Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/190/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko I., K. XX/XX, o zaplatenie 4.631,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. mája 2018 pod č.k. 13C/87/2016-120 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie priznané prvým výrokom jeho rozsudku zo dňa 28.03.2017 č.k. 13C/87/2016-55, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2017, v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti napadnutého rozsudku až do úplne zaplatenia. Omeškanie s plnením jednej splátky malo za následok splatnosť celého plnenia. Povolenie žalovanému splácať dlh v splátkach právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). 1.2 Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4.631,40 eura, úroku vo výške 279,42 eura, úroku z omeškania vo výške 3,72 eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.631,40 eura od 08.10.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.631,40 eura a z nezaplatených úrokov vo výške 279,42 eura od 08.10.2013 do zaplatenia. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Rozsudkom zo dňa 28.03.2017 č.k. 13C/87/2016-55 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.631,40 eura s vyčísleným úrokom vo výške 3,72 eura a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.631,40 eura od 08.10.2013 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky malo za následok zročnosť celého plnenia. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 11.04.2018 č.k. 25Co/355/2017-85 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v spomínanej časti, v ktorej povolil žalovanému splniť uloženú povinnosť v splátkach. Zároveň zrušil aj výrok o trovách, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni 44,72 % náhradu trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 1.3 Opätovne vo veci pojednával dňa 29.05.2018 v neprítomnosti riadne predvolanej žalobkyne. Žalovaný uviedol, že si otvoril účet u žalobkyni, keď ho informovali, že svoj dlh nemôže platiť šekom a na tento účet vkladá peniaze, ktoré sa preúčtovávajú na jeho dlh voči žalobcovi. Takto už zaplatil 4 krát

po 100,- eur. Žil spolu s mamičkou, ktorá je dôchodkyňa a má zdravotné problémy, preto hradil všetko on. Pracoval cez rôzne agentúry, avšak mali 2 mesiace výpadok, preto sa 7 chlapi vybrali za prácou do O., kde odrobili 2 mesiace Nikto z nich však nedostal výplatu a zamestnávateľ im dlhoval po 1.500,- eur. Preto sa opäť zamestnal cez agentúru, no nevedel platiť viac ako 100,- eur mesačne, nevlastnil žiaden majetok, po smrti otca dedila matka otcov podiel na rodinnom dome, v ktorom žije spolu s ňou. Všetky šeky sú na jeho meno, on rodinu nemá. 1.4 Oboznámil sa s obsahom výplatných pások predložených žalovaným a dospel k záveru, že nebolo v možnostiach a schopnostiach žalovaného platiť svoj dlh voči žalobkyni právoplatne prisúdený jeho rozsudkom zo dňa 28.03.2017 č.k. 13C/87/2016-55 inak, ako v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur. Výška takto určenej mesačnej splátky je vyššia ako zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2012 dohodnutá výška splátok (80,61 eur). Z tohto dôvodu aj lehota na plnenie, v ktorej má žalovaný plniť, bude pre žalobkyňu nepochybne výhodnejšia ako lehota určená žalovanému na plnenie podľa zmluvy o úvere. Priemerný čistý mesačný príjem žalovaného za obdobie mesiacov 06/2017, 10 - 12/20107 a 1 - 4/2018 dosahoval výšku len 311,51 eura. Vyššie splátky pre nemajetného žalovaného by predstavovali ohrozenie zabezpečenia jeho minimálnych životných potrieb. Za svojho klienta si ho zvolila samotná žalobkyňa, so všetkými do úvahy prichádzajúcimi rizikami návratnosti žalovaným čerpaných úverových prostriedkov. Z uvedených dôvodov povolil žalovanému plniť žalobkyni prvým výrokom rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28.03.2017 č.k. 13C/87/2016-55 právoplatne priznané peňažné plnenie v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok. 1.5 O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 § 396 ods. 3 CSP, keď v konaní procesne úspešnejšej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 46 %. Žalobkyňa bola so žalobou čiastočne úspešná v rozsahu 73 %, čomu zodpovedal úspech žalovaného v rozsahu 27 %.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v zákonnej lehote. Ako odvolací dôvod uviedla nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Výšku priznanej splátky považovala za neadekvátnu výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery (4 roky), že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie neviedlo k odstráneniu právnej neistoty. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.03.2017 č.k. 24Co/322/2016-85, v zmysle ktorého lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť aj dlhšiu lehotu. Vyžaduje sa však zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejendávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovaného zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu by bolo zjavne nespravodlivé. Pokiaľ žalovaný v danom prípade navrhoval mesačné splátky po 50,- eur, znamenalo by to možnosť splácať prisúdenú istinu viac než 8 rokov a v konečnom dôsledku by takáto lehota bola neprimeraná okolnostiam daného prípadu a odporovala by požiadavke spravodlivého riešenia veci. Ďalej podporne poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Nitre, ako aj na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, v zmysle ktorých, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku zo dňa 11.04.2018 č.k. 25Co/355/2017-85 skonštatoval, že s jej námietkami, že povolené splátky sú príliš nízke a nie sú riadne odôvodnené, sa stotožnil. Mala za to, že súd prvej inštancie bol viazaný názorom odvolacieho súdu a teda priznaná suma splátky má byť vyššia. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnila si náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné. Súd prvej

inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 387 ods.1, 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať svoj dlh voči žalobkyni v mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Výška priznanej pohľadávky rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 28.03.2017 č.k. 13C/87/2016-55 v znení potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 11.04.2018 č.k. 25Co/355/2017-85 bola 4.631,40 eura spolu s vyčísleným úrokom vo výške 279,42 eura, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,72 eura a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.631,40 od 08.10.2013 do zaplatenia.

10. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 11. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je na mieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie nemožno uskutočniť v splátkach (R 87/1966).

12. Odvolací súd dospel po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a s predloženým súdnym spisom k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné z dôvodu jeho vecnej správnosti a riadnej odôvodnenosti potvrdiť. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že žalobkyňa ním namietala dĺžku obdobia, počas ktorého jej bude žalovaný splácať dlh v splátkach. Žiadala, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celého dlhu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S touto námietkou sa však nemohol odvolací súd stotožniť. Podľa bodu 1.2 zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 21.08.2012 sa žalovaný zaviazal 120 mesačnými splátkami vo výške 80,61 eura splatnými vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca splatiť svoj pôvodný dlh vo výške 4.800,- eur spolu s príslušenstvom. To znamená, že k splateniu dlhu by pri riadnom a včasnom plnení si svojich zmluvných povinností prišlo ku dňu 15.09.2022. Dlžná suma, priznaná žalobkyni spomínanými právoplatnými rozsudkami činí v súčte 4.914,54 eura (istina 4.631,40 + úrok 279,42 eura + úrok z omeškania 3,72 eura) spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.631,40 eura od 08.10.2013 do zaplatenia. V zmysle toho by k zaplateniu istiny spolu s vyčíslenými úrokmi prišlo v 50 mesačných splátkach (4.914,54 / 100 = 49,15, čo po zaokrúhlení na počet splátok činí 50 splátok), čiže na konci roku 2022. Toto obdobie sa svojou dĺžkou v zásade nelíši od dĺžky

obdobia, počas ktorého malo prísť k zmluvnému splateniu dlžného úveru. Žalovanému ostane zaplatiť ešte dlžný úrok z omeškania vo výške 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.631,40 od 08.10.2013 do zaplatenia.

13. Je pravdou, že v dôsledku toho bude obdobie splácania dlhu o čosi dlhšie, ako malo byť pôvodne v zmysle úverovej zmluvy, avšak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vzali v úvahu skutočnosti ozrejmené žalovaným na pojednávaní, ktoré sa konalo v danej veci dňa 29.05.2018. Žalovaný predložil výplatné pásky vystavené spoločnosťou EUROJOB s.r.o. (pracovnou agentúrou), v ktorej bol toho času zamestnaný. V zmysle nich sa jeho mesačný príjem v období od 06/2017 do 04/2018 pohyboval približne v rozmedzí od 200,- do maximálne necelých 400,- eur. Uviedol, že sa vybral za prácou aj do O. avšak za vykonanú prácu v období 2 mesiacov mu zamestnávateľ nevyplatil sumu 1.500,- eur. Toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal, preto naň odvolací súd neprihliadol. Odhliadnuc od toho bolo ale evidentné, že príjem žalovaného objektívne nedovoľuje platiť mesačné splátky vo výške vyššej ako 100,- eur. Je potrebné zdôrazniť, že výška takejto mesačnej splátky je vyššia ako výška pôvodne dohodnutej zmluvnej splátky (80,61 eura) a je dôvodný predpoklad, že bude v možnostiach žalovaného dlh týmito splátkami splácať. Odvolací súd vychádzal pri tejto úvahe aj zo skutočnosti, že žalovaný ešte pred vydaním napadnutého rozsudku zaplatil žalobkyni podľa jeho vyjadrenia nespochybneného žalobkyňou 4 krát splátku po 100,- eur. Napokon, nezaplatenie jednej splátky riadne a včas má za následok okamžitú splatnosť celého dlhu žalovaným. To znamená, že v prípade, ak si žalovaný nebude riadne plniť svoju povinnosť splácať dlh v splátkach, bude žalobkyňa bezodkladne disponovať exekučným titulom, ktorý jej umožní vymáhať si od žalovaného svoj dlh. Vychádzajúc aj zo zásady proporcionality nepovažoval odvolací súd povolenie splácania dlhu prostredníctvom splátok za taký zásah do práv veriteľa (žalobkyne), ktorý by ho poškodzoval alebo ukracoval na jeho práve na vrátenie dlhu žalovaným. K zaplateniu dlhu pri dodržaní frekvencie splátok nepríde s výrazným oneskorením oproti pôvodnej dĺžke splátok v zmysle úverovej zmluvy.

14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne spočívajúce v zdôraznení, že odvolací súd pôvodne zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo povolené žalovanému splácať dlh v splátkach, odvolací súd uvádza, že hlavným dôvodom, pre ktorý tak učinil, bola skutočnosť, že napadnutý rozsudok zo dňa 28.03.2017 č.k. 13C/87/2016-55 v žiadnej svojej vete nezdôvodňoval, prečo splátky povolil. V bode 10. odôvodnenia iba stroho uviedol, že povolil plnenie v splátkach. Dôvodom pre zrušenie tak bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti, pre ktorú sa nedala posúdiť primeranosť výšky splátky v sume 100,- eur. To však samo o sebe nevylučovalo, aby súd prvej inštancie nariadil v danej veci pojednávanie za účelom ozrejmenia si majetkových a sociálnych pomerov žalovaného a následne vydať napadnutý rozsudok, ktorý už obsahoval riadne odôvodnenie splátok. 15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 29.05.2018 pod č.k. 13C/87/2016-120 ako vecne správny a riadne odôvodnený v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vychádzal pritom zo zásadu úspechu v konaní, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .