Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-56-2019.pdf
PDF · 241.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu ZVL AUTO spol. s r.o., so sídlom Košická 26, 081 62 Prešov, IČO: 31 670 237 proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov, Konštantínova 6, Prešov o preskúmanie zákonnosti protokolu zo dňa 15.03.2019 č. T.-XX-XX- X.X./P-JX-XX v spojení s dodatkami a postupu žalovaného na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e protokol žalovaného zo dňa 15.marca 2019 č. T.-XX-XX-X.X./P-JX-XX v spojení s jeho dodatkom č. 1 zo dňa 29.marca 2019 a dodatkom č. 2 zo dňa 25.apríla 2019 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. V napadnutom Protokole žalovaného zo dňa 15.03.2019 o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu sú uvedené dni vykonaného šetrenia v priebehu rokov 2018 a 2019 v súvislosti s vyšetrovanou udalosťou, ktorá je závažným pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.). Okrem iného je v ňom uvedený v bode D. kód príčiny úrazu : 6 - nesprávna organizácia práce, dátum úrazu, špecifikácia poškodenia zdravia poškodenej. Inšpektorátu práce podľa tohto protokolu mal byť vznik úrazu oznámený zamestnávateľom doručením záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 21.08.2017, pričom ohliadka miesta nebola vykonaná a bezprostredne po vzniku udalosti bola dňa 10.08.2017 o 7.45 hod. vyhotovená fotodokumentácia príslušníkmi OO PZ Prešov - JUH. V bode E. protokolu bola charakteristika deja úrazu, v bode F. iné dôležité skutočnosti, okrem iných údaj o tom, že žalovanému bola dňa 09.03.2018 predložená klasifikácia pracovného úrazu od FNsP J.A.Reimana zo dňa 26.02.2018 - ostatný úraz, dňa 12.07.2018 zjednocujúce stanovisko FNsP J.A.Reimana Prešov, kde bol úraz klasifikovaný ako závažný. Ďalej sú v protokole evidované obsahy zo zápisníc z podania informácie poškodenou zo dňa 11.01.2018 a svedkyňou Q. G. zo dňa 28.06.2018, zápisnica o výsluchu svedka poškodeného M. K. zo dňa 24.08.2017, o výsluchu svedka P. C. zo dňa 26.10.2017, JUDr. M. A. zo dňa 23.10.2017, svedka Ing. Z. O. z 23.10.2017 a 10.11.2017, Q. G. zo dňa 23.10.2017, V. M. zo dňa 10.11.2017, Y. K. z 10.11.2017
a 08.01.2018, E. O. zo dňa 23.10.2017, T. C. zo dňa 10.11.2017, Ing. B. B. zo dňa 31.01.2018. Podľa protokolu mal žalovaný k dispozícii odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. č. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 18.10.2017, č. XXX/X/XXXX zo dňa 02.02.2018, list od zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX. 2. V bode 29. písm. F. protokolu je konštatované nezabezpečenie úradnej skúšky elektroinštalácie žalobcom na základe protokolu č. X/XXXX zo dňa 23.10.2013, v ďalších bodoch absencia určenia strojného údržbára, vypracovanie technického predpisu Pokyny pre obsluhu strojov a nastavovačov pre montáž ložísk zamestnávateľom, ktorý bol schválený dňa 15.02.2018, nedostatky pri uchovávaní predpísanej dokumentácie, záznamov, evidencie súvisiacej s BOZP, nevedenie záznamníka v zmysle požiadaviek čl. P14, P16, P17 STN 210 700:1985, pomenovanie zariadenia, pri obsluhe ktorého došlo k úrazu, opis miesta úrazu, detailný opis priebehu úrazového deja, konštatovanie chybovosti a jej príčin pri lisovaní výrobku, konštatované bolo správne nastavenie režimu lisu v čase úrazu, čo vyplynulo aj z výpovedí, napriek tomu lis zopakoval zdvih a pokračoval až do vypnutia. Po úraze bol lis zapáskovaný do vykonania overenia bezpečnosti Technickou inšpekciou a.s., ktorá dňa 18.10.2017 podala odborné stanovisko s popisom 25 nedostatkov a záverom, že zariadenie splní požiadavky bezpečnosti technických zariadení po odstránení nedostatkov uvedených v bodoch 3.1 až 3.25. V protokole je z toho plynúci záver, že zariadenie v tom čase nespĺňalo požiadavky bezpečnosti, lis aj v minulosti vykazoval poruchy, zaseknutie v medzi polohe alebo iné elektrotechnické poruchy, nadriadení tolerovali ponechávanie kľúča na nastavovanie režimov v ovládacom paneli, aj toto vyplývalo z výpovedí svedkov K., O., C., O.. 3. Na základe uvedeného inšpektor uzavrel, že došlo k porušeniu predpisov na zaistenie BOZP a ako príčinu úrazu udal 6 - nesprávna organizácia práce. 4. V písmene G. protokolu je špecifikovaný zistený nedostatok na strane zamestnávateľa, a to podrobným skutkovým opisom - zamestnávateľ porušil povinnosť tým, že dňa 10.08.2017 pridelil svojej zamestnankyni M. K. prácu na sťahovanie ložísk (operácia 9) pracovný prostriedok - výstredníkový lis LEN 25C, v.č. 1783, rok výroby 1987, ktorého technický stav bol z hľadiska bezpečnosti technického zariadenia nevyhovujúci (odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. č. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 18.10.2017) čo viedlo pri používaní tohto tvárniaceho stroja počas výkonu operácie č. 9 (sťahovanie ložísk) k neočakávanému a nežiaducemu zopakovaniu zdvihu barana lisu pri režime lisu - jednotlivé zdvihy obojručné ovládanie (poškodená ľavou rukou siahla na vrchný prípravok - klobúčik, aby ho narovnala, v tom momente baran lisu zopakoval zdvih a amputoval jej ukazovák ľavej ruky v strednom článku) čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.2. prílohy č. 1 NV SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. 5. V ďalšej časti protokolu žalovaný nariadil opatrenia v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce), a to odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1. v lehote 30 dní od prevzatia protokolu, a to spôsobom, že zabezpečí odstránenie zistených nedostatkov uvedených v odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a.s. č. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 18.10.2017 a ďalších porúch - napríklad zasekávanie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana. Uložil tiež prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a povinnosť písomne o odstránení nedostatkov informovať žalovaného v lehote 7 dní od odstránenia nedostatkov. 6. V Dodatku č. 1 zo dňa 29.03.2019 k protokolu, sa inšpektorát práce vyporiadal s vyjadrením zamestnávateľa doručenému dňa 20.03.2019 k protokolu prejednanému dňa 15.03.2019. Uviedol v dodatku celý obsah vyjadrenia zamestnávateľa. Následne inšpektorát práce zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam smerujúcim proti bodu G. 1) a) protokolu, G. 1) b), k bodu opatrenia, k bodu ostatné. 7. V nadväznosti na to inšpektorát práce doplnil protokol zo dňa 15.03.2019 a k bodu G. 1) a) uviedol, že zamestnávateľ nepreukázal, že poškodená bola riadne a preukázateľne oboznámená s bezpečným pracovným postupom ani s návodom na používanie, „Pravidlá bezpečnej práce pre mechanické lisy“ nemožno považovať za bezpečný pracovný postup, nakoľko v dokumente v bode 2. sa uvádza: „Na stroji pracuj len určeným, správnym a bezpečným postupom“; v osnove školení nie je uvedené oboznámenie poškodenej s návodom na používanie pracovného prostriedku - výstredníkového lisu; Inšpektorát práce nie je viazaný výsledkami vyšetrovania iných orgánov, čo platí aj pre závery súdnych znalcov. Pokračoval, že z predloženej fotografie nebolo možné objektívne posúdiť umiestnenie prípravku vzhľadom na baran lisu z dôvodu šikmej projekcie, ktorá skresľuje pohľad na situáciu. K bodu G. 1) b. uviedol, že predložená revízna správa zo dňa 21.10.2015 nepreukazuje, že predmetný lis bol v čase úrazu bezpečný, keďže vzhľadom na pracovný úraz, ktorému predchádzal chod stroja (zopakovanie
zdvihu) bez úmyselnej činnosti obsluhy, bol chybný. Uvedenie pracovného prostriedku do chodu alebo zmena podmienok činnosti nesmú ohroziť zamestnanca. Odborné stanovisko Technickej inšpekcie a.s. obsahuje 25 nedostatkov s tým, že ich odstránením zariadenie splní požiadavky bezpečnosti technických zariadení, čo znamená, že v tom čase lis nesplnil požiadavky bezpečnosti. V minulosti vykazoval poruchy, napríklad zaseknutie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana lisu alebo iné technické poruchy. K skúške vykonanej znalcom Ing. O. uviedol, že niekoľkonásobné spustenie tlačidla obojručného spúšťania, ktorým znalec kontroloval správnosť lisu je v nepomere k niekoľkým tisícom vylisovaných kusov obsluhou lisu za pracovnú zmenu. 8. K bodu opatrenia uviedol, že protokolom zo dňa 16.11.2017 a dodatku č. 1 zo dňa 28.11.2017 bola uložená pokuta za iný nedostatok ako v prípade pracovného úrazu poškodenej K.. Zápis o odstránení nedostatkov k Odbornému stanovisku Technickej inšpekcie a.s. zo dňa 08.02.2018 neobsahuje odstránenie všetkých zistených nedostatkov a ďalších podľa zamestnávateľa „ bežných porúch“ ako napr. zasekávanie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana. 9. K bodu ostatné uviedol, že FNsP v Prešove je plne kompetentná inštitúcia na podávanie zjednocujúcich stanovísk, nemal dôvod ju spochybňovať. 10. V časti Protokolu D. doplnil Kód príčiny úrazu: 7 - neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie. 11. V bode G. 1 b) doplnil bod 2, v ktorom konštatoval porušenie povinnosti zamestnávateľom v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určovať bezpečné pracovné postupy tým, že ku dňu 10.08.2017 neurčil bezpečný pracovný postup pre prácu sťahovanie ložísk (operácia č. 9) na pracovnom prostriedku - výstredníkový lis, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i) zák. č. 124/2006 Z. z.. Doplnil bod 3, v ktorom konštatoval porušenie povinnosti zamestnávateľa pred zaradením na prácu pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečným pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, tým, že dňa 10.08.2017 zaradil zamestnankyňu M. K. na prácu sťahovanie ložísk (operácia č. 9), ktorá spočívala v obsluhe pracovného prostriedku - výstredníkový lis bez preukázateľného oboznámenia s návodom na obsluhu prideleného pracovného prostriedku a bez preukázateľného oboznámenia s bezpečným pracovným postupom pre prácu sťahovanie ložísk (operácia č. 9) na pracovnom prostriedku - výstredníkový lis, čo je v rozpore s § 7 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.. 12. Na základe uvedeného inšpektorát zmenil Opatrenia a nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 2. do 30 dní od prevzatia tohto dodatku k protokolu, uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení tohto nedostatku písomne informovať Inšpektorát práce Prešov v lehote 7 dní odo dňa odstránenia nedostatku. 13. V závere konštatoval, že dodatok k protokolu bol prerokovaný so zástupcom zamestnávateľa, ktorý si vyžiadal čas na podanie vyjadrenia. 14. V Dodatku č. 2 k protokolu zo dňa 15.03.2019 inšpektorát práce konštatoval, že k Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 15.03.2019 sa zamestnávateľ vyjadril dňa 03.04.2019. Uviedol celý obsah vyjadrenia. Následne zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam zamestnávateľa. K výpovedi poškodenej zo dňa 22.11.2017, ktorú zamestnávateľ vo vyjadrení citoval, Inšpektorát uviedol, že poškodená vypovedala, že o pracovnom postupe bola oboznámená z časti, to znamená nie úplne. A ak dňa 11.01.2018 vypovedala o tom, že po zalisovaní má vybrať celú zostavu von mimo priestoru chodu barana lisu, avšak pred vznikom úrazu ona zalisovanie nepreviedla, to znamená, že zostavu vybrať mimo priestoru chodu barana lisu nebolo v tomto stave nutné. 15. Zamestnávateľ počas celej doby vyšetrovania predmetného pracovného úrazu inšpektorovi práce nepreukázal - nepredložil vypracovaný bezpečný pracovný postup platný v čase vzniku úrazu. To znamená, že s týmto neexistujúcim bezpečným pracovným postupom ani nemohol poškodenú preukázateľne oboznámiť. Zamestnávateľ predložil Inšpektorátu práce Prešov doklad o školení poškodenej z predpisov na zaistenie BOZP, avšak v tomto doklade nie je uvedený bezpečný pracovný postup, ktorý preukázateľne v čase vzniku pracovného úrazu neexistoval. Pravidlá bezpečnej práce pre mechanické lisy, ktoré sú nalepené na viditeľnom mieste priamo na stroji, a na ktoré sa zamestnávateľ odvoláva, samé odkazujú v svojom druhom bode na bezpečný pracovný postup, čím je preukázané, že tieto pravidlá samotným bezpečným pracovným postupom nie sú. 16. Súdny znalec vo svojom posudku na strane 22 popisuje ako mala obsluha lisu prevádzať prípravu na lisovanie podľa „ technologického postupu “. Znalec uvádza na strane 3 posudku v čl. 1.5 písmeno a) bod 1/ ako podklad na vypracovanie posudku: Technologický postup - Návodka pre výrobok 30311 A. Dôkaz
