Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_18Vyd-1-2022.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18Vyd/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: Obec Horné Pršany, so sídlom Horné Pršany 11, 974 05 Horné Pršany, IČO: 00 313 467, v konaní zast.: JUDr. Janka Kmeťová, advokátka, so sídlom Nad Plážou 17B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 590 758, proti odporcom: X/ Y. L., V., F. F., 2/ R. L., V., F. F., 3/ R. C., V., F. F., 4/ E. H., V., F. F., odporcovia 1/ až 4/ ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 871 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu začatie konania o potvrdení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 22. 02. 2022, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd potvrdil vydržanie výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. 1003 v katastrálnom území Kremnička, a to k pozemku EKN parcela č. 459/1 - orná pôda o výmere 3 671 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“).
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03. 1983 prešlo na neho vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti s tým, že za túto nehnuteľnosť bola prevodcom poskytnutá finančná náhrada. Na uvedenej nehnuteľnosti navrhovateľ postavil futbalové ihrisko, prístup k futbalovému ihrisku a skládku zeminy, ktoré podľa svojich tvrdení užíva viac ako 30 rokov, pričom vlastníci nehnuteľnosti, zapísaní v katastri nehnuteľností, si žiadnym spôsobom neuplatňovali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nehnuteľnosť užíva v domnienke, že je plne oprávnený ju užívať a nakladá s ňou ako s vlastnou. Fakt, že nehnuteľnosť nie je v katastri nehnuteľností evidovaná na navrhovateľa pripisuje pozemkovým úpravám, kde v príslušných katastrálnych územiach neboli priložené kúpne a iné zmluvy. V tomto prípade tiež podľa tvrdení navrhovateľa došlo k zámene katastrálnych území Kremnička a Horné Pršany. Podľa názoru žalobcu boli zákonné predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva splnené, keďže počas doby viac ako 10 rokov dobromyseľne toto právo využíval.
3. K návrhu navrhovateľ pripojil listinné dôkazy, a to kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 23. 03. 1983 a žiadosť na vydanie kolaudačného rozhodnutia č. 183/1988 zo dňa 22. 11. 1988. Žiadne ďalšie dôkazy navrhovateľ k návrhu nepripojil ani žiadne ďalšie dôkazy v návrhu neoznačil.
4. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
5. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
6. Podľa § 569a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
7. Podľa § 359e ods. 1 veta prvá CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
8. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods.1.
9. Podľa § 359e ods. 3 CMP o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
10. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho zákon za účastníka označuje.
11. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
12. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
13. Novelou CMP, vykonanou zákonom č. 68/2021 Z. z., sa do CMP zaviedol nový druh súdneho konania, konanie o potvrdení vydržania. Zavedením tohto druhu mimosporového konania sa sleduje zabezpečenie efektívneho a rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Konanie o potvrdení vydržania je zložené z dvoch fáz. Prvú možno nazvať ako konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. V prvej fáze konania súd preskúmava splnenie procesných podmienok a tiež to, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Až po splnení všetkých podmienok a osvedčení nadobudnutia vlastníckeho práva sa súdne konanie vydaním vyzývacieho uznesenia preklopí do svojej druhej fázy.
14. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať tak všeobecné náležitosti každého podania, upravené v § 127 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ako aj osobitné náležitosti, upravené všeobecne pre každé konanie v § 25 CMP a osobitne ešte aj v § 359d ods. 2 CMP, keď podľa tohto ustanovenia je okrem všeobecných náležitostí podania potrebné a) opísať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) vydržaním b) označiť nehnuteľnosť podľa údajov z katastra nehnuteľností a c) označiť deň, kedy navrhovateľ nadobudol tvrdené právo vydržaním. Tieto skutočnosti musí navrhovateľ zároveň osvedčiť.
15. Zo skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania nehnuteľnosti, a to a) spôsobilý predmet držby, b) oprávnená držba, c) dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, d) nepretržitosť držby. Podmienkou vydržania je teda oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Čo sa týka oprávnenej držby, navrhovateľ musí uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznik práva; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, príp. nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2008, sp. zn. 2 Cdo 271/2007).
16. Pokiaľ ide o osvedčenie skutočností preukazujúcich vznik hmotnoprávneho nároku navrhovateľa, ide o akúsi (aspoň) minimálnu mieru osvedčenia tých najzákladnejších skutočností, z ktorých možno existenciu takéhoto nároku vyvodiť. Súd preto nemusí v prvej fáze konania (do vydania vyzývacieho uznesenia) zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre samotné rozhodnutie a pri zisťovaní týchto skutočností nemusí byť striktne dodržiavaný formalizovaný postup stanovený pre dokazovanie. Súd tak len preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Osvedčené skutočnosti však zároveň musia spĺňať kvalitatívnu požiadavku vysokej pravdepodobnosti. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o existencii nároku navrhovateľa.
