Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42T/25/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.mája 2024 v Bratislave

rozhodol:

Podľa sa obžalovaný J. Z., nar. XX.XX.XXXX v M., I., adresa na doručovanie písomností: Bratislava, Q. XXXXX/X spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. , zo dňa 17.októbra 2023 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , na skutkovom základe, že

dňa 04.septembra 2021 v čase o 16:40 hod. v Bratislave na Hradskej ulici, pred kruhovým objazdom, viedol autobus mestskej hromadnej dopravy značky SOR evidenčné číslo: U. XXX R., pričom z dôvodu vyhnutia sa zrážke s vozidlom, ktoré jazdilo po kruhovom objazde došlo k prudkému nepredvídateľnému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy, následkom čoho došlo k pádu cestujúcej poškodenej Ľ. S., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela zranenia pomliaždenie hlavy v oblasti hornej čeľuste, pomliaždenie pravej strany hrudníka, pomliaždenie chrbta a zlomeninu vretennej kosti vpravo s celkovou dobou liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života minimálne sedemdesiat dní

o s l o b o d z u j e

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Dňa 17.októbra 2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II, pod sp. zn. podľa (ďalej ) obžalo-

-2-

bu na obvineného pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin - prečin ublíženia na zdraví podľa (ďalej Tr. zák.), ktorý mal spáchať tak, že

dňa 04.septembra 2021 v čase o 16:40 hod. v Bratislave na Hradskej ulici, pred kruhovým objazdom, viedol autobus mestskej hromadnej dopravy značky SOR evidenčné číslo: U. XXX R., pričom z dôvodu vyhnutia sa zrážke s vozidlom, ktoré jazdilo po kruhovom objazde došlo k prudkému nepredvídateľnému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy, následkom čoho došlo k pádu cestujúcej poškodenej Ľ. S., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela zranenia pomliaždenie hlavy v oblasti hornej čeľuste, pomliaždenie pravej strany hrudníka, pomliaždenie chrbta a zlomeninu vretennej kosti vpravo s celkovou dobou liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života minimálne sedemdesiat dní

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň poškodenej Ľ. S.. Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa (ďalej ). Tento vo veci urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Skutkový stav veci a právny stav

Dokazovaním bolo preukázané tak, ako bolo konštatované prokurátorom v podanej obžalobe - že dňa 04.septembra 2021 viedol v čase o 16:40 hod. v Bratislave na ulici Hradská - ako vodič Dopravného podniku mesta Bratislava, a.s. autobus Mestskej hromadnej dopravy linky č. 78. Konečnou zastávkou predmetnej linky autobusu mala byť stanica Podunajské Biskupice.

Viedol autobus - ktorý bol štvordverový o dĺžke približne 12 180 mm a to na ulici Hradská a mieril na kruhový objazd, ktorý bol na predmetnej ulici.

Podľa zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody bol kruhový objazd na Hradskej ulici v Bratislave. Maximálna dovolená rýchlosť v uvedenom úseku bola 50 km/hod. Prednosť v jazde bola vyznačená dopravnými značkami. Na plánku z miesta dopravnej nehody bol zakreslený stav, ktorý v zásade korešpondoval s údajmi v zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody i s údajmi v náčrtku z miesta dopravnej nehody.

V predmetnej veci bol zabezpečený i kamerový záznam z vnútra autobusu MHD, ktorý bol súčasťou vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru cestná doprava.

Ako bolo preukázané nielen vypracovaným znaleckým posudkom znalcom z odboru cestná doprava, ale i hlásením referátu vyšetrovania nehôd, vypracovaným Dopravným podni-

-3-

kom mesta Bratislava, a.s. - potrebné bolo konštatovať - že k stretu autobusu s inými vozidlom nedošlo.

Miestom dopravnej nehody bol úsek Hradskej ulici, na ktorom sa nachádzal kruhový objazd (okružná križovatka ulíc Hradská - Ráztočná - Dvojkrížna v Bratislave).

Autobus počas nehodového deja jazdil v jazdnom pruhu vozovky Hradskej ulice smerom von z centra mesta. PO kruhovom objazde jazdili dve vozidlá smerom od Ráztočnej ulice (prvé vozidlo Škoda Superb Comi a druhé vozidlo Kia Ceed SW).

Pred kruhovým objazdom nachádzajúcim sa na vozovke Hradskej ulice začal obžalovaný - vodič autobusu brzdiť z dôvodu, že po kruhovom objazde jazdilo vozidlo, ktorému bol povinný ako vodič autobusu dať prednosť v jazde (vozidlo Kia Ceed SW).

Práve v dôsledku predmetného brzdenia došlo k pádu predmetnej cestujúcej v autobuse MHD - poškodenej Ľ. S.. Predmetná poškodená - ako to vyplynulo z kamerového záznamu zachytávajúci priestor v autobuse - vyplynulo, že táto sedela v priestore určenom pre prepravu kočíkov spadla na podlahu autobusu.

Následne obžalovaný predmetný autobus presunul za kruhový objazd na Hradskú ulicu - aby autobus nebránil plynulosti v cestnej premávke.

I keď je konštatované znalcom z odboru cestná doprava - že nesprávnym prvkom pri konkrétnej dopravnej nehode bolo z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča autobusu - jeho

oneskorená reakcia na vozidla Kia Ceed vchádzajúce do kruhového objazdu, ktorému bol vodič autobusu povinný dať prednosť v jazde tu súd poznamenáva:

Bolo preukázané, že vozidlo Kia Ceed bolo vchádzajúce do kruhového objazdu. Vodič autobusu - obžalovaný bol povinný dať prednosť v jazde tomuto vozidlu. Toto sa však i stalo z jeho strany - to, že v danom prípade, ako konštatoval znalec, že obžalovaný musel prudko brzdiť - ako však znalec uviedol, hodnota predmetného brzdného spomalenia autobusu v tejto fáze nehodového deja bola v určitom časovom okamihu v úrovni cca a = 6,8 m/s2 (6,76 m/s2)- úroveň vyššej ako je polovičná hodnota maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia autobusu vzhľadom na povrch vozovky - preto v danom prípade došlo krátkodobo k náhlej zmene rýchlosti jazdy autobusu - čo viedlo k strate stability cestujúcich vo vozidle autobusu. Išlo o krátkodobé intenzívne brzdenie. Maximálne dosiahnuteľné brzdné spomalenie autobusu však podľa znalca by bolo uvažovať úroveň cca 7,5 m/s2.

Súd nemohol svoje uvažovanie zúžiť len na tú časť znaleckého dokazovania, v ktorej sa uvádzalo - že pri priebehu nehodového deja bola nesprávnym prvkom technika jazdy obžalovaného a bez hlbšej analýzy odmietnuť záver o spoluzavinení poškodenej. Nesprávny technický prvok v jazde vodiča nemožno stotožniť s príčinou dopravnej nehody. Ide o dva odlišné pojmy, ktoré bez hodnotenia ďalších okolností dopravnej nehody v skutočnosti nemusia mať totožný význam a nemusia vyvolávať totožné právne následky.

-4-

Pojem nesprávna technika jazdy znamená, že vodič v danej situácii v cestnej premávke mohol konať alebo reagovať inak, teda napr. mal vykonať iný úkon, v inom čase a podobne a vtedy by nenastal následok, čo však nie je totožné so zavinením vodiča, ktoré sa odvíja od vyvolania kolíznej situácie porušením povinnosti alebo od neprávnej reakcie na kolíznu situáciu vyvolanú iným účastníkom cestnej premávky za predpokladu, že aj za túto nesprávnu reakciu možno vodičovi pričítať zavinenie.

Preto je spoluzavinenie poškodenej na vzniknutom následku dané z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa . Súd nemohol tak akceptovať názor prokurátora, že jej spoluzavinenie nebolo ničím potvrdené.

Súd však musí konštatovať, že stretu autobusu s predmetným vozidlom jazdiacim po kruhovom objazde nedošlo - pretože obžalovaný vzniku dopravnej nehody zabránil.

Súd mal tak za to, že hranice okolností, ktoré vodič môže či nemôže predvídať nie je možné vymedzovať v hypotetickej rovine. Potrebné je vychádzať vždy z existujúcich objektívnych okolností dopravnej situácie. Dopravnú situáciu charakterizujú rôzne faktory - určité miesto, charakter komunikácie, technický stav, správanie sa ostatných účastníkov cestnej premávky. Tieto okolnosti vníma vodič svojimi zmyslami a vyhodnocuje ich v závislosti od svojich subjektívnych dispozícií či vodičských oprávnení. Z toho potom vyplýva, že u nedbanlivostného zavinenia sa okrem miery povinnej opatrnosti prihliada i na subjektívne vymedzenie (miera opatrnosti, ktorú je možné vynaložiť v konkrétnom prípade).

V danom prípade bol zistený už len následok - a to zabrzdenie autobusu do jeho zastavenia - v dôsledku čoho došlo k pádu poškodenej vo vnútri autobusu.

Poškodená sedela v autobuse na ľavej strane autobusu v smere jazdy. Pokiaľ však ide o sedenie v autobuse - tu súd poukazuje na kamerový záznam - z ktorého vyplýva, že poškodená sedela na pravom sedadle autobusu v priestore určenom pre prepravu kočíkov. Pred predmetným sedadlom sa tak nenachádzala žiadna zábrana, resp. madlo, o ktoré by sa cestujúca mohla počas prudkého brzdenia autobusu, resp. počas jazdy autobusu držať.

Z fotodokumentácie je však jasne viditeľné, že takéto madlo - o ktoré by sa cestujúca mohla počas prudkého brzdenia autobusu, resp. počas jazdy autobusu držať bolo pri okne (poškodená sedela v uličke). Pri okne však mala položenú nákupnú tašku a kabelku (ako sama vypovedala na hlavnom pojednávaní). Predmetného madla keby pri ňom sedela a nemala tam tašky - sa mohla bezpečne držať

(bolo pri nej - nemusela za ním naťahovať) svojou ľavou rukou. Poškodená sedela na predmetných dvoj sedadlách sama.

Naviac išlo o miesto - kde nebolo pred ňou ďalšie sedadlo (dvoj sedadlo), ale prázdny priestor - pretože to bol priestor určený pre prepravu detských kočíkov a invalidných vozíkov - preto o to viac mala dbať na svoju zvýšenú bezpečnosť. Pri takomto spôsobe jej sedenia a prepravy svojich tašiek musela objektívne si byť vedomá, napriek tomu zotrvala počas jazdy na predmetnom mieste v autobuse kde bola ohrozená jej bezpečnosť.

Súd podotýka - ako vyplynulo z kamerového záznamu, že v predmetnom autobuse boli voľné miesta - sedadlá - znamená to tak, že nešlo o jediné miesto - sedadlo/dvoj sedadlo, ktoré bolo v autobuse voľné. -5-

Pri sedení v autobuse sa ničoho nedržala - i keď mala toto držadlo - madlo pri sebe. V dôsledku zabrzdenia vozidla autobusu poškodená spadla na zem a utrpela zranenia pomliaždenie hlavy v oblasti hornej čeľuste, pomliaždenie pravej strany hrudníka, pomliaždenie chrbta a zlomeninu vretennej kosti vpravo s celkovou dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálnej sedemdesiat dni.