- Návodka pre výrobok 30311A - predložený Inšpektorátu práce Prešov zamestnávateľom žiadnu vetu o
tom, že príprava lisovacieho prípravku sa má vykonávať mimo pracovného priestoru pohyblivej časti lisu
- barana, neobsahuje. Inšpektorátu práce Prešov nie je zrejmé na základe akých dokladov - dôkazov sa znalec dopracoval ku svojmu tvrdeniu na strane 22 časť 4.3 AD 1) posudku (týkajúce sa prevádzania prípravy obsluhy lisu na lisovanie ), pretože v danom dôkaznom stave sa Inšpektorátu práce Prešov tieto tvrdenia javia ako ničím nepodložené konštrukcie znalca. 17. Tieto uvedené dôkazy zamestnávateľom podľa právneho názoru Inšpektorátu práce Prešov jednoznačne tvrdenia zamestnávateľa týkajúce sa príčin vzniku predmetného pracovného úrazu nepotvrdzujú. 18. K časti vyjadrenia zamestnávateľa týkajúceho sa viazania na výsledky vyšetrovania iných orgánov inšpektorátom práce: V zmysle ustanovenia § 7 ods. ( 12 ) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, je inšpektorát práce nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce a to zrejme aj z dôvodu, že vo všeobecnosti môžu byť závery iných subjektov napr. súdnych znalcov navzájom odlišné napr. na základe nezdôvodnených a nedokázaných predpokladov a úvah prípadne neobjektívnosti. 19. Inšpektorát práce Prešov nevynechal (ako uvádza zamestnávateľ,, účelovo “) žiadny z podkladov rozhodnutia ( zrejme zamestnávateľom myslený predložený doklad ). Inšpekcia práce však nie je správnym konaním. Všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce neustanovuje inak, sa vzťahujú na konanie, medzi ktorými vyšetrovanie pracovného úrazu nie je. 20. Zjavne zamestnávateľom nebolo dodržané zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v prípade predmetného lisu. Inšpektorát nemal dôvod, ani kompetenciu spochybňovať zjednocujúce stanovisko (týkajúce sa závažnosti pracovného úrazu) nakoľko bolo vydané autoritou na to oprávnenou. 21. K znaleckému posudku X/XXXX Ing. I. inšpektorát uviedol, k bodu 1.5 písmeno d),v ktorom boli znalcom uvedené právne normy, že inšpektorátu nie je známe, žeby pracovný úraz vznikol v súvislosti s cestnou premávkou (znalec odkazoval aj na zák. č. 8/2009 Z. z.), resp. pri práci na stavenisku (uvádzal vyhlášku č. 147/2013 Z. z.). K znalcom zmienenej Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES z 17.5.2006 uviedol, že bola vydaná cca 20 rokov po uvedení predmetného lisu do prevádzky a neplatí pre stroje vyrobené pred dátumom jej vydania. 22. K znalcovým tvrdeniam na str. 22 posudku v súvislosti s prípravou lisovacieho prípravku mimo pracovného priestoru pohyblivej časti lisu - barana podľa technologického postupu doklad č. 9 - Návodka pre výrobok 30311A, ktorý predložil zamestnávateľ, inšpektorát uviedol, že táto listina neobsahuje vetu o príprave lisovacieho prípravku mimo pracovného priestoru pohyblivej časti lisu - barana, z čoho vyplýva, že poškodená neporušila povinnosť (nesprávnym postupom). Znalec podľa inšpektorátu nepochopiteľne zahrnul do pracovného priestoru lisu aj pracovný priestor pohyblivej časti lisu (barana) ako časť plochy, na ktorej má obsluha pripraviť zostavu lisovacieho prípravku, čím sám znalec nepochopiteľne potvrdil, že príprava zostavy lisovacieho prípravku sa vykonávala a zrejme aj vykonáva v nebezpečnom priestore lisu s vedomým zamestnávateľa. 23. Znalec ( ako možnú príčinu vzniku predmetného pracovného úrazu ) opakovane niekoľkokrát podsúva úvahu - nevylúčenie možnosti prepnutia pracovného režimu lisu do iného nevhodného režimu a to buď samotnou poškodenou alebo treťou osobou - či už pred zmenou, alebo na začiatku zmeny. Na strane 28 tohto znaleckého posudku však sám znalec uvádza, že nožný spúšťač lisy na montáži nemajú, a ani sa na žiadnom lise na montáži vrátane predmetného lisu nepoužíva. Inšpektorát práce Prešov preto absolútne nechápe z akého dôvodu znalec túto vyššie uvedenú niekoľkokrát opakovanú úvahu vôbec v posudku uvádza - podsúva, nakoľko je úplné zrejmé, že táto úvaha znalca je v posudku znalca uvedená podľa právneho názoru Inšpektorátu práce Prešov zmätočne a účelovo nemajúc žiadne logické vysvetlenie a zdôvodnenie. 24. Súdny znalec niekoľkokrát v znaleckom posudku ( napr. strany 25, 26, 27, 28 ) uvádza: Vzhľadom k tomu, že pracovný úraz sa stal v auguste minulého roku, znalec nemôže znaleckým skúmaním objektívne preveriť, či pracovisko resp. stav lisu v momente - dobe úrazu splňovalo požiadavky bezpečnosti práce. Následne znalec však konštatuje skutkový stav a vyvodzuje závery, ktoré sú podľa neho najpravdepodobnejšie ( strana 22 posudku prvá veta hore ). Inšpektorát práce Prešov má preto oprávnený dôvod usudzovať, že úvahy znalca sú síce konštatované avšak bez akejkoľvek podstatnosti pretože vyššie uvedená veta ( jej dôležitá časť: znalec nemôže znaleckým skúmaním objektívne preveriť ) v celom rozsahu neguje ďalšie jeho vyjadrenia v tejto veci z hľadiska objektivity. 25. Znalec na strane 28 opakovane konštatuje, že je vylúčená porucha elektrickej časti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom, pričom vo vete nad týmto konštatovaním uvádza, že nemá elektrikárske (pozn. inšpektora práce - zrejme myslel elektrotechnické resp. elektrotechnik, ... revízny technik EZ, § 21, § 22, § 23, § 24 vyhlášky č. 508/2009 Z. z.) vzdelanie a k príčine vzniku úrazu sa objektívne nemôže vyjadriť. Inšpektorát práce Prešov má preto oprávnený dôvod usudzovať, že táto úvaha znalca je síce konštatovaná, avšak bez akejkoľvek podstatnosti, pretože vyššie uvedená veta v celom rozsahu neguje
ďalšie jeho vyjadrenie (týkajúce sa stavu lisu z hľadiska spoľahlivosti všetkých elektrických zariadení a obvodov ) z hľadiska objektivity. 26. Znalec vo svojom posudku ( podľa právneho názoru Inšpektorátu práce Prešov ) navodil niekoľkokrát situáciu, kde si niektoré jednotlivé časti jeho posudku navzájom odporujú resp. nie sú ničím podložené. Navyše sám znalec v tomto posudku uvádza výrok, že nemôže znaleckým skúmaním objektívne preveriť napr. stav lisu, stav pracoviska, čo sú ( podľa právneho názoru Inšpektorátu práce Prešov ) podstatné skutočnosti týkajúce sa určenia príčiny vzniku predmetného pracovného úrazu. 27. Na záver na strane 29 súdny znalec nevylučuje úplne zamestnávateľa z hľadiska jeho zodpovednosti za predmetný pracovný úraz, pričom znalec na strane 28 konštatuje, že zodpovednosť za technický a bezpečnostný stav lisu má vždy prevádzkovateľ lisu. 28. V závere Inšpektorát práce zotrval na obsahu Protokolu, považuje ho za prerokovaný a uzatvorený ku dňu 25.04.2019. II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
29. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia - protokolu č. IPV-XX- XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 15.03.2019 v znení dodatku č.1 zo dňa 29.03.2019 a dodatku č.2 zo dňa 25.04.20219, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
30. Žalobca najskôr stručne skonštatoval priebeh administratívneho konania, obsah protokolu, jeho dodatkov. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 písm. c) SSP).
31. Ďalej argumentoval, že posúdenie otázky či ide o závažný pracovný úraz alebo ostatný pracovný úraz je prvotnou otázkou pri vyšetrovaní pracovného úrazu. Inšpektorát práce Prešov napriek zjavným nezrovnalostiam pri posúdení závažnosti pracovného úrazu vychádzal výlučne z posúdenia, ktoré sa priklonilo v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti poukázal napr. na zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý podľa klasifikácie poškodenia na zdraví priradil strate koncového článku ukazováka počet bodov 35, čo je pomerne nízka hodnota. Obdobne pri poruche úchopovej funkcie ukazováka priradzuje počet bodov od 35 do 65 podľa toho koľko centimetrov chýba do úplného zovretia do dlane. Domnieva sa, že ak by mala byť strata koncového ukazováka považovaná za závažný pracovný úraz, zákonodarca by tomuto poškodeniu na zdraví priradil viac bodov. Navrhol o tejto otázke vypracovať znalecký posudok.
32. K nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 písm. d) SSP žalobca uviedol, že v protokole boli uložené opatrenia v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. - inšpektor práce nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1 v lehote 30 dní od prevzatia protokolu, a to spôsobom, že zabezpečí odstránenie zistených nedostatkov uvedených v odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a.s. č. XXXX/X/XXXX -01, zo dňa 18.10.2017 a ďalších porúch, napríklad zasekávanie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana.
33. K tomu poukázal, že Zápis o odstránení nedostatkov k Odbornému stanovisku Technickej inšpekcie, a.s. č. XXXX/X/XXXX-XX, zo dňa 08.02.2018 už tvorí samotnú prílohu k protokolu ako bod 19. Zasekávanie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana je jedna z podstatných bezpečnostných prvkov stroja a je predpísaná výrobcom, aby sa lis v určitých situáciách okamžite zastavil (napr. stlačenie centrál stopu alebo ak obsluha stroja skôr pustí ručné tlačidlá ako je predpísané). Odstránenie zasekávania je v rozpore s pokynom výrobcu stroja a má za následok zvýšenie rizika úrazu zamestnancov.
34. Žalobca poukázal, že v Dodatku č. 1 Inšpektor práce nariadil, aby žalobca odstránil zistený nedostatok v bode 2 do 30 dní od prevzatia tohto dodatku k protokolu. Podľa bodu 2 žalobca porušil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určovať bezpečné pracovné postupy tým, že ku dňu 10.8.2017 neurčil bezpečný pracovný postup pre prácu sťahovanie ložísk (operácia č. 9) na pracovnom prostriedku - Výstredníkový lis LEN 25C, v.č. 1783, rok výroby 1987, výrobca ŠMERAL k.p. Trnava.
35. K uvedenému nedostatku uviedol, že žalobca používa predmetný lis cca 30 rokov a pracovné postupy sú okrem iného jasne stanovené výrobcom lisu v technickom pasporte stroja, existuje technologická návodka a priamo na stroji je a bol nalepený zjednodušený postup, všetky tieto dokumenty tvoria prílohu k protokolu. Následne všetka interná dokumentácia žalobcu bola vypracovaná na základe odporúčaní výrobcu stroja. Poškodená bola riadne a preukázateľne zaškolená.
