Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-199-2016.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/199/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, Ružová dolina 10, Bratislava a otec - H. zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Fabianovou, Hencovská 2043, Hencovce, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a .
Súd návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.9.2016 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého C. zo strany otca zo sumy 250,-€ mesačne na sumu 350,-€ mesačne od 20.9.2016. Návrh odôvodnila tým, že od septembra 2016 maloletý nastúpil do 1.triedy základnej školy, s čím má zvýšené výdavky, pričom s maloletým má aj ďalšie výdavky v súvislosti s jeho záujmovou činnosťou, výdavky na oblečenie, obuv, stravu, životné poistenie. Synovi zabezpečuje aj výlety rôzneho druhu, športové aktivity a ostatné jeho výdavky. V čase pôvodného rozhodnutia o výživnom mal otec problémy so svojou živnosťou, ktorú na Slovensku ukončil, následne však pracoval v zahraničí a v súčasnosti žije vo Y., kde je oficiálne zamestnaný a popri tom má aj svoju firmu. V návrhu ďalej uviedla, že otec maloletého počas jeho života ho videl spolu 6 krát a 6 rokov neboli spolu v žiadnom kontakte.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril dňa 10.11.2016 a vo vyjadrení uviedol, že v čase, keď uzavreli s matkou rodičovskú dohodu (rok 2010), mal stály príjem a preto súhlasil s výživným vo výške 250,- €. Za obdobie posledných rokov sa zadĺžil a nestíhal platiť svoje záväzky, ani výživné na maloletého, v dôsledku čoho matka na neho podala aj trestné oznámenie. Kvôli záväzkom bol na neho vyhlásený konkurz a všetok majetok, ktorý vlastnil bol predaný a správcovi odvádzal aj svoj zárobok. Po skončení konkurzu súd povolil jeho oddĺženie a určil skúšobné obdobie 3 rokov, pričom mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť správcovi ku koncu každého skúšobného roka sumu 1.440,-€ na uspokojenie záväzkov a teda túto povinnosť musí ešte plniť počas nasledujúcich 2 rokov. So zvýšením výživného nesúhlasil, avšak nie preto, že by synovi nechcel dať viac peňazí, ale preto, že na to nemá príjem. Do augusta 2015 bol nezamestnaný a od augusta 2015 je B. s tým, že má príjem nestabilný a pre odvody bol úradom v K. vypočítaný zo sumy 1.917,-€. Ďalej uviedol, že okrem výživného vo výške 250,-€ na C. platí aj výživné na dcéru Z. vo výške 230,-€, platí za byt 375,-€ nájomné, 70,-€ za energie, 301,-€ na
odvody, 120,-€ pre správcu na uspokojenie záväzkov, 25,-€ za televíziu, 48,20 € za kartu na mestskú dopravu a náklady na život (jedlo, ošatenie, hygiena, veci osobnej potreby a pod.) má vo výške asi 497,- €. Žiadal, aby matka zdokladovala všetky výdavky dieťaťa a následne aby súd návrh zamietol. Neskôr podaním zo dňa 21.6.2017 a riadne doplneným dňa 29.3.2018 žiadal o zníženie svojej vyživovacej povinnosti na sumu 30,-€ mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa od posledného rozhodnutia o výživnom výrazne zmenili jeho majetkové a sociálne pomery, nakoľko bol dlhodobo práceneschopný (od 9.3.2017 do 7.6.2017) a zo zdravotných dôvodov musel ukončiť podnikanie v K.. Od januára 2017 nemá žiaden príjem, presťahoval sa na Slovensko k svojmu otcovi, od 23.11.2017 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a od tejto doby si hľadá zamestnanie, avšak kvôli zdravotnému stavu má problém zamestnať sa. Zníženie výživného žiadal od 8.6.2017 po ukončení práceneschopnosti.
