Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25CoSr-2-2017.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoSr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. N. XXX, zastúpenej: Mgr. Katarína Kováčiková, advokátka so sídlom Okružná 7, 934 01 Levice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. februára 2017 č.k. 13Csr/5/2015-309, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti o určenie, že právny úkon urobený žalobkyňou, a to uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatný, a v časti zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod sp.zn. 234/03/13 v časti týkajúcej sa žalobkyne zastavil. Žalobu v časti určenia neplatnosti právneho úkonu žalobkyne, a to uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod sp.zn. 235/03/13 v časti týkajúcej sa žalobkyne zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 01.07.2009 do 31.12.2014), § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.2. Konštatoval, že všetci účastníci zmluvy o revolvingovom úvere, ako nositelia hmotnoprávnych oprávnení a povinností, sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Uviedol, že obsahom právneho vzťahu z úverovej zmluvy sú vzájomné (synalagmatické) práva a povinnosti zmluvných strán. Tieto práva a povinnosti nemožno od seba navzájom oddeliť pri určení neplatnosti zmluvy. Predmet súdneho konania týka všetkých účastníkov zmluvy, ktorí musia byť stranami sporu či na strane žalobcu alebo žalovaného. Zistil, že zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 21.07.2011 uzatvorili na strane veriteľa žalovaný a na strane dlžníka L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, a spoludlžníčka žalobkyňa. Keďže žalobkyňa v žalobe neuviedla L. W., ktorý je v úverovom vzťahu dlžníkom, ako strana sporu, rozhodnutie by nebolo záväzné pre všetky subjekty predmetného právneho vzťahu, čoho následkom musí byť zamietnutie žaloby o určenie zmluvy neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
1.3. Zistil, že na základe konania pred Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom 821 08 Bratislava, Krížna 56 pred rozhodcom JUDr. W. W. vedenom pod sp.zn. 235/03/13 bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom zo dňa 10.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2013. V rozhodcovskom konaní bol žalobcom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., a žalovaným v 1. rade L. W. a v 2. rade W. W. na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Rozhodcovským rozsudkom bolo uložené žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť veriteľovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sumu 1.780,02 eura a zmluvnú pokutu s príslušenstvom. Na jeho základe je vedené na Okresnom súde Levice exekučné konanie pod sp.zn. 10Er/814/2013 a súdnej exekútorky JUDr. F. X. pod sp.zn. EX5074/13. Dospel k záveru, že určením neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá nie je exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní, nemožno dosiahnuť, aby sa suma vymáhaná od žalobkyne v exekučnom konaní nevymáhala. Určením neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné odstrániť spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko o nároku žalovaného voči žalobkyni už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. dňa 10.04.2013 sp.zn. 235/03/13. 1.4. Uviedol, že podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý žalobu podáva. Žalobkyňa potvrdila, že rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu pod sp.zn. 235/03/13 prevzala dňa 03.06.2013. Žaloba bola podaná dňa 06.11.2015, teda po uplynutí 30 dní od doručenia žalobkyni. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku oneskorene. 1.5. Skúmal, či vo veci sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona podľa § 40 ods. 1 písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z., kedy možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvode obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od doručenia rozhodcovského súdu. Dospel k záveru, že vo veci dôvody na obnovu konania dané nie sú. Ďalej skúmal, či vo veci nie sú splnené podmienky uvedené v § 404 CSP, kedy by žalobkyňa mohla podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v lehote do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, teda do 03.06.2016. Dal do pozornosti, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 03.06.2013 a v ňom bola poučená, že v lehote 10 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, ak uvedie, že rozhodcovský rozsudok neuznáva, tento sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje v konaní. Žalobkyňa toto právo nevyužila. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 404 písm. a), b), c) CSP, nie sú splnené ani dôvody na podanie žaloby o obnovu konania u žalobkyni podľa § 397 písm. c), d), e) CSP tak, ako to uvádza § 404 písm. c) CSP, a nepripadá do úvahy ani aplikácia § 397 písm. c) CSP, v ktorom sa uvádza, že proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. K tomu poukázal na záver znaleckého posudku č. 38/2015 vyhotovený Mgr. S. J. dňa 11.12.2015 v konaní vedenom na OR PZ Levice, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania vo veci ČVS: ORP-369/2-VYS-LV-2014 zo dňa 24.04.2015 (č.l. 26), ktorý uvádza, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, či pisateľom sporých podpisov SM7 a SM8 je L. W.. Z uvedeného mal za zrejmé, že v neprospech strany nebolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu a ani iných subjektov konania ani inej osoby zúčastnenej na konaní tak, ako to vyžaduje § 397 písm. c) CSP. Navyše žalobkyňa neuvádzala dôvody uvedené pri žalobe na obnovu konania podľa § 397 písm. d) a e) CSP. 1.6. Dospel k záveru, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Preto právo podať takúto žalobu zaniklo neuplatnením v zákonom stanovenom čase. Žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ani v lehote 30 dní odo dňa, keď sa dozvedela o dôvode na obnovu konania podľa § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ktorej začiatok ustálil na deň 03.06.2013, kedy sa dozvedela, že uzavrela zmluvu č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere. Uviedol, že na preklúziu práva prihliadal ex offo. Pripomenul, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania, preto neprichádzala do úvahy ani žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. 1.7. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Mal za to, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobkyňa je rozvedená a stará sa o dve maloleté deti. V súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere (v počte dvoch úverových zmlúv) zaplatila 10.000 eur. Povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, by jej nepriaznivú finančnú situáciu negatívne ovplyvnila aj ohľadne zabezpečovania potrieb jej maloletých detí.
2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd zrušil III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie a v tejto časti mu vec vrátil na opätovné konanie, respektíve zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že má naliehavý právny záujem na výsledku konania, keďže na jej majetok je vedené exekučné konanie, v dôsledku čoho je ako jediná živiteľka dvoch maloletých detí takmer bez príjmu. Namietala, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná. Tvrdila, že v trestnom konaní bolo preukázané, že zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísala, preto nemá voči nej žiadne právne účinky, čo je dôvodom pre obnovu konania. Prebiehajúcim exekučným konaním jej je spôsobovaná škoda, ktorá nikdy nebude napravená, keďže navrátenie do predošlého stavu je v exekúcii nemožné. To, že uvedená zmluva bola podpísaná za ňu jej bývalým manželom neobstojí, keďže sa nejednalo o bežný úkon medzi manželmi. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné. Tvrdila, že žalobu podala 06.11.2015, teda v lehote do 03.06.2016, v ktorej podľa súdu prvej inštancie mala byť podaná.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym a úplným skutkovým záverom. Dôvody odvolania považoval za nesprávne interpretované. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vyjadrenej vo výrokoch III. a IV. a v časti trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7.1. V danej veci sa žalobkyňa, po pripustení zmeny žaloby, domáhala určenia, že právne úkony ňou urobené, a to uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú neplatné. Zároveň žiadala zrušiť rozhodcovské rozsudky Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court s.r.o. sp.zn. 234/03/13 zo dňa 26.03.2013 a sp.zn. 235/03/13 zo dňa 10.04.2013, v časti v ktorej sa jej týkajú. V žalobe podanej na súd prvej inštancie dňa 06.11.2015 uviedla, že dňa 26.03.2013 a dňa 10.04.2013 vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava dva rozsudky, sp.zn. 235/03/13 a sp.zn. 234/03/13, v ktorých ako žalovaná v 2. rade bola zaviazaná uhradiť spolu so svojím bývalým manželom L. dve pôžičky v rôznych výškach, spolu s príslušenstvom, a to na základe uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. O uzatvorených pôžičkách, ako aj o prebehnutom rozhodcovskom konaní, sa dozvedela až v čase, keď jej začali chodiť upomienky od exekútorského úradu JUDr. F. X., O.. Bývalý manžel ju upokojoval, že sa nič nedeje a všetko sa dá do poriadku. „Zobudila sa“, až keď súdna exekútorka siahala na osobný majetok a začala exekvovať mzdu, z ktorej vyživuje svoje dve deti. Zmluvy o revolvingovom úvere nikdy osobne nepodpísala, a ani na ich základe neprofitovala. Dňa 19.05.2014 podala trestné oznámenie z dôvodu, že zo strany bývalého manžela bol na jej osobe spáchaný trestný čin podvodu a konanie prebieha na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-369/2-VYS-LV-2014. Znaleckým posudkom bolo dokázané, že predmetné zmluvy nepodpísala, a tak získala dôkaz, na podklade ktorého žiada vyhlásiť neplatnosť predmetných zmlúv o revolvingovom úvere a zrušenie daných rozhodcovských rozsudkov. Žalobu vzala čiastočne späť v časti týkajúcej sa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a rozhodcovského rozsudku sp.zn. 234/03/13.