36. Ďalší žalobný argument smeroval proti zisteniu skutkového stavu veci nedostatočne na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. e) SSP).
37. K tomu žalobca uviedol, že podľa bodu G. Protokolu - Zistené nedostatky žalobca pridelil svojej zamestnankyni pracovný prostriedok, ktorého technický stav bol z hľadiska bezpečnosti technického zariadenia nevyhovujúci. Inšpektorát práce Prešov uvedené konštatoval napriek skutočnosti, že predmetný lis mal v deň pracovného úrazu platnú elektrickú revíziu aj skúšku bezpečnostných prvkov.
38. Žalobca tiež namietal v zmysle § 191 písm. f) SSP, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
39. K tomu žalobca argumentoval tým, že Prílohu protokolu tvorí o.i. aj znalecký posudok, znalec Ing. B. O. zo dňa 15.10.2017, z ktorého bodu 44. jednoznačne vyplýva, že obsluha lisu M. K. porušila povinnosť vyplývajúcu z jej zamestnania s odvolaním sa na ustanovenie zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to § 12 ods. 2 písm. :
a) Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. b) Vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený a poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti.
40. Obsluha lisu spadala do jej pracovnej činnosti a bola s touto činnosťou riadne a preukázateľne oboznámená. Použitie nebezpečného postupu malo dôsledky pre samotnú M. K. to, že si spôsobila úraz.
41. Žalobca podotkol, že predmetný úraz bol vyšetrovaný aj Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov - Juh. Vyšetrovanie bolo zastavené, žiadne porušenie na strane zamestnávateľa ZVL AUTO spol. s r.o. zistené nebolo.
42. Navyše okrem znalca Ing. O. bol v konaní prizvaný ešte jeden znalec Ing. K. I. na kontrolný posudok, ktorého znalecký posudok dospel k obdobným záverom ako znalecký posudok Ing. O., a to „Keby poškodená pracovala v súlade so stanoveným bezpečným pracovným postupom, tak by i pri náhodnom spustení lisu k jej zraneniu nedošlo“.
43. Žalobca ďalej argumentoval v zmysle § 191 písm. g) SSP, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
44. K tomuto žalobnému bodu uviedol, že Dodatok č. X zo dňa 25.04.2019 k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný, ale len doručený poštou dňa 06.05.2019, čo je porušením ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., pretože protokol je povinný inšpektor práce v zmysle § 13 ods. 2 o inšpekcii práce prerokovať so zamestnávateľom a nakoľko v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce je dodatok súčasťou protokolu, potom aj dodatok k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom, čiže so žalobcom. S poukazom aj na ustálenú prax napr. na Inšpektoráte práce v Trenčíne v súvislosti najmä so zásadou resp. princípom právnej istoty, kedy by inšpektoráty práce v záujme dodržania tejto zásady mali postupovať jednotne. Okrem iného právo vyjadriť sa k Protokolu o výsledku kontroly predstavuje (okrem námietok podľa § 12 ods. 1 zákona o kontrole) jediný prostriedok obrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam z kontroly.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
45. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že Fakultnou nemocnicou J. A. Reimana v Prešove bolo dňa 05.03.2018 vydané stanovisko k závažnosti pracovného úrazu zamestnankyne zamestnávateľa, z ktorého vyplynulo, že ide o ostatný úraz. Dňa 02.03.2018 bolo žalobcom doručené žalovanému oznámenie vo veci prekvalifikovania registrovaného pracovného úrazu na závažný. Vyplýva to aj z vyjadrenia MUDr. O. M., MPH z úrazovej chirurgie FNsP J.A. Reimana Prešov, ktorý uviedol, že sa stal závažný pracovný úraz, t.j. pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví - zmrzačenie. Zo žalobcom dňa 29.03.2019 doručenej „Správy o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu“ „Správy o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu zamestnanca spoločnosti ZVL AUTO spol. s r.o. pani M. K.“ vyplýva, že pracovný úraz bol posúdený na základe žiadosti žalobcu adresovanej FNsP v Prešove ako závažný pracovný úraz. Citoval § 123 Trestného zákona, § 3 a § 17 ods. 4 zák. č. 124/2006 Z. z., a teda pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, je závažným pracovným úrazom.
46. Z dôvodu rozdielnosti dvoch stanovísk ohľadom závažnosti pracovného úrazu získal Inšpektorát práce na základe žiadosti zjednocujúce stanovisko FNsP Prešov a priklonil sa k záveru o závažnosti pracovného úrazu zo dňa 20.02.2018, t. j. pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví - zmrzačenie. V toto smere Inšpektorát práce nemal dôvod spochybňovať stanovisko oprávnenej inštitúcie. Žalobca neuviedol, v čom videl nesprávne právne posúdenie skutkového stavu veci, keďže ten je popísaný v Protokole v znení Dodatku č. 1 a č. 2.
47. K namietnutej nepreskúmateľnosti rozhodnutia v súvislosti s určenými povinnosťami odstrániť zistené nedostatky v zmysle stanoviska Technickej inšpekcie a.s. č. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 18.12.2017 žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu si odporujú, keď raz uvádza, že zasekávanie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana je jedna z podstatných bezpečnostných prvkov stroja a je predpísaná výrobcom, aby lis v určitých situáciách okamžite zastavil, a odstránenie je v rozpore s pokynom výrobcu stroja a má za následok zvýšenie rizika úrazu; a inokedy uvádza, že ide o „bežnú poruchu“. Tu žalovaný zdôraznil, že nie je podstatné zasekávanie, ale jeho príčina.
48. K argumentom žalobcu, že zistenie skutkového stavu organom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže podľa bodu G protokolu Zistené nedostatky žalobca pridelil svojej zamestnankyni pracovný prostriedok, ktorého technicky stav bol z hľadiska bezpečnosti technického zariadenia nevyhovujúci, Inšpektorát prace Prešov uvedené konštatoval napriek skutočnosti, že predmetný lis mal v deň pracovného úrazu platnú elektrickú revíziu aj skúšku bezpečnostných prvkov. Ďalej citoval § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 124/2006 Z. z. podľa ktorého je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály. pracovne postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia prace neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečoval potrebnú údržbu a opravy. IP Prešov má na základe zisteného skutkového stavu za to, že zamestnávateľ porušil uvedenú povinnosť, keďže dňa 10.08.2017 poškodenej k výkonu práce - sťahovanie ložísk- neposkytol bezpečný pracovný prostriedok. Predložená revízna správa zo dňa 21.10.2015 nepreukazuje, že predmetný lis bol v čase úrazu bezpečný. Keďže pracovný prostriedok výstredníkový lis sa dňa 10.08.2017 počas užívania uviedol do chodu (zopakoval zdvih) bez úmyselnej činnosti obsluhy a spôsobil pracovný úraz, bol chybný. Tento lis sa po celý čas jeho používania môže uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou a táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu po zastavení jeho chodu z akejkoľvek príčiny. Po úraze bol lis zapáskovaný až do overenia požiadaviek bezpečnosti strojov vykonanej Technickou inšpekciou a.s., a jej odborné stanovisko zo dňa 18.10.2017 obsahuje 25 nedostatkov, teda v čase vzniku pracovného úrazu nespĺňalo požiadavky bezpečnosti, lis aj v minulosti vykazoval poruchy, napr. zaseknutie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana lisu alebo iné elektrické poruchy. Zo strany nadriadených bolo tolerované ponechávanie kľúča na nastavovanie režimov v ovládacom paneli (výpoveď svedka Ing. O., svedkyne K., C., O.). Výstredníkový lis nebol bezpečný v čase jeho manipulácie poškodenou, a preto došlo k poškodeniu jej zdravia pracovným úrazom, ktorého následkom je ťažká ujma na zdraví. Aj súdny znalec Ing. I. vo svojom posudku na str.
29 nevylučuje úplne zamestnávateľa z hľadiska jeho zodpovednosti za predmetný pracovný úraz, na str. 28 konštatuje, že zodpovednosť za technický a bezpečnostný stav lisu má vždy prevádzkovateľ lisu.
49. K žalobcovej námietke, že obsluha lisu spadala do pracovnej činnosti poškodenej, a tá bola s touto činnosťou riadne a preukázateľne oboznámená a dôsledky pre poškodenú malo použitie nebezpečného postupu samou poškodenou, žalovaný argumentoval, že z podania informácie poškodenou vyplýva, že bola o pracovnom postupe oboznámená z časti, to znamená nie úplne, okrem iného uviedla, že po zalisovaní má vybrať celú zostavu von mimo priestoru chodu barana lisu, avšak pred vznikom úrazu ona zalisovanie nepreviedla, čo znamená, že zostavu vybrať mimo priestoru chodu barana lisu nebolo podľa tohto stavu zrejme nutné. Zamestnávateľ inšpektorátu nepreukázal - nepredložil vypracovaný bezpečný pracovný postup platný v čase vzniku úrazu, teda ju ani s ním ani nemohol nijako oboznámiť.
50. Predložil inšpektorátu doklad o školení poškodenej o BOZP, avšak v tomto doklade nie je uvedený bezpečný pracovný postup. Žalovaný poukázal na Pravidlá bezpečnej práce pre mechanické lisy, ktoré sú nalepené na viditeľnom mieste priamo na stroji odkazujú vo svojom druhom bode na bezpečný pracovný postup, čím je preukázané, že tieto pravidlá samotným bezpečným pracovným postupom nie sú. Ani v osnove školení nie je uvedené preukázateľné oboznámenie poškodenej s návodom na používanie pracovného prostriedku - výstredníkového lisu. Žalovaný zdôraznil, že podľa § 7 ods. 12 zák. č. 125/2006 Z. z. je nezávislým orgánom, preto nie je viazaný výsledkami vyšetrovania iným orgánom, to platí aj pre závery súdnych znalcov.
51. K ďalšej námietke o absencii prerokovania dodatku č. 2 k protokolu so žalobcom poukázal, že dodatok č. 2 nedopĺňal nedostatky uvedené v protokole, ani prijaté opatrenia, preto nebolo potrebné dodatok prerokovať, a je súčasťou protokolu. Zákon o inšpekcii práce neukladá inšpektorátu prerokovať aj dodatok k protokolu, dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Napriek tomu v praxi inšpektori prerokúvajú aj dodatok k protokolu, a to v prípade, ak dochádza k zmene nedostatkov v protokole tak, že sa mení ich skutkový popis, právna norma alebo sa konštatuje nový nedostatok, prípadne sú predložené nové dôkazy alebo je potrebné prijať nové alebo ďalšie opatrenia. Ak sa dodatkom nemení protokol alebo sa mení a dochádza k vynechaniu, rušeniu niektorého nedostatku alebo prijatého opatrenia, je to zmena v prospech kontrolovaného subjektu, ktorá nemá za následok poškodenie, upretie práv kontrolovaného subjektu, preto sa dodatok neprerokuje. Predmetný protokol neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol žalobcovi riadne doručený.
52. V závere vyjadrenia k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.
IV.
Replika žalobcu
53. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v protokole mu boli nariadenia uložené vo vzťahu k údajnému „závažnému pracovnému úrazu“, avšak FNSP v Prešove vydala k tomu dve stanoviská, a to zo dňa 05.03.2018 MUDr. A., ktorý posúdil úraz ako „ostatný“ z dôvodu straty koncového článku ukazováka ľavej ruky, a zo dňa 20.02.2018 MUDr. M., MPH, ktorý posúdil pracovný úraz ako „závažný“ z dôvodu poruchy úchopovej funkcie ľavej ruky. Dňa 06.07.2018 v zjednocujúcom stanovisku sa MUDr. M. priklonil k svojmu záveru zo dňa 20.02.2018 z dôvodu podstatného zníženia pracovnej spôsobilosti pre stratu ukazováka ľavej ruky v strednom článku. Podľa žalobcu v zjednocujúcom stanovisku neboli odstránené pochybnosti, či ide o závažný úraz alebo nie, preto navrhol vypracovanie znaleckého posudku nezávislým znalcom.
