Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sa-3-2022.pdf
PDF · 141.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX., bytom S. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanej: G. C., A. so sídlom Ul. XX Z.. X-XX, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.októbra XXXX, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Trenčíne bola Krajským súdom v Bratislave postúpená žaloba proti rozhodnutiu G. C.G.. XXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.októbra XXXX, ktorým bolo potvrdené upovedomenie G. C. o začatí vymáhania pohľadávok č.XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12. augusta 2020 a zamietnuté odvolanie žalobcu. Žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutie G. poisťovne A. Ul. XX. Z. X a W., XXXXX H. zo dňa 12.10.2020 č. XXXXXXXXXXXXX, ako aj upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok G. poisťovne, pobočka G. č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2020 a vec vrátiť G. C., pobočka G. ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.11.2020 mu bolo doručené rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.10.2020 G. C. A. Ul. XX. Z. X a XX, XXX XX H., ktorým na jeho odvolanie zo dňa 16.09.2020 bolo potvrdené upovedomenie č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2020 G. poisťovne, pobočka G., vo veci upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok. Žalobca uviedol, že dňa 23.08.2019 bol obmedzený na osobnej slobode a následne umiestnený do vyšetrovacej väzby v V.. Uvedenú skutočnosť žalobcova matka I.. Z. T., osobne oznámila pani I.. Z. G., vedúcej úseku služieb pre občana a pre zamestnávateľa A. C., G. T. I. nad D., pracovisko I. (ďalej len "ÚPSVR"), keďže žalobca bol od 01.08.2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, aby bol vyradený z tejto evidencie, čo menovaná akceptovala a poďakovala za informáciu. Rodičia žalobcu dňa 19.02.2020 osobne navštívili, najprv G. poisťovňu, pobočku G. (so sídlom v I.), oddelenie PvN a GP pani U. Q. (ďalej len "SP") a následne aj pani I.. Z. G., vedúcu úseku služieb pre občana a pre zamestnávateľa ÚPSVR v I., a to vo veci výzvy na úhradu preplatku dávky v nezamestnanosti z 22.01.2020 č.XXXjXXXX- SE-DvN, ktorú žalobca prijal v A. R. nad C. a opakovane týmto zodpovedným, úradným osobám bolo oznámené i s otázkou uvedené, prečo vyplácali žalobcovi dávky v nezamestnanosti, keď vedeli o jeho statuse od 23.08.2019; verbálne pani I.. Z. G., ešte v mesiaci august 2019, pri osobnej návšteve ÚPSVR, dokonca matke žalobcu povedala, že spravila dobre, keď ich o tejto skutočnosti informovala a žiadala o vyradenie z evidencie nezamestnaných, čo v konečnom dôsledku je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí prvého stupňa, na strane druhej v prvom odseku žalobca citoval: "Dňa 08.01.2020 G. poisťovňa, pobočka G., zistila, že dňom 24.08.2019 ste boli vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie". O situácii žalobcu vedela nielen I.. Z. G., ale aj taktiež ďalšia zamestnankyňa ÚPSVR N. V. a U. Q. zo SP, že bol od 23.08.2019 vo väzbe v V., aby ho vyradili z evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo tieto zodpovedné, úradné osoby nevykonali. Túto skutočnosť rodičia žalobcu osobne u týchto uvedených, zodpovedných osôb zdôrazňovali aj v mesiaci september i október 2019. Napriek tomuto sa stalo to, že dávky boli podľa napadnutého rozhodnutia, údajne vyplácané aj za mesiace august, september i október 2019. Subjektívne zodpovedné osoby zo SP a ÚPSVR nesprávne úradne postupovali (v zákonnej lehote bude na prípad aplikovaný zákon č. 514/2003 Z. z.), keď tieto dávky napriek opakovanému, osobnému oznámeniu jeho rodičov o dôležitej, zákonnej skutočnosti na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a následného, zákonného, zastavenia výplat dávok v nezamestnanosti; naďalej vyplácali na účet žalobcu, o ktorom na základe zmeneného statusu nemohol mať a ani nemal prehľad, keďže nemal k účtu prístup a nemohol s účtom z uvedených objektívnych a zákonných dôvodov disponovať. Preto podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prvostupňového správneho orgánu i v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa je nesprávne, zavádzajúco, účelovo i v rozpore s ustanovením § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pre "zakrytie nepozornosti, ľahostajnosti, nesprávneho úradného postupu", subjektívne zodpovedných štátnych zamestnancov, či už SP a ÚPSVR uvedené: Nakoľko ste dávku alebo jej časť prijímali, hoci ste vedeli alebo museli z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, stala sa dávka v nezamestnanosti za obdobie od 24.08.2019 do 31.10.2019 neprávom vyplatenou dávkou v celkovej výške 847,10 EUR". Žalobca čestne prehlásil, že od 23.08.2019 bol vo vyšetrovacej väzbe v V. až do X/ XXXX a nevedel o žiadnych pohyboch na jeho účte a osobne neporušil žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. a vôbec nie ustanovenie § 236 ods. 1 citovaného zákona, tak ako mu to prvostupňový aj druhostupňový orgán SP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok nesprávne vytýka a krivo ho obviňuje, že vedel alebo musel vedieť o vyplácaní a vyplatení sumy v celkovej výške 847,10 EUR, o ktorej nemal ani potuchy/.
3. Žalobca uviedol, že odvolanie podal proti upovedomeniu a nie rozhodnutiu ako uvádza vo výroku, v prvom odseku, napadnutého rozhodnutia druhostupňový správny orgán; prvostupňového orgánu, G. poisťovne, pobočka G. č. XXXXXXXXXXXXX z 12.08.2020 podal dňa 16.09.2020 odvolanie, v ktorom vyjadril odôvodnený nesúhlas s týmto upovedomením o začatí vymáhania pohľadávok. Na základe uvedeného rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.10.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok G. poisťovne, pobočka G.. Žalobca mal za to, že postupom, napadnutým upovedomením o začatí vymáhania pohľadávok G. poisťovne, pobočka G., ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom i napadnutým rozhodnutím ústredia G. poisťovne, H., orgánu 2. stupňa, žalovaného, boli porušené jeho práva.
4. Žalobca namietal, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, vo veľmi stručnom, pochybeniami, nesprávnosťami a nedostatkami, významnými opomenutými faktami, teda v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol nesprávne úvahy pri hodnotení nevykonaných dôkazov, na ktorých základe rozhodoval; inými slovami žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov i zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, bez vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov. Navrhol podľa § 191 ods. 3 správneho súdneho poriadku, aby súd súčasne zrušil aj upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok G. poisťovne, pobočka G. č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2020 ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vyššieho stupňa, žalovaného č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.10.2020 a podľa ustanovenia § 191 ods. 4 správneho súdneho poriadku vec vrátil žalovanému, prípadne G. poisťovni, pobočka G., ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konania.
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca bol úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa l. augusta 2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 14. augusta 2019 bola žalovanej doručená žiadosť žalobcu o dávku v nezamestnanosti spolu s oznámením o zaradení poistenca do evidencie uchádzačovo zamestnanie. G. poisťovňa, pobočka G. (ďalej len "pobočka") vydala dňa 15. augusta 2019 rozhodnutie č. XXXX/XX XX-XE-DvN, ktorým bola žalobcovi, s účinnosťou od 1. augusta 2019 priznaná dávka v nezamestnanosti (ďalej len "dávka"). Žalobcovi boli vyplatené dávky nasledovne: za obdobie od l. augusta 2019 do 23. Augusta 2019 vo výške 380,60 eur, od 23. augusta 2019 do 31. augusta 2019 vo výške 368,30 eur a od l. septembra do 31. októbra 2019
vo výške 380,60 eur. Posledná dávka bola žalobcovi vyplatená 14. novembra 2019 s tým, že dávky boli spracované a uzavreté dňa 12.11. 2019. Žalovaná získala informáciu o procese vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 13. novembra 2019, tzn. po uzatvorení dávok na výplatu.