7.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobkyňa má postavenie spoludlžníka, keďže k existujúcemu záväzku svojho bývalého manžela (dlžníka) pristúpila. 7.3. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žalobkyne konanie čiastočne zastavil. Žalobu v časti určenia neplatnosti právneho úkonu žalobkyne, a to uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod sp.zn. 235/03/13 v časti týkajúcej sa žalobkyne zamietol. Na základe odvolania žalobkyne je uvedená zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie, spolu s výrokom o trovách konania, ako výroku závislého, predmetom skúmania odvolacím súdom.
8. Podľa 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, napríklad neplatnosti zmluvy. V praxi sa však takého žaloby pripúšťali, ak žalobca na takomto určení preukázal naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) OSP). Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku účinná od 01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva (§ 137 písm. d) CSP). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pripustila až právna úprava v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018.
10. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
11. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
12.1. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Z vykonaného dokazovania čiastočne vyvodil správny právny záver. 12.2. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo vzťahu k žalobkyni podľa § 137 Civilného sporového poriadku. Jeho právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací súd s poukazom na body 8. a 9. nezdieľa. Predmetom konania totiž nebolo určenie, či tu právo je alebo nie je (podľa § 137 písm. c) CSP) ale určenie právnej skutočnosti (podľa § 137 písm. d) CSP). Preto nebolo potrebné skúmať danosť naliehavého právneho záujmu, ale iba to, či určenie právnej skutočnosti, v danej veci neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, vyplýva z osobitného predpisu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie však žiadny osobitný predpis neupravoval prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 12.3. Druhým dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo vzťahu k žalobkyni bol nedostatočne určený okruh strán sporu. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetci účastníci zmluvy o revolvingovom úvere, ako nositelia hmotnoprávnych oprávnení a povinností, sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka
tohto právneho úkonu, preto musia byť stranami sporu či na strane žalobcu alebo žalovaného. Keďže účastníkom zmluvy v postavení dlžníka bol aj L. ktorý v konaní nevystupoval ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného, dospel k záveru, že žalobu o určenie zmluvy neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bolo potrebné z uvedeného dôvodu zamietnuť. 12.4. Pri posudzovaní žaloby v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod sp.zn. 235/03/13 vo vzťahu k žalobkyni súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku, ani v lehote 30 dní odo dňa, keď sa dozvedela o dôvode na obnovu konania podľa § 41 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Na základe tohto zistenia dospel k záveru, že právo podať takúto žalobu zaniklo neuplatnením v zákonom stanovenom čase a na preklúziu práva prihliadal ex offo. 12.5. Hoci sa odvolací súd nestotožňuje so všetkými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 12.2. až 12.4., považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo vzťahu k žalobkyni a zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom pod sp.zn. 235/03/13 vo vzťahu k žalobkyni za vecne správne, preto ho potvrdil.