Pokiaľ išlo o kamerový záznam - tu súd poznamenáva s prihliadnutím na ostatných cestujúcich, ktorí stáli (na rozdiel od poškodenej) a ktorí sa držali madla, resp. tyče - že títo na rozdiel od poškodenej na zem nespadli, došlo len ku strate stability - pretože práve predmetnou zábranou - (madlom, tyčou) dbali na svoju bezpečnosť.

Podľa obžaloby prokurátora - obžalovaný svojím protiprávnym konaním mal poškodenej spôsobiť z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ išlo o predmetné zranenie - je možné v súlade s ustanoveniami a príslušnej judikatúry - konštatovať, že poškodená utrpela ťažkú ujma na zdraví. Toto je nespochybniteľné - vyplývajúc nielen zo záverov znaleckého posudku.

Vo vzťahu k obžalovanému nemohlo ísť o vyvodenie trestnoprávnej represie voči jeho osobe. Jeho konanie - počínanie si ako vodiča predmetného autobusu nemôže byť kvalifiko-vané ako protiprávne

- nakoľko predmetnému zraneniu poškodenej predchádzala reakcia na vzniknutú situáciu v cestnej premávke, ktorá podľa názoru súdu bola adekvátna - čo verifikuje primárne skutočnosť, že v podstate dokázal technicky bez dopravnej kolízie reagovať i keď samotným brzdením. Jeho predmetným brzdením vozidla autobusu - sledoval minimalizáciu rizika vzniku škôd na zdraví a majetku cestujúcich.

Preto vo vzťahu ku spôsobeniu škodlivého následku a ku kauzálnemu nexu medzi konaním a následkom

- predmetný škodlivý následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví vo vzťahu ku poškodenej bol spôsobený objektívnou okolnosťou v podobe odstredivej sily pôsobiacej na autobus pri predmetnom zabrzdení.

V tejto súvislosti musí súd konštatovať - a to je v danom prípade následok - že zo strany cestujúcej - prepravovanej osoby išlo o porušenie povinností, ktoré jej vyplývajú z prepravného poriadku. Poškodená

- miesto, na ktorom sedela mala prvky bezpečnostnej ochrany - tieto však vôbec nepoužila.

Súd nemôže tak konštatovať, že predmetná ťažká ujma na zdraví bola v príčinnej súvislosti.

Pri posudzovaní okolností, ktoré vodič môže alebo nemôže predvídať je nutné vychádzať z konkrétnej dopravnej situácie - pričom od vodiča - nemožno vyžadovať, aby prispôsobil rýchlosť jazdy svojho vozidla aj situáciám, ktoré môžu vzniknúť z nepredvídateľného konania iným účastníkom. Pri posudzovaní okolností, ktoré môže či nemôže vodič predvídať, je potrebné vychádzať z konkrétnej situácie dopravnej z hľadiska zavinenia.

Stanoviť hranice okolností, ktoré ešte vodič môže alebo naopak už nemôže predvídať, nie je možné v hypotetickej rovine - vodičovi nemôže byť uložená povinnosť predvídať čo- -6-

koľvek, to by inak viedlo k rozporu s princípom právnej istoty a zásadou impossibilium nulla obligatio est, t.j. nemožné nezaväzuje, ale vždy je potrebné zohľadniť objektívne dané okolnosti vyplývajúce z určitej dopravnej situácie. Tieto okolnosti je vodič schopný vnímať svojimi zmyslami a v nadväznosti na individuálne schopnosti a dispozície i zhodnotiť. Z dokazovania mal súd za to, že obžalovaný neprekročil mieru opatrnosti, ktorú bol za danej situácie schopný vynaložiť.