6. Žalovaná uviedla, že informácie o evidencii uchádzačov o zamestnanie získava pobočka elektronicky a pokiaľ nedisponuje informáciou o vyradení poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nemôže ukončiť vyplácanie dávky, nakoľko výplata dávky je podmienená vedením v evidenciou uchádzačov o zamestnanie. Podľa evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie k 24. augustu 2019. Dňa 8. januára 2020 vydala pobočka rozhodnutie č. XXX/XXXX-SE-DvN, kde sa v odôvodnení uvádza že od 24.08.20 19 žalobcovi zaniká nárok na dávku a jej výplata sa s účinnosťou od I. novembra 2019 zastavuje. Žalobcovi bolo rozhodnutie č. XXX/XXXX- SE-DvN doručené dňa 13. januára 2020. Za obdobie od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019 boli žalobcovi neprávom vyplatené dávky v celkovej výške 847, l0 eur. Výzvou zo dňa 22. januára 2020 č. XXX/XXXX-SE-DvN vyzvala pobočka žalobcu na vrátenie neprávom vyplatenej dávky za obdobie od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019 v celkovej sume 847, l0 eur, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Žalobcovi bola výzva doručená dňa 31.januára 2020. Žalobca v stanovenej lehote uvedenú sumu neuhradil, a preto ho pobočka, rozhodnutím č. XXXX/XXXX-SE-S. zo dňa 27. marca 2020, vydaným podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), zaviazala vrátiť žalovanej dávku v nezamestnanosti neprávom vyplatenú za obdobie od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019 v celkovej sume 847,10 eur. Rozhodnutie č. XXXX/XXXX-SE-DvN bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Žalobca podal proti rozhodnutiu č. XXXX/XXXX-SE-DvN odvolanie, o ktorom dňa 24. júna 2020 rozhodla G. poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. V rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-BA odvolací orgán, po oboznámení sa s právnym a skutkovým stavom, dospel k záveru, že žalobca bol právoplatne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 24. augusta 2019, tzn. nárok na dávku v nezamestnanosti mu od uvedeného dňa nepatril. Z uvedeného dôvodu je žalobca povinný neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 847,10 eur za obdobie od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019 v celej výške vrátiť. Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. júla 2020, čím dňa 20. júla 2020 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť aj rozhodnutie č. XXXX/ XXXX-SE-DvN. Nadobudnutím vykonateľnosti sa rozhodnutie č. XXXX/XXXX-SE-DvN stalo exekučným titulom podľa § 225b zákona o sociálnom poistení. Proti rozhodnutiu č. XXXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX/ XXXX-SE-DvN podľa žalovaného žalobca nepodal správnu žalobu. Na základe hore uvedeného začala pobočka podľa § 225c zákona o sociálnom poistení dňa 10. augusta 2020 konanie vo veci vymáhania pohľadávok, a to vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok. Rozhodnutie o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok sa podľa § 225c ods. 3 zákona o sociálnom poistení nedoručuje. Dňa 12. augusta 2020 vydala pobočka upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok (ďalej len "upovedomenie") , ktoré bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení dňa 4. septembra 2020. Žalobca podal proti upovedomeniu odvolanie z dôvodu, že upovedomenie nie je podpísané a nesúhlasil s pohľadávkou vzhľadom na skutočnosť, že dňa 23. augusta 2019 bol obmedzený na osobnej slobode a následne umiestnený do vyšetrovacej väzby v V.. Uvedenú skutočnosť mala oznámiť matka žalobcu zamestnankyni Úradu práce, sociálnych veci a rodiny, pracovisko I. za účelom jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, do ktorej bol zaradený od l. augusta 2019. Dňa 19. februára 2020 mali rodičia žalobcu osobne navštíviť aj pobočku, a to vo veci Výzvy na úhradu preplatku dávky v nezamestnanosti č. XXX/XXXX-SE-DvN zo dňa 22. januára 2020 s otázkou, prečo pobočka vyplácala žalobcovi dávky v nezamestnanosti, keď vedela o jeho statuse od 23. augusta 2019. Žalobca uvádza, že napriek uvedenému mu boli dávky vyplácané na účet aj za mesiace august, september a október 2019, o ktorých čestne vyhlasuje, že nevedel o ich vyplácaní, keďže vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody nemal k účtu prístup a osobne neporušil žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Žalobca zároveň namietal, že upovedomenie neobsahuje odôvodnenie a hodnotenie dôkazov.