54. K rozpornosti jeho tvrdení (podľa žalovaného) uviedol, že je možné, že niektorí zamestnanci označujú zasekávanie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana ako bežnú poruchu, lebo ide o stav, ktorý sa dá odstrániť, avšak uvedené zasekávanie je bezpečnostný prvok stroja predpísaný výrobcom, preto príčina zasekávania je podstatná. Preto povinnosť odstrániť takéto zasekávanie, hoci ani nebolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, je nejasná. Podľa názoru žalobcu revízna správa zo dňa 15.10.2015 preukazuje splnenie povinností, podľa nej zariadenie je spôsobilé bezpečnej prevádzky a následnú periodickú revíziu je potrebné urobiť najneskôr do 21.10.2017, teda až po čase pracovného
úrazu. Žalobca podotkol, že stanovisko Technickej inšpekcie a.s. zo dňa 18.10.2017 bolo vypracované viac ako 2 mesiace po vzniku pracovného úrazu. V období od úrazu do posúdenie technickou inšpekciou bol stroj zapáskovaný, zamestnanci na ňom nepracovali a bol predmetom niektorých expertíz (posudok Ing. O.). Navyše protokol neuvádza, ktorý z údajných nedostatkov bol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Ak nebol žiadny, predmetný nedostatok a nariadenie na jeho odstránenie mohli byť súčasťou protokolu o nepríčinnej súvislosti s pracovným úrazom.
55. Žalobca poukázal na časť výpovede svedka p. B. z Technickej inšpekcie, a.s., že závady nemali priamu príčinnú súvislosť so zranením, stroj laicky povedané urobil to, čo prakticky mal. Podľa svedka K. nešlo o závady, ktoré by mohli postaviť stroj mimo prevádzky, ktoré by mohli mať priamy vplyv v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, v rámci elektrických porúch alebo elektro-mechanizmov bol stroj v poriadku. Podľa svedka Ing. O. nemohlo dôjsť k opakovaniu cyklu stroja, Technickou inšpekciou zistené nedostatky nemali žiaden priamy vplyv, ktorý by bol v príčinnej súvislosti so zranením. Podľa Ing. O. (znalca) ani jedna zo závad zistených Technickou inšpekciou, a.s. nie je v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu. Rovnaký záver k zisteniam Technickej inšpekcie, a.s. zaujal aj znalec Ing. I. vo svojom posudku.
56. Žalobca pokračoval argumentáciou, že poruchy vykazované strojom pred vznikom úrazu boli ojedinelé a mali za následok zastavenie lisu, nie zopakovanie zdvihu barana, a že nedostatky uvedené v odbornom stanovisku Technickej inšpekcie, a.s. nemohli byť príčinou zopakovania zdvihu barana. Teda skutkový stav musel byť odlišný, a bez jeho zistenia nie je možné vec posúdiť.
57. Žalobca zopakoval, že poškodená bola riadne a preukázateľne školená, išlo o školenie novoprijatých zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti v ZVL AUTO spol. s r.o. dňa 11.07.2017, overenie vedomostí zo školenia BOZP zo dňa 11.07.2017, v knihe školení je podpis poškodenej, poškodená mala praktický zácvik na stroji vedený Ing. O., toto preškolenie vyplýva z jeho výpovede aj z výpovede poškodenej, z ktorej navyše vyplynulo, že vedela, že zostavu bolo potrebné vybrať mimo priestor chodu barana lisu, napriek tmu tak neurobila, ale manipulovala s prípravkom pod baranom. Pravidlá BOZP sú prilepené priamo na stroji na viditeľnom mieste, všeobecné zásady pre bezpečnú prevádzku tvárniacich strojov pripnuté na nástenke. Dostatočné poučenie poškodenej s predpismi BOZP a špeciálnymi predpismi (obsluha lisu) potvrdili znalci Ing. O. i Ing. I.. Ak poškodená uviedla, že bola poučená z časti, v protokole malo byť uvedené, v ktorej časti poškodená vyškolená nebola, a aký to mohlo mať vplyv na príčinnú súvislosť s úrazom. Tvrdenie, že nebola poučená o pracovnom postupe vôbec, je v rozpore s administratívnym spisom, rovnako tvrdenie žalovaného, že poškodená pred úrazom zalisovanie nepreviedla, čo znamená, že zostavu vybrať mimo priestoru chodu barana lisu nebolo podľa tohto stavu zrejme nutné, čo žalobca dokazuje časťou tvrdenia žalovaného v protokole: „po zalisovaní povytiahla sústavu smerom k sebe“, z čoho je zrejmé, že k zalisovaniu došlo, pričom poškodená aj vedela, že má vybrať celú zostavu von mimo priestoru chodu barana, ale tak neurobila.
58. Zdôraznil, že v pôvodnom protokole nie je uvedené, že by chýbal bezpečný pracovný postup, pritom zo spisu je zrejmé, že Ing. O. poškodenej predviedol bezpečný pracovný postup. Žalovaný mal, ak sú v niektorých bodoch interné dokumenty žalobcu nesprávne, určiť, ktoré body postupov a procesov boli nesprávne a boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, a následné nariadenie malo obsahovať, čo je v nich potrebné opraviť. Nariadenie určenia bezpečného pracovného postupu preto nemá oporu v spise.
59. Ďalej argumentoval, že predložil nový dôkaz - znalecký posudok Ing. I., ktorý nebol súčasťou pôvodného administratívneho spisu bez jeho zavinenia, pričom citoval § 13 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z.. Preto ak žalovaný prihliadal na tento posudok, bolo to v čase do prerokovania protokolu, k jeho prerokovaniu tak ešte len malo dôjsť, ale nedošlo k nemu a dodatok č. 2 bol žalobcovi len zaslaný poštou.
60. Žalobca k replike predložil žiadosť zamestnávateľa zo dňa 05.02.2018 o posúdenie závažnosti pracovného úrazu zo dňa 10.08.2017 adresovanú FNsP Prešov, pričom po vyhodnotení veci MUDr. M., MPH dňa 20.2.2018 bol formulár vrátený vyplnený zamestnávateľovi dňa 23.02.2018. Záver bol, že ide o pracovný úraz závažný, keďže ide o ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 písm. a) Trestného zákona - zmrzačenie s predpokladom vzniku trvalých následkov, v rozsahu poruchy úchopovej funkcie ľavej ruky.
61. Ďalej žalobca k replike priložil aj Pravidlá bezpečnej práce pre mechanické lisy, odborné posúdenie úrazu MUDr. A. zo dňa 05.03.2018 i zjednocujúce stanovisko FNsP Prešov k pracovnému úrazu.
62. Zotrval na žalobnom petite.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
63. Z priloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd v nadväznosti na konkrétne žalobné dôvody zistil tieto skutočnosti:
64. Podľa pracovnej zmluvy pracovný pomer poškodenej M. K. u zamestnávateľa vznikol dňom 11.07.2017. Súčasťou pracovnej zmluvy boli pracovné popisy operátora výroby okrem iných s povinnosťou dodržiavať bezpečnosť práce. Zo školenia novoprijatého zamestnanca - poškodenej z predpisov BOZP je v spise podpísaný záznam zo dňa 11.07.2017, súčasťou bol skúšobný test.
65. Zamestnávateľ o pracovnom úraze zo dňa 10.08.2017 vyplnil „rýchle hlásenie o závažnom pracovnom úraze“ dňa 02.03.2018. Štatistická značka zdroja úrazu bola uvedená III-20 a značka príčiny úrazu 08.
66. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze doručeného Inšpektorátu práce dňa 21.08.2017 z popisu priebehu úrazu vyplýva, že poškodená na lise vykonáva operácie č. 9 tzv. sťahovanie, vyberala zo stroja opracovaný kus - ľavou rukou vstúpila do nebezpečného priestoru lisu a v tom momente lis zopakoval pracovný cyklus a došlo k amputačnému poraneniu ukazováka ľavej ruky na úrovni poniže nechta (cca prvý článok). Na tento pracovný úkon je povinnosťou vkladať a vyberať kusy do a z prípravku opatreného na manipuláciu rúčkou v mimo pracovnom nebezpečnom priestore. Ako príčina úrazu s kódom 8 bolo uvedené zotrvávanie v ohrozenom priestore, nesprávny pracovný postup. Poškodená sa k tomuto zápisu, ktorý podpísala, vyjadrila tak, že s ním súhlasí. Na odstránenie príčin úrazu zamestnávateľ vykoná posúdenie lisov v prevádzke a overí bezpečnostné parametre v zmysle STN 21 0700.
67. V spise je korešpondencia Inšpektorátu práce zo dňa 26.02.2018 adresovaná FNsP Prešov, ktorou si vyžiadal klasifikáciu úrazu, t.j. či ide o závažný pracovný úraz, poškodenie zdravia.
68. V návratke zo dňa 05.03.2018, ktorou FNsP v Prešove (MUDr. Peter Sopko, úrazový chirurg) reagovala na výzvu Inšpektorátu práce vyplýva, že v rámci kategorizácie úrazov od a) smrteľný, b) s ťažkou ujmou na zdraví po c) ostatný úraz, ide o ostatný úraz - strata koncového článku ukazováka ľavej ruky.
69. Podaním zo dňa 26.02.2018 doručeným Inšpektorátu práce dňa 02.03.2018 zamestnávateľ v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. oznámil prekvalifikovanie registrovaného pracovného úrazu na závažný pracovný úraz. K tomu pripojil odborné posúdenie pracovného úrazu zo dňa 20.02.2018 FNsP v Prešove (MUDr. O. M., MPH, úrazový chirurg), z ktorého vyplýva, že ide o závažný pravoný úraz
- zmrzačenie v zmysle § 123 Trestného zákona v rozsahu poruchy úchopovej funkcie ľavej ruky.
70. Podaním zo dňa 19.06.2018 Inšpektorát práce požiadal o zjednocujúce stanovisko ku klasifikácii úrazu.
71. Zo zjednocujúceho stanoviska FNsP v Prešove zo dňa 06.07.2018 (MUDr. M., MPH) vyplýva, že u poškodenej ide o ťažkú ujmu na zdraví z dôvodu zmrzačenia a podstatného zníženia pracovnej spôsobilosti pre stratu ukazováka ľavej ruky v strednom článku a následnou poruchou úchopovej funkcie ľavej ruky.
72. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia poškodenou K. dňa 11.01.2018 vyplýva popis činnosti, ktorú v deň úrazu vykonávala, pričom aj v predchádzajúcom dni pracovala na tom istom zariadení, jej
úlohou bolo zalisovať vnútorný krúžok ložiska do klietky s valčekmi. Práca spočívala aj vo vkladaní prípravku pod baran lisu na vnútorný krúžok ložiska, jej úlohou bolo dať klietku s valčekmi do spodného prípravku a rukoväťou položiť do vnútra vnútorný krúžok ložiska, naň dať horný valcový prípravok, potom dvojručným spúšťaním spustiť chod lisu a po zalisovaní vybrať celá zostavu von mimo priestoru chodu barana lisu. Bezprostredne pred úrazom vložila celú zostavu na miesto zlisovania a všimla si, že horný prípravok - klobúčik nie je v správnej polohe (bol nakrivo). Nakoľko nemala od zamestnávateľa poskytnutý žiadny prípravok na správne ustanovenie polohy celej zostavy na miesto zalisovania, musela opravu nesprávnej polohy urobiť ručne. Ľavou rukou potiahla za rukoväť spodného prípravku celú zostavu mierne k sebe a následne chcela ľavou rukou ustanoviť horný prípravok do správnej polohy. V tom došlo náhle k neočakávanému chodu lisu a baran lisu jej amputoval časť ukazováka ľavej ruky. Lis bol nastavený na obojručné spúšťanie a ona predtým lis nespustila, keďže ľavou rukou manipulovala so zostavou. Presne nevedela v akej polohe je zostava voči baranu lisu, je nižšej postavy a nemala prehľad o celom pracovnom priestore barana lisu. Po amputácii ukazováka lis pokračoval v zdvihoch tak, ako keby bol nastavený na automatický cyklus. Lis vypla pomocou TOTAL STOP. Zo strany zamestnávateľa nebola zaškolená na prácu s lisom, bola zaučená pánom O. na prácu s iným lisom. Pri lisoch bývali vidlicové kľúče, s ktorými mala nastaviť parametre barana, ale netrúfla si to nastavovať, robila to kolegyňa G..