Podľa názoru súdu obžalovaný riadne viedol predmetné vozidlo - autobus - počas celého úkonu - nevykonával ako vedenie vozidla a sledovania situácie v doprave iný úkon, ktorý by priamo nesúvisel s jeho činnosťou vodiča počas jazdy. Práve v tomto dôsledku na predmetnú situáciu reagoval adekvátnym spôsobom a vyhol sa tak predmetnej prípadnej kolízii s predmetným vozidlom. Tým, že zabrzdil autobus

- inú možnosť ani nemal urobil všetky preventívne opatrenia - ktoré sa vyžadujú od účastníka cestnej premávky (vodiča). Práve takýmto spôsobom a takouto reakciou zabránil dopravnej nehode.

O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, pre trestnosť trestného činu v cestnej doprave sa vyžaduje, aby bol práve porušením dôležitej povinnosti účastníkom cestnej premávky spôsobený trestnoprávny následok vo forme ujmy na zdraví, resp. smrti. Vodič nie je zodpovedným za nehodu a jej následok, ktoré boli vyvolané nevypočítateľným a neodvrátiteľným konaním poškodeného (R 2858/1927). Súd mal za to, že konanie obžalovaného nebolo v príčinnej súvislosti s prejednávanou dopravnou nehodou a jej následkom.

Naviac je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť - že obžalovaný riadil autobus. Vychádzajúc z wikipédie - autobus je motorový dvojstopový dopravný prostriedok a podľa počtu prepravovaných osôb (ako to bolo v tomto prípade) išlo o veľký autobus - viac ako 23 cestujúcich. Ako vyplynulo z evidenčnej karty predmetného vozidla jeho prevádzková hmotnosť je 11 090 kg a maximálna celková hmotnosť 18 000 kg. Išlo o „kĺbový autobus“.

I z tohto tak plynie, že pri takomto vozidle je omnoho dlhší čas potrebný priestor na brzdenie ako pri osobných motorových vozidlách.

Ako i vyplynulo z predmetného kamerového záznamu tento autobus bol „plnší“ ľudí. Obžalovaný autobus viedol v „dopravnej špičke“ - čas 16:40 hod.

Keďže dokazovaním neboli zistené skutočnosti vyššie popísané, na základe nich a po dôkladnom zhodnotení dospel súd k záveru, že uvedený skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil nezakladá znaky žalovaného trestného činu - prečinu. Toto konanie totiž nevykazuje znaky trestného činu, aj keď skutok tak ako bol uvedený v obžalobe sa stal, konanie obžalovaného však nebolo v príčinnej súvislosti s následkom a teda nemôže vykazovať znaky trestného činu.

-7-

Preukázanie príčinnej súvislosti, v podobe objektívnej stránky, ako obligatórneho znaku tejto skutkovej podstaty, je nevyhnutným atribútom na vyslovenie viny pri súčasnom splnení ostatných zákonných znakov súdeného prečinu, čo v danom prípade splnené nebolo.

Toto v danej trestnej veci nenastalo - obžalovaný riadne viedol predmetné vozidlo - autobus - počas celého úkonu - nevykonával ako vedenie vozidla a sledovania situácie v doprave iný úkon, ktorý by priamo nesúvisel s jeho činnosťou vodiča počas jazdy. Situácia - ale svedčí tomu i kamerový záznam rigorózne si vyžadovala jeho zvýšenú pozornosť a nepretržitú pozornosť a toto v danom prípade zo strany obžalovaného aj bolo.

Preto mal súd za to, že v súvislosti so spolu zavinením na vzniku dopravnej nehody súd vo všeobecnosti pripomína, že trestnoprávna teória ako aj ustálená judikatúra súdov ohľadne príčinného vzťahu medzi

konaním a následkom vychádza tradične z toho, že príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, resp. nenastal spôsobom akým nastal.