7. O odvolaní žalobcu žalovaná rozhodla dňa 12. októbra 2020 rozhodnutím o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok, vydaným k č. k.: XXXXXXXXXXXXX (ďalej len "rozhodnutie o odvolaní"). Odvolací orgán žalovanej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo by bránili jej vymáhateľnosti a že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie
upovedomenia. Odvolací orgán žalovanej odvolanie zamietol a upovedomenie potvrdil. Žalobcovi bolo rozhodnutie o odvolaní doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení dňa 2. novembra 2020, čím dňa 2. novembra nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. novembra 2020. Žalovaná mala za to, že upovedomenie je vecne správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o Sociálnom poistení a exekučným titulom. K námietkam žalobcu k rozhodnutiu o odvolaní žalovaná uviedla, že G. poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky (ďalej ako "odvolací orgán") vo veci štvrtej časti zákona o sociálnom poistení - upovedomeniu, preskúmal odvolanie výlučne ako odvolanie proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok na základe platného exekučného titulu a posúdil postup pobočky podľa príslušných ustanovení štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Odvolací orgán nie je oprávnený v konaní o odvolaní proti upovedomeniu podľa štvrtej časti zákona o sociálnom skúmať a ani vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci, ku skutočnostiam súvisiacim s vyraďovaním z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Posudzovanie uvedených skutočností patrí výlučne do kompetencie príslušného úradu práce, sociálnych veci a rodiny a odvolací orgán a nie je ani oprávnený posudzovať dôvody vzniku alebo zániku nároku na dávku nezamestnanosti a ani dôvodnosť jej vrátenia. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán posudzoval právny a skutkový stav v čase vydania upovedomenia a tohto rozhodnutia. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami, rozhodnutie o odvolaní je vecne správne, riadne a jednoznačne odôvodnené v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Podľa tvrdenia žalobcu je predmetom správnej žaloby upovedomenie a rozhodnutie o odvolaním, podstatou sporu je však nesúhlas žalobcu s exekučným titulom, ktorý však žalobca nenapadol správnou žalobou. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu a mala za to, že postup pri vymáhaní pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ako spôsobilého exekučného titulu, bol správny a vymáhanie pohľadávok v uvedenom konaní má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo začaté konanie vo veci vymáhania pohľadávok. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovanej o odvolaní a trvá na správnosti uvedeného rozhodnutia a žalobcom uplatnené nároky v celom rozsahu neuznáva. Na základe uvedených dôvodov, žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
8. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 12Sa/5/2020-50 zo dňa 25.02.2021 rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
9. Voči rozsudku podal žalobca včas kasačnú sťažnosť. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že podal dve správne žaloby, pričom prvou správnou žalobou napadol rozhodnutie G. poisťovne, ústredie z XX. júna XXXX, číslo XXXXX-X/XXXX-BA týkajúce sa povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti s tým, že Krajský súd v H. o tejto správnej žalobe nerozhodol a nevykonal žiaden právny úkon. Druhou správnou žalobou (a postúpenou Krajskému súdu v Trenčíne uznesením z 20. novembra 2020, č.k. 4Sa/112/2020-6) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 12. októbra 2020, číslo XXXXXXXXXXXXX, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie - upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok z 12. augusta 2020, č. XXXXXXXXXXXXX. Namietal, že najprv malo byť rozhodnuté o prvej správnej žalobe vo veci uloženia povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti a až následne o druhej správnej žalobe, ktorou žalobca napadol upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia z 27. marca 2020, číslo XXXX/XXXX- SE-DvN potvrdeného rozhodnutím z 24. júna 2020, č. XXXXX-X/XXXX-BA.. Žalobca ďalej namietal, že súd nevykonal žiadny z navrhovaných dôkazov - výsluchov viacerých svedkov.
10. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti túto žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 7Sžsk/39/2021-119 zo dňa 15.12.2021 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sa/5/2020-50 zo dňa 25.02.2021 zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu zrušil z dôvodu, že žalobca nebol riadne poučený o tom, že má právo požiadať o nariadenie pojednávania ako aj z dôvodu, že Krajský súd vychádzal z nesprávneho záveru o tom, že žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 24. júna 2020, číslo XXXXX-X/XXXX-BA. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že Krajský súd si overí, vakom štádiu sa nachádza konanie vo veci súdneho prieskumu exekučného titulu a podľa zistení zvolí relevantný postup, pričom pokiaľ vo veci súdneho prieskumu exekučného titulu nebolo doposiaľ rozhodnuté, bude vhodné konanie v predmetnej veci prerušiť. Pokiaľ vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a nebola podaná kasačná sťažnosť, krajský súd aj vzhľadom na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v podanej kasačnej sťažnosti bez ďalšieho nariadi
vo veci pojednávanie, pričom sa riadne vysporiada s námietkami žalobcu, najmä tými, ktoré majú aj s pripojenými dôkazmi zásadný význam pre riadne zistenie skutkového stavu veci a vo veci znova rozhodne.
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP) nariadil v súlade s vysloveným názorom Najvyššieho správneho súdu pojednávanie.
13. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní zotrval na vecnej správnosti rozhodnutia a žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vydania rozhodnutie (exekučný titul) riadne nadobudol právoplatnosť, pričom správna žaloba na jeho zrušenie bola zamietnutá.
14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej G. poisťovne č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.októbra 2020, ktorým bolo potvrdené upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok G. poisťovne, pobočka G. č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2020.
15. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, bez žalobcom navrhovaných dôkazov.
16. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že pobočka G. poisťovne G. vydala dňa 15.08.2019 rozhodnutie č. XXXX/XXXX-SE-DvN, ktorým žalobcovi priznala dávku v nezamestnanosti vo výške 50% vymeriavacieho základu 24,5496 eur v období od 01.08.2019 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia, pri splnení zákonných podmienok. V rámci odôvodnenia uviedla, že podľa § 105 ods. 2 zákona č. 310/2006 Z.z. nárok na výplatu dávky zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná následne po zistení, že žalobca bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 24.08.2019 vydala dňa 27.03.2020 rozhodnutie č. XXXX/XXXX-SE-DvN, ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti, ktorá bola vyplatená neoprávnene v sume 847,10 eur za obdobie od 24.08.2019 do 31.10.2019, nakoľko dňa 24.08.2019 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dávka mu bola vyplácaná až do 31.10.2019. V uvedenom rozhodnutí žalovaná uviedla, že žalobca vedel, resp. musel predpokladať, že mu dávka bola vyplatená neprávom vo vyššej sume ako mu patrila. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.06.2020 odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie zo dňa 27.03.2020 č. XXXX/XXXX-SE- DvN v celom rozsahu potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2020. Na podklade uvedeného právoplatného rozhodnutia rozhodla o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2020.
