Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-15-2018.pdf
PDF · 71.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci žalobkyne U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, XXX XX P. V., právne zastúpená JUDr. Y. M., advokátkou so sídlom v P. V., K. XX/ XX, o rozvod manželstva so F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X-XX, XXX XX P. V., právne zastúpený Mgr. V. B., advokátkou so sídlom v P. V., F. XXXX/XX-X a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému U. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom J., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. novembra 2017, č. k. 9P/40/2017-61, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom, mení tak, že výživné na maloletého neurčuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov a upravil ich práva a povinnosti k maloletému U. tak, že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti (SOS) v týždňových intervaloch striedania, upravil odovzdávanie maloletého, určil trvalé bydlisko maloletého a napokon zaviazal otca k plateniu výživného po 60 eur mesačne s použitím ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine a s odôvodnením, že suma 60,- eur mesačne, na ktorej sa rodičia dohodli je primeraná a je v možnostiach otca touto sumou na výživu maloletého prispievať. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca, poukazovať výživné na osobitný účet, ktorý maloletému zriadi a ku ktorému bude mať matka dispozičné oprávnenie, z dôvodu, aby mal vedomosť o tom, na čo matka tieto finančné prostriedky využíva, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že peniaze nebudú matkou použité pre potreby maloletého. Ohľadom príjmovej situácie rodičov súd prvej inštancie zistil, že otec je živnostník a matka má príjem zo zamestnania vo výške 800 eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti rozsudku, a to do výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné odôvodnenie určenia výživného, keď podstatná časť konania sa viedla ohľadom uzavretia dohody o SOS. O možnosti prispievania na výživu uvažoval za situácie, keď by mal o použití výživného prehľad. Z hľadiska príjmových pomerov účastníkov však nebolo podľa otca určenie výživného dôvodné vôbec. Príjem otca v ostatnom čase klesol, naproti tomu príjem matky stúpol.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Pri výške príjmu otca cca 2.000 eur mesačne je platenie sumy 60 eur mesačne plne dôvodné a pri tejto výške možno podľa matky sotva uvažovať, že by bola použitá na iný účel ako potreby maloletého. Preto nebola
dôvodná požiadavka otca na preukazovanie účelu použitia plateného výživného. Je potrebné vychádzať z toho, že inak s platením takejto sumy otec súhlasil. Poukázala na to, že otec znevažoval jej výdavky na maloletého a v minulosti sa napr. vyjadroval, že u neho má syn 40 stavebníc a u matky len 3. Práve v snahe zabezpečiť maloletému obdobné materiálne podmienky ako má u otca, žiadala matka určiť výživné aj pri SOS.
4. Kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
5. Ďalšie podania účastníkov urobené v odvolacom konaní boli doručované ostatným účastníkom na oboznámenie v súlade s CSP. Účastníci v nich svoje principiálne stanoviská nezmenili. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388.
7. Podľa § 62 ods. 2 a 6 zákona o rodine, Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
8. V zmysle citovanej právnej úpravy je pri určení výživného na dieťa v striedavej osobnej starostlivosti rozhodujúca najmä dĺžka SOS každého rodiča. Každý rodič totiž počas svojho intervalu starostlivosti hradí náklady dieťaťa. Pokiaľ sú intervaly rovnaké, je z hľadiska dlhšieho obdobia podiel rodičov na výdavkoch dieťaťa prakticky totožný. Rovnaká dĺžka intervalu starostlivosti sama o sebe preto neumožňuje určenie výživného. Pri rovnakej dĺžke intervalu SOS však možno určiť výživné pri významnej disproporcii majetkových pomerov rodičov, a to najmä pomerov príjmových. Pokiaľ však obaja rodičia dosahujú príjem, z ktorého sú schopní uhradiť bežné výdavky maloletého dieťaťa v danom veku, nie je dôvod, aby materiálne lepšie situovaný rodič prispieval druhému rodičovi na výživu dieťaťa. Rodičovi realizujúcemu starostlivosť o dieťa, teda aj SOS, u ktorého životná úroveň umožňuje vynaložiť na dieťa aj nadštandardné výdavky, je potrebné ponechať aj právo voľby účelu takýchto výdavkov. Nad rámec bežných výdavkov nie je pri SOS namieste snaha o vyrovnávanie materiálneho zabezpečenia dieťaťa tak, aby bolo toto zabezpečenie u každého z rodičov rovnaké, ako sa to snaží prezentovať matka na počte stavebníc. Pri rovnakom intervale SOS tak bude určenie výživného namieste spravidla len vtedy, ak nebude v možnostiach jedného z rodičov uhradiť bežné výdavky dieťaťa v danom veku.
9. Vychádzajúc z uvedeného potom pri príjme matky vo výške 800 eur mesačne je matka bez problémov schopná zabezpečiť bežné výdavky maloletého a dôvodom pre určovanie výživného pri SOS by nebol ani matkou tvrdený vysoký príjem otca. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie zmenil a výživné neurčil.
10. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).