Súd konštatuje, že každý trestný čin, aj tento žalovaný musí byť zavinený, pričom uvedený trestný čin musí byť zavinený aspoň z nevedomej nedbanlivosti. Nedbanlivostná forma zavinenia hraničí na jednej strane s úmyselným konaním, avšak na druhej strane hraničí s konaním nezavineným. Znamená to tak, že obžalovanému možno pričítať len také následky, ktoré aj skutočne zavinil, pričom len samotné konštatovanie, že u obžalovaného išlo o nesprávnu techniku jazdy - prudké brzdenie (ako je to konštatované v obžalobe) ešte nič nehovorí o tom, že vzhľadom na okolnosti prípadu a na svoje osobné pomery obžalovaný vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený (nevedomá nedbanlivosť), resp., že vedel že takéto porušenie, či ohrozenie môže spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ho nespôsobí (vedomá nedbanlivosť).

Pokiaľ ide o nedbanlivostné konanie, súd pripomína, že kritériom nedbanlivosti, v oboch formách je zachovanie určitej miery opatrnosti obžalovaným. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenej poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného , pretože jedine spojenie obidvoch týchto hľadísk pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie. Objektívne vymedzenie miery opatrnosti požaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby mimo miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) bolo vzaté do úvahy subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Ide teda o individuálne hľadisko. Preto o zavinenie z nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného je dané súčasne (napr. R 6/1988). Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať jednak vlastnosti, skúsenosti, znalosti a okamžitý stav obžalovaného a jednak okolnosti konkrétneho prípadu, či už existujú nezávisle na obžalovanom alebo sú ním vyvolané (napr. viditeľnosť, výhľadové pomery...).

Pri nedbanlivosti je nutné, aby obžalovaný si aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom môže rozvinúť. Nepredvídaný príčinný priebeh, nie je pokrytý zavinením a obžalovaný nezodpovedá za následok.

-8-

Obžalovaný - predmetnej dopravnej nehode mohol zabrániť len spôsobom predmetného zabrzdenia, čo aj urobil - iná možnosť v danej situácii ani možná nebola.

Možno súhlasiť s obžalovaným, že autobus potrebuje priestor na brzdenie omnoho väčšie ako osobné automobily. Je zrejmé, že keby sa táto situácia stala osobnému motorovému vozidlu - nebol by problém zastaviť - pretože vzdialenosť bola primeraná - čo pri autobuse toto možné nie je - práve i na veľkosť, hmotnosť, dĺžku. Bolo síce preukázané, že do predmetného miesta zrážky obžalovaný zastavil - ale za cenu, že s týmto autobusom zabrzdil - v dôsledku čoho poškodená spadla.

Aby predmetnej nehode zabránil zabrzdil - iné v danej situácii ani nebolo možné. Zároveň je potrebné uviesť, že ani vzdialenosť - aby mal dostatočný rozhľad nebol dostatočne dlhý na bezpečné zastavenie bez toho, aby vzhľadom na predmetnú situáciu nezabrzdil spôsobom akým to vykonal.

V tejto súvislosti - práve vodiči prostriedkov Mestskej hromadnej dopravy sú nútení okamžite reagovať a náhle zabrzdiť vozidlo v mimoriadnych situáciách, ktoré najčastejšie spôsobujú vodiči individuálnej dopravy nerešpektovaním pravidiel cestnej premávky, ale aj chodci. Práve z dôvodu (a bolo to aj v tomto prípade) - vodič MHD v snahe vyhnúť sa dopravnej nehode, pri ktorej by hrozili vážne zranenia a materiálne škody zabrzdí. Ohrození sú vtedy najmä pasažieri, ktorí stoja a nedržia sa, ale a bolo to i v tomto prípade - že i keď poškodená sedela a pri nej boli prostriedky na držanie (madlo) toto neurobila

- nedržala sa. Predmetná poškodená i keď predmetné madlo a zadržiavacie zariadenie bolo pri nej - toto nepoužila vôbec.

Vodič MHD nedokáže kolíznym nepredvídaným situáciám (ako to bolo i v tomto prípade) predísť.