17. Žalovaná následne vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2020, ktoré doručila žalobcovi dňa 04.09.2020, voči ktorému tento podal odvolanie, pričom dôvody uvedené v odvolaní sú obsahovo totožné s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Žalovaná rozhodnutím XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.októbra 2020 odvolanie zamietla a upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok potvrdila. V rozhodnutí žalovaná uviedla, že odvolanie preskúmavala výlučne ako odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. Žalovaná v rozhodnutí ďalej uviedla, že oprávnená vyzvala povinného, výzvou č. XXX/XXXX-SE-DvN zo dňa 22. januára 2020, na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti za obdobie od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019 v celkovej sume 847,10 eur, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Žalobca ako povinný v stanovenej lehote uvedenú sumu neuhradil, preto oprávnená, rozhodnutím č. XXXX/XXXX- SE-DvN zo dňa 27. marca 2020, podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zaviazala povinného vrátiť dávku v nezamestnanosti neprávom vyplatenú za obdobie od 24. augusta 2019 do 31. októbra 2019, v celkovej sume 847,10 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal povinný odvolanie, o ktorom G. poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24. júna 2020, rozhodla tak, že odvolanie zamieta v celom rozsahu a rozhodnutie oprávnenej potvrdzuje. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. júla 2020. K námietke povinného, že v upovedomení absentujú úvahy pri hodnotení dôkazov, žalovaná uviedla, že čo obsahuje upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok je taxatívne uvedené v ustanoveniach § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona o sociálnom poistení. K námietke povinného, že v upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, je nepodpísané, uviedla, že v zmysle § 211 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviská a funkcie oprávnenej osoby. V zmysle § 225i ods. 5 písm. k), § 225j ods. 7 písm. m) a § 225m ods. 3 písm. I) zákona o sociálnom poistení, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, zrážkami z dávok, vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Žalovaná v rozhodnutí záverom uviedla, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo by bránili jej vymáhateľnosti a námietky povinného uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok, keďže konanie vo veciach vymáhania predmetnej pohľadávky je v súlade so štvrtou častou zákona o sociálnom poistení, pretože jeho základom je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý je právne záväzný.
18. Správny súd v súlade s vysloveným názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pripojil spis tunajšieho súdu sp.zn. 29Sa/6/2021. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 29Sa/6/2021 zistil, že žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/ XXXX-BA zo dňa 24. júna 2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka G. č. XXXX/XXXX-SE-DvN zo dňa 27.03.2020, ktorým žalobcovi uložil povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 24.08.2019 do 31.10.2019 v celkovej sume 847,10 €, potvrdil.
19. Ďalej bolo zistené, že správny súd rozsudkom č.k. 29Sa/6/2021-76 zo dňa 30. augusta 2021 žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol dňa 14.08.2019 písomne poučený o tom, že dňom vyradenia z evidencie mu zaniká nárok na dávku v nezamestnanosti a že má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni do 8 dní skutočnosti rozhodujúce na zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by Sociálnej poisťovni, pobočka G. do dňa 13.11.2019 oznámil skutočnosti rozhodujúce na zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. Oznámenie týchto skutočností zamestnancom iného správneho orgánu (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) nie je splnením oznamovacej povinnosti v zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobca na ním uvedený účet v žiadosti o dávku v nezamestnanosti prijímal tieto dávky v nezamestnanosti, hoci vedel, že v zmysle § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z. ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzatia do výkonu väzby a že podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Napriek uvedenej vedomosti dávky v nezamestnanosti, ktoré mu boli poukazované ďalej aj po jeho vzatí do väzby na ním uvedený účet, nevrátil Sociálnej poisťovni ako neoprávnene prijaté, tieto ponechal vo svojej dispozícii hoci vedel, že bude Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá skutočnosť je dôvodom k zániku nároku na dávku v nezamestnanosti a že bude povinný vrátiť dávku v nezamestnanosti (jej časť) odo dňa, od ktorého mu nepatrila. Práve tvrdenia žalobcu, že jeho rodičia sa snažili vzatie do väzby u žalobcu oznámiť správnym orgánom, hoci uvedenú skutočnosť oznámili obratom iba Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny svedčí o tom, že žalobca resp. jeho rodičia si boli vedomí následkov vzatie žalobcu do väzby vo vzťahu k evidencii žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie a k priznaným dávkam v nezamestnanosti. Tvrdenie žalobcu, že v čase výkonu väzby nemal o pohyboch na uvedenom účte vedomosť, nemohol s ním disponovať posúdil súd vo veci ako právne úplne irelevantné z dôvodu, že žalobca mohol na disponovanie so svojím účtom poveriť inú osobu - tzv. spoludisponenta účtu, ktorý mohol za žalobcu zadať príkaz na vrátenie vyplatených dávok v nezamestnanosti Sociálnej poisťovni. Prvostupňový správny orgán v spojení so žalovaným tak správne rozhodli o tom, že v zmysle § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. je žalobca povinný vrátiť v stanovenej lehote dávku v nezamestnanosti za obdobie od 24.08.2019 do 31.10.2019 v celkovej sume 847,10 €.
20. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká
odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
21. Podľa § 105 ods. 2 zákona, nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
22. Podľa § 236 ods. 1 zákona, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
23. Podľa § 148 ods. 1 písm. a) zákona, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,
24. Podľa § 225b zákona č. 461/2003 Z. z. exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
25. V zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále . Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
26. Podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
27. Podľa § 225c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.
28. Podľa § 225c ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje: a) názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, b) číslo a dátum vydania rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba, d) označenie exekučného titulu, e) sumu pohľadávky, f) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
29. Podľa § 225c ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.
30. Podľa § 225i ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto
zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
31. Podľa § 225i ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje: a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala, b) označenie exekučného titulu, c) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, d) sumu pohľadávky, e) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, g) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy, h) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, i) variabilný symbol a špecifický symbol, j) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, k) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
32. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.
33. Podľa § 225n ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.
34. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
35. Správny súd konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe napadol rozhodnutie Sociálnej poisťovne Sociálnej poisťovne ústredie Ul. XX. augusta X a l0, XXXXX H. zo dňa 12.10.2020 č. XXXXXXXXXXXXX ako aj upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, pobočka G. č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2020 24, pričom však v podanej žalobe uvádzal skutočnosti, ktoré smerovali aj proti rozhodnutiu č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktoré bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. júla 2020, čím dňa 20. júla 2020 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť aj rozhodnutie č. XXXX/XXXX-SE-DvN, ktoré je exekučným titulom.
36. Správny súd konštatuje, že základným predpokladom na vydanie upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávky príslušnou organizačnou zložkou G. poisťovne je existencia exekučného titulu, t. j. právoplatného rozhodnutia, ktorým bola poistencovi uložená povinnosť uhradiť dlžnú sumu.
37. Z obsahu predloženého spisu žalovanou správny súd zistil, že dňa 20.07.2020 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXX/XXXX-SE-DvN zo dňa 27.03.2020, v spojitosti s rozhodnutím žalovanej, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.06.2020, o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania penále v sume 847,10 eur, vypočítané ako dávka poskytnutá vo vyššej miere ako žalobcovi patrila za obdobie od 24.08.2019 do 31.10.2019. Správny súd konštatuje, že správnosť postupu orgánov verejnej správy v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami (exekučný titul) vo veci uloženia povinnosti zaplatiť sumu 847,10 eur bolo predmetom prieskumu v súdnom konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 29Sa/6/2021, pričom žaloba žalobcu bola zamietnutá ako nedôvodná. Rozsudok č.k. 29Sa/6/2021-76 zo dňa 30.08.2021 nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2021, pričom žalobca voči nemu nepodal kasačnú sťažnosť. Správny súd konštatuje, že skúmal, či existuje dôvod
na prerušenie konania, pričom vzhľadom na právoplatnosť rozsudku č.k. 29Sa/6/2021-76 zo dňa 30.08.2021 dospel k záveru, že v súčasnosti nie je daný e dôvod na prípadné prerušenie konania.
38. Správny súd má ďalej za to, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nemôže byť exekučný titul, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 29Sa/6/2021, a preto z uvedeného dôvodu predmetné rozhodnutia, predstavujúce exekučný titul pre vymáhanie predpísaného penále, súd už nebol a nie je oprávnený preskúmavať. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je iba zákonnosť postupu orgánov verejnej správy v konaní podľa štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z. z., upravujúcej konanie vo veci vymáhania pohľadávok.
39. Správny súd zistil, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď po tom, ako rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti vyplatenú neprávom č. XXXX/XXXX-SE-DvN zo dňa 27.03.2020, v spojitosti s rozhodnutím žalovanej, č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 24.06.2020 nadobudlo právoplatnosť. Príslušný prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2020 o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktorá sa podľa § 225c ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nedoručuje a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok.
