Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/154/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - C. XXX, XXX XX E., prechodne bytom F. X, XXX XX G., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: H. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - C. XX, XXX XX E., prechodne bytom I. XX/XXX, E. a maloletému dieťaťu: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky - navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie H. A. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -233 zo dňa 02. 05. 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka m á voči otcovi maloletého dieťaťa H. A. právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil, že H. A. je biologickým otcom maloletého J. B., nar. XX. XX. XXXX z matky A. B., nar. XX. XX. XXXX. Maloletého J. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá zároveň bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. výživné vo výške 165 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa s účinnosťou od 01. 04. 2022. Nedoplatok na výživnom pre maloletého J. za obdobie od 01. 04. 2022 do 30. 04. 2023 vo výške 2.145 eur zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh na určenie výživného zamietol. Styk otca s maloletým J. neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľka má voči otcovi dieťaťa právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tiež rozhodol o trovách štátu tak, že voči otcovi maloletého dieťaťa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, najmä , , , , a , ako aj , resp. . Súd konštatoval, že najmä na základe znaleckého dokazovania a posudku č. 09/2023 zo dňa 06. 02. 2023 vypracovaného K. L. C. M., E. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA bol označený muž H. A. určený s mierou pravdepodobnosti viac ako 99,999 % za biologického otca maloletého J. B., nar. dňa XX. XX. XXXX z matky A. B.. Súd tak mal prakticky preukázané, že biologickým otcom je označený muž, pričom skutočnosti takto zistené neboli vyvrátené posudkom zdravotníckeho zariadenia GHC GENETICS SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorým bolo otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu vylúčené. Uvedený test si dali vypracovať samotní účastníci konania s tým, že sami odoberali vzorky a tieto zasielali poštou k prieskumu. V prípade rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj možností a schopností rodičov. Preukázané mal príjmy a majetkové pomery účastníkov, pričom výživné priznal od začiatku mesiaca, v ktorom bol podaný

návrh na určenie otcovstva a zameškané výživné povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur a prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa má príjem zo zamestnania v priemere 1.100 eur mesačne. Ani jeden z rodičov v čase rozhodovania súdu inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadal na úspech účastníkov v konaní, a to aj v prípade pri rozhodovaní o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Poukázal na rozpor medzi dvoma vykonanými testami DNA, keď prvý bol vykonaný mimosúdne na základe dohody účastníkov a mal negatívny výsledok vo vzťahu k určeniu otcovstva. Druhý test vykonaný súdnym znalcom mal výsledok pozitívny. Podľa neho tak nemožno jednoznačne potvrdiť, prípadne vylúčiť jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu. Navrhol, aby súd dal otcovstvo znovu preveriť formou testu DNA súdnym znalcom. Nesúhlasil ani so stanovenou výškou výživného, keď súd vychádzal primárne z jeho priemernej mesačnej mzdy za posledných 12 mesiacov. Uviedol, že mal zvýšený príjem, keďže boli znásobené služby z dôvodu pandémie COVID 19. Nadčasy u neho nie sú samozrejmosťou, tieto môže vykonávať v prípade, že niekto z inej zmeny je dlhodobo PN alebo čerpá riadnu dovolenku. Štandardný príjem u neho bez nadčasov predstavuje sumu 861 eur mesačne. Navrhol, aby súd v prípade určenia otcovstva mu uložil povinnosť platiť výživné 80 eur mesačne. Žiadal tiež, aby súd rozhodol o určení styku s maloletým J. a umožnení podieľať sa na jeho výchove, starostlivosti a opatere. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. písm. c/ a ust. a .