3. Vzhľadom k tomu, že otec a jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie súdu dňa 10.10.2018 nedostavili, hoci predvolanie mali riadne vykázané a svoju neúčasť neospravedlnili, súd v zmysle § 180 C.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a charakter veci konal a rozhodoval v ich neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/66/2010 a 25P/1/2012, s príjmom matky, s rozpisom výdavkov maloletého, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého C. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/66/2010-17 zo dňa 7.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2010 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250,- € mesačne. V čase tohto rozhodnutia bol maloletý C. vo veku 1 roka a navštevoval detské jasle. Matka bola riadne zamestnaná a v máji 2010 dosiahla príjem 816,96 €. Otec bol nezamestnaný, keďže ukončil živnostenskú činnosť, avšak uviedol, že pracuje brigádnicky a zarobí asi 750,-€ mesačne netto. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
6. Matka vo výpovediach uviedla, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý ešte nemal ani jeden rok a od septembra 2016 už navštevuje základnú školu, pričom v tomto školskom roku (2018/2019) je v 3.triede. O syna sa 8 rokov stará sama, pretože otec nemal o neho žiaden záujem a objavil sa až po siedmych rokoch s tým, že sa chce dohodnúť na stretávaní so synom. Ďalej uviedla, že otec výživné platí nepravidelne a keďže opäť 3 mesiace nezaplatil, podala na neho trestné oznámenie. Toto a opakovalo aj v minulosti, čiže priebežne podávala trestné oznámenie. V súčasnosti sú v kontakte iba s matkou otca a teda starou matkou maloletého, ktorá sa o vnuka aktívne zaujíma a maloletý u nej trávil aj týždeň počas posledných letných prázdnin. Tiež uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asi 1.100,-€ mesačne netto a okrem toho musí aj brigádnicky pracovať, pričom z brigádnickej činnosti má príjem rôzny, v priemere asi 100,-€ mesačne. K výdavkom maloletého uviedla, že syn je hyperaktívny a potrebuje chodiť na 2 až 3 krúžky a teda chodí na futbal a skautský krúžok, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Maloletý tiež chodí súkromne na angličtinu, ktorá stojí 50,-€ mesačne, zaplatila mu aj plavecký kurz, ktorý stál 80,-€ a v minulosti chodil aj na kung-fu. Synovi zabezpečuje aj športovú výstroj ako sú korčule a lyže, pretože aktívne trávia voľný čas. S maloletým navštevuje aj psychoterapeutku, čo stojí 36,-€ štvrťročne.
7. Súd vykonal výsluch otca pred dožiadaným Okresným súdom Vranov nad Topľou a vo výpovedi zo dňa 8.9.2017 uviedol, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére L. na ktorú platí výživné 180,-€, pričom toto výživné mu bolo znížené zo sumy 230,-€ z dôvodu, že nemá žiaden príjem, avšak ešte bude v tejto veci prebiehať ďalšie konanie v K., nakoľko dcéra spolu so svojou matkou žije v K.. V rodnom liste maloletej nie je uvedený z administratívnych dôvodov. Ďalej uviedol, že momentálne je nezamestnaný, predtým podnikal v stavebnej činnosti v K. a mal rakúsky živnostenský list, avšak podnikateľskú činnosť ukončil dňa 5.5.2017. Podnikateľskú činnosť ukončil z dôvodu, že mu nepostačoval zisk na pokrytie nákladov, ako aj z dôvodu problémov psychického charakteru. Nepamätal si, aký mal príjem z podnikania, ani či bolo podnikanie v zisku, prípadne aké mal obraty. V súčasnosti má výdavky iba na lieky vo výške 80,-€ mesačne, býva u svojho otca, ktorý sa o neho stará a nevie, aké výdavky s bývaním má otec ani aký má príjem. Má ukončené gymnázium s maturitou a nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Na jeho osobu bol vyhlásený osobný bankrot a v súčasnosti je v procese oddĺženia. Nepamätá si, v akej výške má pôžičky, pretože berie lieky, ktoré ovplyvňujú jeho pamäť a pôžičky si bral na osobné účely. Bol hospitalizovaný na psychiatrii v H. a aj tento spor sa odráža na
jeho psychickom stave. Ďalej uviedol, že na syna platil výživné vo výške 250,-€ mesačne nepravidelne a bolo aj obdobie, kedy aj 6 mesiacov neplatil. Matke dal na vedomie, že mu jeho finančná situácia nedovoľuje platiť výživné vo výške 250,-€, ale matka podala na neho 2 krát trestné oznámenie. Požičal si teda peniaze na zaplatenie výživného vo výške 4.000,-€ od svojho otca a otec mu aj požičiava peniaze na živobytie, pričom v súčasnosti dlží otcovi asi 11.000,-€. Dodal, že nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi a že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zamestnať sa.