40. Voči následne vydanému upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podal žalobca odvolanie, ktorého obsah nekorešponduje s dôvodmi uvedenými v § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože neobsahuje popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalobca v podanom odvolaní popisoval dôvody, pre ktoré nesúhlasí so vznikom pohľadávky (dávky vyplatenej neprávom), ktoré nie je predmetom tohto konania, poukazoval na trestné konanie a skutočnosť, že sa nachádzal vo väzbe a skutočnosť, že nemohol disponovať účtom, keďže k nemu nemal prístup. Žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím o podanom odvolaní rozhodla v súlade so zákonom, keď zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
- upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok z dôvodu, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu okolnosť, ktorá by sa vyskytla po vzniku exekučného titulu, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku vyplatenú vo vyššej miere ako žalobcovi patrila (20.07.2020), ktorá by predstavovala prekážku pre vymáhanie pohľadávky, nebol daný dôvod na iný postup a rozhodnutie. Orgány verejnej správy boli v danom prípade povinné postupovať v intenciách predpisu upravujúceho činnosť orgánov sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003 Z. z.), riadne odôvodnili svoje rozhodnutia, prijali správne právne závery a reagovali na všetky podstatné námietky žalobcu ako odvolateľa. Skutočnosť, že obsahovo (čo do merita veci) neskúmali právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom, riadne vysvetlili (preskúmali veci z pohľadu odvolania voči upovedomeniu o vymáhaní pohľadávok), pričom uvedeným postupom nedali dôvod na posúdenie veci ako nezrozumiteľnej, prípade nepreskúmateľnej pre nedostatok dôvodov, nakoľko právne závery a procesné postupy žalovanej boli správne. Žalovaný a prvostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový stav, aj vec správne právne posúdili, keď vychádzali z právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXX/XXXX-SE-DvN zo dňa 27.03.2020, v spojitosti s rozhodnutím žalovanej, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.06.2020, ktorým rozhodla o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania penále v sume 847,10 eur, a teda z právoplatného exekučného titulu na vymáhanie pohľadávky, ako aj toho, že neboli zistené skutočnosti -dôvody, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o zániku pohľadávky. Preskúmaním obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí správny súd zistil, že tieto obsahujú náležitosti v zmysle § 225i ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a nebol daný dôvod na ich zrušenie.
41. Súd k námietke žalobcu, že neboli vypočutí navrhovaní svedkovia uvádza, že táto je nedôvodná,, nakoľko išlo o okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu a nemali vplyv, resp. dosah na zánik pohľadávky, ktorá bola predpísaná exekučným titulom na podklade, ktorého bolo vydané napadnuté upovedomenie a rozhodnutie žalovaného. Ďalej správny súdu uvádza, že skutočnosť, že rodičia žalobcu oznámili dňa 23.08.2019 pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. I. nad D. (pracovisko I.) I.. Z. G. nemá na posúdenie veci vplyv, nakoľko ide o oznámenie zamestnankyni iného správneho orgánu ako je Sociálna poisťovňa, pobočka G., pričom toto nespôsobuje zánik vymáhaného nároku. Rovnako námietka žalobcu, že jeho rodičia dňa 19.02.2020 oznámili Sociálnej poisťovni, pobočka G. zamestnankyni U. Q. a pracovníčkam A. práce, sociálnych vecí a rodiny I.. Z. G. a N. V. skutočnosť, že žalobca sa nachádza vo výkone väzby, je bezpredmetná, nakoľko tieto nemajú žiaden vplyv na existenciu vymáhanej pohľadávky, keďže nespôsobujú jej zánik. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov I.. Z. T., N.. B. T., I.. Z. G., N. V. a U. Q. zamietol,
nakoľko ich vypočutie by nemohlo priniesť nové zistenia, prípadne zmenu zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na závery vyjadrené v rozhodnutí tunajšieho súdu 29Sa/6/2021.
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
43. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
44. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.