73. Zo zápisnice o podaní informácie Q. G. zo dňa 28.06.2018 vyplýva popis jej práce v deň úrazu. Začala vyskladávať z pripraveného materiálu ložiská, poškodená brala pripravené ložiská a začala ich sťahovať na lise, ani pri prvom ani pri druhom kuse nedošlo k úrazu. Poškodená vykríkla, držala si ruku, lis vykonával opakované zdvihy. Nevedela určiť nebezpečné zóny na lise, na ktorom poškodená vykonávala prácu. Uviedla, že v minulosti ráno prichádzal pracovník skontrolovať a nastaviť lisy a urobiť písomný záznam, títo pracovníci boli prepustení a uvedenú činnosť si robia sami, každý si nastavuje svoj lis.
74. Inšpektorátu práce boli na jeho žiadosť zaslané Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove podklady k vyšetrovaniu.
75. Z výsluchu svedka - poškodenej M. K. zo dňa 24.08.2017 v trestnom konaní ČVS: U.-XXXX/JU-PO- XXXX oproti vyššie uvedenému navyše vyplýva, že bola iba sčasti oboznámená o pracovnom postupe, bola poučená o BOZP. Na pozícii pracovala od 12.7.2017. Na mieste lisovania nechcela pracovať, bála sa, bola ľaváčka a stôl bol pripravený pre praváka. Nejaký inžinier jej v krátkosti ukázal ako sa na tom pracuje a celý pracovný postup, čo sa týka oboznámenia so strojom, nejaká školenie neabsolvovala, iba jej to ukázal ten inžinier. Spočiatku jej pomáhali kolegyne, nevie ako sa volajú. Stroj mal pri kolenách, keď sedela dva gombíky, ktoré musela stlačiť naraz, aby baran zalisoval súčiastku, išlo o takú poistku, aby sa nepustil v čase, keď tam mala ruky. Na stroji bolo madlo, za ktoré sa posúvala súčiastka, ktorá sa na to madlo dávala, stroj nebol konštruovaný pre ňu, na jej výšku, keď stroj zalisoval ložisko na tom madle, stále musela trochu vstať zo stoličky a nahliadnuť na madlo so súčiastkou, či je ložisko tak, ako má byť alebo ho treba dolisovať. Raz sa jej stalo, že baran zablokoval stroj. V ten deň vložila ložisko na madle pod lis, stlačila poistky, lis zišiel dole, zakaždým sa musela nahnúť a skontrolovať, madlo si trochu posunula ku sebe, aby videla stav súčiastky, zdalo sa jej, že ju treba dolisovať, rukou chcela klobúčik narovnať a v tom momente baran zišiel dole, bez toho aby stlačila poistky, nestihla som už vziať ruku, baran tam skákal bez toho, aby niečo stisla, akoby sa pokazil, kolegyne ho museli zastaviť. Manuál na naštudovanie k stroju som nedostala, inžinier mi postup ukazoval asi 5 minút. Povedala tomu inžinierovi aj kolegyniam, že je ľaváčka, nikto to neriešil, stroj bol na pevno, nenastavoval sa na nikoho parametre. Na otázku či bola poučená, aby rukou nesiahala do časti lisu, kde je to nebezpečné, aby manipulovala len mimo nebezpečný priestor uviedla, aj ten inžinier to takto robil, tiež tam dával svoju ruku.
76. Z výpovede poškodenej zo dňa 22.11.2017 vyplynulo, že si uplatnila škodu v sume 8000 EUR, ona si cení prst na takúto sumu. Najprv pracovala mimo lisu, pripravovala ložiská, asi po týždni a pol prešla k lisu, Ing. O. ju zaučil v rýchlosti, ako sa zapína stroj, vzduch, nastavuje lis s kľúčom, ako sa nastavujú cykly, ako vložiť celý prípravok do priestoru, kde je baran. V to ráno jej pani G. zapla vzduch a stroj, ona zapla celý stroj, pretočila cykly, zavolala pani G., pozrela na to, bolo to dobre, cyklus bol nastavený na režim na tretej pozícii. Pred úrazom pracovala na stroji 4 alebo menej dní, režim bol nastavený správne, sčasti je to aj jej chyba, nemala tam dávať prst, aj keď mi od kolegýň bolo povedané, že to takto mám robiť, že stroj by nemal nič urobiť, lebo som nezapla žiadne štartére, nevedela o tom, že stroj má aj
režim opakované zdvihy, ale v tom čase som mala správny režim, nevedela som, čo znamenajú ostatné, nebolo mi to vysvetlené, spínač šiel ťažko, nemohlo sa stať, že by som nastavila iný režim.
77. Z výpovede svedkyne C. zo dňa 26.10.2017 vyplynulo, že pracuje ako majsterka na montáži a balení. Na lise je jeden kľúč od zdroja, druhý na nastavovanie cyklov a režimov, tieto kľúče majú ženy bežne v stroji, ak je nejaká porucha zavolajú údržbára, za kľúče a nastavenie stroja je zodpovedná osoba pri lise, všetci sú o práci na lise poučení technológom.
78. Ing. Z. O. dňa 23.10.2017 vypovedal, že pracuje ako technológ lisovne. Videl na poškodenej, že sa bojí práce na lise, dohodla sa, že bude prvé dva týždne pracovať mimo lisu. Po dvoch týždňoch ju osobne zavolal na preškolenie na prácu s lisom, postup jej ukázal na inom lise, ale technológia práce je rovnaká. Bol jej ukázaný podrobný postup, od príchodu k lisu, zapnutia, čoho sa nesmie dotknúť, až po samotnú činnosť lisu. Napriek tomu mala veľký rešpekt k lisu, nepovedala, že tu nebude pracovať, všetko jej vysvetlil, mohla na lise pracovať. Na lise sa nachádza podrobný pracovný postu pre prípad nejasností u zamestnanca. Lis má 5 režimov, prerušovaný zdvih, jednotlivé zdvihy pomocou nožného tlačidla, opakované zdvihy pomocou nožného tlačidla, jednotlivé zdvihy pomocou dvoch tlačidiel na lise, oplakované zdvihy pomocou dvoch tlačidiel, kde v tomto režime pracuje baran tak, že po nastavení režimu a stlačení zelených tlačidiel lis pracuje bez toho, aby pracovníčka mala ruky na zelených tlačidlách a vypnúť tento cyklus môže červeným tlačidlom vedľa central stop, tento režim je vedľa režimu jednotlivé zdvihy, iba na tomto režime poučení pracovníci, tak je nastavený lis, či si to niekto prepína sa neviem vyjadriť. Poškodená bola preškolená na prácu na lise mnou, neviem či bolo preškolenie zachytené v písomnej podobe. Rázne som ju upozornil, že nesmie pracovať v pracovnom priestore lisu a zakladať klobúčik tak ako zakladala, keď prišla o prst. Vo výpovedi dňa 05.01.2018 uviedol na otázku, či nejaká chyba stroja mohla viesť k zraneniu poškodenej, že na základe výsledkov revízie technického stavu stroja, ktorý dokumentoval jeho 100 % spoľahlivosť, nemohlo dôjsť k opakovaniu cyklu stroja, čo podľa poškodenej viedlo práve k jej zraneniu. Vzhľadom na stanovisko technickej inšpekcie podľa jeho názoru zistené nedostatky nemali žiaden priamy vplyv na zranenie, nakoľko poškodená porušila bezpečnostné predpisy, pracovala v pracovnom priestore lisu tak, ako sa nemá, ak by bola chytila madlo a zasunula prípravok do pracovného priestoru lisu bez dotyku klobúčika, nedošlo by k zraneniu. Stroj sa často nekazil, vykazoval bežné poruchy, napr. zaseknutie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana lisu, nejaké elektrikárske poruchy, vtedy však lis zastaví úplne a pracovníčka musí volať elektrikára. Na týchto lisoch doposiaľ nedošlo k úrazu. Svedok predložil OO PZ výsledok skúšky bezpečnosti prvkov výstredníkového lisu, ktorá bola vykonaná 02.06.2017. Bol konštatovaný vyhovujúci stav vo vzťahu k preťaženiu, zastavenie a spustenie v režime jednotlivé zdvihy, súbeh tlačidiel dvojručného ovládania, predčasné uvoľnenie ovládačov obojručného ovládania v priebehu pracovného zdvihu, uzamknutie prepínača pracovných režimov, označenie režimov, súčinnosť spojka - brzda, tlačidlo pre núdzové zastavenie a kontrola prevedenia tlačidla pre núdzové zastavenie, tlačidlo pre núdzové zastavenie zaisťujúce núdzové vrátenie kontaktov do pôvodnej polohy. Vo výpovedi zo dňa 10.11.2017 uviedol, že po nastavení režimu stroja by sa mal kľúč vybrať a odložiť, prax taká nie je, ak sa lis zasekne, je potrebné prepnúť režim prerušované zdvihy na režim, aby sa lis dostal do hornej úvrate, ako keby sa reštartoval, následne sa prepne na režim jednotlivé zdvihy a následne sa musí zapnúť, rozbehne sa zotrvačník, stroj je v chode, cyklus stroja sa zabezpečí stlačením dvoch tlačidiel zelených v prednej časti pred pracovníčkami, toto všetko vykonajú pracovníčky v prípade zaseknutia stroja.
79. Z výsluchu svedkyne G. zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že v to ráno zapla hlavný vypínač, vzduch na lise, pri stole si chystala materiál, v tento deň boli pri lise dve spolu s poškodenou, začali pracovať, poškodená si dala prvý kus a keď baran zašiel dole započula poškodenú skríknuť nadávku, prišla k nej, držala si ruku, hovorila, že baran jej cvakol prst, svedkyňa si všimla, že baran robí neustále kmity hore dole, a pritom mal nastavený program na výkon po stlačení dvoch spojok, nevšimla si presne, ako to poškodená nastavila, na stroji potom stlačila stopku. Stroj si každá nastavuje sama, preškolil nás Ing. O., kľúče sú dva, jedným sa zapína stroj, druhým cyklus, sme preškolené, že ak sa baran zasekne, musíme pretočiť trikrát ten cyklus, baran zodvihneme, potom skúsime, či ide dole ako má a pracujeme na ňom ďalej, takže kľúč nevyberám. Stroj má 5 cyklov, je aj režim, že baran kmitá, to bol ten, čo som videla, keď som prišla k poškodenej, neviem povedať, či to zle nastavila, ani v akej polohe bol spínač, keď som stroj vypla.
80. Svedkyňa M. dňa 10.11.2017 uviedla, že pracuje na pozícii pracovníka BOZP, vykonáva preškolenie nových zamestnancov, procesom prešla aj poškodená, vždy zdôrazňujme, že nesmú vstupovať do
pracovného priestoru stroja počas prevádzky, konkrétne školenie je potom od technológa, to vykonal pán Ing. O., aj v prípade poškodenej. V deň úrazu bola v práci, bola privolaná k pracovnému úrazu, očným kontaktom skontrolovala stroj, v ňom boli oba kľúče, režim prepínania bol na správnej pozícii, G. povedala, že hlavný vypínač stroja zapínala ona, aj vzduch, režimy nezapínala ani neprepínala. Od výrobcu nie je povinnosť vyberať kľúče zo spínacej skrinky. Na otázku o technickou previerkou zistených chybách stroja uviedla, že zistené chyby nemajú vplyv na možnosť úrazu. Od úrazu do času vykonanej skúške stroja na ňom nikto nepracoval, po vykonaní skúšky stroja znalcom zasadla komisia, ktorej bola členom, boli vykonané následné skúšky a test dopadol dobre, stroj vyhovel normám, podľa ktorých môže pracovať. Na otázku, čo v prípade zaseknutia stroja uviedla, že opravu zabezpečuje elektrikár pán K..
81. Svedok K. dňa 10.11.2017 vypovedal, že jeho úlohou je zabezpečovať prevádzku strojov v prípade elektrickej poruchy. V čase úrazu som prišiel na miesto, skontroloval som očami stav režimu, na ktorom ostal stroj zapnutý, bol v režime na jednotlivé zdvihy obojručne. Po úraze sme s inšpekciou vykonali na stroji niekoľko stovák, možno tisíc úkonov - zdvihov, všetko šlo ako malo, nenašla sa žiadna technická chyba, ktorá by urobila nešpecifický pohyb, ktorý by pracovník nečakal. Na otázku k tvrdeniu znalca, že pri skúmaní bol prepínač s režime obojručné spúšťanie a kľúč bol zasunutý v zámku, čo je v rozpore s predpismi, odpovedal, že názov režimu je obojručné spúšťanie jednotlivých zdvihov, to znamená, že stroj po stlačení tlačidiel urobí jeden zdvih a vráti sa do hornej východiskovej polohy, režimy sa prepínajú na základe prepínača režimov, ktorý bol v tom čase na správnom režime, prepína sa na základe jedného z dvoch kľúčov v stroji. Tento svedok dňa 08.01.2018 k technickou inšpekciou zisteným chybám stroja uviedol, že nešlo o závady vylučujúce stroj z prevádzky, alebo majúce priamy vplyv na úraz poškodenej, z pohľadu elektrických porúch alebo elektromechanizmov bol a je stroj v poriadku. Podľa internej knihy opráv nedošlo k žiadnej zásadnej poruche. Po úraze bol stroj uzamknutý až do príchodu technickej inšpekcie.
