Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18T/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, pred samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného: E. H., X.. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 v Dunajskej Strede, takto

rozhodol:

Obžalovaný E. H., X.. XX.XX.XXXX Y. G. R., V. L. D. K. XX/XX, Š.

sa uznáva za vinného, že

dňa 08. júla 2018 v čase okolo 05,10 hod. na G. N. Č.. X Y. Š., v okrese Dunajská Streda, pred pohostinstvom zvaný X H. L. M., v blízkosti zamestnanca pohostinstva - L. K., nachádzajúceho sa v tom čase na terase pohostinstva, vo vzdialenosti asi päť metrov od neho, vylial na chodník pred pohostinstvom z umelohmotného kanistra čiernej farby o objeme päť litrov automobilový benzín, pričom opakovane a nahlas vykrikoval : „Ja tu všetko podpálim!“, L. K. preto zavolal z vnútra pohostinstva vlastníkov pohostinstva - poškodených Y. R. a B. E., u ktorých jeho vyhrážky a konanie vzbudili dôvodnú obavu o život, zdravie a o majetok,

teda

inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia vecí:

- umelohmotný kanister čiernej farby o objeme 5 litrov,

- zapaľovač,

- 3 kuchynské nože s čiernymi rukoväťami a dĺžkami čepelí 11, 12 a 15 cm.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 14.09.2018 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv 333/18/2201-17 na obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu, jedným páchateľom vo veci.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (§ 257 ods. 7 Trestného poriadku), že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, resp. náhrade škody, či ochrannom opatrení.

Obžalovaný E. H. uviedol, že k spáchaniu trestného činu došlo preto, lebo bol pod vplyvom alkoholu, nevie vysvetliť, preto to urobil, prečo to spáchal. Je slobodný, nemá žiadne deti, býva s rodičmi.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah vyšetrovacieho spisu sp. zn. S.-XXX/X-Y.-G.- XXXX v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, resp. v rozsahu, aký bol potrebný na rozhodnutie vo veci.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 10.02.2018 do 08.07.2018 mal obžalovaný evidovaný 1 priestupok pre poškodzovanie majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4krát súdne trestaný. (1) V trestnej veci Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 3T/110/2002, mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou do 23.10.2005, osvedčil sa podľa § 60/3 T. z. (§ 250/1, 2 T. z. 140/1961). (2) V trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 0T/4/2012 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky do 25.01.2014 (§ 360/2 T. z.). (3) V trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/121/2012 mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou 2 roky 4 mesiace do 27.10.2014, trest odpustený amnestiou, nariadené ochranné liečenie protitoxikologické, ústavné, prepustený z OL 22.10.2012 (§ 171/2 T. z.). (4) V trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 0T/37/2018 mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 2 mesiace (§ 245/1 T. z.).

Z prečítaných záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku, Č.. XXX/XXXX vyplýva, že obvinený v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou psychiatricky významnou pre psychiatrické posudzovanie trestnej činnosti, duševnou poruchou. Trpí látkovou somatopsychickou látkovou závislosťou, to však nie je duševná porucha, ktorá by forenzne významne z hľadiska psychiatrického znižovala, či spôsobovala vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností. Vedel a mohol ovládať svoje konanie a správanie v čase spáchania trestného činu v podstatnej miere a v podstatnom rozsahu. V čase skutku bol zrejme v stave prostej opitosti, ktorú si navodil sám, dobrovoľne, napriek známym mu negatívnym konsekvenciám vyplývajúcim pre neho zo stavu opitosti. Opitosť nie je duševné ochorenie, ale dobrovoľne navodený stav užitím alkoholu. Vedel a mohol rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, v podstatnej miere a rozsahu, vedel svoje konanie ovládať, jeho rozpoznávacie schopnosti boli prítomné v takej miere, aby z hľadiska psychiatrického vedel a mohol ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho spoločenské nebezpečenstvo aj napriek prítomnej alkoholovej opitosti. Obžalovaný aktuálne od drog abstinuje, užíva však alkohol, v stave opitosti je uňho prítomná

deliberácia konania, správania s negatívnou až kriminálnou konsekvenciou. Obžalovanému nie je potrebné nariadiť ochrannú psychiatrickú, protitoxikomanickú či protialkoholickú ústavnú či ambulantnú liečbu. Túto absolvoval opakovane. Liečba by uňho nemala zmysel, význam a požadovaný účel a cieľ, bola by ďalej neúčelná.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania, resp. najmä s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o svojej vine, považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za jednoznačne preukázanú v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie.

Obžalovaný svojím protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko sa inému vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedným subjektom. Konal úmyselne, pričom vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie zákonom chránených záujmov spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Zákonom chráneným záujmom sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený nebezpečným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku je osoba v jej fyzickom zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná rozumieť vyhrážke.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a ich pomer, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na daný trestný čin, t. j. podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť podľa

§ 36 písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu vzhľadom prevahu priťažujúcich okolností súd ukladal trest podľa § 38 ods. 2 v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 0 rokov až 1 rok, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, ktorý považoval za dostatočný vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonný a primeraný. Pre výkon tohto trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd rozhodol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona o treste prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu a sú vlastníctvom obžalovaného, a to: umelohmotný kanister čiernej farby o objeme 5 litrov, zapaľovač, 3 kuchynské nože s čiernymi rukoväťami a dĺžkami čepelí 11, 12 a 15 cm, pričom ich vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stane štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).