8. Z otcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že v období od 14.6.2017 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, kde bol podľa právnej zástupkyne otca vedený do 23.11.2017. Z podania právnej zástupkyne otca doručeného súdu dňa 12.1.2018 vyplýva, že otec bol od 9.3.2017 do 7.6.2017 práceneschopný a nemal žiaden príjem. Ďalej bolo z listinných dôkazov a to z prepúšťacej správy z Psychiatrickej nemocnice H. zistené, že otec bol hospitalizovaný od 9.3.2017 do 25.4.2017 s diagnostickým záverom - Epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov a zmiešaná a iná porucha osobnosti. V písomnom podaní otca doručeného súdu dňa 2.6.2017 otec uviedol, že musel zrušiť koncesiu na podnikanie a od 9.3.2017 nemá žiaden príjem.
9. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojil, nakoľko návrh považoval za dôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného došlo u maloletého k zmene pomerov už len tým, že začal navštevovať základnú školu. K návrhu otca na zníženie výživného uviedol, že zníženie nie je v záujme maloletého a teda k tomuto návrhu sa nepripojil. Konečnú výšku výživného však ponechal na úvahe súdu s tým, aby zohľadnil vek a potreby maloletého dieťaťa ako aj príjmy oboch rodičov.
10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, v roku 2015 (september až december) dosiahla príjem 1.254,55 €, v roku 2016 mala príjem 1.189,29 €, v roku 2017 dosiahla príjem 1.303,45 € a v roku 2018 (január až august) mala príjem 1.175,69 € priemerne mesačne netto. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
11. Maloletý C. v roku 2018/2019 navštevuje 3.triedu základnej školy, venuje sa záujmovým krúžkom.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého C. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/66/2010-17 zo dňa 7.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2010 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250,-€ mesačne. Otec s rodičovskou dohodou súhlasil, hoci v čase jej uzavretia nebol riadne zamestnaný, pracoval iba brigádnicky a dosahoval príjem podľa vlastného tvrdenia 750,-€ mesačne netto. Pri posudzovaní oboch návrhov rodičov týkajúcich sa konkrétnej výšky výživného súd zisťoval, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a to na strane rodičov alebo na strane maloletého. Z dokazovania vyplýva, že u maloletého došlo v priebehu 8 rokov k zmene pomerov na jeho strane, nakoľko je podstatne starší, začal navštevovať základnú školu a aj štruktúra jeho výdavkov sa zmenila. Napriek tomu súd návrhu matky nevyhovel, nakoľko mal za to, že doteraz určené výživné vo výške 250,- € mesačne je naďalej primerané a aj v súčasnosti zodpovedá veku a potrebám maloletého dieťaťa. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, súd tento vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko otec žiadnym spôsobom nepreukázal pretrvávajúce zdravotné problémy na jeho strane a jeho pracovné obmedzenia s tým súvisiace. Posledným dôkazom o zdravotných problémoch otca je prepúšťacia správa zo dňa 25.4.2017 a ďalší relevantný doklad o aktuálnom zdravotnom stave otec napriek opakovaným výzvam
nepredložil. Súd teda konštatuje, že nebolo aktuálne preukázané tvrdenie otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave a nemožnosti zamestnať sa. Rovnako ďalšie tvrdenia otca týkajúce sa ukončenia podnikania, dlhodobej práceneschopnosti, ukončenie evidencie v nezamestnanosti a podobne, nebolo zo strany otca žiadnym spôsobom preukázané, keďže listinné dôkazy ním predkladané neboli jednak čitateľné, alebo boli predložené v cudzom jazyku bez následného prekladu. Súd teda konštatuje, že otec neuniesol dôkazné bremeno na svojej strane, keďže nepredložil opakovane aktuálny doklad o svojom zdravotnom stave a svojich pracovných obmedzeniach, preto je možné usudzovať, že je jeho zdravotný stav v súčasnosti dobrý a je schopný pracovať a dosahovať aspoň taký príjem, z ktorého je schopný prispievať na výživu maloletého doteraz určeným výživným. Z týchto dôvodov súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.