82. Svedkyňa O. dňa 10.11.2017 uviedla, že pracuje 30 rokov na rovnako lise ako poškodená, ale s poškodenou nepracovala, v ten deň počula, že došlo k pracovnému úrazu. Všetci sú riadne preškolení o tom, ako pracovať na lise, v stroji sú dva kľúče, ráno zapne zdroj, vzduch, chod stroja, režimy sú už nastavené, je k tomu kľúč, ostáva počas výkonu v stroji, používa ho veľmi málo, iba ak sa baran zasekne, to je raz za čas, takto to funguje od komunizmu, a funguje to až doteraz. Poškodená urobila chybu, vložila ruky do priestoru, kde je to zakázané a nebezpečné, ak by chytila madlo a s ním šla do priestoru, aj keby baran zopakoval pohyb, nič by sa nestalo. Svedkyni sa zopárkrát stalo, že baran v režime práce obojručné spúštanie , že urobil nečakaný cyklus, ale je tam práve tá ochrana, za ktorý sa polovýrobok má zasúvať pod lis. Stroj si každá z nás nastavuje sama, stroj má 5 režimov, vedľa pracovného režimu na sťahovanie je aj režim, že baran kmitá, ako to mala nastavené poškodená, nevie.
83. Svedkyňa C. dňa 10.11.2017 uviedla, že pracovala v ten deň na lise na opačnom konci pracoviska, každý, kto pracuje na lise je zaškolený technológom, kľúč využívam, iba ak prepínam režimy, ak dôjde k zaseknutiu barana, čo sa stane zriedkavo.
84. Svedok Ing. B. dňa 31.01.2018 uviedol, že je zamestnanec Technickej inšpekcie a.s., robil prehliadku na predmetnom lise i skúšku bezpečnostných požiadaviek na lis, vypracoval odborné stanovisko, v ňom uviedol závady. Išlo o závady, ktoré bolo potrebné odstrániť, avšak z pohľadu bezpečnosti nemali priamu príčinnú súvislosť so zranením poškodenej. Obojručné spúšťanie fungovalo ako malo, vytknutý bol hlavne kľúč v stroji počas prevádzky, vytkol, že stroj nebol vybavený na prácu v režime trvalý chod, či v tom režime zamestnanci pracovali nevedel, odporúčal zamestnávateľovi vypustiť režim trvalý chod, výrazne by to zvýšilo bezpečnosť stroja. Kľúč trvale v stroji vytvára možnosť neoprávneného prepnutia stroja na režim trvalý chod. Nevedel, v akom chode pracovala poškodená, skúšky stroja dopadli dobre, stroj prakticky robil, čo mal. Pri stlačení obojručného spúšťania stroj vykonal činnosť akú mal. Nimi vykonaná skúška dopadne kladne alebo záporne, v tomto prípade to možno poňať ako záporné stanovisko na prácu na lise.
85. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. B. O. z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - odvetvie strojárstvo, vyplýva, že ako podklady mal k dispozícii z vyšetrovacieho spisu výsluch poškodenej a svedkyne JUDr. A., fotodokumentáciu z ohliadky miesta, lekársku správu zo dňa 10.08.2017, školenie novoprijatých zamestnancov, overenie vedomostí poškodenej, vlastnú fotodokumentáciu vyhotovenú znalcom.
86. Na obr. č. 5 na str. 8 tohto posudku sú zachytené vypínač stroja a prepínač režimu. Znalec na tomto mieste posudku konštatoval, že ponechanie kľúča zasunutého v zámke je v rozpore s predpismi, avšak z dôvodu, aby obsluha nemala možnosť svojvoľne meniť režimy v rozpore s technologickým predpisom. Ďalej konštatoval, že vyskúšal režim, ktorý v čase úrazu používala poškodená - obojručné spúšťanie a nedošlo k situácii, akú opisuje poškodená a uzatvára, že k udalosti mohlo dôjsť tak, že prepínač režimov bol v polohe režimu na nožné spúšťanie a pracovný cyklus zapla náhodným dotykom na nožný spínač a do správnej polohy do vrátil niekto pred príchodom polície.
87. V časti III. posudku - záver, znalec zosumarizoval, že poškodená bola dostatočne oboznámená so všeobecnými predpismi BOZP a špeciálnymi predpismi (obsluha lisu) pre ňou vykonávanú prácu, pracovisko spĺňalo podmienky pre bezpečnú prácu, ale ponechaním kľúča v zámku nebola vylúčená možnosť prepnúť iný režim samotnou obsluhou alebo treťou osobou, poškodená porušila povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, obsluha lisu bola jej pracovnou činnosťou a bola s ňou riadne a preukázateľne oboznámená, porušila konkrétnu povinnosť vyplývajúcu z Príčiny úrazu č. 8 používania nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávania v ohrozenom priestore, zamestnávateľ porušil v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. povinnosť tým, že nezabezpečil prepínač režimov lisu v nastavenej polohe pre obojručné spúšťanie vybratím kľúča z prepínača režimov za tým účelom, aby nebolo možné ľubovoľne prepnúť na iný cyklus pre danú operáciu, ale nepodarilo sa zistiť, kto zo strany zamestnávateľa mal povinnosť zabezpečiť uzamknutím prepínača režimov práce lisu a uchovať kľúč, použitie tohto nebezpečného postupu malo dôsledky pre samotnú poškodenú, že si spôsobila úraz. Tvrdenie poškodenej o probléme s usporiadaním pracoviska vzhľadom na to, že je ľaváčka, nemalo vzťah k príčine úrazu, lebo diely pripravuje po svojej ľavej ruke a aj v momente úrazu použila ľavú ruku. Pokiaľ by poškodená držala klobúčik zboku a nie ukazovákom cez hranu, na ktorú priamo pôsobí baran, nebolo by došlo k úrazu.
88. Vo výpovedi znalec Ing. O. dňa 02.01.2018 uviedol, že prípravok používaný na danú operáciu je zabezpečený rukoväťou, ktorá je mimo nebezpečného priestoru trvale, vsúva sa pod baran lisu, t.j. do nebezpečného priestoru držaním rukou za rukoväť, nebezpečný bol postup, keď poškodená mala v mieste, kde sa pohybuje baran lisu. Ani jedna zo závad zistených Technickou inšpekciou a.s. nie je v príčinnej súvislosti s úrazom. Ani sám po úraze pri skúške lisu nezistil žiadnu závadu po niekoľkonásobnom spustení predmetného cyklu. Prepínač ovládania nechaný v lise samotne tiež nespôsobil zranenie poškodenej.
89. Vo fotodokumentácii z ohliadky miesta úrazu je okrem iného zachytené na foto č. 9 na boku lisu v priestore blízko pracovnej pozície pracovníka dokument - Bezpečnosť pri práci s lismi (mechanický lis), v ktorého obsahu je okrem iného písmom väčším oproti inému textu pokynov uvedený zákaz: „Pridržiavanie lisovaného výrobku rukou je zakázané“. V spodnej časti pokynov sú už menšími písmenami uvedené ďalšie príkazy, zákazy, pokyny.
90. Z karty zácviku a školení novoprijatého zamestnanca z 11.7.2017 vyplýva, že poškodená sa zúčastnila školenia aj o BOZP, aj nástupnej inštruktáže (oboznámenie sa s pracoviskom, s povinnosťami zamestnanca, s bezpečnosťou práce na pracovisku), aj odborného školenia na pracovisku (technologické minimum o výrobe, zaučenie, pracovné návyky, kvalita na pracovisku).
91. V administratívnom spise je tiež odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. č. XXXX/X/XXXX- XX zo dňa 18.10.2017 zo skúšok vykonaných na predmetnom lise v dňoch 17.08.2017, 30.08.2017 a 14.09.2017. V ňom sú uvedené zistené nedostatky pod bodmi 3.1. až 3.25., a z nich žiaden nesúvisí s poruchami prepínania režimov alebo poruchami chodu barana. Odborné stanovisko uvádza, že zariadenie splní požiadavky bezpečnosti po odstránení uvedených nedostatkov, po ktorom možno požiadať o opätovné vykonanie skúšky zariadenia. Zo súvisiaceho zápisu zamestnávateľa o odstránení nedostatkov vyplýva, že všetky zistené nedostatky boli odstránené alebo bol zahájené konanie na výber firmy pre realizáciu.
92. V administratívnom spise je tiež odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. č. XXX/X/XXXX zo dňa 02.02.2018 zo skúšky vykonanej dňa 01.02.2018. V ňom sú uvedené zistené nedostatky pod bodom 3.1 až 3.14, niektoré sa opakujú z predchádzajúcej inšpekcie. Zo zistených nedostatkov žiaden sa nevzťahuje k závadám prepínania režimov alebo chybovosti chodu barana. Odborné stanovisko je totožné s predchádzajúcim.
93. Dňa 15.03.2019 žalovaný vydal napadnutý protokol č. IPV-XX-XX-X.X/P-JX-XX. K tomuto protokolu sa vyjadril žalobca dňa 20.03.2019.
94. Dňa 29.03.2019 vydal žalovaný dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 15.03.2019.
95. K tomuto dodatku č. 1 sa žalobca vyjadril (vyjadrenie doručené inšpektorátu práce dňa 03.04.2019). K vyjadreniu pripojil Znalecký posudok č. X/XXXX vyhotovený znalcom Ing. K. I. dňa 19.03.2019, pričom jeho zadanie bolo odpovedať na otázky č. 1. až 14. zadané žalobcom.
96. Dňa 25.04.2019 vydal Inšpektorát práce dodatok č. 2 k protokolu, ktorý bol doručený žalobcovi.
97. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, na pojednávaní vypočul žalobcu i žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
98. Na pojednávaní dňa 17.03.2022 žalobca zotrval na názore o nedostatku príčinnej súvislosti medzi zistenými nedostatkami a prekúmavaným pracovným úrazom. Spochybnil správnosť určenia závažnosti úrazu vzhľadom na nejasnosti ohľadom zisteného poškodenie prsta poškodenej dvomi znalcami. Zotrval aj na záveroch o dostatočnosti zaškolenia poškodenej, o vade konania pri neprerokovaní dodatku č. 2 k protokolu, ktorému predchádzalo spochybnenie znaleckého posudku Ing. I. predloženého žalobcom.
99. Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať platnosť zjednocujúceho stanoviska, zdôraznil, že v protokole uvedené nedostatky boli zistené oprávnenou právnickou osobou Technickou inšpekciou, a.s.. Uviedol, že technická inšpekcia konštatovala jeden závažný nedostatok a to, že lis nemá ochranné prvky pre prácu v režime trvalý chod rukou resp. nohou, kedy vsunutie ruky do nebezpečného priestoru zastaví zdvih barana. Konštatoval, že je to v rozpore s čl. 3.2 STN normy 2107100985. Žalovaný je názoru, že ak by to technické zariadenie malo ochranné zariadenie v čase vzniku pracovného úrazu pohyblivý alebo pevný kryt, tak ten by vylúčil zdvih barana pri vniknutí ruky pracovníka do toho nebezpečného priestoru. Poukázal na nariadenie vlády č. 392/2006, kde sa definuje to, že pri používaní pracovných prostriedkov, ak je možný kontakt pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví sa pohybujúce sa nebezpečné časti skôr ako zasiahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Mal za to, že došlo k porušeniu nariadenia, čo však nie je konštatované v protokole, a podstata toho porušenia spočíva v tom, že pracovný prostriedok nespĺňal požiadavky bezpečnosti. Zotrval na príčinnej súvislosti pracovného úrazu so zistenými nedostatkami zariadenia, na nedostatku zaškolenia poškodenej, na neurčení bezpečného pracovného postupu pri sťahovaní ložísk.