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s týmto nesúhlasí. Prvý test bol vykonaný na žiadosť odporcu, ktorý test aj zakúpil a vykonal. To, že mal negatívny výsledok mohlo byť ovplyvnené nesprávnou manipuláciou, nakoľko to robili prvýkrát a bez odborného poradenstva. Nakoľko si bola 100 %-ne istá, že odporca je otcom maloletého, následne to potvrdil aj súdom nariadený test. Nesúhlasila s navrhovaným znížením výživného, tak ako to žiadal odporca. V tomto smere považovala rozhodnutie súdu za správne. Ako novú skutočnosť uviedla, že odporca si zakúpil auto v sume 15.000 eur a tiež chodí na rôzne fušky, ktoré má platené a nie je v takej zlej finančnej situácii ako sám tvrdí. Čo sa týka styku s dieťaťom, od kedy mu oznámila, že je tehotná, resp. ani po narodení dieťaťa, o syna záujem nejavil. Ona ako matka mu v styku nebránila, naopak snažila sa s ním rozumne dohodnúť, avšak po prvom amatérsky vykonanom teste sa odporca odmlčal a už sa neozval. Pokiaľ by mal záujem o stretávanie sa, tomuto sa nebráni, podľa nej sa odporca snaží špekulatívne znížiť výšku vyživovacej povinnosti bez akýchkoľvek relevantných dôkazov.

4. V nasledovnom vyjadrení odvolateľ opakovane opísal, akým spôsobom vykonali prvý test na určenie otcovstva aj s matkou dieťaťa, ako aj to, akým spôsobom vzorky boli odoslané do laboratória na preskúmanie. Uviedol, že s navrhovateľkou sa viackrát rozprávali o budúcnosti ešte predtým ako bola tehotná, vždy jej však zdôrazňoval, že pri jeho životnej a ekonomickej situácii deti neprichádzajú do úvahy. Utvrdzovala ho, že nezostane tehotná, preto usúdil, že berie antikoncepciu. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky o jeho práci vo voľnom čase, jedná sa výhradne o nezištnú pomoc. Od detstva sa pohybuje v oblasti strojov a motorizmu, má veľa známych automechanikov. S jedným z nich je dlhoročný kamarát, ktorému pri ťažšej práci vypomáha v servise. On mu zas naopak pomôže pri oprave jeho auta. Čo sa týka navrhovateľky, pracuje v kozmetickom salóne, pričom túto prácu podľa neho môže vykonávať aj popri rodičovskej dovolenke. Žiadal, aby súd túto skutočnosť preveril.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že pred otehotnením s odporcom spolu intímne žili niekoľko mesiacov. Posúdenie majetkových pomerov ponecháva na súde vyhodnotením jednotlivých dôkazov. Čo sa týka tvrdenia odporcu, že sa stretávala aj s inými mužmi, je to len špekulatívne bez akýchkoľvek dôkazov. Na 100 % si je istá, že biologickým otcom je odporca. Na jednej strane odporca tvrdí, že nie je otcom dieťaťa, na druhej sa dožaduje styku. V súčasnej dobe s maloletým nemajú vybudovaný žiadny vzťah, súhlasí však s tým, aby sa odporca, pokiaľ preukáže o maloletého záujem, s týmto stretával spočiatku v prítomnosti matky, aby si vytvoril s dieťaťom vzťah a dokázal byť s ním sám. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

7. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu s prihliadnutím na obsah odvolania súd zistil, že predmetom konania bolo určenie otcovstva k maloletému J. B., nar. XX. XX. XXXX matke A. B.. Súd v tomto prípade po vykonaní dokazovania znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA dospel k záveru, že odporca je biologickým otcom maloletého J., poukazujúc najmä na závery znaleckého dokazovania, keď pravdepodobnosť potvrdenia otcovstva bola určená v rozsahu minimálne 99,999 %. Okrem toho aj iné skutočnosti plynúce z dokazovania poukazovali na to, že v rozhodnom čase pre splodenie maloletého dieťaťa účastníci sa spolu intímne stýkali. Označený otec dieťaťa v konaní pred súdom prvej inštancie namietal dôveryhodnosť znaleckého posudku, keď predtým spolu s navrhovateľkou spoločne zakúpili súpravu na vykonanie testov DNA a poštou odoslali zariadeniu GHC GENETICS SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Preskúmaním tohto materiálu bolo otcovstvo voči dieťaťu vylúčené. Sám však uviedol, že súprava bola zakúpená komerčne, sami s navrhovateľkou sa pokúsili odobrať vzorky DNA a tieto na preskúmanie zaslali poštou. V prípade, že otec maloletého dieťaťa spochybňoval závery znaleckého posudku súdneho znalca, nič mu nebránilo, aby súdu predložil „svoj“ nový posudok, ktorý by prípadné závery L. M. vyvrátil. Vychádzajúc z týchto záverov súd prvej inštancie postupoval správne, keď po určení otcovstva k maloletému dieťaťu v súlade s ust. rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Pri určení výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Za týmto účelom vykonal dokazovanie a riadnym spôsobom zistil príjmy rodičov maloletého dieťaťa, prípadne ich majetkové pomery, od ktorých následne odvíjal stanovenie výšky vyživovacej povinnosti. Súd mal preukázané, že matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku, vyplácaný jej je prídavok na dieťa. Otec dieťaťa má stále zamestnanie, z ktorého má pravidelný príjem, pričom súd nevychádzal len z jednotlivo vytrhnutých vyšších príjmov, ale príjem spriemeroval za dlhšie časové obdobie. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že otec dieťaťa je schopný dosahovať určitý príjem (v priebehu dlhšieho časového obdobia), s týmto sa stotožnil aj odvolací súd. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá.

8. Vychádzajúc z princípov stanovených Zákonom o rodine platných pri určovaní vyživovacej povinnosti postupoval súd pri jej rozsahu správne a s jeho závermi sa odvolací súd zhoduje. Vzhľadom na preukázaný príjem otca, ako aj vek dieťaťa sa aj odvolací súd stotožnil s výškou výživného v sume 165 eur mesačne. Súd sa stotožnil aj so splátkami, ktoré umožnil súd otcovi na splatenie zameškaného výživného za ním určené obdobie. V tomto prípade súd správne postupoval aj v tom, keď styk s maloletým J. neupravil. V konaní sa otec úpravy styku nedomáhal, resp. pokiaľ by aj prejavil záujem o stretávanie sa s dieťaťom, v tomto mu nič nebráni, čo potvrdila aj samotná matka dieťaťa s tým, že styk by spočiatku prebiehal za jej prítomnosti, aby si dieťa s otcom vybudovalo vzťah a do budúcna je možné uvažovať aj o jeho stretávaní sa s dieťaťom samostatne. Súd prvej inštancie tiež správne pri posudzovaní náhrady trov vychádzal z ust. , v zmysle ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V tomto prípade je zrejmé, že navrhovateľka bola úspešná v konaní, pričom vzhľadom na priebeh konania, resp. správanie sa účastníkov pred súdnym konaním je možné konštatovať, že vo vzťahu k navrhovateľke je možné spravodlivo požadovať, aby jej boli nahradené trovy konania súvisiace s určením otcovstva. V tomto prípade súd bral do úvahy aj postoj odporcu, ktorý sa aktívne bránil a rozporoval opakovane otcovstvo k maloletému dieťaťu, a to aj po tom, ako bolo jednoznačne preukázané, že je biologickým otcom maloletého syna. Správne súd rozhodol aj o náhrade trov konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď trovy vznikli štátu.

9. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu považoval za vecne správne a s poukazom na ust. toto v celom rozsahu potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , kde tiež ako súd prvej inštancie považoval za správne, aby navrhovateľke boli priznané trovy, keď v priebehu celého konania navrhovateľka jednoznačne tvrdila, že biologickým otcom dieťaťa je označený muž, ktorého otcovstvo nakoniec bolo preukázané najmä znaleckým posudkom súdneho znalca. Pokiaľ k dohode o úprave práv a povinností rodičov nedošlo, bola nútená obhajovať záujmy dieťaťa v súdnom konaní, čo považuje aj odvolací súd za spravodlivé, tak aby jej boli nahradené s tým súvisiace trovy. Preto rozhodol o ich náhrade v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením ( ).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).