Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-2-2015.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu IFIS investičný fond, a.s. so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, ČR, IČ 243 16 717, zast. Mgr. Marek Indra, advokát, Čechyňská 361/16, 602 00 Brno, ČR proti žalovanému LINEMA SK, s.r.o. so sídlom Lieskovec 593/70, Dubnica nad Váhom, IČO 36 783 781, o zaplatenie 91 050,03 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91 050,03 € s 9% ročným úrokom zo sumy 394 239,02 € od 26.05.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.
III. Návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 28.01.2016 sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Právna predchodkyňa žalobcu JUDr. Kateřina Martínková, Sokolská tř. 22, Ostrava, 702 00, insolvenčná správkyňa dlžníka UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ so sídlom Velká 2984/23, 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava, IČ 250 53 892 sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 91 050,03 € s 9% ročným úrokom z úveru zo sumy 394 239,02 € od 26.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že uznesením Krajského súdu v Ostrave č.j. KSOS 14 INS 23976/2012-A68 zo dňa 25.06.2013 bol zistený úpadok dlžníka UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ so sídlom Velká 2984/23, 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava, IČ 250 53 892, na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, pričom za jeho insolvenčnú správkyňu bola ustanovená právna predchodkyňa žalobcu. Zverejnením uvedeného uznesenia v insolvenčnom registri dňa 25.06.2013 nastali účinky rozhodnutia o úpadku a účinky rozhodnutia o konkurze, a teda, okrem iného, na právnu predchodkyňu žalobcu prešlo právo nakladať s majetkom patriacim do majetkovej podstaty menovaného dlžníka a bola teda aktívne legitimovaná k podaniu tejto žaloby. UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ dňa 07.10.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere reg. č. 0021400207, podľa ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 400 000,- €. Následne v priebehu trvania Zmluvy o úvere bol medzi UNIBON
- .spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ a žalovaným uzatvorený k tejto zmluve dodatok č. 1 zo dňa 29.11.2011. Žalovanému bol zo strany UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“, na základe Zmluvy o úvere reg. č. 0021400207 zo dňa 07.10.2010 poskytnutý úver v celkovej výške 400 000,- €, a to na účet notárskej úschovy. V súlade s predmetnou zmluvou o úvere a Zápisnicou o prijatí peňazí do úschovy boli následne peňažné prostriedky v sume 400 000,- € poskytnuté z notárskej úschovy žalovanému. Žalovaný sa, okrem poskytnutých peňažných prostriedkov, zaviazal uhradiť aj zmluvný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorý bol podľa čl. II ods. 3 Zmluvy o úvere dohodnutý v sadzbe 9% p.a.. Tento zmluvný úrok z úveru sa žalovaný zaviazal hradiť v pravidelných mesačných splátkach, počínajúc mesiacom, v ktorom boli UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému, s tým, že posledná splátka úrokov bude splatná najneskôr ku dňu
konečnej splatnosti úveru, t.j. k 31.12.2015. Ďalej sa pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný v čl. III ods. 5 Zmluvy o úvere zaviazal uhradiť veriteľovi UNIBON
- spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ zmluvný úrok z omeškania 16% p.a. z dlžnej čiastky. Dňa 29.11.2011 bola medzi UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ a žalovaným uzatvorená dohoda o úhrade dlhu a uznaní záväzku dlžníkom (žalovaným), v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok vyplývajúci mu z predmetnej Zmluvy o úvere, a to konkrétne ním neuhradené splatné splátky úveru v celkovej výške 62 470,99 € spoločne s doteraz nesplatnými splátkami istiny úveru v celkovej výške 333 330,- €. Ďalej v tomto uznaní záväzku žalovaný uznal i nárok UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov a na úrok z omeškania a zmluvnej pokuty podľa Zmluvy o úvere. Žalovaný neuhradil svoje záväzky riadne a včas tak, ako sa zaviazal v Zmluve o úvere reg. č. 0021400207 v znení jej Dodatku č. 1. Na úhradu istiny, ako to dokazuje výpis z úverového účtu žalovaného, tzv. úverová história, žalovaný poskytol iba čiastku 4 199,01 € dňa 02.02.2011 a čiastku v sume 1 561,97 € dňa 13.01.2012. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil riadne svoje záväzky voči UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“, dňa 06.11.2013 UNIBON
- spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ odstúpil od Zmluvy o úvere, a to v súlade s jej čl. III, podľa ktorého, v prípade, ak dôjde za dobu trvania zmluvného vzťahu medzi UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ a žalovaným k omeškaniu žalovaného s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom nie je rozhodujúce, či ide o splátku istiny alebo úroku, je UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ oprávnený v lehote nie kratšej ako 30 dní od doručenia písomnej výzvy UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ žalovanému jednostranne odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie dlžnej čiastky aj s úrokmi. Oznámenie o odstúpení bolo žalovanému doručené dňa 11.12.2013. V oznámení o odstúpení bola žalovanému stanovená lehota k dobrovoľnému plneniu, kedy v prípade, ak by žalovaný zaplatil svoje záväzky ešte v tejto lehote, zabránil by tak súdnemu vymáhaniu tohto nároku právnou predchodkyňou žalobcu. Táto lehota márne uplynula dňa 10.01.2014. Žalovaný nič neuhradil. V notárskej zápisnici N 261/2011, Nz 58201/2011, NCRIs 59335/2011 zo dňa 16.12.2011, spísanej na notárskom úrade JUDr. Kataríny Pohronskej, Bratislava, uzavrel žalovaný ako dlžník s UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ dohodu o uznaní dlhu so súhlasom s vykonateľnosťou, vyplývajúcou zo Zmluvy o úvere reg. č. 0021400207 zo dňa 07.10.2010. Obsahom tejto dohody bola predovšetkým úprava záväzkov dlžníka (žalovaného) voči oprávnenému UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“, vyplývajúcich z uzatvorenej úverovej zmluvy, pričom dlžník sa zaviazal oprávnenému zaplatiť čiastku 333 330,- €, predstavujúcu nesplatenú časť istiny úveru, v pravidelných mesačných splátkach, vždy k poslednému dňu mesiaca, a to počínajúc 31.01.2012 v sume 3 300,- € mesačne, s tým, že posledná splátka dňa 31.12.2015 bude v sume 178 230,- €. V notárskej zápisnici bolo v čl. II písm. d) dojednané, že pokiaľ dôjde za dobu trvania zmluvného vzťahu k omeškaniu dlžníka s platením viac ako dvoch splátok alebo len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať splatenie dlžnej čiastky úveru v lehote 30 dní od doručenia písomnej výzvy. Ďalej sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému úrok z omeškania vo výške 16% p.a. z dlžnej čiastky istiny úveru a dlžnou čiastkou v sume 62 470,99 €, predstavujúcu dlžnú istinu po splatnosti, a to do 31.12.2011 a ďalej úrok z omeškania vo výške 16%p.a. z dlžnej istiny po splatnosti. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný na svoju povinnosť uhradiť istinu pohľadávky spolu so zmluvným úrokom z omeškania a zmluvným úrokom z poskytnutých peňažných prostriedkov nehradil riadne a včas, bolo na základe predmetnej notárskej zápisnice pre vymoženie povinnosti uhradiť žalobcovi pohľadávku v sume 394 239,02 € s príslušenstvom, a to zmluvným úrokom z omeškania vo výške 16% ročne z dlžnej čiastky, exekučné konanie. Žalovaný neuhradil v súlade so Zmluvou o úvere dojednaný zmluvný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorý bol v čl. II ods. 3 Zmluvy o úvere reg. č. 0021400207 dohodnutý v sadzbe 9% ročne. Ako vyplýva z predloženej úverovej histórie, v období od 31.10.2011 do 12.01.2013 neuhradil žalovaný zmluvný úrok z čiastky 395 800,99 € v sume 7 218,54 €, ďalej v období od 13.01.2012 do 30.01.2012 neuhradil žalovaný zmluvný úrok z čiastky 394 239,02 € v sume 1 745,10 € a za obdobie od 31.01.2012 do 25.05.2014 neuhradil žalovaný z čiastky 394 239,02 € na zmluvnom úroku z poskytnutých prostriedkov čiastku 82 086,39 €. Celkovo ku dňu 25.05.2014 činil dlh žalovaného na zmluvnom úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov čiastku 91 050,03 €. Žalovaný na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov naďalej nič neuhrádza a jeho záväzok sa zvyšuje. Právna predchodkyňa žalobcu sa teda domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť dlžný zmluvný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, kapitalizovaného ku dňu 25.05.2014 na čiastku 91 050,03 € a ďalej vo výšky 9% p.a. z čiastky 394 239,02 € od 26.05.2014 do zaplatenia.