100. Žalobca v reakcii na to poukázal na zjednocujúce stanovisko k pracovnému úrazu, na výpoveď inšpektora, že žiaden zo zistených nedostatkov nebol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, na možnosť dať stav zabezpečenia starších typov zariadení do súladu s normou STN nahradením iným prvkom, na skutočnosť, že sama poškodená vo výpovedi uviedla správny pracovný postup.
101. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
102. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
103. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (v znení ku dňu vydania dodatku č. 2 k protokolu), zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce
a) umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, d) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce.
104. Tieto povinnosti zamestnávateľa korešpondujú s právami inšpektora pri výkone inšpekcie zverenými mu v § 12 tohto zákona.
105. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.125/2006 Z.z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
106. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. (správne delikty) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
107. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, a podľa písm. b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
108. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č.125/2006 Z.z., Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.
109. Podľa § 13 ods. 2 zákona č.125/2006 Z.z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
110. Podľa § 14 ods. 1 zákona č.125/2006 Z.z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
111. Podľa § 14 ods. 2 zákona č.125/2006 Z.z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 os. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
112. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
113. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 124/2006 Z.z.), zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy a podľa ods. 1 písm. i) určovať bezpečné pracovné postupy.
114. Podľa § 4 ods. (2) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, (nariadenie) zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
115. Podľa bodu 2.2 prílohy č. 1 nariadenia, pracovný prostriedok sa môže uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu po zastavení jeho chodu z akejkoľvek príčiny a významné zmeny podmienok jeho činnosti, napríklad rýchlosti, tlaku. Uvedenie pracovného prostriedku do chodu alebo zmena podmienok činnosti pracovného prostriedku nesmú ohroziť zamestnanca.
116. Táto požiadavka sa netýka uvedenia pracovného prostriedku do chodu alebo zmeny podmienok jeho činnosti, ak sú súčasťou normálneho pracovného cyklu automatického zariadenia.
117. Správny súd dáva do pozornosti, že súdnou praxou je už ustálené, že protokol je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, avšak v obmedzenom rozsahu. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp.zn.2Sžk/3/2016 a publikovaného pod ZSP 39/2021 ... „Na základe správnej žaloby, v ktorej žalobca namieta nezákonnosť protokolu inšpektorátu práce, správny súd preskúmava len zákonnosť uložených opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré sú v protokole uvedené “.
118. Na základe vyššie uvedeného správny súd preskúmal protokol v spojení s jeho dodatkami č. 1 a č. 2, v ktorých pri zisťovaní príčin vzniku pracovného úrazu žalovaný vyjadril závery o tom, že príčinou závažného úrazu poškodenej zamestnankyne žalobcu boli nedostatky na strane žalobcu s pôvodom v porušení zákonných povinností, pričom dodatkom č. 1 doplnil do protokolu v bode G. 1), že zamestnávateľ nepreukázal, že poškodená bola riadne a preukázateľne oboznámená s bezpečným pracovným postupom ani s návodom na používanie, doplnil v časti D. protokolu príčinu úrazu - neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie, v bode G. 1 b) doplnil bod 2, v ktorom konštatoval porušenie povinnosti zamestnávateľom určovať bezpečné pracovné postupy, doplnil bod 3, v ktorom konštatoval porušenie povinnosti zamestnávateľa pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečným pracovnými postupmi a overovať ich znalosť. V dodatku č. 2 už len reagoval na vyjadrenie žalobcu k dodatku č. 1, pričom tieto nepovažoval za opodstatnené.
119. Pri skúmaní bol správny súd viazaný žalobnými dôvodmi (§ 134 ods.1 SSP).
120. Žalobca sformuloval žalobné dôvody v oblasti nesprávneho právneho posúdenia veci, pri ktorom žalovaný nesprávne pri posúdení závažnosti pracovného úrazu vychádzal výlučne z posúdenia, ktoré
sa priklonilo v neprospech žalobcu, keďže v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. by sa klasifikácia zisteného zranenia poškodenej zamestnankyne odvíjala od zisteného bodového hodnotenia zranenia, ktoré v tejto mohlo byť iné v závislosti od rozsahu poranenia.
121. K nepreskúmateľnosti protokolu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov konkretizoval, že z neho vyplýva rozpor medzi uloženými povinnosťami odstrániť zistené vady a povahou konkrétnych vád (zasekávanie barana v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana), ktoré sú ako podstatné bezpečnostné prvky predpísané výrobcom, teda ich odstránenie je v rozpore s pokynmi výrobcu. Tiež namietal nepreskúmateľnosť protokolu k uloženej povinnosti určovať bezpečný pracovný postup, keďže tento bezpečný pracovný postup je okrem iného v zjednodušenej forme priamo nalepený na stroji, a poškodená pritom bola o bezpečnom postupe zaškolená.
122. Nedostatočné zistenie skutkového stavu dôvodil na závere žalovaného o pridelení z hľadiska bezpečnosti nevyhovujúceho stroja zamestnankyni, pričom tento záver bol v rozpore so skutočnosťou, že v deň pracovného úrazu mal použitý lis platnú elektrickú revíziu aj skúšku bezpečnostných prvkov.
123. Rozpor skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, s administratívnym spisom alebo nedostatok opory skutkového stavu v ňom, žalobca odôvodnil v otázke porušenia povinností poškodenou, ktorú žalovaný nezistil, skutočnosťou, že znalecký záver Ing. O. jednoznačne poukázal na porušenie povinnosti poškodenej vyplývajúcej z § 12 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 124/2006 Z. z..
124. Napokon z ohľadom podstatného porušenia ustanovení o konaní žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, žalobca poukázal na vadu v konaní žalovaného spočívajúcu v absencii prerokovania dodatku č. 2 k protokolu so žalobcom, keďže tento bol len doručený, pritom zo zákona vyplýva, že dodatok je súčasťou protokolu a je nevyhnutné ho prerokovať.
125. Najskôr vo vzťahu k použitiu ustanovení o správnom konaní v predmetnom administratívnom konaní, keďže žalovaný poukázal na to, že na výkon inšpekcie práce sa v zmysle § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z. (podľa ktorého sa na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak), Správny poriadok neaplikuje, uvádza, že hoci z formálneho procesného hľadiska je tento záver správny, v žiadnom prípade nie je možné opomínať také zásady, princípy a požiadavky vyjadrené v Správnom poriadku, ktoré je potrebné rešpektovať vo všeobecnosti pri vydávaní akéhokoľvek aktu orgánu verejnej správy. Takýmito „univerzálnymi“ normami Správneho poriadku sú napr. ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosť zahrnúť uvedené okolnosti do aktu orgánu verejnej správy dopadá aj na prípady, ak orgán verejnej správy nie je podľa špeciálnej právnej úpravy povinný vydať rozhodnutie v forme upravenej správnym poriadkom, resp. v konaní ktoré sa neriadi explicitne právnou úpravou správneho poriadku.
126. Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť, že aj v preskúmavanom protokole žalovaného v spojení s jeho dodatkami bolo nevyhnutné uviesť náležitosti vzťahujúce sa k vykonaným dôkazom, a z nich vyvodeným skutkovým záverom, k ustáleniu skutkového stavu, k právnemu hodnoteniu skutkového stavu použitím správnych a správne interpretovaných právnych noriem tak, aby vzťah medzi týmito skutočnosťami a konečnými závermi bol výsledkom na seba nadväzujúcich právnych úvah bez toho, aby vyvolávali pochybnosť o správnosti ktoréhokoľvek z uvedených vzájomne súvisiacich prvkov rozhodnutia a rozhodnutiu predchádzajúceho konania.
127. V nadväznosti na žalobné dôvody správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že skutkový stav nebol dostatočne zistený pre riadne posúdenie veci, niektoré skutkové závery žalovaného boli v rozpore s vykonaným dokazovaním, niektoré závery boli predčasné, resp. založené na nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu, a z toho vyplynuli aj niektoré právne závery, ktoré so základom v takto zistenom a vyhodnotenom skutkovom stave neboli správne. To vo svojom dôsledku spôsobilo, že protokol v spojení s dodatkami trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
128. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci z pohľadu zlého vyhodnotenia pracovného úrazu ako závažného, správny súd sa so žalobcom nestotožnil.
129. Podľa § 17 ods. 10 zák. č. 124/2006 Z.z., poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l.
130. Podľa § 3 písm. l) zák. č. 124/2006 Z.z., ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu, 4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, 5. poškodenie dôležitého orgánu, 6. zohyzdenie, 7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo 8. mučivé útrapy.
131. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že vo veci boli získané najskôr oznámenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti FNsP v Prešove zo dňa 05.03.2018 o tom, že skúmaný pracovný úraz patrí do kategórie ostatné úrazy, nie do kategórie ťažkej ujmy na zdraví. Avšak zamestnávateľ sám oznámil žalovanému v podaní zo dňa 26.02.2018 prekvalifikovanie registrovaného pracovného úrazu na závažný pracovný úraz, a to na základe odborného posúdenia úrazu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti FNsP v Prešove zo dňa 20.02.2018 so záverom, že ide o závažný pracovný úraz - zmrzačenie z dôvodu poruchy úchopovej funkcie ľavej ruky. Následne žalovaný, podľa názoru správneho súdu správne, vzhľadom na dôkaznú situáciu a potrebu odstrániť rozpory v odbornom závere vyžiadal a získal zjednocujúce stanovisko zo dňa 06.07.2018 od FNsP v Prešove. Z neho vyplýva, že predmetný pracovný úraz vzhľadom na zmrzačenie a podstatne zníženú pracovnú spôsobilosť pre stratu ukazováka ľavej ruky v strednom článku a následnou poruchou úchopovej funkcie ľavej ruky je ťažkou ujmou na zdraví. Evidentne teda postupom v súlade so zákonom žalovaný vo veci zistil, že v zmysle § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. ide o ťažkú ujmu na zdraví, t. j. vážnu poruchu zdravia, a preto jeho záver v tomto smere, že pracovný úraz patrí do kategórie závažných pracovných úrazov bol správny.
132. Žalobný argument žalobcu spochybňujúci správnosť tohto postupu a záveru s poukazom na zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, nebol opodstatnený, a to z dôvodu, že zákon č. 124/2006 Z.z. je špeciálnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na posudzovanie závažnosti pracovného úrazu pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a preto právna úprava zák. č. 437/2004 Z. z. nebola použiteľná vo veci, keďže reguluje vzťahy vyplývajúce síce potenciálne aj z udalostí pracovných úrazov, ale výlučne v oblasti rozhodovania o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré však neboli predmetom v skúmanom konaní.
133. K namietanej nepreskúmateľnosti protokolu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov spočívajúcej v rozpornosti medzi uloženými povinnosťami odstrániť zistené vady a povahou konkrétnych vád (zasekávanie barana v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana), ktoré sú ako podstatné bezpečnostné prvky predpísané výrobcom, teda ich odstránenie je v rozpore s pokynmi výrobcu, a v zmätočnosti uloženej povinnosti určiť bezpečný pracovný postup, keďže tento bezpečný pracovný postup je okrem iného v zjednodušenej forme priamo nalepený na stroji a poškodená bola o bezpečnom postupe zaškolená, správny súd argumentuje, že táto námietka je opodstatnená.
134. Správny súd dospel k záveru, že protokol je vnútorne rozporný, keďže pojednáva o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu a súčasne ukladá povinnosť odstrániť zistené nedostatky, pričom pri zisťovaní nedostatkov sa opiera o odborné stanovisko Technickej inšpekcie a.s., explicitne tým uzatvára, že tieto nedostatky zapríčinili pracovný úraz poškodenej. S týmto sa však správny súd nestotožnil.