Ako zaujímavosť možno spomenúť, že povinnosť držať sa počas jazdy bola v Prepravnom poriadku zakotvená už čase kedy premávka na cestách bola ešte relatívne pokojná. Prvý prepravný poriadok pre bratislavskú autobusovú dopravu z roku 1933 článku 33 ods. 14 hovorí: „Cestujúci, ktorí vo vozni stoja alebo idú, sú povinní zadržať sa o záchytné zariadenia., aby za chodu boli chránení pre zapotácaním alebo pádom. Cestujúci nahradí podniku škodu, ktorú zavinil tým, že sa nedržal, ačkoľvek mal možnosť tak urobiť“.

Práve keby nesledoval situáciu v cestnej premávke bol by spôsobil závažnú dopravnú nehodu - kedy by došlo ku kontaktu medzi ním a predmetným motorovým vozidlom. Toto sa však nestalo z dôvodu sledovania situácie v cestnej premávke, duchaprítomnosti obžalovaného, ale i odbornej erudovanosti.

V takom prípade by totiž zovšeobecňujúcim spôsobom by bolo možné vždy ustáliť, že každý vodič v cestnej premávke riadi motorové vozidlo vo vedomej nedbanlivosti, pretože každý vodič vie alebo by mal vedieť, že v cestnej premávke môže byť účastníkom dopravnej nehody, ale bez primeraných dôvodov sa domnieva, že sa tak nestane.

Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z pravidiel cestnej premávky tu existuje aj jej subjektívne vymedzenie, vzťahujúce sa na mieru opatrnosti, ktorú je schopný vodič v konkrétnych -9-

situáciách a v konkrétnom prípade vynaložiť. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ možnosť a povinnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne.

V danej veci musí súd konštatovať - že nebol žiadny dôvod na vyvodenie trestnoprávnej represie voči obžalovanému. Konanie obžalovaného ako vodiča autobusu podľa názoru súdu nemohlo byť kvalifikované ako protiprávne - nakoľko jeho reakcia na vzniknutú situáciu v cestnej premávke bola adekvátna - čo verifikuje primárne skutočnosť, že v podstate dokázal technicky bezkolízne reagovať na predmetnú situáciu.

Tým, že poškodená nastúpila do vozidla MHD musela si byť vedomá - že vodiči MHD sú niekedy nútení okamžite reagovať a náhle zabrzdiť vozidlo v mimoriadnych situáciách v snahe práve nespôsobiť dopravnú nehodu. Ten, kto sa počas jazdy nedrží ... - je ohrozený.

Podľa (ďalej ) - každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Poškodená svojím konaním si ich vznik zapríčinila vlastným konaním.

Musí byť príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Pokiaľ ide o poškodenú táto spadla vo vozidle MHD v príčinnej súvislosti s tým, že svojvoľným konaním v MHD uprednostnila ochranu svojho vlastného zdravia ( ) tým, že situáciu nesledovala, nedržala sa prvkov, k tomu určených. Na sedadlo sa mám posadiť, oprieť sa chrbtom o operadlo, keďže mám pri sebe madlo - držať sa ho - sledovať situáciu na cestnej premávke - aby v prípade nejakého nepriaznivého vzniku som vedel rýchle zareagovať a predísť tak vzniku škody na svojom zdraví tak, že sa dokážem na sedadle určenom na sedenie udržať práve i za prítomnosti predmetných pomôcok (madlo, ktorého sa držím).

Vodič MHD je v prvom rade povinný chrániť cestujúcim MHD a to spôsobom, aby zabránil dopravnej nehode medzi vozidlom MHD a iným účastníkom cestnej premávky (vozidlo, iná osoba - nie vo vnútri autobusu). Nemôže zodpovedať za skutočnosť, že cestujúci v autobuse nedodržiava predpisy prepravného poriadku alebo základné elementárne pravidlá, ktoré vyplývajú z jazdy hromadným dopravným prostriedkom (ako to bolo v danom prípade).