2. Okresný súd Trenčín vydal v spore platobný rozkaz č.k. 36Cb/2/2015-46 zo dňa 17.03.2015, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zo strany UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ na základe Zmluvy o úvere reg. č. 021400207 zo dňa 07.10.2010 poskytnutý úver v celkovej výške 333 330,- €. Popri poskytnutých finančných prostriedkoch sa žalovaný zaviazal uhradiť i zmluvný úrok z poskytnutých finančných prostriedkov podľa čl. II ods. 3 Zmluvy o úvere reg. č. 002140027 vo výške 9% ročne. Oznámením zo dňa 23.04.2012 bolo žalovanému oznámené že UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvu „v likvidácii“ bolo dňa 23.11.2011 rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2012, odňaté povolenie pôsobiť ako družstevná záložňa a z toho dôvodu už nebol oprávnený plniť svoju podnikateľskú činnosť, spočívajúcu vovedení účtu a realizácii platieb členov. Zároveň týmto oznámením bola vypovedaná zmluva o zriadení a vedení účtu bez toho, aby bol žalovanému oznámený akýkoľvek iný bankový účet, na ktorý by mal predmetné splátky žalovaný plniť. Právna predchodkyňa žalobcu dňa 06.11.2013 zaslala žalovanému list „Oznámení o odstoupení od Zmluvy o úvere č. 021400207 a k úhradě dlužné částky“, v ktorom požadovala uhradenie peňažnej čiastky v sume 498 074,48 €. Žalovaný odpovedal na predmetný list dňa 18.12.2013 listom, v ktorom uviedol, že z uplatňovanej čiastky uznáva len sumu 349 239,02 €. Žalovaný úhradu dlžných zmluvných úrokov z omeškania vo výške 67 977,53 € a úrokov z omeškania v sume 25 982,62 € a úrok z úrokov z omeškania v sume 9 875,31 € v celom rozsahu odmietol, nakoľko prekážka nesplácania úveru žalovaným vznikla na strane UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“. Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplnil riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 4 Obch. zák., dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Na základe ustanovenia § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Uvedené negatívne vymedzenie omeškania dlžníka je vyjadrené tak, že dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Žalovaný namietal celkovú uplatnenú čiastku. V danom prípade mal žalovaný záujem dlh v celkovej výške 333 330,- € uhradiť. O snahe splniť dlh riadne a včas svedčí aj skutočnosť, že žalovaný pristúpil k Dohode o úhrade dlhu a uznaní záväzku zo dňa 29.11.2011. Vzhľadom k tomu, že po oznámení odňatia povolenia UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“ nebol žalovanému oznámený nový účet, na ktorý mal žalovaný dlžnú čiastku uhrádzať, vznikla prekážka na strane žalobcu, pre ktorú žalovaný nemohol plniť. Žalovaný mal zato, že z toho dôvodu žalobca nemá nárok na uplatňované úroky z omeškania. Rovnaký záver zaujal aj Najvyšší súd SR v rozsudku 1 Obdo 27/2010 „Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa ...“. Žalovaný dal do pozornosti aj skutočnosť, že žalobca si neuplatňoval úroky z omeškania napriek tomu, že žalovaný bol v omeškaní so splnením dlhu viac ako 2 roky. Ak by vznikol problém s plnením dlhu na strane žalovaného, možno dôvodne predpokladať, že by žalovaný bol UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvom „v likvidácii“ opakovane na plnenie vyzývaný. Istina, vyplývajúca zo Zmluvy o úvere, predstavuje sumu 333 330,- €. Až uznaním dlhu bola uvedená čiastka navýšená aj o úroky z omeškania vo výške cca 67 000,- €. Právnou predchodkyňou žalobcu boli uplatnené úroky z omeškania z celkovej čiastky 394 239,02 €. V závere teda možno konštatovať, že žalobca si uplatňuje aj úroky z úrokov, a preto toto konanie nemožno považovať za konanie v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, ale za konanie v rozpore so zákonom, a preto v súlade s § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, žalovaný poukázal aj na neprimeranosť výšky úrokov z omeškania. Žalovaný zastával názor, že úroky z omeškania vo výške 16% ročne sú neprimerane vysoké, a preto ich považoval za úroky z omeškania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže sú vo výške dvojnásobku zákonných