.8.2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s., pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu. Z prílohy zmluvy o postúpení súd zistil, že bola postúpená istina po splatnosti 4.327,76 eur s príslušenstvom vo výške 494,62 eur, z toho úroky 479,67 eur a poplatky 14,95 eur. Dňa 24.1.2012 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vyzval žalovaného k úhrade sumy 5.015,06 eur, pričom istinu vyčíslil vo výške 4.327,76 eur, úroky z omeškania 479,67 eur a ostatné príslušenstvo 14,95 eur. Žalobca sa domáha zaplatenia len neuhradených splátok po 43,62 eur splatných od 20.12.2010 do 20.4.2018 s úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok, nedomáha sa zaplatenia zvyšku postúpenej pohľadávky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 497 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 53, § 54 OZ, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa § 517 ods. 2 OZ, podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami sporu sa jedná o právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy, súd dospel ďalej k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 31.7.2011 a teda vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobcom dňa 12.2.2012 je neplatné v zmysle § 39 OZ. K tomuto záveru súd dospel z predložených listinných dôkazov z prehľadu obratov na účte, ktorý bol ukončený ku dňu 31.7.2011, ku ktorému dňu presne špecifikoval výšku postúpenej istiny a príslušenstva žalobca, ktorá istina je totožná s prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok a tiež oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2012. Predmetom konania sú splátky splatné od 20.12.2010 do 20.4.2018. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) a to konkrétne neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto nedostatky zakladajú záver, že úver je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda úver v poskytnutej výške 2.655,51 eur by bol splatený v celosti splatnosťou 61. splátky t.j. 20.5.2013. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť splátky od 20.12.2010 do 20.5.2013 v počte 29 splátok krát 43,62 eur a splátku splatnú dňa 20.5.2013 vo výške 38,31 eur. Súd žalobu v časti uplatnenej istiny, prevyšujúcej poskytnutý úver čiastočne už od 61. splátky do 120. splátky zamietol aj spolu s úrokom z omeškania prislúchajúcim k tejto istine. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, žalobca mal vo veci úspech 34%, žalovaný vo výške 66%, pričom celkový úspech žalovaného je 32%. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu nevyplývajú, súd čiastočne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v rozsahu o zaplatenie 666,28 eur s príslušenstvom podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nerozporuje posúdenie úveru súdom ako bezúročného a bez poplatkov, avšak nestotožňuje sa s výpočtom priznanej sumy. Ak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak v poskytnutej výške 2.655,51 eur by bol splatený v celosti splatnosťou 61. splátky 60 x 43,62 eur + 38,31 eur, t.j. 20.5.2013. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť splátky od 20.12.2010 do 20.5.2013 v počte 29 splátok x 43,62 eur a splátku splatnú dňa 20.5.2013 vo výške 38,31 eur. Úrok z omeškania priznal v uplatnenej výške aj s uplatnenou splatnosťou v súlade so žalobou. Žalobca sa nestotožňuje s tým, aby súd znížil počet celkových splátok pri zachovaní sumy splátky. Žalobca má za to, že každá splátka pozostáva zo sumy istiny, riadneho úroku a prípadne poplatkov, teda nie je dôvod na zníženie celkového počtu splátok ale súd mal postupovať tak, že od každej splátky mal sumu úrokov a poplatkov odpočítať a tým znížiť sumu splátky pri zachovaní počtu splátok. Vzhľadom na uvedené by nebolo možné dospieť k záveru, že posledná splátka bola splatná 20.5.2015. Postup súdu je v rozpore s písomnou dohodou zmluvných strán, ktoré si upresnili dátumy splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca teda zastáva názor, že každá splátka pozostáva zo sumy istiny, riadneho úroku a prípadne poplatkov. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.4.2018 v počte 89 a celkovej výške 3.882,18 eur. V prípade posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov mal súd priznať žalobcovi uplatnené splátky istiny a postupovať tak, že poskytnutú sumu 2.655,51 eur mal vydeliť celkovým počtom dohodnutých splátok v zmysle zmluvy o splátkovom úvere (t.j. 120 splátok) a dospel by tak k výške splátky istiny 22,13 eur. Následne mal žalobcovi priznať uplatnené splátky istiny splatné od 20.12.2010 do 20.4.2018 v počte 89 a v celkovej výške 1.969,57 eur (89 splátok po 22,13 eur). Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti v rozsahu 666,28 eur s príslušenstvom zmenil tak, že tejto časti žaloby vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje voči žalovanému trovy konania prvoinštančného i odvolacieho.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27C/157/2014 je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.882,18 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd vo zvyšku zamietol žalobu v rozsahu o zaplatenie 666,28 eur, po tom ako určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.303,29 eur spolu s úrokom z omeškania.
6. Z obsahu spisu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 0285330475 dňa 24.4.2008, ktorou sa zaviazala žalovanému poskytnúť úver vo výške 2.655,51 eur s úrokovou sadzbou 14,15%, prvou splátkou splatnou dňa 20.5.2008, konečnou splatnosťou úveru 20.4.2018, výškou splátky 43,62 eur, poplatkom za poskytnutie úveru 72,90 eur, mesačným poplatkom za správu úveru 1,99 eur, periodicitou splátok k 20. dňu mesačne a RPMN 17,63%. Žalobca potvrdil, že žalovaný sumu 2.655,51 eur prevzal a z tejto sumy zaplatil štyri splátky spolu vo výške 217,13 eur. Zmluvou zo dňa 15.12.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku z predmetného úveru na žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha neuhradených splátok po 43,62 eur splatných od 20.12.2010 do 20.4.2018 s úrokom z omeškania od splatnosti splátok.
7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetný úver je úverom spotrebiteľským, neobsahuje úverová zmluva podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z. a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tento záver súdu prvej inštancie vo svojom odvolaní nespochybnil, takže úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade, keďže bolo preukázané, že žalobca zo zmluvy o úvere prevzal sumu 2.655,51 eur, má nárok na vrátenie úveru v tejto výške. Žalovaný doposiaľ z uvedenej sumy zaplatil len sumu 217,13 eur, takže žalobca má nárok na vrátenie sumy 2.438,38 eur.
8. Odvolací súd má za to, že predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie istiny v sume 3.882,18 eur s príslušenstvom titulom vrátenia úveru. S prihliadnutím k vyššie uvedenému mal odvolací súd za to, že žalobca má nárok na vrátenie úveru len v sume 2.438,38 eur. Z tejto sumy mu bola už súdom prvej inštancie právoplatne priznaná suma 1.303,29 eur, takže má ešte nárok na vrátenie sumy 1.135,09 eur, avšak odvolaním sa domáha zaplatenia iba nižšej sumy a to sumy 666,28 eur s príslušenstvom. Keďže žalobcom požadovaná suma je nižšia na akú má nárok, odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu 666,28 eur zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal sumu 666,28 eur. S úhradou tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania, preto odvolací súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z uvedenej sumy a to s účinnosťou od 13.2.2012 tak, ako to požadoval žalobca (keď žalobca tvrdí, že ku dňu 12.2.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, i keď z listu žalobcu zo dňa 24.1.2012 vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.1.2012).
9.Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v rozsahu zaplatenia 666,28 eur s príslušenstvom podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 666,28 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.2.2012 do zaplatenia.
10. O nároku na náhradu tohto (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a to z dôvodu, že obe zmluvné strany mali v konaní takmer rovnaký úspech, keď zo žalovanej sumy 3.882,18 eur žalobca bol úspešný v sume 1.969,59 eur a neúspešný v sume 1.912,59 eur.
11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).