K spôsobeniu škodlivého následku a ku kauzálnemu nexu medzi konaním a následkom znamená, že už samotný škodlivý následok v podobe ujmy na zdraví poškodenej bol spôsobený objektívnou okolnosťou podobe odstredivej sily pôsobiacej na autobus.

Naviac podľa (v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou) mala aj poškodená si počínať počas jazdy tak, aby minimalizovala riziko vzniku škôd a zároveň podľa - osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť. Ako bolo však konštatované - vice versa z výpovede poškodenej, ale hlavne z kamerového záznamu bolo preukázané, že táto mala tašky - na mieste, kde sa mala zabezpečovacie zariadenie. Nesledovala situáciu v autobuse, rovnako nevnímala ani situáciu na vozovke. Nespochybniteľné bolo, že poškodená nespochybniteľne ignorovala normatívne povinnosti zakotvené v zákona o cestnej premávke - a tiež nerešpektovala všeobec-

-10-

nú prevenčnú povinnosť normovanú v , čím výrazne prispela k vzniku škodlivého následku.

Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v ustanovení - ukladá každému, znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd a teda nielen obžalovaný, ale i poškodená. Princíp náhrady škody a princíp prevencie patria medzi hlavné zásady občianskeho práva, ale i všeobecného života.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

U vodiča motorového vozidla - v danom prípade vodiča autobusu (obžalovaného) chýbalo zavinenie v predmetnej situácii - keď sám dodržiaval pravidlá cestnej premávky, ale vzhľadom na okolnosti objektívne nebolo v jeho stave napraviť pochybenie iného účastníka cestnej premávky. Práve jeho včasným opatrením - zabrzdením - predišiel, resp. zabránil dopravnej nehode (ktorá by vznikla medzi ním a predmetným autobusom).

Ani u vodiča motorového vozidla nemôže byť totiž absolútna zodpovednosť.

Súd v predmetnej veci tak dospel k záveru, že skutok sa síce stal tak ako je uvedený v obžalobe - avšak následok tohto skutku nebol pokrytý nedbanlivostným zavinením a to ani na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Nedbanlivostné zavinenie hraničí na strane jednej s nepriamym úmyslom, avšak na strane druhej hraničí tiež s nezavineným konaním.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, a to protiprávnosť činu a znaky uvedené v . Protiprávnosťou činu sa rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom.

V trestnom práve sa za protiprávne konanie považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené v ako trestné činy.

Protiprávne konanie môže byť buď zavinené alebo nezavinené. Z dikcie ustanovenia § 8 vyplýva, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne podmienky, ktorými, sú protiprávnosť konania a formálne znaky, t. j. znaky uvedené v tomto zákone (inými slovami povedané znaky skutkovej podstaty trestného činu). Skutková podstata trestného činu obsahuje súhrn znakov, ktoré určujú, o aký trestný čin ide, je odrazom skutku. Obsahuje štyri skupiny znakov, a to objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu súčasne - nejde o trestný čin.

-11-

Z vyššie uvedených skutočností nemožno teda ustáliť bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného, keďže výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnoteného dokazovania smerujú k záveru o nezodpovednosti a vine poškodeného, resp. spochybňujú prípadné závery o akejkoľvek vine obžalovaného, preto sa nedá hovoriť ani o nevedomej nedbanlivosti obžalovaného.

Je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom k uznaniu viny môže dôjsť len na základe nespochybniteľného presvedčenia súdu o tom, že vykonané dôkazy jednoznačne usvedčujú páchateľa zo spáchania žalovaného prečinu.

ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona vyjadrením v ustanovení a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Vzhľadom na predmetné skutočnosti súd postupoval v súlade s ustanovením a obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom - pretože toto konanie nevykazuje znaky trestného činu, aj keď sa skutok stal, konanie obžalovaného nie je v príčinnej súvislosti s následkom a teda nemôže byť ani za toto zodpovedný a toto jeho konanie nemôže vykonať znaky trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.