úrokov z omeškania. Žalovaný poukazoval tiež na to, že okamžitá splatnosť úveru nastala z dôvodu na strane žalobcu, t.j. vyhlásením konkurzu, ale ten chce aby následky (úroky z omeškania, ktoré z tohto dôvodu vznikli) znášal žalovaný, čo nie je v súlade s poctivým obchodným stykom, a preto žalovaný žiadal, aby žalobcovi a vymáhanie takto vzniknutých pohľadávok nebola poskytnutá súdna ochrana. Na základe uvedeného žalovaný riadne preukázal, že sa do omeškania s plnením dlhu zo Zmluvy o úvere v zmysle § 365 ods. 4 Obch. zák. nikdy nedostal, a to z dôvodu existencie prekážok na strane žalobcu. Taktiež okamžitá splatnosť úveru nastala z dôvodu na strane žalobcu, t.j. vyhlásením konkurzu.
4. V písomnom podaní zo dňa 28.01.2016 žalovaný navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie prerušil do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod EX 139/2014, alternatívne žalobu zamietnuť. V návrhu na prerušenie konania poukázal na to, že
popieranie samotnej existencie pohľadávky v sume 394 239,02 € vyplýva aj z exekučného konania súdnej exekútorky JUDr. Martiny Kužmovej, Exekútorský úrad Čadca, ktoré prebieha na Okresnom súde Trenčín. Žalovaný v tomto konaní podal námietky proti vykonaniu exekúcie, prostredníctvom ktorých namietal neexistenciu relevantného dôvodu pre začatie exekúcie s poukazom na list zo dňa 18.12.2013, v ktorom žalovaný pohľadávku v časti 394 239,02 € uznal. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že dlh úpadcovi neplnil z objektívnych príčin na strane úpadcu, keďže na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, a preto sa do omeškania voči úpadcovi nikdy nedostal. Žalovaný v predmetnom konaní namietal aj celkovú čiastku uplatňovanú žalobcom v exekučnom návrhu, a to najmä výšku nákladov spojených s exekučným konaním a úrokov z omeškania. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V prípade, ak súd v exekučnom konaní sp. zn. EX 139/2014 rozhodne tak, že žalovaný sa do omeškania s plnením dlhu voči úpadcovi nikdy nedostal, žalobca nebude oprávnený od žalovaného vymáhať ani úroky z omeškania, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Jeho nárok na zaplatenie uvedených úrokov z omeškania zanikne, čo bude mať za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie tejto žaloby. V zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. by sa jednalo o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá by viedla k jej zastaveniu. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že žalobca by tak nebol legitímnym veriteľom žalovaného. Žalovaný nevidel relevantný dôvod na uplatnenie úrokov z omeškania prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže podľa tvrdení uvedených žalobcom v žalobe, žalobca tvrdil, že exekučným titulom disponuje, a to notárskou zápisnicou N 261/11, Nz 58201/11, NCRIs 59335/11 zo dňa 16.12.2011, ktorú vydala P.. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca si na základe tohto exekučného titulu úroky z omeškania vo výške 16% už neuplatňuje, a preto mu nie je zrejmá nevyhnutnosť vydania ďalšieho rozhodnutia v tej istej veci. Existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného žalovaný predpokladal, že ak žalobca disponuje exekučným titulom tak, ako deklaruje v žalobe, nie je potrebné opakovane o tejto veci súdom rozhodovať. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 120/2009 „Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). S poukazom na základné zásady občianskeho súdneho konania možno predpokladať, že v danej veci je rozhodujúcim hľadiskom zásada hospodárnosti konania, pričom ak by súd tento návrh na prerušenie konania zamietol, predstavovalo by to porušenie hospodárnosti konania. Žalovaný svoju argumentáciu odôvodňoval aj tým, že považoval za zbytočné, aby súd v dvoch rozličných konaniach rozhodoval o spornosti toho istého nároku. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ak súd v určitej právnej veci vydá rozhodnutie, mal by z neho vychádzať vo všetkých podobných prípadoch, aby bola v procese zachovaná právna istota účastníkov konania.