135. V prvom rade zoznam technických závad odhalených Technickou inšpekciou, a.s. neobsahuje jedinú vadu, ktorú by bolo možné vztiahnuť k funkčnosti barana lisu, k funkčnosti nastavovania pracovných režimov lisu, k funkčnosti spúšťania jednotlivých režimov lisu. Žalovaný nemal exaktne
zistenú prítomnosť vady zasekávania v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana, keďže vyplynuli iba z výpovedí niektorých svedkov, aj to vo všeobecnej rovine a boli situované do minulosti. Bez zistenia konkrétnych a predovšetkým aktuálnych (v čase úrazu, vykonávania kontroly) okolností týchto javov v činnosti lisu, žalovaný nemohol náležite uzavrieť ani len to, že tieto vady boli prítomné v tomto konkrétnom prípade, a už vôbec nie to, že takéto vady boli príčinou pracovného úrazu. Navyše Ing. Javorský (Technická inšpekcia, a.s.) uviedol, že zo zistených závad žiadna nebola v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Hoci žalovaný v skutkovej vete uviedol, že úrazu predchádzalo zopakovanie zdvihu barana lisu napriek správne nastavenému režimu lisu, nijako toto konštatovanie nedal do súvisu ani s technickými vadami zistenými inšpekciou, pri ktorej porucha tohto typu nebola odhalená, ani inak sa s týmto paradoxným zistením (keďže na lise bol správne nastavený režim, a napriek tomu vykonaný zdvih) nevysporiadal.
136. Na druhej strane konštatácia žalovaného o poruche spočívajúcej v zasekávaní je paradoxná. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nie fakt zaseknutia, ale fakt neočakávaného zdvihu barana lisu, by bol v tejto veci relevantný. Dôležitou je skutočnosť, že ani samotná poškodená neuviedla, že by došlo k zaseknutiu barana lisu. Evidentne pohnútkou jej reakcie, konania bola nesprávna poloha polovýrobku po umiestnení do nebezpečného priestoru pod baran lisu, nie fakt, že baran zostal zaseknutý po spustení režimu.
137. Teda nevedno ako sa vysporiadal žalovaný so zistenými skutočnosťami, keď hoci uzavrel okrem iných porúch lisu napríklad aj zasekávanie barana lisu, ktoré potvrdili svedkovia K., Ing. O., C., O., mal k dispozícii znalecký posudok Ing. O. a jeho výpoveď a odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s., z ktorých vyplýva jednak to, že takáto závada lisu nebola vytknutá, jednak to, že pri realizovaných skúškach lisu sa takúto chybu nepodarilo odhaliť. Na druhej strane je zrejmé, a sám to v skutkovej vete konštatuje, že k amputácii časti prstu poškodenej došlo naopak v dôsledku neočakávaného a nežiaduceho pohybu barana smerom nadol, a to bez predchádzajúceho zaseknutia barana.
138. Ak žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že podľa záverov technickej inšpekcie lis nemá ochranné prvky pre prácu v režime trvalý chod rukou resp. nohou, kedy vsunutie ruky do nebezpečného priestoru zastaví zdvih barana, pričom konštatoval, že je to v rozpore s čl. 3.2 STM normy 2107100985, je v prvom rade evidentné, že zrejme ide o samotnú technologickú povahu zariadenia ako produktu, nie vadu v jeho fungovaní pri jeho používaní v čase pracovného úrazu. Žalovaný pritom opäť nevysvetlil ako v predmetnej veci tento nedostatok absencie uvedených bezpečnostných prvkov mohol byť v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ak z vykonaného zisťovania vyplýva, že v tomto prípade nebol spustený režim trvalého chodu lisu, ale režim obojručného spúšťania. 139. Sama poškodená vo výpovedi zo dňa 11.1.2018 uviedla, že lis bol nastavený na obojručné spúšťanie a ona predtým lis nespustila, keďže ľavou rukou manipulovala so zostavou. V súvislosti s nastaveným režimom stroja žalovaný nijako nevenoval pozornosť mnohým rozporom v tejto otázke v tvrdeniach svedkov (K., G., K.). Poškodená dodala, že presne nevedela v akej polohe je zostava voči baranu lisu, je nižšej postavy a nemala prehľad o celom pracovnom priestore barana lisu a uzavrela, že po amputácii ukazováka lis pokračoval v zdvihoch tak, ako keby bol nastavený na automatický cyklus. Zo žiadneho vyjadrenia samotnej poškodenej nevyplýva akékoľvek zaseknutie barana lisu, avšak žalovaný na viacerých miestach toto konštatoval. 140. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný vychádzal zo základnej skutočnosti, že ak odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. obsahuje zistených 25 nedostatkov s tým, že ich odstránením zariadenie splní požiadavky bezpečnosti technických zariadení, v čase pracovného úrazu zariadenie nesplnilo požiadavky bezpečnosti. Ak však žalovaný vydal dňa 15.03.2019 napadnutý protokol v spojení s jeho dodatkami vo veci vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 4 zák. č. 126/2006 Z.z. s konštatovaním v úvode protokolu, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom, tak tento explicitný záver musí mať podklad v zisteniach jednoznačne svedčiacich o príčinnej súvislosti medzi zistenými nedostatkami, chybami resp. vadami zariadenia a pracovným úrazom. 141. Už vyššie správny súd uviedol, že z odborného stanoviska Technickej inšpekcie a.s., ktoré žalovaný vzal za základ pre vydanie napadnutého protokolu a jeho dodatkov vôbec nevyplývajú skutočnosti, na ktorých by mohol žalovaný založiť tento svoj záver (t.j. chyby chodu barana, chyba zasekávania barana, chyba spúšťania režimov, chyba zadávania režimov, chyba spočívajúca v mimovoľnom zdvíhaní barana lisu). 142. Ak žalovaný tvrdil (dodatok č. 1 str. 7), že v minulosti lis vykazoval poruchy, napríklad zaseknutie v medzi polohe, medzi hornou a dolnou úvraťou barana lisu alebo iné technické poruchy, bolo potrebné
toto konštatovanie dať do súvisu so skúmanou udalosťou a so zisteniami technického stavu lisu v čase úrazu. Všeobecné konštatovanie o minulej poruchovosti nemožno považovať za dostatočné zistenie príčiny pracovného úrazu. 143. V súvislosti s vyčítaným nedostatkom určovať bezpečné pracovné postupy tým že žalobca neurčil bezpečný pracovný postup pre prácu sťahovanie ložísk, správny súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o mieru zaškolenia poškodenej o pracovnom postupe, je z konštatovaných zistení zo spisu zjavné, že na pracovnom poste pôsobila pred úrazom cca 1mesiac, z opisu pracovnej činnosti v zápisnici o podaní vysvetlenia poškodenou vyplýva, že pracovný postup ovládala detailne aj vo vzťahu k lisovaniu aj vo vzťahu k fungovaniu lisu, pritom však poškodená uviedla, že nebola poučená a pracovnom postupe, ale p. O. jej dal poučenie o práci na inom lise. Pri výsluchu ako svedok - poškodená uviedla, že bola poučená len z časti. Že bola poučená o pracovnom postupe teda vyplýva z jej vlastnej výpovede, hoci to relativizuje ako nedostatočné 5 minútové poučenie, a aj z výpovede svedka Ing. O.. 144. Žalovaný opierajúc svoj záver o nedostatočnom zaškolení poškodenej o tieto zistenia však nevysvetlil, čo sa považuje za dostatočné poučenie o bezpečnom pracovnom postupe pri takomto druhu zariadenia, neuviedol, či zistené poučenie bolo nedostatočné z časového alebo obsahového hľadiska, pritom bolo evidentné, že vzhľadom na reálny výkon práce poškodenou v nasledujúcich dňoch na predmetnom lise evidentne u nej išlo o zvládnutý pracovný postup. Ak aj teda žalovaný našiel oporu vo výpovedi poškodenej, ktorá vypovedala dňa 22.11.2017, že o pracovnom postupe bola oboznámená z časti, čo podľa žalovaného znamená nie úplne, nebolo možné zistiť, ako žalovaný na základe tohto tvrdenia poškodenej uzavrel, že poškodená nebola oboznámená práve s takými okolnosťami manipulácie s výrobkom v nebezpečnom priestore barana, ktoré boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. 145. Tiež nie je zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil skutočnosť, že z karty zácviku a školení novoprijatého zamestnanca zo dňa 11.07.2017 vyplýva, že poškodená sa zúčastnila školenia aj o BOZP, aj nástupnej inštruktáže (oboznámenie sa s pracoviskom, s povinnosťami zamestnanca, s bezpečnosťou práce na pracovisku), aj odborného školenia na pracovisku (technologické minimum o výrobe, zaučenie, pracovné návyky, kvalita na pracovisku). Táto skutočnosť podľa názoru správneho súdu nebola žalovaným nijako explicitne zasadená do sústavy ostatných zistených skutočností, na ktorých založil svoj záver o porušení predpisov v súvislosti s nepreukázaním, že poškodená bola riadne a preukázateľne oboznámené s bezpečným pracovným postupom ani s návodom ma používanie, pričom „Pravidlá bezpečnej práce pre mechanické lisy“ nemožno považovať za bezpečný pracovný postup.
146. Ak žalovaný argumentoval, že ak dňa 11.01.2018 poškodená vypovedala o tom, že po zalisovaní má vybrať celú zostavu von mimo priestoru chodu barana lisu, avšak pred vznikom úrazu ona zalisovanie nepreviedla, a toto potom znamená, že zostavu vybrať mimo priestoru chodu barana lisu nebolo v tomto stave nutné, musí správny súd k tomuto záveru argumentovať, že do oblasti nebezpečného priestoru pod baranom lisu bolo podľa pokynov umiestnených priamo na zariadení používanom poškodenou zakázané siahať rukou vždy bez ohľadu na to, v akej fáze cyklu stroj bol. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na to, že strohé zamietnutie dostatočnosti obsahu poučenia o bezpečných postupoch pri práci na zariadení zo strany žalovaného, a toto poučenie bolo umiestnené priamo na boku používaného lisu, sa správnemu súdu zdá pri zohľadnení všetkých súvislostí zaškoľovania poškodenej ako nepriliehavé, podľa názoru správneho súdu je zákaz formulovaný do vety: „Pridržiavanie lisovaného výrobku rukou je zakázané“ uvedený v dokumente Bezpečnosť pri práci s lismi (mechanický lis), aj svojim obsahom, aj formou postačujúci pre informovanie už zaškoleného pracovníka o hroziacom nebezpečenstve pri výkone práce tam uvedeným spôsobom. Správny súd nezastáva názor, že „rozptýlenie“ poučenia o bezpečnom pracovnom postupe do viacerých informačných foriem pre zamestnanca (školenie, osobné poučenie, poučenie písomnou informáciou) by malo byť hodnotené ako chyba s dôsledkami porušenia zákonných predpisov určujúcich zamestnávateľovi povinnosti v oblasti bezpečnosti pri práci a určovania bezpečných pracovných postupov, za predpokladu, že sú jasné a pre zamestnanca zrozumiteľné. A v tomto prípade podľa názoru správneho súdu zrozumiteľné boli. 147. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je záver žalovaného o príčinnej súvislosti ním konštatovaných porúch s prejednávaným pracovným úrazom v súlade so zákonom, keďže nevyplýva z administratívneho spisu a v protokole a jeho dodatkoch nie je dostatočná správna úvaha, ktorá by spoľahlivo vysvetlila záver o ich príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom z pohľadu už vyššie naznačených nezrovnalostí. 148. V súvislosti so žalobným argumentom o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci, správny súd poukazuje, že ak zo zákona vyplýva možnosť dodatkom dopĺňať protokol, teda ho aj
meniť, a tak zasahovať do jeho pôvodného obsahu, tak bezpochyby sa povinnosť prerokovania protokolu musí vzťahovať aj na jeho dodatok, pretože by bolo zrejme v rozpore s ustanovením § 13, § 14 zák. č. 125/2006 Z.z., ak by dodatok zasahujúci do protokolu zásadným spôsobom mohol ostať neprerokovaný s argumentom, že ho iba dopĺňa, keď sa pritom stáva jeho súčasťou. Ak však dochádza k zmene nepodstatných častí protokolu, bez dopadu na určenie nedostatkov a opatrení, nejde a zásah do práv a právom chránených záujmov subjektu, a preto neprerokovanie takéhoto dodatku k protokolu, nie je možné vyhodnotiť ako takú vadu konania, ktorou došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V prejednávanej veci správny súd nemohol konštatovať ako následok zásah do subjektívnych práv žalobcu.
149. Správny súd tak vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti po preskúmaní veci v zmysle žalobných dôvodov zrušil protokol žalovaného s jeho dodatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) , f) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán povinný pri skúmaní príčin vzniku predmetného pracovného úrazu zohľadňovať vyššie vyjadrené názory správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP).
150. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 157 ods.1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
151. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3: 0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).