17. Po preskúmaní návrhu, tvrdení v ňom uvádzaných a dôkazov k nemu pripojených súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v úrovni osvedčenia skutočností, ktoré by zakladali možnosť súdu postupovať podľa § 359f CMP, a teda vydať vyzývacie uznesenie.
18. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia, navrhovateľ sa v návrhu odvoláva na kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 23. 03. 1988, uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako kupujúcim a odporcami ako predávajúcimi. Súd po preskúmaní predloženej zmluvy zistil, že predmetnou kúpnopredajnou zmluvou previedli predávajúci na kupujúceho pozemok parcelné číslo EN 456/1 o výmere 1 925 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. 243-261-224-82 zo dňa 07. 02. 1983 z parcely číslo PK 459/1 - roľa, a to za kúpnu cenu vo výške 4,-Kčs/m2, t. j. za celkom 7 700,- Kčs („..odpredávajú vlastnícky a neodvolateľne im patriace uvedené podiely z pozemkovej nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe kat. územia Kremnička v zápis. č. 304, parc. číslo PK 459/1 roľa v zastavanom území obce Horné Pršany, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. 243-261-224-82 zo dňa 07. 02. 1983 vykupuje pre nový stavebný pozemok parcelné číslo EN 456/1 výmera 1.925 m2 podľa § 14 cenovej vyhlášky č. 47/69 Zb. vo výške 4,-Kčs/m2 t. j. za celkom 7.700,- Kčs, slovom sedemtisícsedemsto Kčs kupujúcemu Čsl. štátu - Miestnemu národnému výboru Horné Pršany za citovanú dohodnutú kúpnu cenu..“). Aj z celkovej kúpnej ceny možno teda dospieť k záveru, že kupujúci kupoval pozemok len o výmere 1 925 m2 a nie o výmere 3 671 m2 (1 925 m2 x 4,-Kčs=7 700,- Kčs). V danom prípade však navrhovateľ žiada potvrdiť vydržanie výlučného vlastníckeho práva k celej pôvodnej EKN parcele č. 459/1 - orná pôda o výmere 3 671 m2, pričom v návrhu netvrdí a ani nepreukazuje žiadne skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, t. j. presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje celú EKN parcelu č. 459/1 o výmere 3 671 m2.
19. Navrhovateľ teda nikde v žalobe neuvádza tvrdenia a neprikladá ani nenavrhuje vykonať také dôkazy, na základe ktorých by mohol súd považovať jeho nárok na vydržanie vlastníckeho práva k EKN parcele č. 459/1 o výmere 3 671 m2 za osvedčený. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil (neopísal a dôkazmi nepodporil) skutočnosť, že by kúpnou zmluvou prípadne nejakým ďalším následným právnym úkonom či právnou skutočnosťou vznikol jeho hmotnoprávny nárok na vydržanie EKN parcely č. 459/1 - orná pôda o výmere 3 671 m2.
20. Nakoľko súd zistil nedostatky v tvrdeniach navrhovateľa, ktoré možno považovať za neunesenie bremena tvrdenia a zároveň aj neunesenie dôkazného bremena aspoň do miery osvedčenia nároku tak, ako to vyžaduje zákon, súd nepovažoval hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva za preukázané, preto návrh na začatie konania o potvrdení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol (§359e ods. 2 CMP).
21. Pre úplnosť veci súd uvádza, že v návrhu absentuje aj označenie dňa, kedy navrhovateľ tvrdené právo mal nadobudnúť vydržaním a návrh na začatie konania o potvrdení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neobsahuje ani zákonom predpísaný okruh účastníkov konania, keď opomína správcu lesného pozemku (§ 359c ods. 2 písm. c) CMP), ktorý síce môže v konaní ostať nečinný, keď nie je
povinný uplatňovať procesné práva, avšak zákon ho do okruhu účastníkov konania zaraďuje taxatívnym výpočtom uvedeným v § 359c ods. 2 CMP.
22. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Cieľom ustanovení CMP upravujúcich trovy mimosporového konania je, aby každý z účastníkov (okrem určitých v CMP vyslovene vymedzených konaniach) znášal svoje trovy konania sám.
25. CMP ako procesný predpis upravujúci v § 359a až § 359k konanie o potvrdení vydržania v tejto svojej časti neuvádza osobitné ustanovenia o náhrade trov konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené sa rozhodovanie súdu o trovách konania spravuje všeobecným ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.