5. Žalobca žiadal návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2016 trval na tom, že na prerušenie konania nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Poukazoval na to, že v exekučnom konaní nie je riešená otázka aktívnej legitimácie žalobcu k uplatneniu dlžnej pohľadávky voči žalovanému, pretože žalovaný netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by mali aktívnu legitimáciu žalobcu vyvracať. Námietky žalovaného naopak smerujú k exekučnému konaniu a v podstate i k tomuto konaniu. K oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny v omeškaní, keď sa žalovaný domnieva, že omeškanie s úhradou pohľadávky nebolo spôsobené pochybením na jeho strane, teda tým, že neplatil a neplnil tak svoje povinnosti, ale podľa jeho tvrdenia pochybením na strane UNIBON - spořitelní a úvěrní družstvo „v likvidácii“, veriteľa, nakoľko žalovaný nevedel, kde a na aký účet mal svoju povinnosť splniť. Tieto námietky žalovaného, ktoré sa opakujú v oboch konaniach, boli už v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. EX 139/2014 odmietnuté ako účelové. Žalobkyňa trvala na tom, že v predmetnom exekučnom konaní nie sú prejednávané žiadne otázky, ktoré by mali, či mohli mať vplyv na toto konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 91 050,03 € s príslušenstvom. V sporovom konaní nemožno čakať na výsledok exekučného konania tak, ako to požaduje žalovaný, nakoľko výsledok sporového konania je podkladom pre konanie exekučné, a teda v žiadnom prípade nemožno tento postup zvrátiť a sporové konanie spraviť závislým na exekučnom konaní. Podľa názoru žalobcu, neexistujú žiadne otázky, ktoré by súd v sporovom konaní sám nemohol posúdiť ako predbežnú otázku. Podľa názoru žalobcu, návrh na prerušenie konania je zo strany žalovaného iba snaha o zdržanie a predĺženie tohto konania. Žalobca tiež poukazoval na to, že
v tomto spore sa nedomáha zaplatenia úrokov z omeškania, ale zaplatenia úrokov z úveru, a preto v tomto spore nie je omeškanie žalovaného vôbec relevantné, rovnako ako nie je relevantná ani námietka res iudicata.
6.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6.3. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
6.4. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
6.5. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
6.6. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
6.7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6.8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6.9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
7. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 10.10.2018 nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané dňa 12.06.2018. Svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní neospravedlnil. O odročenie predmetného pojednávania nežiadal. V predvolaní na pojednávanie zo dňa 01.06.2018 bol žalovaný v zmysle § 274 CSP poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom k tomu súd, podľa § 274 CSP, rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie, ktorým v celom rozsahu žalobe vyhovel. Zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 91 050,03 € s 9% ročným úrokom zo sumy 394 239,02 € od 26.05.2014 do zaplatenia.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Dňa 02.02.2016, teda ešte za účinnosti O.s.p., podal žalovaný na súde návrh na prerušenie konania, ktorý súd posúdil v súlade s § 164 CSP v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Súd nemal preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že by sa v predmetnom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 139/2014 riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore alebo že by rozhodnutie v tomto spore záviselo od otázky,
ktorú by súd nebol oprávnený v tomto spore riešiť. Je potrebné vziať na zreteľ, že predmetom žaloby neboli úroky z omeškania. Taktiež súd pri rozhodnutí vo veci samej posudzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrh žalovaného zo dňa 28.01.2016 na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. Súd tiež nezistil dôvod na zastavenie konania v zmysle § 161 ods. 2 CSP, nakoľko v spore nebola podľa § 230 CSP preukázaná ani námietka res iudicata, vznesená žalovaným, keďže predmetom sporu neboli úroky z omeškania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu možno proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 4 36Cb/169/2017 c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.