13.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere bolo potrebné zamietnuť bez ohľadu na neexistenciu naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že takúto žalobu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nepripúšťalo žiadne ustanovenie hmotného práva. Navyše v konaní nevystupovali všetci účastníci predmetnej zmluvy, ktorí sú v konaní o určenie neplatnosti právnej skutočnosti vecne legitimovaní. Pri posudzovaní vecnej legitimácie na určení neplatnosti zmluvy sa totiž dotknutá osoba musí domáhať určenia neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom právneho úkonu. V konaní bolo nesporne zistené, že účastníkom predmetnej zmluvy revolvingovom úvere bol aj L. ktorý nebol stranou sporu v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto nebola splnená podmienka vecnej legitimácie účastníkov. 13.2. Zákon taxatívne určuje dôvody, na základe ktorých môžu sporové strany podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísala a podala trestné oznámenie na bývalého manžela za spáchanie trestného činu podvodu. Navyše tvrdila, že o rozhodcovskom konaní sa dozvedela až z upomienok súdnej exekútorky. Z uvedených skutkových tvrdení by bolo možné vyvodiť, že uplatnila dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. g) a i) zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014), podľa ktorých bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), a rozhodcovský rozsudok bol ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Súd prvej inštancie sa v prvom rade správne zaoberal tým, či bola dodržaná lehota na podanie žaloby podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. a správne ustálil začiatok plynutia 30 dňovej lehoty podľa ods. 1 aj podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia na deň prevzatia rozhodcovského rozsudku 03.06.2013. Správne aj uzavrel, že podmienky na podanie žaloby do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podľa § 404 CSP v danej veci splnené neboli. Keďže právo žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku zaniklo márnym uplynutím lehoty na jeho uplatnenie, súd prvej inštancie sa už nezaoberal uplatnenými dôvodmi z hľadiska ich dôvodnosti. Odvolací súd dodáva, že v prípade zmeškania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je možné dosiahnuť nápravu nesprávneho rozhodcovského rozsudku v len exekučnom konaní, v ktorom je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, najmä či bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej zmluvy.
14.1. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. 14.2. Námietku žalobkyne spočívajúcu v tvrdení, že má naliehavý právny záujem na výsledku konania, keďže na jej majetok je vedené exekučné konanie, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. K tomu poukazuje na bod 9., v ktorom uviedol, že od účinnosti Civilného sporového poriadku určenie neplatnosti zmluvy je určením právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktoré nevyžaduje, aby na takomto určení bol daný naliehavý právny záujem. Z hľadiska posudzovania dôvodnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti je rozhodujúce len to, či tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva. V prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala. Nová právna úprava až z účinnosťou od 01.01.2018 pripustila, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.). V
danej veci však nebol splnený základný predpoklad pre úspešnosť takejto žaloby, a to vecná legitimácia všetkých účastníkov zmluvy, ktorej neplatnosť má byť v konaní určená. 14.3. Ani s námietkou žalobkyne voči posudzovaniu plynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že žaloba bola podaná dňa 06.11.2015, za nepravdivé však považuje jej tvrdenie, podľa ktorého mala byť žaloba podaná v lehote do 03.06.2016, čo mal uviesť aj súd prvej inštancie. Takýto záver z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva. Naopak súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že lehota podľa § 41 ods. 1 aj podľa § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. začala plynúť v deň prevzatia rozhodcovského rozsudku 03.06.2013, a keďže išlo v oboch prípadoch o 30 dňové lehoty, žaloba podaná na súd dňa 06.11.2015 bola podaná po ich uplynutí. 14.4. Tvrdenie žalobkyne, že zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná za ňu jej bývalým manželom, nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie sa oboznámil so záverom znaleckého posudku č. 38/2015 vyhotoveným W.. S. J. dňa 11.12.2015 v konaní vedenom na OR PZ Y., odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania vo veci ČVS: ORP-369/2-VYS-LV-2014 zo dňa 24.04.2015 a z neho mal preukázané, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, či pisateľom sporých podpisov SM7 a SM8 bol L. W., teda manžel žalobkyne.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).